Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Ca/2/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beatou Bizoňovou, v právnej veci žalobcu: LITA, autorská spoločnosť, Mozartova 9, Bratislava, IČO: 00 420 166, zastúpený advokátkou JUDr. Dagmar Kubovičovou, Nám. Biely kríž 3, Bratislava, proti žalovanému: EKOSTAVBY s.r.o., Chrenovská 14, Nitra, IČO: 31 697 348, zastúpený Gabrielou Vyskočovou PhD., Podhájska 2083/23, Nitra - Zobor, o zaplatenia 2.340,- EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.950,- EUR spolu s 5,05% úrokom z omeškania ročne od 28.1.2017 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

IV. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 66,66%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.2.2017 domáhal od žalovaného zaplatenia 2.340,- EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.340,. EUR od 1.1.2016 do zaplatenia.

2. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tak, že podanou žalobou sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia vzniknutého z dôvodu neoprávneného zásahu do autorských práv. Žalobca Oprávnením na výkon kolektívnej správy práv č. 2/2004 vydaným Ministerstvom kultúry SR zo dňa 11.5.2010 pod č. MK-663/2010-70/6165 nadobudol postavenie organizácie kolektívnej správy v zmysle zákona č. 618/2003 Z.z. V zmysle uvedeného oprávnenia vykonával kolektívnu správu majetkových práv autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam a dielam úžitkového umenia. Postavenie organizácie kolektívnej správy má aj v zmysle novej právnej úpravy platnej od 1.1.2016, t.j. v zmysle zákona č. 185/2015 Z.z. a to na základe Oprávnenia Ministerstva kultúry SR č.k.MK-1587/2013-232/10421, vydaného dňa 18.8.2016. Od 1.1.2016 vstúpil do účinnosti autorský zákon č. 185/2015 Z.z. Podľa § 190 ods. 1 tohto zákona sa ustanoveniami tohto zákona spravujú aj právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1.1.2016, pričom vznik týchto vzťahov, vrátene nárokov z nich vyplývajúcich, ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z nich vyplývajúcich sa posudzujú podľa predpisu účinného do 31.12. 2015. Tým bol autorský zákon č. 618/2013 Z.z. Nakoľko žalobca si tuto žalobou uplatňuje nároky zo zodpovednosti zas neoprávnené zásahy do práv autorov v roku 2015, tak hmotnoprávnym predpisom, podľa ktorého sa nároky žalobcu uplatňované touto žalobou posudzujú, je autorský zákon č. 618/2013. Žalovaný je prevádzkovateľom ubytovacieho zariadenia Park Hotel Tartuf, R. O. XXX, U., ktoré je podľa §3 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č.277/2008Z.z. zaradené do kategórie hotel 3*. Žalobca má za to, že žalovaný v roku 2015 realizoval v ním prevádzkovanom ubytovacom zariadení ďalší verejný prenos prostredníctvom 45 kusov zvukových zariadení umiestnených v izbách ubytovacieho zariadenia. Žalobca má za to, že zo strany žalovaného došlo k zásahu do výhradných autorských práv, a to neoprávneným vykonávaním verejného prenosu, keď žalovaný realizoval verejný prenos uvedenými technickými prostriedkami bez súhlasu autorov. Na základe uvedeného vznikol žalobcovi voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný ako prevádzkovateľ ubytovacieho zariadenia poskytuje svojim zákazníkom ubytovacie služby, kedy v izbách určených pre hostí poskytuje zákazníkom v rámci vybavenia ubytovacích jednotiek aj zvukovoobrazové zariadenie (TV). Verejné deklarovanie zvukovoobrazových zariadení v ubytovacom zariadení žalovaného znamená to, čo sa pod tým obvykle vykladá, teda, že v izbách ubytovacieho zariadenia sú umiestnené zriadenia vybavené signálom tak, by tieto mohli ubytovaní hostia používať na účely, na ktoré sú určené, teda na sledovanie televíznych programov. Vo všeobecnosti platí, že pokiaľ chce ktorýkoľvek používateľ legálne použiť dielo musí mať predchádzajúci súhlas autora, teda uzavretú licenčnú zmluvu. Žalovaný takúto zmluvu nemal. Žalobca nie je jedinou organizáciou kolektívnej správy. V SR pôsobí viacero organizácií kolektívnej správy. Žalobca vykonáva kolektívnu správu majetkových práv autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam a dielam úžitkového umenia. SOZA vykonáva kolektívnu správu majetkových práv autorov a nositeľov práv k hudobným diela. SLOVGRAM vykonáva kolektívnu správu majetkových práv výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a výrobcov zvukovoobrazových záznamov a vysielateľov a iných nositeľov týchto práv. Žalobca sa dôvodne domnieva, že žalovaný uzavrel pre rok 2015 licenčné zmluvy so SOZA a SLOVGRAM. Ich uzatvorením ale žalovaný nezískal súhlas autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam a dielam úžitkového umenia. Je nesporné, že súčasťou každého verejného prenosu nevyhnutne boli a museli byť diela literárne, dramatické, hudobnodramatické, choreografické, audiovizuálne, fotografické, výtvarného umenia, architektonické a úžitkového umenia t.j. diela režisérov, prekladateľov, autorov úpravy dialógov, scenáristov, výtvarníkov, (najmä pri animovaných dielach), choreografov, autorov literárnych predlôh atď. Žalobca v rámci svojej činnosti zastupuje nielen slovenských autorov, ale na základe recipročných zmlúv so zahraničnými organizáciami kolektívnej správy a na základe osobitných poverení zastupuje aj zahraničných autorov z celého sveta. Žalobca je jedinou organizáciou správy v SR, ktorá je na základe priameho mandátu vyplývajúce z oprávnenia Ministerstva kultúry SR a zmlúv o zastupovaní oprávnená vykonávať správu majetkových práv autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam a dielam úžitkového umenia. Žalobca na svojej www stránke uverejňuje zoznamy nositeľov práv, ktorých zastupuje na zmluvnom základe. V roku 2015 zastupovala 2.933 slovenských nositeľov práv. Pokiaľ ide o zahraničné organizácie kolektívnej správy, zastupuje všetkých autorov a nositeľov práv, ktorých uvedené organizácie kolektívnej správy zastupujú v ich domovských štátoch, pričom ide o státisíce autorov. Žalovaný nezískal súhlas autorov diel literárnych, dramatických, hudobnodramatických, choreografických, audiovizuálnych, fotografických, výtvarných, architektonických a diel úžitkového umenia a napriek tomu s týmito dielami nakladal formou verejného prenosu technickými prostriedkami. Žalovaný sa svojim konaním dopustil neoprávneného používania autorských diel a tým zasahoval do práv autorov bez súhlasu autorov alebo nositeľov práv, resp. žalobcu, ako ich zástupcu. Podľa §56 ods.1, písmeno g) autorského zákona autor, do ktorého práva sa neprávne zasiahlo alebo ktorého právu hrozí neoprávnený zásah, môže sa domáhať najmä vydania bezdôvodného obohatenia vo výške dvojnásobku odmeny, ktorá je obvyklá za získanie licencie pri obdobných zmluvných podmienkach v čase neoprávneného zásahu do tohto práva. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je tiež kolektívne spravovaný nárok podľa § 57 ods. 1 autorského zákona "nárokov podľa § 56 sa okrem autora môže domáhať aj nadobúdateľ výhradnej licencie alebo osoba, ktorá majetkové právo k dielu alebo jej jej bol zverený výkon majetkových práv autora" a podľa § 81 ods. 1 písm. i) autorského zákona "organizácia kolektívnej správy je povinná domáhať sa vo vlastnom mene vydania bezdôvodného obohatenia z neoprávneného výkonu kolektívne spravovaného práva. Preukazovanie konkrétnych autorov a konkrétnych predmetov ochrany, ktoré boli súčasťou vysielaní v roku 2015 je nereálne, objektívne nemožné a nezmyselné, čomu svedčí aj ustálená judikatúra. Práve pre vylúčenie týchto situácii s cieľom zabezpečenia ochrany práv autorov je zavedený inštitút kolektívnej správy, hromadnej licenčnej zmluvy a tiež osobitná právna úprava nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a právna úprava výšky bezdôvodného obohatenia v prípade neoprávnených zásahov do autorského práva. Výška bezdôvodného obohatenia sa odvíja od obvyklej odmeny, preto súd musí skúmať za akú odmenu obvykle v čase, keď došlo zo stany žalovaného k neoprávnenému zásahu do žalobcom kolektívne sparovaných práv, žalobca poskytoval licencie iným používateľom. Žalobca uzatvoril 218 hromadných licenčných zmlúv a výška odmeny bola dohodnutá podľa sadzobníka žalobcu, čo ju robí cenou obvyklou. Podľa sadzobníka žalobcu ročná licenčná odmena pri zvukovoobrazovom zariadení v hotely 3* predstavuje 26,- EUR. Žalobca výšku bezdôvodného obohatenia špecifikoval ako dvojnásobok obvyklej licenčnej odmeny 2x (45 zvukovoobrazových zariadení x 26,- EUR za hotel 3*) = 2.340,- EUR.

3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení navrhol tieto listinné dôkazy: oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv č. 2/2004, oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv z 18.8.2016, informácie z www stránky žalobcu, výzvu generálne sekretariátu z 18.10.2005, zoznam nositeľov zastupovaných žalobcom na CD nosiči, zoznam zahraničných organizácií na CD nosiči, zmluvy o zastupovaní nositeľov na CD nosiči, recipročnú zmluvu so zahraničným partnerom na CD nosiči, prehlásenie žalobcu o zastupovaní nositeľov práv, zoznam predmetov ochrany na CD nosiči, zoznamy niektorých použitých predmetov ochrany v roku 2015 - U., A., U. na CD nosiči, hromadné licenčné zmluvy na CD nosiči, sadzobník žalobcu na CD nosiči, výzvu k vydaniu bezdôvodného obohatenie zo dňa 27.1.2017, rozsudky v obdobných veciach.

4. Platobným rozkazom č.k. 12Ca/2/2017- 31 zo dňa 19.6.2017, súd uložil žalovanému povinnosť v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi sumu 2.340,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 1.1.2016 do zaplatenia, nahradiť trovy konania 140,- EUR za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia vo výške 264,22 EUR k rukám JUDr. Dagmar Kubovičovej, alebo podať v uvedenej lehote odpor.

5. Žalovaný podal voči vydanému platobnému rozkazu včas odpor, preto ho súd uznesením č.k. 12Ca/2/2017 - 34 zo dňa 30.8.2017 , v zmysle § 267 ods. 3 , zrušil.

6. Žalovaný v odpore podanom proti platobnému rozkazu č.k. 12Ca/2/2017 - 31 zo dňa 19.6.2017 namietal len výšku bezdôvodného obohatenia, ktorého vydania sa žalobca v konaní domáha. Opodstatnenosť nároku autorov, ani postavenie žalobcu ako organizácie kolektívnej správy autorov podľa autorského zákona nenamietal. Uviedol, že jediným dôvodom prečo neuzavrel so žalobcom hromadnú licenčnú zmluvu bola výška žalobcom požadovanej odmeny za umiestnenie TV prijímačov na hotelových izbách, ktorá sa žalovanému javí ako neprimerane vysoká v porovnaní s inými organizáciami spravujúcimi práva autorov. Uviedol, že SLOVGRAM a OZIS s účinnosťou od 1.1.2016 pristúpili k spoločnému výberu odmien podľa autorského zákona a ich výška v týchto obdobiach pre ich prevádzku bola 351,-EUR a 329,- EUR. Do 3.12.2014 uskutočňoval OZIS spoločný výber primeraných odmien aj pre autorov zastúpených LITA a od 1.1.2015 uplatňuje LITA nároky za ňou zastupovaných nositeľov práv sama, vo vlastnom mene. Za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013 OZIS, ktorý zastupovala aj autorov zastupovaných LITA aj umelcov zastupovaných OZIS uplatňoval sumu 449,60 EUR. V akom pomere sa delili sumy medzi OZIS a LITA, teda aký podiel na výnosoch mala LITA nevedel, ale pokiaľ za 1 rok mala vzrásť povinnosť žalovaného zo 449,60 EUR pre 2 organizácie kolektívnej správy na 1.170,- EUR pre jednu organizáciu, pre žalobcu, tak takýto nárast by mal žalobca zdôvodniť. Navrhol za týmto účelom zadovážiť od žalobcu a OZIS správu, či do 31.12.2014 uskutočňovali spoločný výber autorských odmien ako aj dohodu medzi nimi v akej výške a aký bol percentuálny spôsob delenia a následne zhodnotiť nárast výberu od 1.1.2015 žalobcom, prípadne znaleckým dokazovaním. Bol toho názoru, že žalobca sa nedomáha dvojnásobku odmeny v zmysle § 56 ods. 1 písm. g) autorského zákona ale dvojnásobku odmien podľa svojho sadzobníka, čo nemôže byť totožná suma, pretože vo svojom sadzobníku má započínané aj svoje náklady na prevádzkovanie svojej činnosti k čomu ho autorský zákon neoprávňuje a svojvoľne si odmenu stanovenú v sadzobníku stotožnil s výškou odmien autorov.

7. Na pojednávaní dňa 6.3.2019 žalovaný vzniesol námietku premlčania za obdobie od 1.1.2015 do podania žaloby dňa 28.2.2015 a navrhol konanie prerušiť do rozhodnutia Protimonopolného úradu SR vo veci podanej Zväzom hotelov a reštaurácií ohľadom preskúmania ceny odmien uplatňovaných žalobcom.

8. Žalovaný na pojednávaní dňa 6.3.2019 uviedol, že pokiaľ ide o návrh na prerušenie konania do rozhodnutia Protimonopolného úradu SR vo veci podanej Zväzom hotelov a reštaurácii, tento skutočne v decembri 2016 podal na Protimonopolný úrad SR podnet na prešetrenie konania žalobcu ohľadne sadzobníka, ale Protimonopolný úrad SR na základe tohto podmetu konanie nezačal.

9. Súd vo veci vykonal listinnými dôkazmi predloženým žalobcom na CD nosiči, oprávnením žalobcu na výkon kolektívnej správy práv č. 2/2004 č.k. MK-663/2010-70/6165 zo dňa 11.5.2010, oprávnením žalobcu na výkon kolektívnej správy práv č.k. MK - 1587/2016-232/10421 zo dňa 18.8.2016, informáciami z internetu o Park Hotel Tartuf, prehlásením žalobcu zo dňa 27.2.2017, výzvou k vydaniu bezdôvodného obohatenia zo dňa 27.1.2017, sadzobníkom žalobcu, rozsudkami v obdobných veciach, návrhom na uzatvorenie dohody o urovnaní zo dňa 9.3.2017 a zistil nasledovný skutkový stav:

10. Žalobca je organizáciou kolektívnej správy práv podľa zákona č. 618/2003 Z.z. na základe oprávnenia Ministerstva kultúry SR č. 2/2004 č.k. MK-663/2010 -70/6165 zo dňa 11.5.2010 na výkon kolektívnej správy majetkových práv autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam a dielam úžitkového umenia.

11. Žalobca je organizáciou kolektívnej správy práv podľa zákona č. 185/2015 Z.z. na základe oprávnenia Ministerstva kultúry SR č.k. MK-1587/2016-232/10421zo dňa 18.8.2016 na výkon kolektívnej správy majetkových práv autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam a dielam úžitkového umenia, okrem iného v odbore káblová retransmisia a v odbore verejného prenosu vyššie uvedených diel predvením akýmikoľvek technickými prostriedkami.

12.Žalovaný je prevádzkovateľom Park hotel Tartuf v U.. Podľa informácii z internetu o Park Hotel Tartuf, ide o hotel a apartmánový dom so zaradením 3* s celkovým počtom izieb 45 (10 jednolôžkových, 12 dvojlôžkových, 2 trojlôžové, 1 apartmán), pričom všetky izby sú vybavené televízorom so satelitným prijímačom..

13. Podľa sadzobníka žalobcu je licenčná odmena za použitie diel verejným prenosom prostredníctvom zvukovoobrazových zariadení v ubytovacom zariadení hotel 3* za jedno zariadenie 26,- EUR ročne.

14. Z dôkazov žalobcu predloženým na CD nosiči súd zistil, že žalobca v roku 2015 uzatvoril 218 hromadných licenčných zmlúv s 218 subjektmi, pričom licenčná odmena vychádzala zo sadzobníka žalobcu, že žalobca na základe zmlúv o vzájomnom zastúpení so zahraničnými organizáciami kolektívnej správy práv zastupuje veľké množstvo nositeľov práv z celého sveta pri používaní ich diel na území SR, že žalobca na zmluvnom základe zastupuje tisíce slovenských nositeľov práv. Žalobca predložil na CD nosiči i štatistiku vysielania jednotlivých slovenských TV staníc za rok 2015.

15. Žalobca výzvou k vydaniu bezdôvodného obohatenia zo dňa 27.1.2017 vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.340,- EUR v zmysle zákona č. 618/2003 Z.z. ktoré mu vzniklo tým, že v roku 2015 prevádzkoval ubytovacie zariadenie Park Hotel Tartuf, R. O. XXX, U., v ktorom dochádzalo k ďalšiemu verejnému prenosu technickými zariadeniami prostredníctvom 45 zvukovoobrazových zariadení umiestnených v izbách ubytovacieho zariadenia.

16. Žalobca návrhom na uzatvorenie dohody o urovnaní zo dňa 9.3.2017 oznámil žalovanému, že podal na neho žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 56 ods. 1 písm. g) zákona č. 618/2013 Z.z. a vyzval ho na uzavretie dohody o urovnaní s tým, že ak v lehote do 20 dní neobdrží rovnopis podpísanej dohody o urovnaní, bude mať za to, že nemá záujem o mimosúdne urovnanie.

17. Podľa § 162 ods. 1 súd konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.

Podľa § 162 ods. 3 o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

Podľa § 190 ods. 1 autorského zákona č. 185/2015 Z.z. účinného od 1.1.2016 ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. januárom 2016, pričom vznik týchto vzťahov vrátane nárokov z nich vyplývajúcich, ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z nich vyplývajúcich sa posudzujú podľa predpisu účinného do 31. decembra 2015; to neplatí, ak odseky 3 a 4 ustanovujú inak.

Podľa § 1 autorského zákona č. 618/2003 Z.z. účinného do 31.decembra 2015, tento zákon upravuje vzťahy vznikajúce v súvislosti s vytvorením a použitím literárneho a iného umeleckého diela a vedeckého diela, umeleckého výkonu, s výrobou a použitím zvukového záznamu, zvukovo-obrazového záznamu, s vysielaním a použitím rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a v súvislosti so zhotovením a použitím databázy tak, aby boli chránené práva a oprávnené záujmy autora, výkonného umelca, výrobcu zvukového záznamu, výrobcu zvukovo-obrazového záznamu, rozhlasového vysielateľa a televízneho vysielateľa (ďalej len "vysielateľ") a zhotoviteľa databázy. Zákon ďalej upravuje výkon kolektívnej správy práv podľa tohto zákona.

Podľa § 5 ods. 24 zákona č. 618/2003 Z.z. zvukovo-obrazový záznam je záznam zvukov aj obrazov, ktoré sú vnímateľné sluchom aj zrakom bez ohľadu na to, akým spôsobom a na akom nosiči sa tieto zvuky a obrazy zaznamenávajú.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z.z. licenčnou zmluvou udeľuje autor nadobúdateľovi súhlas na použitie diela. Licenčná zmluva obsahuje najmä spôsob použitia diela (§ 18 ods. 2), rozsah licencie, čas, na ktorý autor licenciu udeľuje, alebo spôsob jeho určenia a odmenu alebo spôsob jej určenia, ak sa autor s nadobúdateľom nedohodol na bezodplatnom poskytnutí licencie.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z.z. dohodnutá odmena alebo spôsob jej určenia musí zodpovedať spôsobu, rozsahu, účelu a času použitia diela.

Podľa § 56 ods. 1 písm. g) zákona č. 618/2003 Z.z. autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo alebo ktorého právu hrozí neoprávnený zásah, môže sa domáhať najmä vydania bezdôvodného obohatenia vo výške dvojnásobku odmeny, ktorá je obvyklá za získanie licencie pri obdobných zmluvných podmienkach v čase neoprávneného zásahu do tohto práva.

Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z. z. účelom kolektívnej správy práv podľa tohto zákona, je kolektívne uplatňovanie a kolektívna ochrana majetkových práv autora a majetkových práv výkonného umelca, výrobcu zvukového záznamu, výrobcu zvukovo-obrazového záznamu a vysielateľa a umožnenie uvedenia predmetu týchto práv na verejnosti.

Podľa § 79 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z.z. organizácia kolektívnej správy je právnická osoba, ktorej bolo udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy.

Podľa § 81 ods. 1 písm. a), e), i) zákona č. 618/2003 Z.z. organizácia kolektívnej správy je povinná riadne, s náležitou odbornou starostlivosťou a v rozsahu udeleného oprávnenia a) zastupovať každého nositeľa práv pri výkone jeho práva, ktoré spravuje na základe tohto zákona, e) viesť register zmluvne zastupovaných nositeľov práv; register obsahuje len údaje nevyhnutné na výkon kolektívnej správy, i) domáhať sa vo vlastnom mene v prospech nositeľov práv nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z neoprávneného výkonu kolektívne spravovaného práva; to neplatí, ak sa nositeľ práva, ktorý je na to oprávnený, takého nároku sám domáha alebo ak je to nehospodárne.

Podľa § 82 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z z., ak sa organizácia kolektívnej správy nedohodne s používateľom na uzavretí licenčnej zmluvy alebo hromadnej licenčnej zmluvy alebo s právnickou osobou združujúcou používateľov na uzavretí kolektívnej licenčnej zmluvy, ktorou udelí súhlas na použitie predmetov ochrany, ku ktorým spravuje práva podľa tohto zákona (ďalej len "spravované predmety ochrany"), môže, ak ide o licenčnú zmluvu alebo hromadnú licenčnú zmluvu, organizácia kolektívnej správy alebo používateľ, a ak ide o kolektívnu licenčnú zmluvu, organizácia kolektívnej správy alebo právnická osoba združujúca používateľov predmetov ochrany požadovať, aby obsah takejto zmluvy vrátane odmeny za použitie spravovaných predmetov ochrany určil súd. Súd pri určení obsahu zmluvy prihliada na druh spravovaného predmetu ochrany, spôsob, rozsah a účel jeho použitia, na čas, v ktorom sa spravovaný predmet ochrany bude používať, a na podmienky podľa § 81 ods. 1 písm. h).

Podľa § 84 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z. z., ak používateľ nepreukáže, že nositeľ práv výslovne vylúčil kolektívnu správu svojich práv, a ak bolo v odbore použitia predmetov ochrany udelené oprávnenie podľa § 80, používateľ je povinný plniť svoje povinnosti vyplývajúce z použitia predmetu ochrany prostredníctvom organizácie kolektívnej správy, ktorej bolo udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy vo vymedzenom odbore použitia predmetov ochrany.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úrok obohatil.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom, alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

18. V predmetnom konaní sa žalobca domáhal od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia vzniknutého z dôvodu neoprávneného zásahu do autorských práv podľa §56 ods. 1 písm. g) autorského zákona č. 618/2003 Z.z. za obdobie od 1.1.2015 do 31.12.2015, vo výške 2.340,- EUR

19. Rozhodujúc o nároku žalobcu súd v prvom rade posudzoval návrh žalovaného na prerušenie konania do rozhodnutia Protimonopolného úradu SR vo veci podanej Zväzom hotelov a reštaurácií ohľadom preskúmania ceny odmien uplatňovaných žalobcom, prednesený na pojednávaní dňa 6.3.2019. Podľa § 162 ods. 1 písm. a) súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, pričom podľa §162 ods. 3 o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej. Súd návrh žalovaného na prerušenie konanie zamietol spolu s rozhodnutím vo veci samej, pretože nebolo preukázané, že na základe podnetu Zväzu hotelov a reštaurácii prebieha na Protimonopolnom úrade SR konanie o otázke, ktorú súd nie je oprávnený riešiť v tomto konaní a ktorá môže mať význam pre rozhodnutie v predmetnom konaní.

20. Následne súd posudzoval námietku premlčania za obdobie od 1.1.2015 do podania žaloby dňa 28.2.2015, prednesenú žalovaným na pojednávaní dňa 6.3.2019 a dospel k záveru, že je dôvodná. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úrok obohatil. V predmetnom konaní sa žalobca domáhal od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.1.2015 od 31.12.2015, pričom žalobu na súde podal dňa 28.2.2017. Podľa názoru súdu sa žalobca o bezdôvodnom obohatení žalovaným v zmysle autorského zákona od 1.1.2015 dozvedel hneď od uvedeného dňa, pretože nemal so žalovaným uzavretú licenčnú zmluvu, pričom za rok 2014 žalovaný odmenu podľa autorského zákona riadne zaplatil. Pokiaľ žalovaný uviedol, že o bezdôvodnom obohatení nemal vedomosť pretože v roku 2014 za neho túto odmenu vyberal iný subjekt a on nemal vlastnú databázu používateľov predmetu ochrany podľa autorského zákona a začal si ju budovať až v roku 2015, išlo podľa názoru súdu zo stany žalovaného o účelové tvrdenie a nedostatky v evidencii žalobcu nemôže ísť na úkor žalovaného.

21. Autorské právo predstavuje absolútne právo, ktoré sa zameriava na ochranu výsledkov tvorivej duševnej činnosti aut diela. Autorské právo vzniká okamihom, kedy je dielo vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami (§ 15 autorského zákona). Týmto okamihom sa na autora viažu oprávnenia, ktoré mu umožňujú slobodne sa rozhodnúť o spôsobe použitia diela. Autorské právo v sebe zahŕňa nielen právo autora na použitie jeho diela, ale aj právo udeľovať súhlas na jeho použitie inej osobe a právo určiť si odmenu za udelenie tejto možnosti. Pre špecifickosť tvorivej duševnej činnosti autorov musel zákonodarca prijať takú právnu úpravu, ktorá by umožnila podporu, ochranu a ďalší rozvoj tejto tvorivej činnosti a to prostredníctvom kolektívnej správy práv autorov diel. S prihliadnutím na rozvoj techniky šírenia informácií nemajú samotní autori reálnu možnosť zistiť, skontrolovať, alebo si overiť rozsah použitia ich diel inými používateľmi a získať' od nich zodpovedajúcu odmenu, ktorú môžu použiť na svoju ďalšiu tvorbu. Aby sa zabránilo svojvôli používateľov a zjednodušil systém ochrany práv autorov, bol zavedený inštitút kolektívnej správy práv, ktorý zabezpečuje majetkové vyrovnanie práv autorov s používateľmi ich diel, pričom organizácia kolektívnej správy je povinná konať s odbornou starostlivosťou, v rozsahu udeleného oprávnenia a vykonávať správu a ochranu práv autorov ako svoju hlavnú činnosť. Organizácia kolektívnej správy práv eviduje zoznamy autorov ako aj predmetov ochrany a uzatvára s používateľmi diel tzv. hromadné licenčné zmluvy, ktorými za odmenu udeľuje súhlas na použitie diel. Používatelia tým získajú istotu legálneho používania predmetov ochrany a autori získajú finančné prostriedky, ktoré im umožnia ďalší rozvoj ich tvorivej duševnej činnosti. 22. V predmetnom konaní bolo nesporné, že žalobca je organizáciou kolektívnej správy práv podľa zákona č. 618/2003 Z.z. na základe oprávnenia Ministerstva kultúry SR č. 2/2004 č.k. MK-663/2010 -70/6165 zo dňa 11.5.2010 a podľa zákona č. 185/2015 Z.z. na základe oprávnenia Ministerstva kultúry SR č.k. MK-1587/2016-232/10421zo dňa 18.8.2016 na výkon kolektívnej správy majetkových práv autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam a dielam úžitkového umenia, okrem iného v odbore káblová retransmisia a v odbore verejného prenosu vyššie uvedených diel predvedením akýmikoľvek technickými prostriedkami, ktorá vykonáva kolektívnu ochranu a kolektívne uplatňovanie práv zastúpených nositeľov ochrany. Rovnako bolo v konaní nesporné, že žalovaný bol v roku 2015 prevádzkovateľom Park hotel Tartuf v U., ktorý je zaradený ako ubytovacie zaradenie v kategórii 3* a má celkom 45 izieb, všetky vybavené televízorom so satelitným prijímačom. Nesporné bolo v konaní aj to, že žalovaný v roku 2015 nemal so žalobcom uzatvorenú hromadnú licenčnú zmluvu, ktorá by ho oprávňovala na použitie predmetov ochrany, na použitie diel, vo vzťahu ku ktorým žalobca spravuje autorské práva.

23. Spornou v predmetnom konaní bola len výška bezdôvodného obohatenia. Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 12.3.20012 sp. zn. C-162/10 prevádzkovateľ hotelového zariadenia, ktorý poskytuje v izbách svojich hostí televízne alebo rozhlasové prijímače, do ktorých prenáša signál, je používateľom, ktorý uskutočňuje verejný prenos. Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 118.3.2010 sp. zn. C- 136/09 prevádzkovateľ hotela tým, že umiestni do izieb svojho zariadenia televízory a napojí ich na centrálnu anténu, uskutočňuje na základe tejto samotnej skutočnosti verejný prenos v zmysle čl. 3 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/26/ES z 22.mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorského práva a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti. To znamená, že pokiaľ žalovaný verejne uvádzal, že všetkých 45 izieb v hoteli je vybavených televízorom so satelitným prijímačom, išlo o verejný prenos a súd považoval žalovaného za používateľa predmetov ochrany práv (ktorých správu vykonáva žalobca), v tomto prípade však neoprávneného, keďže hromadnú licenčnú zmluvu mal uzatvorenú len s dvomi organizáciami kolektívnej správy, a to SOZA a SLOVGRAM, avšak so žalobcom nemal. Žalovaný v priebehu konania nespochybnil, že s týmito organizáciami mal uzatvorenú zmluvu, teda získal súhlas výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov, výrobcov zvukovoobrazových záznamov na používanie diel, na používanie ich výkonov formou ďalšieho verejného prenosu. Podľa názoru súdu už z uvedeného vyplýva, že žalovaný nepriamo potvrdil existenciu verejného prenosu vo svojom ubytovacom zariadení.

24. Podľa autorského zákona žalobca sa môže podľa autorského zákona domáhať vydania bezdôvodného obohatenia vo vlastnom mene, v prospech nositeľov práv nároku vydania bezdôvodného obohatenia z neoprávneného výkonu kolektívne spravovaného práva, a to vo výške dvojnásobku odmeny, ktorá je obvyklá za získanie licencie pri obdobných zmluvných podmienkach v čase neoprávneného zásahu do tohto práva. Vykonaným dokazovaním, dôkazmi žalobcu predloženými na CD, mal súd za preukázané, že žalobca v roku 2015 uzatvoril hromadné licenčné zmluvy na rovnaké predmety ochrany s 218 prevádzkovateľmi ubytovacích zariadení, pričom odmena bola stanovená práve podľa sadzobníka žalobcu. Keďže sa v roku 2015 pri uzatváraní hromadných licenčných zmlúv vychádzalo zo sadzobníka žalobcu a bolo uzatvorených vyše 200 zmlúv, súd dospel k záveru, že uvedená odmena za získanie práva na použitie predmetov ochrany chránených žalobcom bola obvyklá v čase neoprávneného zásahu žalovaného do týchto práv. Žalobca preto mohol požadovať od žalovaného odmenu v zmysle svojho sadzobníka. Súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/2011 z 24.3.2011, podľa ktorého sa obvyklosť licenčnej odmeny posudzuje podľa toho, za akú odmenu v čase neoprávneného zásahu do práv žalobcu obvykle poskytoval licencie iným používateľom, t.j. za akú uzatváral hromadné licenčné zmluvy. Na základe uvedeného súd podanú žalobu vyhodnotil ako dôvodnú a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.950,- EUR, ktorá predstavuje dvojnásobok odmeny určenej podľa sadzobníka žalobcu pre 3* hotel pri počte 45 izieb, za nepremlčané obdobie od 1.3.2015 do 31.12.2015 vo výške 1.950,- EUR [26,- EUR x 45 izieb = 1.170,- EUR x2 (§56 ods. 1 písm. g) autorského zákona) = 2.340,- EUR ročne : 12 mesiacov = 195,- EUR mesačne x 10 mesiacov (od 1.3.2015 do 31.12.2015, lebo 2 mesiace súd v odseku 19. vyhodnotil ako premlčané)]. Vo zvyšku, za obdobie od 1.1.2015 do 28.2.2015 súd žalobu z dôvodu premlčania, uvedeného v odseku 19. , zamietol.

25. Keďže sa žalovaný sa so zaplatením uvedenej sumy dostal do omeškania, súd ho podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 563 ods. 2 Občianskeho zákonníka zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania, vo výške určenej v zmysle § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., t.j. vo výške 5,05% ročne, od 28.1.2017, čo je deň nasledujúci po výzve žalobcu k vydaniu bezdôvodného obohatenia. Vo zvyšku súd žalobu na zaplatenie úroku z omeškania zamietol.

26. Súd v konaní nevykonal dokazovanie správou, dohodou, medzi žalobcom a OZIS na otázku v akej výške a aký bol percentuálny spôsob delenia spoločne vyberanej autorskej odmeny v roku 2014 ani znalecké dokazovanie na otázku výšky bezdôvodného obohatenia žalobcu, pretože predmetom sporu bolo vydanie bezdôvodného obohatenia podľa autorského zákona, podľa ktorého - §56 ods. 1 písm. g) sa bezdôvodné obohatenie vydá vo výške dvojnásobku odmeny, ktorá je obvyklá za získanie licencie pri obdobných zmluvných podmienkach v čase neoprávneného zásahu do tohto práva. Súd na základe vykonaného dokazovania, uvedeného v odseku 23. , dospel k záveru, že výška odmeny, ktorá je obvyklá za získanie licencie pri obdobných zmluvných podmienkach v čase neoprávneného zásahu do tohto práva, je odmena určená žalobcom v jeho sadzobníku. Tomuto záveru zodpovedá aj doterajšia súd prax. Zo znamená, že pre rozhodovanie súdu o vydanie bezdôvodného obohatenia za rok 2015 bolo irelevantné ako si žalobca delil spoločne vyberanú autorskú odmenu s OZIS v roku 2014. Vykonanie znaleckého dokazovanie s poukazom na úpravu upravenú v §56 ods. 1 písm. g) autorského zákona, súd považoval za nehospodárne.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 podľa pomeru úspechu vo veci a žalobcovi, ktorého absolútny úspech v konaní predstavuje 66,66 % (úspech žalobcu je 83,33%, úspech žalovaného je 16,67%), priznal náhradu trov konania v rozsahu 66,66%.

28. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava I. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods.1 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len odvolacími dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 a 2 CSP.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.