Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/184/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu: D. R., Q. F. B., L. Č.. X, zastúpeného Jozefom Baščanom, bytom v Košiciach, Mudroňova č. 6, proti žalovaným: 1. LABAŠ s.r.o., so sídlom v Košiciach, Textilná č. 1, zastúpeného Advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kmeťova č. 26, 2. BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom v Bratislave, Vajnorská č. 100/A, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Bratislave, Vajnorská č. 100/A, o zaplatenie 5.711,58 eura s prísl., o odvolaní žalobcu a a žalovaného v druhom rade proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 6.11.2017 č.k. 28C/591/2015-278 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu voči žalovanému v prvom rade, žalovaného v druhom rade zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 5.282,41 eura s 5,05 % úrokom z omeškania zo sumy 3.509,30 eura od 13.2.2016 do zaplatenia a vo výške 5 % ročne zo sumy 1.773,11 eura od 8.12.2016 do zaplatenia, v prevyšujúcom rozsahu žalobu voči žalovanému v druhom rade zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému v prvom rade 100 % trov konania a vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v druhom rade žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal a zároveň uložil žalovanému v druhom rade povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu v sume 316,79 eura, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcu titulom bezdôvodného obohatenia.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalovaný v prvom rade ako zamestnávateľ žalobcu v období od augusta 2014 do decembra 2015 vykonal mu zo mzdy zrážky a to na základe predloženej dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré vyplatil predkladateľovi dohody a to obchodnej spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o. na uspokojenie pohľadávok voči žalobcovi z dvoch úverových zmlúv zo dňa XX.X.XXXX J. XX.X.XXXX. Uvedené úverové zmluvy žalobca uzatvoril pôvodne s Poštovou bankou, a.s.. Ďalej súd vychádzal zo zistenia, že v priebehu konania obchodná spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o. zanikla zlúčením so spoločnosťou BENCONT COLLECTON, a.s., ktorá nárok žalobcu neuznala. Nebolo sporné, že žalovaný poukazoval zrazené sumy právnemu predchodcovi žalovanej v druhom rade a teda zo zrazených súm nemal žiaden prospech.

4. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný a to iba čiastočne vo vzťahu k žalovanému v druhom rade. Vo vzťahu k zamietajúcemu výroku ohľadom žalovaného v prvom rade súd uviedol, že zamestnávateľ je povinný dohodu o zrážkach zo mzdy akceptovať, pričom nemá možnosť s dohodou nesúhlasiť a musí sa predloženou dohodou riadiť. Podľa názoru súdu totiž platiteľ mzdy, pokiaľ mu je predložená dohoda zo zrážkach zo mzdy nemá inú možnosť ako zo mzdy vykonávať zrážky a tieto poukazovať veriteľovi na uspokojenie jeho pohľadávky voči dlžníkovi. Ak žalovaný v prvom rade ako zamestnávateľ žalobcu takto postupoval nespôsobil žalobcovi žiadnu škodu, ani sa na jeho úkor neobohatil.

5. Vo vzťahu k žalovanému v druhom rade bol súd prvej inštancie toho názoru, že žalovaný objektívne minimálne musel si uvedomovať, že postupom voči žalobcovi - uplatnením dohôd o zrážkach zo mzdy mu uprie spotrebiteľskú ochranu jeho ekonomických záujmov, ktorá v sebe zahŕňa okrem ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami i ochranu pred uplatňovaním premlčanej pohľadávky, ktorej by sa mu dostalo v súdnom konaní, nemohol byť čestný a dobromyseľný pokiaľ dohody o zrážkach zo mzdy predložil zamestnávateľovi, čím prakticky znemožnil sa žalobcovi brániť námietkou premlčania, či súdu spravodlivo aplikovať spotrebiteľskú ochranu jeho práv. Žalovaný v druhom rade podľa názoru súdu tým porušil osobitnú právnu povinnosť k spotrebiteľovi vyplývajúcu z ust. § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z.z. a za škodu tým spôsobenú v podobe nedobrovoľného plnenia premlčaného dlhu zodpovedá žalobcovi v rozsahu nesporne žalovaným v prvom rade zrazenej a jemu vyplatenej sumy 5.282,41 eura. V tomto rozsahu uplatnenej istiny pohľadávky súd žalovaného v druhom rade zaviazal žalobcovi plniť a v prevyšujúcom rozsahu žalobu ako nedôvodnú zamietol. Záväzky z jednej úverovej zmluvy sa stali splatnými najneskôr dňa XX.X.XXXX a z druhej úverovej zmluvy najneskôr X.XX.XXXX. Vzhľadom na to, že právny predchodca žalovaného svoje právo na rozhodcovskom súde uplatnil až dňa XX.XX.XXXX jeho nároky z prvej úverovej zmluvy považoval za premlčané najneskôr dňa XX.X.XXXX a z druhej úverovej zmluvy najneskôr X.XX.XXXX. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v omeškaní s plnením peňažného dlhu uložil mu súd povinnosť zaplatiť aj príslušný úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z..

6. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému v prvom rade priznal náhradu trov v rozsahu 100% a vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v druhom rade náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

7. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcom výroku podal včas odvolanie žalobca a vo vyhovujúcom výroku a vo výrokoch o trovách konania aj žalovaný v druhom rade.

8. Žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vydal nový rozsudok, ktorým by zaviazal oboch žalovaných zaplatiť mu sumu 5.282,41 eura s prísl.. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho posúdenia veci, porušil jeho ústavné právo na spravodlivý súdny proces. Nezákonne a účelovo zamietol žalobu proti žalovanému v prvom rade, pričom na takéto konanie nebol žiadny právny ani spravodlivý dôvod. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie závažným spôsobom pochybil tým, že nevykonal predbežné opatrenie na zastavenie kolosálneho podvodu a bezdôvodného odňatia mu časti mzdy žalovaným v prvom rade, ak vedel, že jeho konanie je v rozpore so zákonodarstvom Slovenskej republiky. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie hrubo porušil jeho ústavné právo na spravodlivý, ak žiadal vykonať predbežné opatrenie na zastavenie kolosálneho podvodu, opakovaného jeho poškodzovania, teda nezákonné odnímanie časti mu mzdy bez právneho dôvodu. Stotožnil sa s výškou sumy 5.282,41 eura, ktoré nariadil súd zaplatiť žalovaným v druhom rade, ale podľa jeho názoru povinný musí byť aj žalovaný v prvom rade, ktorý od začiatku vedel, že koná protiprávne, jednoznačne vedel, že pácha zločin, lebo dohodu o zrážkach zo mzdy nemal. Žalovaný v prvom rade teda nebol oprávnený vykonať mu zo mzdy zrážky.

9. Žalovaný v druhom rade v odvolaní navrhol, aby odvolací súd rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že napadnuté rozhodnutie je vo svojom odôvodnení nepreskúmateľné. Ďalej namietal, že posúdenie uplatneného nároku vo vzťahu k nemu ako náhrady škody bolo súdom prvej inštancie vyhodnotené nesprávne. Podľa jeho názoru je vylúčené aby sa použitie inštitútu zrážok zo mzdy vnímalo ako porušenie právnej povinnosti. Na jeho strane nedošlo ku konaniu, ktoré napĺňa definičné znaky protiprávneho úkonu, t.j. ku konaniu, ktoré je v rozpore s právom. Poukazuje na to, že ku dňu podania dohoda o zrážkach zo mzdy nebola súdom vyhlásená za neplatnú. Podľa jeho názoru neboli kumulatívne naplnené podmienky pre vznik zodpovednosti za škodu preto má za to, že škoda nevznikla. Nesúhlasí ani s názorom súdu, že dojednaním dohody o zrážkach zo mzdy došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach medzi žalobcom a jeho právnym predchodcom. Práve účelom zabezpečovacieho inštitútu je uspokojenie pohľadávky aj mimo súdneho konania a je absolútne absurdné a v rozpore so základnými princípmi občianskeho práva, zdôvodňovať uplatnenie dohody o zrážkach zo mzdy ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, práve jej účelom, ktorým je mimosúdne uspokojenie pohľadávky. Dohodu o zrážkach zo mzdy nemožno považovať za nekalú - neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko ide o zákonný zabezpečovací inštitút uzatvorený v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a teda nejde o prejav nerovnováhy zmluvného vzťahu, ale uplatnenie si zákonného zabezpečovacieho inštitútu. Ďalej poukazoval na to, že v prípade, ak by žalobca plnil riadne a včas svoj záväzok voči bankovej spoločnosti, Poštovej banke, a.s., tento zabezpečovací inštitút by nebol býval vôbec uplatnený. Žalobca si sám svojím konaním, resp. opomenutím konania resp. nekonaním spôsobil uplatnenie zabezpečovacieho inštitútu zo zmluvy tým, že porušil zmluvu, ku ktorej plneniu sa sám zaviazal. Má teda za to, že postupoval pri vymáhaní v intenciách platných právnych noriem a nedopustil sa konania v rozpore s dobrými mravmi.

10. Na základe podaných odvolaní odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu a žalovaného v druhom rade nie sú dôvodné.

11. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, ak dospel k záveru, že žalovaný v prvom rade zo zrazených súm, teda žalobcom uplatneného nároku nemal žiaden prospech a žalovaný v druhom rade uplatnením dohôd o zrážkach zo mzdy uprel žalobcovi spotrebiteľskú ochranu, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak žalobu vo vzťahu k žalovanému v prvom rade zamietol a vo vzťahu k žalovanému v druhom rade žalobe vyhovel. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

12. K odvolaniu žalovaného v druhom rade je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že pri vymáhaní pohľadávky postupoval v intenciách platných noriem a nedopustil sa konania v rozpore s dobrými mravmi.

13. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z. každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru, dohľadu a kontroly a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.

14. Podľa § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z.z. predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi; ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

15. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že záväzky z úverovej zmluvy žalobcu sa stali splatnými najneskôr dňa XX.X.XXXX, D.. X.XX.XXXX a pokiaľ právny predchodca žalovaného svoje právo na rozhodcovskom súde uplatnil až dňa 29.12.2014 jeho nároky z úverových zmlúv sa premlčali. Súd prvej inštancie rovnako správne konštatoval, že i na dohody o zrážkach zo mzdy uzavreté skôr bolo potrebné aplikovať ust. § 5a ods. 1 písm. a/ zák. č. 250/2007 Z.z. a bolo účinné i ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré určilo absolútnu prednosť občianskoprávnej úpravy, ktorú je potrebné aplikovať i na posudzovaný vzťah strán, za ktorých okolností so zreteľom na všetky skutočnosti si žalovaný v druhom rade objektívne minimálne musel uvedomovať, že postupom voči žalobcovi - uplatnením dohody o zrážkach zo mzdy mu uprel spotrebiteľskú ochranu jeho ekonomických záujmov, ktorú v sebe zahŕňa. Spotrebiteľská ochrana v sebe zahŕňa okrem ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami i ochranu pred uplatňovaním premlčanej pohľadávky. Žalovaný v druhom rade tým porušil osobitnú právnu povinnosť spotrebiteľa vyplývajúcu z ust. § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z.z. a za škodu tým spôsobenú v podobe nedobrovoľného plnenia premlčaného dlhu zodpovedá žalobcovi v rozsahu zrazenej a jemu vyplatenej sumy 5.282,41 eura. Správne preto postupoval súd prvej inštancie, ak v tomto rozsahu uplatnenej istiny zaviazal žalovaného v druhom rade plniť a v prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol.

16. Vo vzťahu k odvolaniu žalobcu je potrebné uviesť, že nemožno súhlasiť s jeho názorom vysloveným v odvolaní ohľadom povinnosti žalovaného v prvom rade zaplatiť mu žalovanú sumu. Žalovaný správne postupoval, ak zrazené sumy vyplatil právnemu predchodcovi žalovanému v druhom rade a preto možno súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že zo zrazených súm nemal žiaden prospech a tak je pojmovo vylúčené, aby sa na jeho úkor obohatil.

17. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané účastníkmi uvádzané odvolacie dôvody, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

18. Žiaden z účastníkov v odvolacom konaní nemal úspech, preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznal (§ 396 ods. 1 C.s.p.).

19. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 - § 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.