Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21Csp-116-2018.pdf
PDF · 121.53 KB
Case nature
Area
Subarea
21Csp/116/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Kristinou Glezgovou v spore žalobkyne Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 50 361 368 proti žalovaným 1/ C. T., L.. XX.XX.XXXX, J. A. Ľ. Š. XXXX/XX, B., M. D. S. X/ S. T., L.. XX.XX.XXXX, J. A. Ľ. Š. XXXX/XX, B., občianke SR v konaní o zaplatenie 10 314,47 Eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaní 1, 2 sú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobkyni 10 314,47 Eur spolu s úrokmi a úrokmi z omeškania do 07.12.2015 vo výške 424,28 Eur, úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 10 314,47 Eur od 08.12.2015 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd žalobu čo do vyčíslených úrokov a úrokov z omeškania do 07.12.2015 prevyšujúcich 424,28 Eur a úrokov vo výške 11,90% ročne zo sumy 10 314,47 Eur od 08.12.2015 do zaplatenia z a m i e t a .
III. Súd konanie z a s t a v u j e čo do úrokov a úrokov z omeškania vo výške 343,67 Eur.
IV. Žalobkyňa m á nárok voči žalovaným 1/, 2/ na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške tejto náhrady rozhodne súd samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala proti žalovaným 1/, 2/ prisúdenia sumy 10 314,47 Eur s príslušenstvom. Uviedla, že dňa 30.01.2012 bola medzi veriteľom Poštovou bankou, a. s. a žalovanými v právnom postavení dlžníka a spoludlžníka uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre úver. Na základe zmluvy bol žalovaným poskytnutý zo strany žalobkyne úver vo výške 13 000,-Eur. Žalovaní sa podľa zmluvy zaviazali vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v splátkach vo výške podľa zmluvy o úvere, výška každej splátky, vrátane skladby a splatnosti jednotlivých splátok úveru je zrejmá z predpisu splátok. V prípade, ak je súčasťou zmluvy o úvere aj dohoda strán o poistení schopnosti splácať úver, v mesačnej splátke je zahrnuté aj dohodnuté poistné podľa Sadzobníka. Ak ide o poistenie dobrovoľné vo forme doplnkovej služby, poukazuje na to, že takéto poistné sa nezapočítava do celkových nákladov úveru, a to s poukazom na § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého sa do celkových nákladov úveru nezapočítavajú poplatky za nepovinné poistenie k úveru (ak na získanie úveru nebolo poistenie povinné, resp. nebolo povinné na získanie úveru za uvedených podmienok). V dobe od uzatvorenia zmluvy žalovaní splatili svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v časti „zaplatené splátky“ listiny „aktuálny stav úveru“. Listina aktuálny stav úveru je vyhotovená z bankového informačného systému žalobcu, ktorý je vedený v súlade s
ustanovením § 40 ods. 8 a 9 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v platnom znení. Do 310.8.2018, z ktorého dňa je vystavený výpis z úverového účtu, splatili žalovaní na istinu sumu 2 685,53 Eur, na úroky sumu 5 794,93 Eur a na poplatky sumu 121,27 Eur. Žalovaní po dátume 31.08.2018 zrealizovali aj ďalšie úhrady, ktoré nie sú zachytené v aktuálnom stave úveru zo dňa 31.08.2018, a to vzhľadom na to, že k ich realizácii došlo po dátume 31.08.2018. V zmysle Obchodných podmienok pre úver, ak je klient v omeškaní s platením čo i len jednej splátky, veriteľovi vzniká nárok požadovať predčasné splatenie úveru vrátane príslušenstva. Pred zosplatnením úveru bol zo strany žalobcu uplatnený postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a žalovaným bolo zaslané upozornenie pred zosplatnením úveru. V upozornení pred zosplatnením boli žalovaní oboznámení s tým, že je viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti pohľadávka z titulu zmluvy a zároveň boli žalovaní vyzvaní na doplatenie dlžnej sumy. Vzhľadom na to, že žalovaní úhradu pohľadávky nevykonali do 15 kalendárnych dní od doručenia upozornenia banky, veriteľ - Poštová banka, a.s. pristúpil k zosplatneniu úveru listom - výzva na úhradu dlžnej sumy. Žalovaní ani napriek zaslanej výzve (o zosplatnení úveru) nezaplatili dlžnú pohľadávku. Právnym titulom, na základe ktorého si žalobca uplatňuje voči žalovaným pohľadávku, je zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami sporu v súlade s ustanovením § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník. Záväzok zo zmluvy o úvere podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka vzniká dohodou o jej podstatných náležitostiach, ktorými sú záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníka v jeho prospech peňažné prostriedky, určenie sumy peňažných prostriedkov, záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. V súlade s Obchodnými podmienkami vznikla žalovaným povinnosť zaplatiť za poskytnutý úver úroky. Takto určená úroková sadzba je v zmluve dojednaná vo výške 11,90% ročne, pričom výška úrokovej sadzby je špecifikovaná aj v listine „aktuálny stav úveru“ zo dňa 24.04.2017. V zmysle Obchodných podmienok, v prípade, ak sa úver stane predčasne splatným, veriteľ je ďalej oprávnený úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom dojednaním v zmluve. Žalobkyňa si v súdnom konaní uplatňuje voči žalovaným aj príslušné zákonné úroky z omeškania, a to v súlade s § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., podľa ktorého je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Výška v žalobe uplatňovaného úroku z omeškania je 5,05%. Dátum začatia úročenia percentom z dlžnej istiny od 01.09.2018, je daný dňom nasledujúcim po dni vystavenia listiny aktuálny stav úveru zo dňa 31.08.2018, nakoľko do času 31.08.2018 sú úroky (aj zmluvné aj sankčné) vyčíslené. Z uvedeného je zrejmé, že nárok na zmluvné úroky aj úroky z omeškania vznikol žalobkyni už skôr, nie až od 01.09.2018. Tento dátum je výlučne dňom, od ktorého si žalobkyňa uplatňuje nároky na úroky percentom, a nie vyčíslením úrokov. V zmysle Obchodných podmienok, vznikla ďalej žalovaným povinnosť zaplatiť žalobkyni aj príslušenstvo pohľadávky, a to vrátane poplatkov v zmysle sadzobníka, ktoré boli veriteľom vynaložené na účely predchádzania súdnemu sporu. Na základe uvedených skutočností žiada uplatnenému nároku vyhovieť.
2. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 20.12.2018 uviedla, že dňa 30.01.2012 bola medzi žalobkyňou v právnom postavení veriteľa a žalovanými v postavení dlžníka uzavretá zmluva o úvere číslo XXXXXXXXXX. Žalovaní uhradili celkovo sumu vo výške 8 601,73 Eur, ktorá bola v zmysle zmluvy o úvere v spojení s obchodnými podmienkami započítaná nasledovne: suma vo výške 121,27 Eur na poplatky a suma vo výške 5 794,93 Eur na zmluvné úroky a úroky z omeškania a suma 2 685,53 Eur na istinu. Uvedené poplatky boli žalovaným účtované za upomienky pri omeškaní splátky, pričom účelnosť týchto poplatkov je daná najmä predchádzaním vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Žalobkyňa si voči žalovaným neuplatňuje nárok na zmluvnú pokutu.
3. V zmysle článku 5 bod 5.6 Obchodných podmienok pre úver, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy „Platby od klienta sa voči pohľadávke banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: 1. na poplatky podľa sadzobníka 2. úrok z omeškania 3. úrok z úveru 4. splátka istiny úveru. V prípade viacerých pohľadávok banky voči klientovi sa platby klienta započítavajú najskôr na pohľadávku skôr splatnú podľa uvedeného poradia. Banka je oprávnená započítať svoje splatné i nesplatné pohľadávky voči klientovi bez ohľadu na právny titul ich vzniku proti akýmkoľvek pohľadávkam klienta voči banke.“
4. Výška úrokov a spôsob ich výpočtu je uvedený v listine Aktuálny stav úveru pri položke „celková úroková sadzba", ktorá bola v zmysle zmluvy dohodnutá vo výške 11,90%. Zároveň výška úroku z omeškania je určená podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.. Časť „úroky" eviduje výšku zmluvných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených za jednotlivé omeškané anuitné splátky ku dňu poslednej čiastočnej úhrady určenej v listine aktuálny stav úveru je ku dňu 15.08.2018. Položka
„úroky na účte ČR" eviduje výšku riadnych úrokov a úrokov z omeškania (v pomere uvedenom v časti „celková úroková sadzba" a v časti „sankčná sadzba za splátky") od momentu poslednej čiastočnej úhrady evidovanej v rámci listiny aktuálny stav do momentu vyčíslenia, teda do dňa 31.08.2018. Suma vo výške 4 191,44 Eur predstavuje sumu úrokov a úrokov z omeškania odo dňa uzavretia zmluvy do dňa 15.08.2018 a suma 76,64 Eur predstavuje sumu vyčíslených úrokov a úrokov z omeškania odo dňa 15.08.2018 do dňa 31.08.2018. Žalovaní sa zaviazali úver splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 187,66 Eur mesačne vždy k 20. dňu v mesiaci, počnúc dňom 20.02.2012. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní podstatným spôsobom porušili zmluvné povinnosti, vyhlásila žalobkyňa úver za predčasne splatný v súlade s článkom 6 Obchodných podmienok ku dňu 07.12.2015, pričom výzva na splatenie úveru bola súdu predložená ako príloha k návrhu vo veci. Žalobkyňa upozornila žalovaných na možnosť predčasného splatenia úveru listom zo dňa 12.11.2015. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní podstatným spôsobom porušili zmluvné povinnosti, vyhlásila žalobkyňa úver za predčasne splatný ku dňu 20.10.2015, pričom výzva na splatenie úveru bola súdu predložená ako príloha k návrhu vo veci samej. Žalovaní sa dostali do omeškania s úhradou mesačnej splátky úveru prvýkrát dňa 20.01.2015, neuhradením mesačnej splátky riadne a včas. Suma zmluvných úrokov do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 5 265,25 Eur a suma úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 17,36 Eur, teda spolu vo výške 5 282,61 Eur, od ktorej sa odrátali úhrady žalovaných vo výške 4 858,33 Eur. Výsledná suma zmluvných úrokov a úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru tak predstavuje sumu vo výške 424,28 Eur. Následne suma zmluvných úrokov po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 3 356,07 Eur a suma úrokov z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 1 424,22 Eur, teda spolu vo výške 4 780,29 Eur, od ktorej sa odrátali úhrady žalovaných vo výške 936,60 Eur. Výsledná suma zmluvných úrokov a úrokov z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru tak predstavuje sumu vo výške 3 843,69 Eur. Zrátané úroky do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (424,28 Eur) spolu s úrokmi od vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru do 31.08.2018 (3 843,69 Eur) predstavujú sumu vo výške 4 267,97 Eur, čiže suma vyčíslených zmluvných úrokov a úrokov z omeškania do dňa 31.08.2018 (3 843,69 Eur), čiže suma vyčíslených zmluvných úrokov a úrokov z omeškania do dňa 31.08.2018 (4 191,44 + 76,64 + 4 268,08).
5. Zároveň žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-42/2015 zo dňa 09.11.2016. V prípade zmluvného úroku žalobkyňa tiež zdôraznila, že zastáva názor, že ide o dohodnuté zmluvné plnenie akcesorickej povahy. Uvedené znamená, že takéto plnenie je nevyhnutne spojené s istinou úveru, od ktorej existencie závisí aj samotný zmluvný úrok ako forma odmeny veriteľa (žalobcu) za poskytnutie predmetného úveru. S poskytnutím úveru bol teda spätý aj nárok žalobcu na zmluvné úroky, pričom žalovaní si boli tohto nároku vedomí a svojím podpisom zmluvy sa tieto zmluvné úroky zaviazali uhrádzať. Je nepochybné, že úročenie úveru zmluvnou úrokovou sadzbou od jeho poskytnutia až do úplného splatenia bolo úmyslom žalobcu a žalovaným musel byť tento zámer vzhľadom formuláciu jasný. S obchodnými podmienkami úveru sa žalovaní oboznámili a vyjadrili s nimi súhlas, čo potvrdili svojím podpisom na zmluve. Tento záver konštatoval vo svojom rozhodnutí aj Najvyšší súd ČR Rozsudkom 32Cdo 3830/2014. Vzhľadom na fakt, že k vráteniu celej poskytnutej istiny doposiaľ nedošlo, nedošlo ani k zániku dohodnutého záväzku žalovaných, v zmysle ktorého sú povinní naďalej uhrádzať zmluvne dohodnuté úroky. V prípade zmluvného úroku ide de facto o odmenu veriteľa za poskytnutie úveru, pričom v uvedenom prípade k vráteniu plnej výšky úveru zo strany žalovaných doposiaľ nedošlo, na základe čoho je žalobkyňa naďalej oprávnená aj na zaplatenie tejto položky. Ad absurdum, v prípade nepoctivého dlžníka, by tento zo špekulatívnych dôvodov mohol bezprostredne po čerpaní úveru pristúpiť k neplateniu dohodnutých splátok, čím by spôsobil predčasnú splatnosť úveru a vyhol by sa tak plateniu dohodnutých zmluvných úrokov v sadze určenej trhovými mechanizmami. Nepoctivý dlžník by tak bol viazaný iba na platenie výhodnejších úrokov z omeškania v právnymi predpismi regulovanej výške úrokovej sadzbe a súd by zároveň takejto nepoctivosti poskytoval ochranu.
6. Žalobkyňa taktiež nesúhlasí s tvrdením súdu, že súbežným uplatňovaním úrokov z úveru a úrokov z omeškania dochádza k značnej nerovnováhe vo vzťahoch medzi účastníkmi konania. Keďže oba typy úrokov sú diametrálne odlišným právnym inštitútom a sledujú iný cieľ, nemôže ísť o dvojité sankcionovanie žalovaných. Zároveň týmto žalobkyňa dáva súdu do pozornosti ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dohodnuté úroky predstavujú odmenu za požičanie peňazí, naproti tomu, úroky z omeškania sú sankciou za porušenie povinnosti - nedodržanie dohodnutej doby splatnosti. Zatiaľ čo povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi dohodnuté úroky vzniká zo záväzku uvedeného priamo v zmluve, povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva zo zákona ako dôsledok omeškania dlžníka so
splnením dlhu. Najvýraznejšie tieto odlišnosti demonštruje skutočnosť, že aj keď dlžník nie je v omeškaní s plnením dlhu, môže veriteľ požadovať úroky dohodnuté v zmluve, na druhej strane, úroky z omeškania môže požadovať pri omeškaní dlžníka aj v prípade bezodplatnej pôžičky. Obidva úroky môže teda veriteľ žiadať popri sebe, a to bez ohľadu na skutočnosť, či ide alebo nejde o občianskoprávny vzťah. Zosplatnením úveru nedochádza k zániku zmluvného vzťahu, ale dochádza k zmene obsahu záväzku. Napriek judikovanému právu v oblasti zmluvného úroku a jeho uplatňovania po zosplatnení úveru v rozhodnutiach Ústavného súdu IV 476/2012 a Najvyššieho súdu 4 Obo 143/1998, nie je na pôdach okresných súdov ustálená súdna prax v ich uplatňovaní. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobkyňa trvá na podanom návrhu v celom rozsahu.
7. Súd v konaní vyzval žalovaných 1/, 2/ v zmysle § 167 ods. 2 CSP uznesením č. k. 21Csp/116/2018-67 zo dňa 09.01.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.02.2019, pričom žalovaní sa nevyjadrili.
8. Súd vo veci vytýčil pojednávanie, kedy sa žalobkyňa v zastúpení právnou zástupkyňou na pojednávanie nedostavila, svoju neúčasť podaním zo dňa 26.02.2019 ospravedlnila a žiadala rozhodnúť vo svojej neprítomnosti. Zároveň uviedla, že žalovaní po podaní žaloby uhradili sumu vo výške 343,67 Eur, ktorá suma bola započítaná na vyčíslené úroky a úroky z omeškania. Suma čiastkových úhrad vo výške 343,67 Eur bola započítaná na vyčíslené úroky a úroky z omeškania ku dňu 15.08.2018 vo výške 4 191,44 Eur. Suma úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 15.08.2018, ku dňu poslednej čiastočnej úhrady žalovaného po podaní žaloby (15.02.2019), predstavuje sumu 3 847,77 Eur (4 191,44-343,67 = 3 847,77). Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca berie žalobu v časti úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 15.08.2018 v časti prevyšujúcej sumu 3 847,77 Eur späť a žiada, aby súd konanie v tejto časti zastavil.
9. Žalovaný 1/ sa na pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania mal včas a riadne vykázané, preto súd pojednával v jeho neprítomnosti.
10. Žalovaná 2/ na pojednávaní uviedla, že spolu so žalovaným 1/ sú jej strhávané splátky zo mzdy, takže pokiaľ právna zástupkyňa uvádza, že niečo zaplatili, tak to je pravda, lebo došlo k zaplateniu časti sumy od podania žaloby. Tento úver vznikol tak, že s s ním pokryli viaceré úvery, ktoré mali predtým, takže už iný úver nemajú. Takže pokiaľ niečo zaplatili, tak platili len na tento úver. Nevie na akom základe im strhávajú, pretože žiaden exekučný titul majú. Žalovaná 2/ uznáva, že dlhuje, ale nemali z čoho splácať, to vzniklo z týchto dôvodov, že ich dlh je takýto, že neplatili, boli v zlej finančnej situácii.
11. Súd vykonal dokazovanie konštatovaním žalobného návrhu, špecifikáciou úrokov, aktuálnym stavom úveru, obchodnými podmienkami, prehľadom splátok, úvermi pre obyvateľstvo, podacím hárkom, upomienkou, obchodnými podmienkami, výpisom z účtu, dokladom o doručení, výzvou na úhradu dlžnej sumy, zmluvou o úvere a návrhom na čiastočné späťvzatie.
12. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobkyňa Poštová banka a. s. uzatvorila dňa 30.01.2012 so žalovanými ako spotrebiteľmi v postavení dlžníka zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX. Uvedenou zmluvou bol žalovaným poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 13 000,-Eur. Žalovaní sa v zmysle zmluvy o úvere zaviazali splácať úver po 186,-Eur mesačne s počtom mesačných splátok 120 vždy k 20. dňu toho ktorého mesiaca, pričom prvá splátka mala byť zaplatená 20.02.2012 a konečná splatnosť úveru bola stanovená dňom 20.01.2022. Úver bol poskytnutý pri úrokovej sadzbe 11,90% ročne, pri RPMN 13,39% ročne. Priemerná RPMN je 11,66%. Žalovaní mali v súvislosti s poskytnutím úveru zaplatiť náklady vo výške 9 597,53 Eur. Žalovaní nesplácali úver riadne a včas. Žalobkyňa preto vyhlásila predčasnú splatnosť úveru v zmysle obchodných podmienok pre úver dňa 07.12.2015 s tým, že úver žalovaných sa stáva predčasne splatným toho istého dňa. Zároveň vyzvala žalovaných listom z toho istého dňa na zaplatenie dlžnej sumy, ktorá pozostávala zo sumy 10 314,47 Eur titulom istiny, úrokov 424,27 Eur, poplatku za upomienky 3,50 Eur, spolu 10 742,24 Eur. Z dôvodu, že žalovaní nezaplatili dlžnú sumu, žalobkyňa uplatnila svoj nárok prostredníctvom súdu. Žalobkyňa preto žiadala zaviazať žalovaných na zaplatenie sumy 10 314,47 Eur, na zaplatenie úrokov vo výške 4 191,44 Eur, úrokov vo výške 76,64 Eur, úrokov zo zostatku nesplatenej istiny vo výške 11,90% ročne zo sumy 10 314,47 Eur od 01.09.2018 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 10 314,47 Eur od 01.09.2018 do zaplatenia. Listom zo dňa 26.02.2019 žalobkyňa oznámila, že žalovaní zaplatili po podaní žaloby 343,67 Eur, ktoré boli započítané na vyčíslené úroky a úroky z omeškania ku dňu 15.08.2018. Preto zobrala
žalobu späť v časti úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 15.08.2018 a navrhla konanie v tejto časti zastaviť.
13. Podľa § 497 Obch. zák., zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
14. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
15. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
16. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
17. Podľa § 2 písm. c), d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov ku dňu 30.01.2012, iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, v rámci svojej podnikateľskej činnosti, s výnimkou banky, pobočky zahraničnej banky a finančnej inštitúcie podľa osobitného predpisu, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
18. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
19. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
20. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobkyňa uzavrela so žalovanými zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.01.2012. Uvedenou zmluvou bol žalovaným poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 13 000,-Eur. Žalovaní nesplácali úver riadne a včas. Žalobkyňa preto vyhlásila predčasnú splatnosť úveru dňa 07.12.2015 s tým, že úver žalovaných sa stáva predčasne splatným toho istého dňa, kedy je tvorený istinou 10 314,47 Eur a úrokmi 424,27 Eur a poplatkami 3,50 Eur. Žalobkyňa žiadala zaviazať žalovaných na zaplatenie 10 314,47 Eur, úrokov vo výške 1 829,53 Eur, úrokov vo výške 1 498,92 Eur, úrokov zo zostatku nesplatenej istiny 10 314,47 Eur, úrokov vo výške 4 191,44 Eur, úrokov vo výške 76,64 Eur, úrokov zo zostatku nesplatenej istiny vo výške 11,90% ročne zo sumy 10 314,47 Eur od 01.09.2018 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 10 314,47 Eur od 01.09.2018 do zaplatenia, pričom žiadala zastaviť konanie čo do sumy 343,67 Eur v časti úrokov a úrokov z omeškania, ktorú žalovaní zaplatili po podaní žaloby.
21. Súd preskúmal zmluvu uzavretú medzi žalobkyňou a žalovanými, pričom dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj zákona č. 129/2010 Z. z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy 30.01.2012. V tejto súvislosti bolo nesporne zistené, že žalobkyňa poskytla žalovaným spotrebiteľský úver vo výške 13 000,-Eur s úrokmi vo výške 11,90% ročne pri RPMN 13,39%, kedy žalovaní mali úver splatiť v mesačných splátkach 186,- Eur pri počte splátok 120. Žalovaní podmienky úver nesplnili, kedy žalobkyňa v súlade s obchodnými podmienkami využila právo na zosplatnenie úveru. Žalovaní sú dlžní čo do istiny vo výške na 10 314,47 Eur. Súd preto dospel k záveru, že žalovaní sú povinní zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne 10 314,47 Eur titulom nesplatenej istiny.
22. Súd tiež priznal žalobkyni úroky a úroky z omeškania do 07.12.2015, teda do vyhlásenia predčasnej splatnosti vo výške 424,28 Eur a úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 10 314,47 Eur od 08.12.2015 do zaplatenia.
23. Súd žalobu čo do vyčíslených úrokov a úrokov z omeškania prevyšujúcich 424,28 Eur a úrokov vo výške 11,90% ročne zo sumy 10 314,47 Eur od 08.12.2015 do zaplatenia zamietol. Súd pritom vychádzal z názoru, že dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutého úveru patria veriteľovi len do splatnosti dlhu. Po splatnosti dlhu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a povinnosť platiť dohodnuté úroky z úveru dňom splatnosti dlhu zaniká. Záväzok dlžníka vrátiť veriteľovi poskytnutý úver je hlavným záväzkovým vzťahom. Úrokový záväzkový vzťah je vedľajším a akcesorickým peňažným záväzkom k hlavnému záväzku. Splnením hlavného záväzku alebo iným spôsobom jeho zániku zaniká i akcesorický záväzok úrokový (rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp.zn. 3Co 85/2013, 6Co/190/2014, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obo 143/98). Súd v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že ak nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne zo stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a dlžník by úroky splácal ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo by však spotrebiteľovi neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa je vyvolané stavom absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne vracia a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi úrok splácaný spolu so splátkami úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav splátok justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne požičaných peňazí. Iný stav vzniká v prípade mimoriadneho zosplatnenia úveru, kedy veriteľovi vzniká nárok na jednorázové vrátenie nesplatenej istiny vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade veriteľ svojím právnym úkonom navodzuje stav, kedy má právo získať okamžite späť celú požičanú sumu, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Keby súd toleroval stav, že veriteľ inkasuje úroky, ktoré mu podľa zmluvy patria výhradne za stavu držby finančných prostriedkov spotrebiteľom, pripustil by založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi ako aj hrubú nerovnováhu v prospech veriteľa a to navyše za situácie, že si veriteľ môže nárokovať jednorázové vrátenie finančných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí pritom trpieť nijaké obmedzenie užívania svojho majetku podľa uzavretej spotrebiteľskej zmluvy. Zároveň by sa toleroval stav, v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a zmluvné úroky mu nahrádzajú jeho nečinnosť, resp. stav, na vzniku ktorého sa spolupodieľal tým, že úverovú zmluvu uzavrel s osobami nespôsobilými na vrátenie dohodnutých peňažných prostriedkov riadne a včas, resp. včas nezakročil voči dlžníkovi, ktorý si neplní svoj záväzok. Keďže jednorázovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť naraz vrátiť sumu požičaného úveru navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa, ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. Jedná sa o výhradnú sankciu z dôvodu omeškania spotrebiteľa s vrátením dlžnej sumy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 OZ, resp. § 53 ods. 1 a 5 OZ robí absolútne neplatnou. V protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 a 3a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, bolo by to v rozpore s ustanovením Občianskeho zákonníka (§ 39 a § 52 ods. 2 v spojení s § 517 ods. 2) a vyššie uvedeného nariadenia vlády, subsidiárne § 53 ods. 4 písm. k) OZ, kedy by tiež došlo k zneisteniu sankčného mechanizmu úrokov z omeškania.
24. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustálenú judikatúru, kedy zhodne úroky po zosplatnení nepriznali ani viaceré senáty Krajského súdu v Banskej Bystrici, pričom súd poukazuje na rozsudky 14Co 163/2017, 15Co 439/2016, 15Co 140/2017 a 15Co 264/2016, 13Co 138/2017, 12Co 132/2015, 16Co
1006/2015 ako aj 16Co/162/2018, pričom od záverov týchto rozsudkov nie je dôvod odchýliť sa. V posudzovanej veci došlo odstúpením od zmluvy k zosplatneniu úveru a tým k zmene obsahu záväzku, ktorý vyvolal veriteľ, kedy veriteľ svojím právnym úkonom vyvolal stav, po ktorom má právo požadovať okamžite späť celú sumu peňažných prostriedkov a odpadá jeho zmluvné obmedzenie v dispozícii s peňažnými prostriedkami, ktoré poskytol žalovaným, lebo títo už nemajú právo vrátiť ich v režime výhody dohodnutých splátok. Zanikli tak všetky zmluvné dojednania bez ohľadu na obsahu úverovej zmluvy, ktorú žalobca sám formuloval a pripravil tak, že zmluvný úrok nezaniká. V spotrebiteľskom zmluvnom vzťahu nemá takáto dohoda právnu ochranu a dlžnému spotrebiteľovi vzniká povinnosť jednorázovo vrátiť sumu požičaného úveru navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zániku zmluvy odstúpením zo strany veriteľa. Za tejto situácie, keď spotrebiteľ už nemá zmluvne dohodnutý dôvod peňažné prostriedky ďalej užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ ďalej inkasoval zmluvné úroky, ktoré mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby peňažných prostriedkov. Ak po platnom odstúpení od ´úverovej zmluvy spotrebiteľ mešká s vrátením peňažných prostriedkov, ide o protiprávny stav, s ktorým sa spájajú výhradne sankcie, nie odplatné plnenia, ktoré boli zmluvne dohodnuté pre prípad oprávneného držania peňažných prostriedkov za podmienok spotrebiteľskej úverovej zmluvy.
25. Nakoľko žalobkyňa zobrala žalobu späť čo do sumy úrokov a úrokov z omeškania 343,67 Eur po podaní žaloby, súd konanie v tejto časti zastavil v zmysle návrhu žalobkyne.
26. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
28. V prejednanej veci mala žalobkyňa úspech čo do žalovanej istiny, kedy neúspech mala iba v časti príslušenstva pohľadávky. Preto súd priznal žalobkyni náhradu trov konania vo výške 100%. O výške tejto náhrady rozhodne súd samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.