Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Er/274/2009

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného EX CREDIT, a.s., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 572 586, proti povinnému T. Š., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. P.. H.. Š. XXX/X, D. M., pre vymoženie pohľadávky vo výške 779,39 eura s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, pod spisovou značkou EX 1551/09, takto

rozhodol:

I. Exekúcia sa z a s t a v u j e .

II. Súdny exekútor, JUDr. Rudolf Krutý, PhD., m á voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. sa dňa 07. 04. 2009 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 1551/09 na vymoženie pohľadávky vo výške 779,39 eura s príslušenstvom, priznanej rozhodcovským rozsudkom, sp. zn. SR 10012/08 zo dňa 18. 11. 2008, ktorý vydal JUDr. Michal Rašla, rozhodca Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761. Súdnemu exekútorovi bolo udelené poverenie č. 5505 017531 * zo dňa 19. 05. 2009 na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 779,39 eura a zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % denne zo sumy 779,39 eura od 21. 04. 2008 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 779,39 eura od 21. 04. 2008 do zaplatenia, trovy predchádzajúceho konania 46,38 eura a 115,51 eura a trovy exekúcie.

2. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

3. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 10. 2013 (ďalej len Exekučného poriadku), podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

4. Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.

5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

6. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je pritom exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

7. Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom do 31. 10. 2008 (ďalej len ,,Obč. zák“), (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 Obč. zák., (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

9. Z formulárovej zmluvy zo dňa 07. 02. 2008 vyplýva, že oprávnený uzatvoril zmluvu s povinným, ktorý je v zmluve označený ako fyzická osoba bližšie identifikovaná rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Z povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej činnosti veriteľa a v konečnom dôsledku aj z obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o štandardnú formulárovú spotrebiteľskú zmluvu o plnení z ktorej rozhodol rozhodcovský súd. Za takéhoto stavu musí exekučný súd podrobiť túto zmluvu súdnej kontrole, či sa nevymáha plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky.

10. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Občiansky zákonník sa snaží nerovnováhe v právnom pomere medzi spotrebiteľom a dodávateľom zabrániť a v § 53 preventívne predpisuje, aké ustanovenia nesmie obsahovať spotrebiteľská zmluva. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom na obsah § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je potrebné prijať záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet ustanovení v spotrebiteľských zmluvách, ktoré zákonodarca považuje za neprijateľné podmienky a ktoré môže a má dopĺňať judikatúra súdov.

11. V predmetnej veci bola rozhodcovská doložka obsiahnutá v bode č. 40 Zmluvy o finančnom prenájme č. 0643080007 zo dňa 07. 02. 2008 (ďalej len „Zmluva“) tak, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred a) Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na tomto súde. Zároveň bolo dojednané, že podanie akejkoľvek žaloby o rozhodnutie sporu v súvislosti s predmetnou zmluvou na všeobecný súd sa považuje za rozväzovaciu doložku rozhodcovskej doložky, to však neplatí, ak bola už skôr podaná žaloba na rozhodcovský súd, na základe ktorej bola založená právomoc rozhodcovského súdu.

12. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v bode č. 40 Zmluvy je, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak oprávnený podá voči nemu žalobu u rozhodcovského súdu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, bola zahrnutá medzi ostatné zmluvné podmienky vo vopred pripravenej, formulárovej zmluve, obsah ktorej spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť. Spotrebiteľ preto mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam typovej zmluvy a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ. Navyše spotrebiteľovi nebola ani len daná možnosť slobodne v zmluve označiť, či s rozhodcovskou doložkou súhlasí. V prípade úverovej zmluvy je to predovšetkým veriteľ, kto sa bude domáhať žalobou svojho práva na príslušnom orgáne, a môže tak založiť právomoc rozhodcovského súdu bez toho, aby to dlžník mohol ovplyvniť. Zmluvná podmienka núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa tak ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom vo všetkých prípadoch, ak bude vystupovať na strane žalovaného a dodávateľ sa bude voči spotrebiteľovi domáhať svojich práv pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovský súd je pritom súkromnoprávnym orgánom, ktorý neoplýva všetkými atribútmi nositeľa verejnej moci, aj keď štát na rozhodcov a rozhodcovské súdy za stanovených podmienok časť súdnej moci delegoval. Možnosť voľby všeobecného súdu v rozhodcovskej doložke je podľa názoru súdu len účelovým ustanovením bez praktického významu, nakoľko je v konečnom dôsledku plne v rukách oprávnenej, či sa bude domáhať svojho práva pred rozhodcovským súdom, pričom nemožno od spotrebiteľa očakávať, že by inicioval konanie na všeobecnom súde ešte pred tým, ako oprávnený podá žalobu rozhodcovskom súde (po tomto momente už sú účinky rozväzovacej doložky vylúčené).

13. Vychádzajúc zo znenia rozhodcovskej doložky je zrejmé, že oprávnený už od počiatku sledoval jej koncipovaním riešenie prípadných sporov rozhodcom za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený, pričom len ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Zároveň je potrebné poukázať na skutočnosť, že doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. V dôsledku takéhoto postupu bola spotrebiteľovi v rozhodcovskom konaní odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia na ochranu spotrebiteľa - rozhodcovský rozsudok totiž iba formálne prebral argumenty žalujúcej strany a nevysporiadal sa s inštitútmi zameranými na ochranu práv vyplývajúcich pre spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy.

14. Na rozdiel od iných zmluvných podmienok, nekalá povaha rozhodcovskej doložky dopadá na celé exekučné konanie vyvolané oprávneným. Tomuto postupu nebráni ani skutočnosť, že zastaveniu exekúcie predchádzalo udelenie poverenia súdnemu exekútorovi, pretože povinnosť súdu postarať sa o to, aby spotrebiteľa nekalé podmienky nezaväzovali, trvá permanentne počas celého exekučného konania. Vzhľadom na uvedené súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. a) zastavil, nakoľko spor prejednal rozhodcovský súd na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, a teda je absolútne neplatná, t. j. rozhodcovský súd nemal právomoc vec prejednať a rozhodnúť a exekučný titul v dôsledku toho nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť.

15. Súdny exekútor si písomným podaním, doručeným súdu dňa 13. 6. 2018 uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 39,83 eura a predložil ich špecifikáciu.

16. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

17. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

18. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie..

19. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),

(1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník..

20. Vzhľadom k tomu, že právna úprava § 262 je vo vzťahu k § 200 ods. 2 Exekučného poriadku novšia, súd postupoval v súlade s novšou právnou úpravou („lex posterior“), obsiahnutou v § 262 CSP, ktorou bola zavedená tzv. dvojinštančnosť rozhodovacej činnosti, pokiaľ ide o trovy konania (IV. ÚS 202/2018 a IV. ÚS 187/2018). V rozhodnutí, ktorým bola exekúcia zastavená, súd priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie v plnom rozsahu s tým, že tieto trovy bude podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku znášať oprávnený, ktorý podal návrh na vykonanie exekúcie na základe nevykonateľného exekučného titulu. O výške trov exekúcie rozhodne súd osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v 2 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.