Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/202/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu N., zastúpený H. proti žalovanému J., zastúpenému H., o určenie vlastníckeho práva, o späťvzatí žaloby, takto

rozhodol:

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby, rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 31. mája 2018, č.k. 17C/26/2017-171 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

Žalovaný m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že dňa 22.07.2015 uzavrel žalovaný ako veriteľ s W. A., nar. XX.XX.XXXX ako dlžníkom Zmluvu o pôžičke peňazí v sume 14.800 Eur, ktorá bola splatná do 22.08.2015. Dňa 23.07.2015 uzavrel žalovaný ako veriteľ s W. A., nar. XX.XX.XXXX ako dlžníkom Zmluvu o pôžičke peňazí v sume 30.000 Eur, ktorá bola splatná do 23.08.2015. Dňa 23.07.2015 uzavrel žalobca ako prevádzajúci (konajúci konateľom W. A., nar. XX.XX.XXXX) a žalovaný ako nadobúdateľ Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva podľa § 553 až § 553e Občianskeho zákonníka. Podľa tejto zmluvy mal žalovaný voči W. A. dve pohľadávky, a to zo Zmluvy o pôžičke č. X v sume 14.800 Eur a zo Zmluvy o pôžičke č. X v sume 30.000 Eur. Žalobca na zabezpečenie oboch týchto pohľadávok previedol na žalovaného vlastnícke právo k predmetu zabezpečovacieho prevodu, ktorým boli motorové vozidlá Citroen Jumper, rok výroby 2011 EČ: W. a MAN TGM 12.280, rok výroby 2008 EČ W.. Žalobca sa zaviazal po prevode vlastníckeho práva k motorovým vozidlám na výzvu žalovaného tieto mu odovzdať, vrátane všetkých súčastí, príslušenstva a dokladov, a to v mieste a v termíne uvedenom vo výzve žalovaného (čl. III bod 3 Zabezpečovacej zmluvy). Podstatou podanej žaloby je tvrdenie žalobcu, že zánikom zabezpečovaného záväzku prešlo vlastnícke právo k motorovým vozidlám späť na neho. K zániku tohto záväzku malo dôjsť jednostranným započítaním pohľadávok, ktoré urobila tretia osoba (záväzkový dlžník) a zároveň bývalý konateľ žalobcu W. A., a to dňa XX.XX.XXXX.

2. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi sporovými stranami bola dňa 23.07.2015 riadne uzatvorená Zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva (Zabezpečovacia zmluva), na základe ktorej bolo na žalovaného dočasne prevedené vlastnícke právo k dvom motorovým vozidlám. Táto Zabezpečovacia zmluva zabezpečovala dve pohľadávky žalovaného voči bývalému konateľovi žalobcu W.Z. (dlžník), ktoré vznikli na základe Zmluvy o pôžičke č. X a Zmluvy o pôžičke č. X. Pre nesplnenie záväzku dlžníka začal žalovaný dňa 27.09.2016 realizovať výkon zabezpečovacieho prevodu práva (predajom motorových vozidiel), čo mu bolo po začatí tohto konania dočasne zakázané, uznesením súdu zo dňa 23.06.2017, sp. zn. 17C/26/2017. Tieto skutočnosti sú v konaní medzi sporovými stranami nesporné. Obrana žalovaného voči tejto žalobe spočívala v tvrdení, že k započítaniu

pohľadávok nemohlo dôjsť, pretože svoj záväzok kupujúceho z Kúpnej zmluvy na zaplatenie kúpnej ceny si riadne splnil, a to v deň jej uzatvorenia.

3. Po posúdení skutkových zistení súd prvej inštancie konštatoval, že obrana žalovaného je dôvodná, a preto podaná žaloba žalobcu neobstojí. Kruciálnou okolnosťou tohto sporu je zodpovedanie otázky, či plnenie žalovaného dňa 07.06.2016 žalobcovi v sume 120.000 Eur bolo splnením povinnosti kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu z uzatvorenej kúpnej zmluvy z rovnakého dňa. Tieto okolnosti vyvolávajú pochybnosti u súdu aj bez argumentácie žalobcu, avšak žalobcovi sa nepodarilo hodnoverne vysvetliť (ozrejmiť), o aké iné plnenie sa malo jednať, ak žalobca dňa 07.06.2016 prijal rovnakú sumu peňazí, teda sumu 120.000 Eur od žalovaného. Súd prvej inštancie preto následne vyhodnotil ako dôvodnú argumentáciu žalovaného, že išlo o zaplatenie kúpnej ceny, a teda splnenie jeho záväzku z Kúpnej zmluvy, pretože v deň podpisu kúpnej zmluvy zmenil vtedajší konateľ žalobcu okolnosti týkajúce sa tejto zmluvy a požadoval zaplatenie celej kúpnej ceny, pretože ju potreboval na financovanie výstavby objektu pod H.. W. tvrdil, že žalobca a žalovaný si žiadnu inú zmenku v daný deň a s danou hodnotou medzi sebou nevystavili, čo žalobca nevyvrátil, ani nerozporoval. Žalobca však neuviedol žiadnu skutočnosť, ktorá by hodnoverne vyvracala tvrdenie žalovaného, že prijatím sumy 120.000 Eur prijal žalobca od žalovaného kúpnu cenu za predaj nehnuteľností. Súd prvej inštancie na pojednávaní dôrazne požadoval od právnej zástupkyne žalobcu uvedenie tvrdení o tom, na základe akého právneho vzťahu, titulu prijal žalobca od žalovaného sumu 120.000 Eur, ak nie na základe Kúpnej zmluvy, resp. či bola v daný deň vystavená ešte iná zmenka medzi žalobcom a žalovaným. Aj napriek tejto požiadavke právna zástupkyňa žalobcu nič relevantné neuviedla. Argumentácia právnej zástupkyne žalobcu, v rámci ktorej poukazovala na to, kto je nositeľom dôkazného bremena (že žalovaný musí preukázať zaplatenie kúpnej ceny), neobstojí, pretože opomína jednu významnú skutočnosť, a to, že žalovaný riadne preukázal odovzdanie sumy 120.000 Eur žalobcovi žalovaným. Tento záver sa prejavil tak, že predložením potvrdenia o prijatí sumy 120.000 Eur žalobcom a tvrdením žalovaného, že týmto si splnil svoju zmluvnú povinnosť zaplatiť kúpnu cenu, bolo na žalobcovi, aby hodnoverne vysvetlil, na základe akého iného právneho vzťahu, titulu, prijal žalobca od žalovaného sumu 120.000 Eur, ak nie na základe Kúpnej zmluvy, a ak navyše žiadna iná zmenka medzi sporovými stranami nebola vystavená. Samotné prijatie sumy 120.000 Eur žalobcom bolo riadne a hodnoverne preukázané originálom potvrdenia na č.l. 163. Z uvedeného potom vyplýva, že v čase postúpenia pohľadávky (dňa 13.09.2016) žalobcu na W. A. na zaplatenie kúpnej ceny z Kúpnej zmluvy už táto pohľadávka neexistovala, pretože jej zodpovedajúci dlh žalovaného zanikol jeho splnením v zmysle § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

4. Argumentáciu žalobcu ohľadne riadneho započítania pohľadávok oslabuje aj to, že Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 15.09.2016 a Jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok zo dňa 02.12.2016 boli žalovanému doručené až spolu s listom žalobcu žalovanému zo dňa 09.05.2017 a nikdy nie skôr. Žalobca sa až do 09.05.2017 nedomáhal zaplatenia kúpnej ceny, resp. túto záležitosť nijak inak neriešil. Ako hodnoverná sa potom javí argumentácia žalovaného, že až neskôr začal žalobca tvrdiť, že mu žalovaný nikdy kúpnu cenu podľa Kúpnej zmluvy neuhradil a spätne vystavil príslušné listiny. Žalovaný totiž už dňa 27.09.2016 oznámil žalobcovi začatie výkonu zabezpečovacieho prevodu práva (č.l. 14 spisu podpísané vtedajším konateľom žalobcu). Neskôr sa bývalý konateľ žalobcu dňa 21.12.2016 zúčastnil aj obhliadky motorových vozidiel za účelom ich znaleckého ohodnotenia, ako to vyplýva z vyhlásenia znalca Z.. H. Y. na č.l. 101 spisu, pričom k zániku zabezpečovaného záväzku malo dôjsť jednostranným započítaním zo dňa 02.12.2016. Z týchto skutočností potom takisto nepriamo vyplýva, že kúpna cena bola riadne zaplatená. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pretože žalovaný bol v konaní úspešný v plnom rozsahu. O výške trov žalovaného rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v zmysle § 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP, ktorým žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zmenil tak, že jeho žalobe v celom rozsahu vyhovie a určí vlastnícke právo v jeho prospech a zároveň mu prizná náhradu trov konania v celom rozsahu. Uviedol, že v zmysle ust. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zákon presne stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. V spore o zaplatenie kúpnej ceny má predávajúci ako žalobca bremeno tvrdenia v tom, že s kupujúcim ako žalovaným uzavrel kúpnu zmluvu, a že žalovaný kúpnu cenu riadne a včas nezaplatil.

Z tohto bremena tvrdenia potom pre žalobcu vyplýva bremeno dôkazné, len pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že zmluva bola uzavretá. Ak táto skutočnosť bude preukázaná, žalobca uniesol ako bremeno tvrdenia, tak i dôkazné bremeno. Naopak, žalovaný, ak sa chce úspešne brániť, musí tvrdiť, že kúpnu cenu zaplatil a o svojom tvrdení ponúknuť dôkazy (ak nebude na mieste, obrana námietkou premlčania, započítania a pod.). Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore v závislosti na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti, navodzujúce žalované právo, musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Zistený skutkový stav podľa ust. § 365 ods. 1 písm. g) neobstojí, pretože sú tu podľa ust. § 366 písm. c) a d) prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, a ktoré majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci - z nesprávneho uplatnenia dôkaznej povinnosti žalobcu dospel súd prvej inštancie k nesprávnemu právnemu záveru o neunesení dôkazného bremena žalobcom s následkom znášania pre neho nepriaznivého rozhodnutia, t. j. zamietnutia žaloby. V prejednávanej veci mal žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným uzavrel kúpnu zmluvu. Z tohto bremena tvrdenia mal dôkaznú povinnosť preukázať uzavretie zmluvy, teda existenciu právneho vzťahu z kúpnej zmluvy. Tieto skutočnosti žalobca riadne preukázal (medzi účastníkmi toto ani neboli sporné). Pokiaľ sa žalovaný proti žalobe bránil tvrdením, že kúpnu cenu zaplatil v celom rozsahu, bolo jeho povinnosťou toto svoje tvrdenie preukázať. Na jeho preukázanie - zaplatenie kúpnej ceny vo výške 120.000 Eur predložil žalovaný písomné potvrdenie zo dňa 07.06.2016 o zaplatení sumy 120.000 Eur, a to na základe zmenky vystavenej žalovaným dňa 07.06.2016 v prospech žalobcu. Tento doklad - potvrdenie zo dňa 07.06.2016 však nie je relevantným dokladom preukazujúcim zaplatenie kúpnej ceny z kúpnej zmluvy zo dňa 07.06.2016. Pretože z obsahu tohto potvrdenia nie je zrejmé, že sa jedná o plnenie zo zmenky, ktorá mala zabezpečovať zaplatenie kúpnej ceny z kúpnej zmluvy zo dňa 07.06.2016. Bolo teda na žalovanom, aby on preukázal, že predmetné potvrdenie sa vzťahuje na plnenie zaplatenia kúpnej ceny z kúpnej zmluvy zo dňa 07.06.2016, a nie na žalobcovi, aby preukázal, z akého právneho vzťahu sa malo plniť v zmysle potvrdenia zo dňa 07.06.2016, keď to tam nie je výslovne uvedené na čo sa plnilo. Dôkazné bremeno, vzhľadom na neurčitosť potvrdenia zo dňa 07.06.2016 čo do dôvodov plnenia, zostalo aj po predložení tohto potvrdenia na žalovanom. Dôkazné bremeno ohľadne dôvodov plnenia je na tom účastníkovi, ktorý zo skutočnosti v istine uvedených vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, a preto bolo povinnosťou žalovaného preukázať dôvody plnenia v zmysle potvrdenia

- na čo sa plnilo. Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 07.06.2016, čl. III, bod 2 a 4 mala byt' uhradená kúpna cena najneskôr do 30 dní odo dňa povolenia vkladu tejto kúpnej zmluvy zo dňa 07.06.2016 do katastra nehnuteľností v prospech žalovaného a zaplatenie kúpnej ceny malo byť zabezpečené zmenkou. V prípade uhradenia kúpnej ceny ihneď po podpise kúpnej zmluvy dňa 07.06.2016 logicky nebolo preto vôbec potrebné na zabezpečenie zaplatenia kúpnej ceny vo výške 120.000 Eur vystavovať zmenku, a keď už mala byť podľa tvrdenia žalovaného zmenka nachystaná vopred, ju žalovaným vôbec nebolo potrebné podpisovať, nakoľko tu nebol dôvod na zabezpečenie záväzku zmenkou, keď už kúpna cena mala byť uhradená ihneď po podpise kúpnej zmluvy. Potvrdenie, ktoré sa vypracovalo dodatočne advokátskou kanceláriou - po zaplatení kúpnej ceny, v takom prípade by malo znieť ako potvrdenie o zaplatení kúpnej ceny z kúpnej zmluvy zo dňa 07.06.2016, a nie ako potvrdenie o zaplatení zmenky, čím by bolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že predmetné potvrdenie sa naozaj vzťahuje k úhrade kúpnej ceny z kúpnej zmluvy zo dňa 07.06.2016. Rovnaké označenie účastníkov v potvrdení zo dňa 07.06.2016, dátum zhodný s dátumom na kúpnej zmluve a zhodná suma, ešte nie sú dokladom o tom, že podľa tohto potvrdenia sa plnila kúpna cena z kúpnej zmluvy zo dňa 07.06.2016 zabezpečená zmenkou. Samotné potvrdenie okrem iného ešte nie je dokladom aj o tom, že kúpna cena - peniaze aj boli reálne žalovaným vyplatené. Žalovanému nič nebránilo, aby kúpnu cenu uhradil na účet, a tak vylúčil akékoľvek pochybnosti do budúcna čo do zaplatenia kúpnej ceny. Argumentácia žalovaného o prebiehajúcich exekúciách a daňových kontrolách žalobcu, resp. realizácii developerských projektov žalobcom, kde z toho dôvodu malo dôjsť v deň podpisu kúpnej zmluvy k zmene splatnosti kúpnej ceny a k zmene spôsobu plnenia, t. j. k rukám žalobcu, ostala len v rovine tvrdenia žalovaného bez ďalších konkrétnych dôkazov. Podľa sms komunikácie medzi W. A. a žalovaným, žalovaný opakovane žiadal od W. A. vrátenie hore uvedených pôžičiek, vyvíjal na neho nátlak, aby mu ich urýchlene vrátil. Žalovaný a W. A. sa dohodli, že keďže nemá W. A. finančné prostriedky na vrátenie pôžičiek, prevedie na neho vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, pre k. ú. Y., a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 07.06.2016, a tak dlh z pôžičiek vyrovná. Z toho dôvodu sa kúpna cena ani reálne nevyplácala. Súčasný konateľ žalobcu, a ani jeho právny zástupca nemal vedomosť o tom, že medzi W. A. a žalovaným v minulosti

(v lete a na jeseň 2016) prebehla hore uvedená sms komunikácia ohľadne urgencií úhrad pôžičiek a vystavení kvitancií. Po doručení súdneho rozhodnutia, ktorým bol návrh žalobcu zamietnutý, právnemu zástupcovi žalobcu, konateľ žalobcu kontaktoval W. A., ktorý mu pri osobnom stretnutí v advokátskej kancelárii žalobcu ukázal predmetné sms správy a následne ich zaslal na mail právnemu zástupcovi. Vzhľadom na vzájomné nevysporiadané záväzky žalovaného a W. A. je preto nelogické, že žalovaný by uhradil konateľovi žalobcu W. A. dňa 07.06.2016 sumu 120.000 Eur k jeho rukám, a to aj napriek tomu, že ani jednu z hore uvedených pôžičiek nemal v tom čase uhradenú, a to ani len čiastočne. Mal za to, že na strane žalovaného je väčšia miera nelogickosti, pochybností a nejasností čo do vyplatenia kúpnej ceny, ako presvedčenie a dôkazy, že kúpna cena bola riadne žalovaným vyplatená.

6. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu žalovaný, ktorý uviedol, že v plnom rozsahu trvá na všetkých vyjadreniach a skutočnostiach uvedených žalobcom v konaní v právnej veci, najmä na jeho vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zo dňa 04.09.2017, ako aj na svojej argumentácii prednesenej na pojednávaní dňa 31.085.2018. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny, dôvodný a vydaný v súlade so zákonom a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Súd sa v rozsudku obsiahlo, podrobne a najmä presvedčivo vyrovnal s všetkými skutočnosťami relevantnými pre rozhodnutie vo veci a rovnako tak so všetkými relevantnými námietkami a tvrdeniami žalovaného. Odvolanie podľa jeho názoru neobsahuje žiadne skutočnosti, či právnu argumentáciu, ktoré by boli dôvodom na zmenu, či zrušenie rozsudku, nakoľko žalobca len opätovne opakuje svoje argumenty. Pokiaľ ide o novú argumentáciu žalobcu, v ktorej odkazuje na jeho SMS komunikáciu s pánom W. A., uviedol, že ide nové tvrdenie a dôkazy, ktoré neboli žalobcom v konaní pred Okresným súdom Trenčín predložené, a preto na tieto nie je možné v zmysle § 366 v odvolacom konaní prihliadať a z uvedeného dôvodu tieto i v celom rozsahu rozporoval. Žalobca sa v podanom odvolaní snaží preukázať, že predložené dôkazy a jeho novú argumentáciu je možné v odvolacom konaní použiť, nakoľko ich bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, keďže súčasný konateľ žalobcu nemal mať vedomosť o predloženej komunikácii, pričom W. A. predložil tieto dôkazy žalobcovi až po predložení prvoinštančného rozsudku Okresného súdu Trenčín v tejto právnej veci. Uvedené tvrdenie žalobcu v celom rozsahu rozporoval, pričom poukázal na skutočnosť, že W. A., ako bývalý konateľ žalobcu, a ako osoba, ktorá vystupuje v predloženej SMS komunikácii, mal vedomosť o prebiehajúcom spore v tejto právnej veci, čo je zrejmé i zo žalobcom predložených dôkazov, najmä z listu zo dňa 09.05.2017 s titulom „Výkon záložného práva - odpoveď“, ktorý bol žalobcom pripojený ako dôkaz k podanej žalobe. Taktiež upozornil na súčasne prebiehajúce skutkovo rovnaké konanie vedené pred Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 23/C/22/2017, kde je žalobcom spoločnosť N. R., s.r.o., ktorej konateľom je práve W. A., pričom právnym zástupcom spoločnosti N. R., s.r.o. je rovnaký právny zástupca ako právny zástupca žalobcu v tejto právnej veci. Z vyššie uvedeného, ako aj z v konaní predložených dôkazov je zrejmé, že za spoločnosť žalobcu a spoločnosť N. R., s.r.o. vystupuje rovnaká osoba, a to W. A., pričom obe spoločnosti majú jedného právneho zástupcu, a to H.. G. M., z čoho je súčasne možné vyvodiť, že právny zástupca žalobcu počas celého prvoinštačného konania bol v kontakte i s pánom W. A. a mal preto i možnosť navrhnúť uvedenú SMS komunikáciu ako dôkaz v prvoinštančnom konaní, rovnako tak mohol žalobca navrhnúť ako dôkaz výsluch samotného pána W. A., avšak toto žalobca nenavrhol. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal za to, že na žalobcom predložený dôkaz - SMS komunikáciu a všetky nové tvrdenia - novú argumentáciu žalobcu, obsiahnutú v podanom odvolaní, nie je možné v odvolacom konaní prihliadať. Pokiaľ ide o samotný obsah žalobcom predloženej SMS komunikácie, uviedol, že mu ani nie je zrejmé, čo konkrétne má predložená SMS komunikácia preukazovať. Z predloženej SMS komunikácie je zrejmé len to, že žalovaný vyzýval W. A. na zaplatenie peňažnej sumy, a že sa W. A. domáhal vystavenia kvitancie od žalovaného, čo však určite nie je v konaní sporné, ale najmä je to pre rozhodnutie v tejto právnej veci celkom irelevantné. Z predloženej SMS komunikácie určite v žiadnom prípade nevyplýva a toto tvrdenie považuje za úplne absurdné a ničím nepodložené a v celom rozsahu ho rozporuje (z textu SMS komunikácie toto nevyplýva ani náznakom), že by sa žalovaný a W.Z. dohodli, že ak W. A. na žalovaného prevedie predmetné nehnuteľnosti Kúpnou zmluvou, tak sa tým bude považovať dlh p. A. z predmetných pôžičiek za vyrovnaný a žiadna kúpna cena sa vyplácať nebude. Z predloženej SMS komunikácie je paradoxne práve naopak možné na ťarchu žalobcu vyvodiť, že žalobca, resp. W. A. si bol vedomý existencie svojej povinnosti splatiť žalovanému doposiaľ nesplatenú pôžičku, pričom za splatenie pôžičky požadoval od žalovaného vystavenie kvitancie, hoci v tomto konaní tvrdí, že táto jeho povinnosť započítaním zanikla. Pokiaľ žalobca tvrdí, že mal prevziať ním doručované oznámenia o postúpení pohľadávok a započítania pohľadávok, toto tvrdenie opätovne rozporoval a považoval ho za účelové ako celú žalobcom prezentovanú novú argumentáciu

a opätovne nijak nepreukázané a podivné, že si na túto skutočnosť žalobca „spomenul“ až v odvolaní. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu ohľadne vystavenia kvitancie na uvoľnenie áut, k tej uviedol, že v skutočnosti s W. A. komunikovali o vyplatení pôžičiek takým spôsobom, že autá sa prevedú na tretie osoby, ktoré za tento prevod zaplatia odplatu priamo žalovanému, čím sa splatí zabezpečený dlh z pôžičiek, k čomu mala byť i žalovaným pripravená žalobcom uvádzaná kvitancia - teda toto bol skutočný dôvod jeho komunikácie s p. A. o kvitanciách k autám. Nakoľko však k tomuto nakoniec nedošlo, nemal dôvod kvitanciu vystaviť. S ohľadom na vyššie uvádzané skutočnosti je zrejmé, že žalobcom uvádzaná nová argumentácia ohľadne splatenia pôžičiek a vystavenia kvitancií je len čisto účelová a v kombinácii s predloženými novými dôkazmi ani nijak nepodložená a nie je dôvod na zmenu, či zrušenie rozsudku.

7. V písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného žalobca uviedol, že naďalej zastáva názor, ktorý je uvedený aj v samotnom odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, a to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, t. j. otázku rozloženia dôkazného bremena medzi účastníkmi súdneho konania. V danom prípade dôkazné bremeno má žalovaný, nakoľko on sa domáha preukázania zániku záväzku splnením. Bolo teda na žalovanom, aby on preukázal, že predmetné potvrdenie sa vzťahuje na plnenie zaplatenia kúpnej ceny z kúpnej zmluvy zo dňa 07.06.2016, a nie na žalobcovi, aby preukázal, z akého právneho vzťahu sa malo plniť v zmysle potvrdenia zo dňa 07.06.2016, keď to tam nie je výslovne uvedené, na čo sa plnilo. Dôkazné bremeno, vzhľadom na neurčitosť potvrdenia zo dňa 07.06.2016 čo do dôvodov plnenia zostalo aj po predložení tohto potvrdenia na žalovanom. Žalobca a obchodná spoločnosť N. R., s.r.o. sú dva odlišné právne subjekty, kde aj konatelia týchto právnych subjektov sú rozdielne osoby. Advokát je viazaný mlčanlivosťou o skutočnostiach, ktoré sú predmetom právneho zastúpenia a nesmie hovoriť a rozoberať prípady svojich klientov s inými klientmi, aj keby sa jednalo o podobné prípady. O tom, že prebieha tento súdny spor, preto advokát nesmel, a tak aj urobil, hovoriť s iným svojím klientom. Pred podaním žaloby a v čase prebiehajúceho súdneho konania (pred pojednávaním, resp. pred podaním odvolania) advokát prišiel do kontaktu ohľadne tohto súdneho konania len so štatutárnym zástupcom žalobcu a s ním sa radil o spôsobe prípravy, obrany a vedenia súdneho sporu. Nemal dôvod, a ani nesmel túto vec prejednávať s inou osobou. Právny zástupca žalovaného je tiež advokát a tieto skutočnosti sú mu dobre známe, resp. vyplývajú z advokátskeho poriadku. To, že advokát sa radil a prejednával tento súdny spor aj s W. A. - treťou osobou, ako to uvádza žalovaný, je len ničím nepodložený dohad. Dôkazy, predložené k odvolaniu, boli jeho štatutárnemu zástupcovi známe až v čase po vyhlásení súdneho rozhodnutia, kedy štatutárny zástupca z dôvodu zamietnutia žaloby, no najmä pre dôvody zamietnutia, informoval W. A. o výsledku konania ako bývalého konateľa, žiadal ho o vysvetlenie a až tam mu boli tieto nové skutočnosti oznámené.

8. V priebehu odvolacieho konania, podaním, doručeným Okresnému súdu Trenčín dňa 04.12.2018 a odvolaciemu súdu dňa 06.12.2018, vzal žalobca žalobu späť a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a konanie zastavil.

9. Na výzvu odvolacieho súdu, či súhlasí so späťvzatím žaloby žalobcom, žalovaný uviedol, že so späťvzatím žaloby žalobcom nesúhlasí, a to najmä z dôvodu, že v prípade, ak odvolací súd späťvzatie žaloby nepripustí a rozhodne vo veci samej tak, že rozsudok súdu prvej inštancie potvrdí, a teda žalobu zamietne (nakoľko takéto rozhodnutie možno očakávať s prihliadnutím na dostatočne, rozsiahlo, podrobne a vecne správne odôvodnený rozsudok súdu prvej inštancie), nastane tak v tejto právnej veci tzv. prekážka res iudicata (prekážka právoplatne rozhodnutej veci), ktorá vylučuje, aby súd vec znova prejednal s poukazom na § 230 zákona č. 160/2015 Z. z. CSP, a teda žalobca už v budúcnosti nebude môcť podať opätovne na súd žalobu v tejto právnej veci a definitívne sa odstráni stav právnej neistoty v otázke, kto je vlastníkom predmetných motorových vozidiel, resp. že ich vlastníkom nie je žalobca. Avšak, pokiaľ by odvolací súd späťvzatie žaloby pripustil, žalobcovi nebráni žiadna prekážka na opätovné podanie žaloby v tejto právnej veci. Zdôraznil, že žalobou, podanou v tomto súdnom konaní a s tým súvisiacim nariadeným neodkladným opatrením, mu bolo zakázané predať predmetné motorové vozidlá v rámci výkonu zabezpečovacieho prevodu práva, pričom, ak by bolo vo veci meritórne rozhodnuté v jeho prospech, mohol by k tomuto výkonu bezodkladne pristúpiť a uspokojiť tak svoju pohľadávku. Naopak, ak by bola žaloba vzatá späť, nebránilo by žalobcovi nič v tom, aby opätovne nepodal rovnakú žalobu, a teda aj rovnaké neodkladné opatrenie, ktoré by mohlo byť teda opätovne nariadené. Späťvzatie žaloby je účelové a špekulatívne, s cieľom vyhnúť sa pre žalobcu nepriaznivému právoplatnému rozsudku v tejto veci (ktorý je vzhľadom

na rozsudok Okresného súdu Trenčín v tejto veci očakávateľný), nakoľko na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 23C/22/2017 je vedené súdne konanie vo veci určenia, že záložné právo zaniklo, v ktorom na strane žalobcu vystupuje N. R., s.r.o. (W. A. ako konateľ) a na strane žalovaného J. X., a teda de facto rovnaké sporové strany ako v tejto právnej veci, ktorého skutkový stav, resp. odôvodnenie žaloby spočíva na rovnakom tvrdení žalobcu, a to, že predmetná suma 120.000 Eur nemala byť zaplatená (hoci p. W. A. podpísal potvrdenie o jej prijatí). Žaloba podaná v súdnom konaní však zo strany žalobcu späťvzatá nebola, hoci je postavená na tom istom skutkovom základe, a teda, ak žalobca zobral späť žalobu v tomto konaní, je na pováženie, prečo nezobrať späť žalobu aj v tomto súdnom konaní, a teda, ak tak neurobil, je potrebné jeho konanie považovať za špekulatívne s cieľom vyhnúť sa pre neho nepriaznivému meritórnemu rozsudku, ktorý by mu zabránil podať opätovnú žalobu v tejto veci. Zdôraznil, že v súdnom konaní ešte nebolo uskutočnené pojednávanie, a teda v prípade, ak by žalobca bol úspešný (hoci je to nepravdepodobné) v súdnom konaní, je viac ako pravdepodobné, že v takom prípade, by žalobca v tomto konaní opätovne podal túto istú žalobu a opätovne by sa domáhal žalovaného nároku, v čomu by mu, ak by súd pripustil späťvzatie žaloby v tejto veci, nič nebránilo. Na záver v tejto súvislosti si dovolil poukázať aj na vybrané rozhodnutie týkajúce sa posúdenia vážnosti dôvodov nesúhlasu so späťvzatím žaloby v takomto prípade, z ktorého je zrejmé, že za vážne dôvody je potrebné považovať aj skutočnosť, že sú reálne ohrozené jeho práva a právom chránené záujmy, keďže v prípade, ak súd konanie zastaví, môže to mať za následok významné zásahy do jeho práv tak, ako sú tieto popísané v predchádzajúcom článku (viď Rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 21Co/229/2013). Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že existujú vážne dôvody na neprípustnosť späťvzatia žaloby a navrhol, aby odvolací súd ďalej pokračoval v konaní a rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

10. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k nesúhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby uviedol, že nesúhlas žalovaného nie je dôvodný a dôvody, pre ktoré so späťvzatím žaloby nesúhlasí, nie sú vážne. Mal za to, že žalovaný neprípustne prejudikuje rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní, keď tvrdí, že potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie možno očakávať. Deklaroval, že nemá v úmysle opätovne podávať žalobu vo veci samej a žalovaný nepreukázal žiadnym spôsobom ním tvrdenú existenciu stavu právnej neistoty v otázke, kto je vlastníkom predmetných motorových vozidiel. Poprel nepodložené tvrdenia žalovaného, že späťvzatie žaloby je účelové a špekulatívne.

11. Podľa § 370 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

12. Podľa § 370 ods. 2 súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

13. Žalobca má v civilnom sporovom konaní dispozičné oprávnenie, ktoré mu umožňuje disponovať s konaním alebo jeho predmetom. Má postavenie tzv. dominus litis (pán sporu), ktoré ho oprávňuje svojimi procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp občianskeho súdneho konania). Dispozícia s konaním je aj späťvzatie žaloby. Ide o procesný úkon voči súdu, ktorým žalobca prejavuje vôľu, aby súd vo veci ďalej nekonal a meritórne vo veci nerozhodoval. Vôľa žalobcu dosiahnuť zastavenie konania prostredníctvom inštitútu späťvzatia žaloby je však limitovaná dvoma skutočnosťami, a to nesúhlasom druhej procesnej strany so zastavením konania a existenciou vážnych dôvodov, pre ktoré konanie zastaviť nemožno. Dôkazné bremeno existencie takýchto vážnych dôvodov potom v konaní nesie žalovaný.

14. Zákon konkrétne nevymedzuje pojem vážne dôvody, preto treba vyhádzať z toho, že posudzovanie vážnosti dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu. Súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov berie na zreteľ jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného nároku a hodnotí predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi stranami sporu a dopad na postavenie strán sporu, najmä žalovaného s prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov.

15. Rozhodnutie súdu o nepripustení späťvzatia žaloby podľa § 371 ods. 2 veta prvá je podľa ustálenej súdnej praxe relevantné vo výnimočných prípadoch, ktoré prichádzajú do úvahy najmä vtedy, keď k späťvzatiu dôjde v čase, keď pre plynutie lehôt už žalovaný nemôže právo, o ktorom sa konalo, sám uplatniť úspešne na súde a podobne. Žalovaný svoj nesúhlas so späťvzatím žaloby žalobcom odôvodňoval tým, že nemá právnu istotu, že žalobca nepodá žalobu opätovne a nebude sa tak opätovne domáhať žalovaného nároku. Uvedený dôvod nesúhlasu so späťvzatím žaloby odvolací súd nemohol považovať za tak vážny dôvod, ktorý by prevýšil právo žalobcu na dispozíciu s jeho žalobou, a pre ktorý by nebolo možné konanie zastaviť. Práva a právom chránené záujmy žalovaného nebudú zastavením tohto konania, ktoré sa týkalo žalobcom uplatneného nároku na určenie vlastníckeho práva k hnuteľnej veci, v ničom dotknuté, nedôjde k odopretiu súdnej ochrany žalovanému. Odvolací súd po preskúmaní dôvodov nesúhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby dospel k záveru, že tieto nespĺňajú požiadavku závažných dôvodov.

16. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v zmysle § 370 ods. 1 späťvzatie žaloby, napriek nesúhlasu žalovaného, pripustil a v zmysle § 370 ods. 2 súčasne zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a konanie zastavil.

17. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi, ktorý svojím späťvzatím žaloby procesne zavinil zastavenie konania, náhradu trov konania v celom rozsahu.

18. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .