Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16Csp-208-2017.pdf
PDF · 117.1 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/208/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom PhD. v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31575951, p r o t i žalovanému: L. B.Á., I.. XX.X.XXXX, Z. B. K. XXXX/XX, XXX XX B., o zaplatenie 1.134,12 Eur a prísl. takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.8.217 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.134,12 Eur s úrokmi vo výške 28 % p. a. od 19.7.2017 do zaplatenia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovaným dňa 12.10.2010 v súlade s ustanovením § 269 ods. 2, § 708 a nasledujúcich, § 716 a nasledujúcich zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a všeobecnými obchodnými podmienkami banky zmluvu č. 8880513002. Vzhľadom na porušenie zmluvných podmienok zo strany žalovaným tým, že sa dostal do nepovoleného prečerpania, žalobca previedol debetný zostatok z účtu na svoj vnútorný pohľadávkový účet.
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
3. Súd vykonal na pojednávaní konanom 15.5.2018 v neprítomnosti žalobcu, ktorý sa z neúčasti ospravedlnil a za prítomnosti žalovaného, dokazovanie listinnými dôkazmi prečítaní obsahu celého spisu konštatujúc, že na č. l. 1 sa nachádza samotná žaloba, na č. l. 4 sa nachádza zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 12.10.2010 uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, na č. l. 6 sa nachádzajú všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu žalobcu, na č. l. 24 a nasl. je výpis z účtu žalovaného, na č. l. 81 a nasl. sa nachádzajú všeobecné obchodné podmienky Prima banky Slovensko, a.s. s účinnosťou od 1.8.2017, na č. l. 104 a nasl. sa nachádza vyjadrenie žalobcu k výzve súdu zo dňa 9.3.2018, v ktorom špecifikoval všetky transakcie na účte žalovaného za celé zmluvné obdobie, na č. l. 107 sa nachádza zmluva o povolenom prečerpaní na účte zo dňa 14.7.2014, na č. l. 108 a nasl. sa nachádzajú všeobecné obchodné podmienky Prima banky Slovensko a.s. s účinnosťou od 20.5.2014, na č. l. 160 a nasl. sa opätovne nachádza výpis z účtu žalovaného, na č. l. 301 sa nachádza ospravedlnenie žalobcu z neúčasti na dnešnom pojednávaní, ako aj ostatným spisovým materiálom.
4. Dňa 15.5.2018 tunajší súd pod č. k. 16Csp/208/2017-305 vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu zamietol, žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, pričom uviedol, že správne rozlišuje medzi povoleným prečerpaním a prekročením. Uviedol, že žalovanému poskytol na základe zmluvy o povolenom prečerpaní úverový limit na účte, t.j. povolené prečerpanie, avšak po porušení povinností z uvedenej zmluvy, žalobca žalovanému zrušil poskytnutý limit povoleného prečerpania na účte. Na základe zrušenia poskytnutého úverového rámca sa debetný zostatok na účte žalovaného spravuje príslušnými ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch o Prekročení. Pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom ako aj v iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Nepovoleným prečerpaním je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby. Žalobca označil úrok z prekročenej čiastky po dobu nepovoleného prečerpania za odplatu, ktorú klient platí banke za čerpanie prostriedkov poskytnutých bankou nad rámec zostatku na účte klienta. Tvrdenie súdu prvej inštancie, že uvedená zmluvná podmienka je neprijateľná, považoval za absolútne neodôvodnenú. Čo sa týka poplatku za vedenie účtu, žalobca uviedol, že sa jedná o službu, ktorú banka poskytuje klientom v rámci mesačného paušálneho poplatku za balík služieb bez ohľadu na rozsah využitých služieb, pričom poukázal na obdobný charakter poplatkov za telefónne služby a iné. Uviedol, že zmluva o účte nemusí mať pre prípad prekročenia ako obligatórnu náležitosť údaj o výške úroku, naopak postačuje, ak veriteľ o tom dlžníka upovedomí na trvanlivom médiu. Čo sa týka výšky úroku z prekročenia žalobca uviedol, že nárok na tento úrok je viazaný na vrátenie peňažných prostriedkov tvoriacich prekročenie a jeho výška nemôže byť obmedzená zákonnou výškou úrokov z omeškania, keďže sa jedná o odlišný inštitút, teda tvrdenie súdu prvej inštancie, že výška úroku takmer trojnásobne prekročila výšku úroku spotrebiteľských úverov považoval žalobca za nepreskúmateľnú. Čo sa týka schopnosti žalovaného splácať úver pred jeho poskytnutím, žalobca uviedol, že pred poskytnutím úverového limitu povoleného prečerpania viedol bežný účet žalovaného, teda disponoval informáciami o jeho finančnej situácií, pričom súd prvej inštancie ho nevyzval na doplnenie podania. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že mu bude priznaná žalovaná suma ako aj náhrada trov konania.
6. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 3 Co 131/2018-329 zo dňa 13.12.2018 zrušil rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje rozhodnutie odôvodnil najmä tým, že v spise absentuje akákoľvek zmienka o tom, či zo strany žalobcu k zisťovaniu bonity došlo a aké úkony žalobca v súvislosti s tým vykonal. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie opätovne posúdiť nárok uplatnený žalobou a svoje rozhodnutie odôvodniť. Odvolací súd ďalej konštatoval, že žalobca povinnosť žalovaného platiť úroky vyvodzoval z bodu 3.12 VOP, v zmysle ktorých je majiteľ účtu povinný po dobu nepovoleného prečerpania platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. V tejto súvislosti odvolací súd v celom rozsahu odkázal na rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 9C/113/2015 zo dňa 15.10.2015 a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/10/2016 zo dňa 24.11.2016, ktorými bola zmluvná podmienka v totožnom znení určená za neprijateľnú. Žalobca bol preto povinný zdržať sa použitia podmienky uvedenej bode 3.12. všeobecných obchodných podmienok, ako aj uplatňovania nárokov z nej vyplývajúcich.
7. Po vrátení veci súd prvej inštancie doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi konštatovaním, že na č. l. 303 a nasl. sa nachádza zápisnica o pojednávaní zo dňa 15.5.2018, na č. l. 305 je rozsudok tunajšieho súdu č. k. 16Csp/208/2017-305 zo dňa 15.5.2018, na č. l. 309 a nasl. je odvolanie žalobcu voči tomuto rozsudku, na č. l. 329 a nasl. sa nachádza uznesenie KS PO č. k. 3Co/131/2018-329 zo dňa 13.12.2018, na č. l. 333 a nasl. je špecifikácia skutkového stavu veci na základe rozhodnutia odvolacieho súdu spolu s credit report - analytic predloženého žalobcom, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
8. Dňa 12.10.2010 bola uzavretá medzi stranami sporu Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb“, predmetom ktorej bolo zriadenie Osobného účtu žalovanému, Zmluva o vydaní a používaní platobnej karty a Zmluva o poskytovaní služieb elektronického bankovníctva.
9. Súčasťou Zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky Prima banka Slovensko, a.s., podľa ktorých bodu 3.3.1 Osobný účet - Banka vedie bežné účty s produktovým označením „Osobný účet“. Tento druh bežného účtu vedie banka iba fyzickým osobám - spotrebiteľom nad 18 rokov veku. Popri vedení bežného účtu poskytuje banka majiteľovi účtu rôzne doplnkové bankové produkty a služby určené bankou, ktorých rozsah a podmienky a ich zmeny sú predmetom zverejnenia. Majiteľ účtu nesmie bežný účet využívať pre účely výkonu podnikateľskej činnosti. Úroky sú účtované mesačne.
10. Podľa bodu 3.12 Nepovolené prečerpanie - Pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadnom dohodnutých medzi bankou a klientom ako aj v iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania musí majiteľ účtu platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“.
11. Dňa 14.7.2014 došlo medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom k uzavretiu Zmluvy o povolenom prečerpaní na účte, podľa ktorej bol žalovanému poskytnutý úver formou povoleného prečerpania do výšky limitu na sumu 980 €.
12. Podľa žalobcom predložených „Úrokových sadzieb produktov“ je úrok pri nepovolenom prečerpaní
- 28,00% ročne.
13. Dňa 18.7.2017 žalobca previedol debetný zostatok z účtu na svoj vnútorný pohľadávkový účet, pričom ide o internú transakciu banky nie o úhradu zo strany žalovaného.
14. Žalobca k žalobe pripojil výpis z účtu žalovaného za obdobie od 9.7.2014 do 18.7.2017, podľa ktorého zostatok na účte predstavuje - 1.134,12 Eur.
15. Na pojednávaní konanom 15.5.2018 žalovaný uviedol, že nebol schopný splácať z nepovoleného prečerpania a takto to dopadlo. Pracoval v školstve, kde neboli vysoké platy. Momentálne je nezamestnaný, hľadá si prácu. Ak by aj bol zaviazaný uhrádzať žalovanú sumu, tak len v splátkach, nakoľko toľko peňazí momentálne nemá.
16. Dňa 21.1.2019 bola súdu zo strany žalobcu doručená špecifikácia skutkového stavu veci na základe rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorú žalobca označil ako preverovanie bonity a skúmanie záväzkov žalovaného, pričom dôvodil, že mal vedomosť o finančnej situácii žalovaného, pretože viedol jeho bežný účet.
17. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:
18. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
19. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
20. Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).
21. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
22. Podľa § 2 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania, podľa písm.
23. Podľa § 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.
24. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
25. Podľa § 2 písm. e) zákona č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie povoleným prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u veriteľa,
26. Podľa § 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie prekročením automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania.
27. Podľa § 18 ods.1 zákona č. 129/2010 Z. z. ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe, ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť.
28. Podľa § 7 ods.1 zákona č. 129/2010 Z. z. veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20111201.html>.
29. Podľa § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z. z. ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html> sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html> sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
30. Poskytovanie bankových služieb je predmetom podnikateľskej činnosti žalobcu, pričom zo zmluvy nevyplýva, že by žalovaný pri uzatváraní zmluvy jednal v rámci predmetu svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, zamestnania alebo povolania.
31. Z uvedených dôvodov mal súd za to, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní.
32. Súd ďalej poukazuje na to, že je potrebné vychádzať z toho, že každá spotrebiteľská zmluva musí byť transparentná. Zmluvné podmienky musia byť formulované jasne a zrozumiteľne nielen gramaticky, ale aj z toho pohľadu, aby spotrebiteľ bol schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z roho pre neho vyplývajú (rozsudok ESD C-26/13).13. Zásada transparentnosti dopadá i na aplikáciu Všeobecných obchodných podmienok a Sadzobníka poplatkov. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru a nesmú slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložitej formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že ujdú jeho pozornosti. Pokiaľ tak dodávateľ urobí, takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu (nález ÚS SRI. ÚS 3512/11 z 11.11.2013).
33. Súdy už vo viacerých svojich rozhodnutiach judikovali, že všetky spotrebiteľské zmluvy vrátane tých, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka majú občianskoprávny charakter. Ak by z pôsobnosti § 54 ods. 1 OZ mali byť vyňaté niektoré typy spotrebiteľských zmlúv, zákonodarca by to explicitne upravil. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ sleduje vylúčenie dopadu nepriaznivejšieho právneho následku na spotrebiteľa oproti následku, ktorý dopadá na spotrebiteľa podľa „tohto“ zákona, pričom je logické, že zákonodarca tým rozumel Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva (teda aj odstúpenie od zmluvy) sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo, ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Napokon nejasnosti v tomto smere už odstránil zákon č. 102/2014 Z. z., ktorý doplnil § 52 ods. 2 OZ o nasledovnú vetu: „na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“. Keďže k tomuto ustanoveniu neexistuje prechodné ustanovenie, je potrebné ho aplikovať od účinnosti spomínaného zákona aj na skôr vzniknuté právne vzťahy. Tento právny záver totiž vyslovil Najvyšší súd v rozhodnutí 3 Mcdo 12/2014 zo dňa 21.4.2015.
34. Zo Zmluvy o bežnom účte nevyplýva, že rôzne poplatky účtované bankou budú vykazované na tomto účte tak, že vznikne nepovolené prečerpanie. Z hľadiska transparentnosti zmluvy mala byť táto skutočnosť osobitne zvýraznená priamo v zmluve (nie napr. len v Obchodných podmienkach), pretože aj spotrebiteľ, ktorý má na účte nulový zostatok a účet nevyužíva sa časom dostane do nepovoleného prečerpania úročeného značným úrokom, čo súd považuje za neprípustné obohacovanie zo strany banky.
35. Súd má teda za to, že v prípade poplatkov za poskytovaný balík služieb, by pri omeškaní s ich splatnosťou patrili žalobcovi zákonné úroky z omeškania. Súd sa však nemôže stotožniť s tým, že takýmto spôsobom vytvára žalobca nepovolený debetný zostatok na bežnom účte, ktorý úrokuje vysokým úrokom vo výške 28 % ročne (úroky dosahujúce takmer trojnásobok úrokových sadzieb bánk pri spotrebiteľských úveroch), napriek tomu, že klientovi žiadne peňažné plnenie vo forme napr. úveru neposkytuje. Takáto zmluvná podmienka je teda v neprospech klienta - spotrebiteľa hrubo nerovnovážna a preto neplatná a to aj napriek tomu, že v § 53 OZ uvedená nebola, keďže tam uvedený výpočet je len demonštratívny. V rámci spotrebiteľských vzťahov (ale aj obchodných) je neprípustné, aby jeden subjekt poskytoval inému subjektu odplatu bez zodpovedajúceho protiplnenia.
36. Vyššie uvedenému záveru v súčasnom znení Občianskeho zákonníka korešponduje už výslovne § 53 ods.4 písm. v), podľa ktorého - Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.“
37. Podľa názoru súdu si žalobca zamieňa pojmy povolené prečerpanie a prekročenie. Povoleným prečerpaním sa rozumie zmluvne založené právo spotrebiteľa využívať na platobnom účte viac prostriedkov, ako je aktuálny zostatok na tomto účte. Naproti tomu situáciu, keď klient prostredníctvom platobnej karty čerpal viac peňažných prostriedkov, než koľko sa mu žalobca zaviazal zmluvne poskytnúť, je ako faktický stav na účte k platobnej karte treba považovať za prekročenie (pozri napr. Nález Finančného arbitra ČR reg. číslo 380/SU/2013). V prejednávanej veci nebolo umožnené žalobcovi prostredníctvom platobnej karty čerpať finančné prostriedky presahujúce jeho prostriedky a povolené prečerpanie a preto nejde o prekročenie v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. ale ako bolo uvedené už vyššie „nepovolený debet“ vytvoril žalobca účtovaním úrokov a poplatkov na ťarchu účtu žalovaného spôsobom ako keby išlo o finančné prostriedky mu poskytnuté, čo však nezodpovedá skutočnosti a úročenie takto umelo vytvoreného debetu považuje súd na nezákonné a zároveň neslušné a nemravné.
38. Cieľom § 7 ako aj § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z. z. je, že veriteľ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania, predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.).
39. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod.
40. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať.
41. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/ domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t. j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.
42. Podľa NSS ČR sp. zn. 1 As 30/2015 - Dle kasačního soudu je třeba uvedené závěry krajského soudu chápat ve vzájemné souvislosti tak, že součástí odborné péče při posouzení úvěruschopnosti spotřebitele je také posouzení rozhodujících listin a vynaložení patřičného úsilí, podloženého odborností a profesionalitou, aby byly zjištěny všechny potřebné skutečnosti v nezbytném rozsahu. Proto je nutno dovodit také požadavek na doložení tvrzení dlužníka o jeho majetkových poměrech. Samotné ničím nedoložené prohlášení spotřebitele nemůže vést k řádnému prověření jeho schopnosti splácet úvěr, neboť se dle slov krajského soudu jedná o situace, kdy by osoba jednající s odbornou péčí měla a mohla mít pochybnosti o pravdivosti tvrzených skutečností. Smyslem zakotvení povinnosti poskytovatelů spotřebitelských úvěrů posuzovat úvěruschopnost spotřebitele (§ 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru) je především ochrana spotřebitelů před rizikovými úvěry a dále řešení problému rostoucího zadlužeností domácností (viz důvodová zpráva k zákonu o spotřebitelském úvěru). Povinnost věřitele posoudit před uzavřením smlouvy bonitu spotřebitele představuje pro spotřebitele i určitou záruku, že věřitel bude při poskytování úvěru postupovat tak, aby jej do určité míry chránil před neschopností splácet. Primárním chráněným zájmem je zde ochrana spotřebitele před neodpovědným poskytnutím úvěru, které by vedlo k jeho insolvenci se všemi negativními následky, a to jak ekonomickými v podobě ztráty majetku, tak společenskými v podobě společenské stigmatizace (viz Wachtlová, L., Slanina, J.: Zákon o spotřebitelském úvěru. Komentář. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2011, s. 99).
43. V súvislosti s pokynom odvolacieho súdu súd prvej inštancie poukazuje na rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 15.10.2015 sp. zn. 9 C 113/2015 potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21 Co 10/2016 z 24.11.2016, ktorými bola zmluvná podmienka uvedená v bode 3.12 všeobecných obchodných podmienok Prima banky a.s. - žalobcu, právoplatne vyhlásená za neprijateľnú, s čím sa súd prvej inštancie v celom rozsahu stotožňuje.
44. Podľa § 53 ods.1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
45. Podľa § 53 ods.2 OZ ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.
46. Uvedené ustanovenia treba podľa súdu vykladať v súlade s Článkom 4. ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách - „ hodnotenie nekalej povahy podmienok sa nevzťahuje ani k definícii hlavného predmetu zmluvy ani na primeranú cenu a úhradu na jednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom na druhej strane, pokiaľ tieto podmienky sú zrozumiteľné“ , keďže je jeho transpozíciou.
47. Je teda zrejmé, že nekalosť možno skúmať vo vzťahu k cene/úhrade (a to aj k jej primeranosti) za vedľajšie plnenie (ktorým uvedené poplatky v prejednávanej veci sú) a bez obmedzenia vtedy, ak podmienky týkajúce sa ceny/úhrady nie sú vyjadrené zrozumiteľne.
48. Podľa rozsudku ESD zn. C - 26/13 - Článok 4 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ ide o zmluvnú podmienku, ako je tá, o ktorú ide vo veci samej, požiadavka, podľa ktorej zmluvná podmienka musí byť formulovaná jasne a zrozumiteľne, sa má chápať tak, že stanovuje nielen to, aby dotknutá podmienka bola pre spotrebiteľa gramaticky jasná a zrozumiteľná, ale aj to, aby zmluva jasne vysvetľovala konkrétne fungovanie mechanizmu zmeny cudzej meny, na ktorý sa odvoláva dotknutá podmienka, ako aj vzťah medzi týmto mechanizmom a mechanizmom stanoveným ostatnými podmienkami týkajúcimi sa poskytnutia úveru, aby bol tento spotrebiteľ schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú.
49. Žalobca v podaní doručenom na výzvu súdu dňa 26.3.2018 uviedol súhrn kreditných a debetných operácii na účte žalovaného. Pokiaľ ide o sumu debetu, žalobca uviedol výšku 30.636,89 €. Do debetu súd prvej inštancie kvôli bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nezahrnul nasledujúce položky: 165 € - poplatok za upozornenie (debet), 1.010,68 € - úroky, 30 € - poplatok za výzvu (debet), 14,80 € - úroky, teda spolu vo výške 1.220,48 €. Kredit mal výšku 29.502,77 €.
50. Len na margo súd prvej inštancie poukazuje na tú skutočnosť, že zo žalobcom predložených listín označených ako credit report - analytic nemožno vyvodiť celkovú finančnú situáciu žalovaného a už vôbec ju nie je možné považovať za skúmanie bonity. To, že žalobca viedol účet žalovaného neznamená, že zákonite musel mať prehľad o všetkých finančných záväzkoch klienta - žalovaného, nakoľko nie všetky finančné transakcie sú vedené prostredníctvom účtu.
51. Napokon súd prvej inštancie poukazuje aj na tú skutočnosť, že hoci zmluvná podmienka uvedená v bode 3.12 všeobecných obchodných podmienok Prima banky a.s. - žalobcu, bola právoplatne vyhlásená za neprijateľnú, žalobca ju aj naďalej používal, čo nemožno hodnotiť inak ako hrubú ignoráciu týkajúcu sa výluky používania neprijateľných zmluvných podmienok.
52. Rozdiel debetu a kreditu predstavujúci dlžnú sumu je 30.636,89 - 29.502,77 € = 1.134,12 €. Ako je však vyššie uvedené do sumy debetu súd nezapočítal vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru celkovo sumu 1.220,48 €, teda ide o sumu vyššiu ako žalované nepovolené prečerpanie v sume 1.134,12 €, preto súd s ohľadom na vyššie uvedené žalobu zamietol.
53. Podľa § 251 zák. č. 160/2015 Z. z. civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
54. Podľa § 255 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z. civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania, podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
55. Podľa § 262 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z. civilného sporového poriadku o nároku náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
56. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania a úspešnému žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.