Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sa/15/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci žalobcu: D. L. S. T., narodeného XX.X.XXXX, štátneho príslušníka Pakistanskej islamskej republiky, bez dokladu totožnosti, aktuálne s miestom pobytu v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného: Centrum právnej pomoci, Kancelária Bratislava so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava so sídlom Regrútska 4, Bratislava o správnej žalobe žalobcu vo veci zaistenia zo dňa 18.2.2019 proti rozhodnutiu žalovaného PPZ-HCP-BA6-5-013/2018-AV z 13.1.2019 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave: 1/ zrušuje napadnuté rozhodnutie žalovaného PPZ-HCP-BA6-5-013/2018-AV z 13.1.2019, ktorým bol D. L. S. T., narodený XX.X.XXXX, štátny príslušník Pakistanskej islamskej republiky, bez dokladu totožnosti, dňom 13.1.2019 zaistený do 12.7.2019 a umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov; 2/ nariaďuje žalovanému, aby bol D. L. S. T., narodený XX.X.XXXX, štátny príslušník Pakistanskej islamskej republiky, bez dokladu totožnosti bezodkladne prepustený zo zaistenia, realizovaného v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Žalobcovi nepriznáva právo na náhradu trov konania

odôvodnenie:

1/ Dňa 27.2.2019 bola Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „súd“) prostredníctvom žalovaného doručená žaloba datovaná 18.2.2019 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa žalobca postupom podľa § 230 ods. 1 písm. a) zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného PPZ-HCP-BA6-5-013/2018-AV z 13.1.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) a svojho bezodkladného prepustenia zo zaistenia. Žalobnými bodmi namietal: a) nedostatočné zistenie skutkového stavu veci; b) nesprávne právne posúdenie veci, c) nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. 2/ Žalovaný vo svojom vyjadrení z 22.2.2019 zotrval na správnosti a dôvodnosti napadnutého rozhodnutia. V ďalšom poukázal na skutočnosť, že na určenie štátu navrátenia žalobcu je príslušný iný správny orgán - Dublinské stredisko Migračného úradu MVSR, že niet záruk že by žalobca zotrval na slovenskom území. V závere svojho vyjadrenia uviedol, že Spolkový úrad pre migráciu a utečencov NSR súhlasil s prijatím späť žalobcu na svoje územie. 3/ V prejednávanej veci bol na deň 6.3.2019 určený termín pojednávania. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavil. Za použitia § 114 SSP súd prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti účastníkov konania. 4/ Súd telefonickým dopytom z 27.2.2019 na Dublinskom stredisku MVSR zistil, že po vykonanom vstupnom pohovore so žalobcom ako žiadateľom o azyl bolo dňa 5.2.2019 vydané rozhodnutie MU:

DS-9-15/2019-DŽ, podľa ktorého na prejednanie a posúdenie žalobcovej žiadosti o azyl pre príslušná Nemecká spolková republika. 5/ Súd sa oboznámil s obsahom pripojeného administratívneho spisu žalovaného. Z jeho obsahu zistil, že žalobca sa 12.1.2019 dostavil na prevádzku nepretržitej služby OCP PZ Bratislava s tým, že žiada o azyl. Po vykonanej lustrácii jeho osoby v informačných databázach bola zistená pozitívna lustrácia v IS MIGRA. Dňa 13.1.2019 bol vo veci za prítomnosti tlmočníka vypočutý. V priebehu výsluchu o. i. uviedol, že v roku 2011 vstúpil legálne na územie NSR za účelom turistiky. Tam aj požiadal o azyl, ktorý mu však udelený nebol. Následne bol liečený, ako to uviedol, vo Švajčiarsku. Nedisponoval žiadnymi finančnými prostriedkami a na Slovensku nemal zabezpečené žiadne ubytovanie. Uviedol, že by nedokázal splniť prípadne stanovenú povinnosť hlásenia pobytu, resp. zloženia peňažnej záruky, tiež že chce zostať na Slovensku. Následne žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým žalobcu zaistil podľa § 88 ods. 1 písm. c) zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) a to dňom 13.1.2019 do 12.7.2019. Dňa 20.2.2019 bola žalovanému doručená žaloba. 22.2.2019 bola žalovanému doručená informácia Dublinského strediska Migračného úradu MVSR o tom, že NSR akceptovala prijatie späť žalobcu na svoje územie. Podľa § 88a ods. 1 zákona o pobyte cudzincov: Policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky a) na účel zistenia alebo overenia jeho totožnosti alebo štátnej príslušnosti, b) na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku, c) ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a ktorý podal žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie, d) ak je to potrebné z dôvodu ohrozovania bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku, alebo e) z dôvodu podľa § 88 ods. 1 písm. c). Podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov: Policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku. Podľa § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov: Rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky. Podľa § 46 zák. č. 71/1967 Zb o správnom konaní (): Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku: V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) SSP: Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov., Podľa § 230 ods. 1 písm. a) SSP: Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa § 221 ods. 1, rozsudkom podľa povahy veci zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia a nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia.

6/ Žalovaný v priebehu konania zistil, že žalobca sa dobrovoľne dostavil na políciu (prevádzku nepretržitej služby OCP PZ Bratislava), kde požiadal o azyl, že je pozitívne lustrovaný v IS MIGRA, nepochybne aj to, že v minulosti neúspešne požiadal o azyl v NSR. V priebehu výsluchu žalobcu však nevyvinul snahu zistiť, prečo potom, ako mu nebol po neudelený azyl v NSR a bol zabezpečený návrat do krajiny svojho pôvodu NSR opustil, tiež za akým účelom pricestoval na Slovensko a prečo tu opätovne o azyl požiadal. Podľa názoru súdu bolo potrebné objasniť žalobcovo konanie v naznačenom smere a to za účelom objektívneho posúdenie ev. rizika úteku. Podľa názoru súdu v tomto smere žalovaný čiastočne nedostatočne zistil stav veci. Toto vyhodnotenie vykonaného dokazovania však nebolo hlavným dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia

7/ Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný neoznačil v napadnutom rozhodnutí štát, ktorý je príslušný na prejednanie žalobcovej žiadosti o azyl, tak táto námietka nie je dôvodná, nakoľko určenie zodpovedného štátu patrí do výlučnej právomoci iného štátneho orgánu, konkrétne Dublinského strediska Migračného úradu MVSR. 8/ Riziko úteku, ako jedného z dôvodov zaistenia žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov podľa názoru súdu žalovaný odôvodnil dostatočným a presvedčivým spôsobom. Žalovaný správne poukázal na skutočnosť, že žalobca potom, ako mu v NSR nebol udelený azyl územie tohto štátu opustil predtým, ako malo dôjsť k jeho reálnemu návratu do krajiny jeho pôvodu. 9/ Pri každom zaistení cudzieho štátneho príslušníka je správny orgán, ktorý o zaistení rozhoduje, povinný skúmať, či toto krajné opatrenie nie je možné nahradiť opatrením iným v zmysle § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov postupom podľa § 89 ods. 2, 3 zákona o pobyte cudzincov. Povinnosť preukázania zabezpečenia ubytovania a potrebných finančných prostriedkov sa však nevzťahuje na žiadateľov o azyl, teda na navrhovateľa (§ 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov). Táto výnimka vo vzťahu k žiadateľom o azyl vyplýva z tohto že každý žiadateľ o azyl je po podaní žiadosti o azyl umiestnený v záchytnom tábore (§ 3 ods. 6, 7 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov - ďalej len „zákon o azyle“) a následne v pobytovom tábore (§ 22 ods. 2 zákona o azyle). Z uvedeného je zjavné, že žiadateľ o azyl (žalobca) nemusí spĺňať predpoklady § 89 ods. 3, veta prvá pred bodkočiarkou zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný však odôvodnil nevyužitie menej závažných prostriedkov práve nesplnením podmienky zabezpečenia ubytovania, resp. finančným zabezpečením pobytu. Podľa názoru súdu takéto odôvodnenie nevyužitia menej závažných donucovacích prostriedkov je nedostatočné a nenáležité. 10/ Žalovaný už vo výroku napadnutého rozhodnutia výslovne uviedol, že žalobca je žiadateľom o azyl. Zo znenia § 88a zákona o pobyte cudzincov vyplýva, že žiadateľ o azyl môže byť zaistený iba podľa § 88a ods. 1 zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný však zaistil žalobcu nie podľa § 88a, ale podľa § 88 zákona o pobyte cudzincov, teda ako štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý nie je žiadateľom o azyl. 11/ Pretože žalovaný v napadnutom rozhodnutí zaistil žalobcu ako cudzinca - štátneho príslušníka tretej krajiny ktorý nie je žiadateľom o azyl, pričom pokiaľ vzhliadol dôvody jeho zaistenia mal aplikovať príslušné ustanovenie § 88a zákona o pobyte cudzincov, naviac nedostatočne odôvodnil nevyužitie menej závažných donucovacích prostriedkov, súd dospel k presvedčeniu, že žaloba je dôvodná. Za použitia § 230 ods. 1 písm. a) SSP napadnuté rozhodnutie zrušil a žalovanému nariadil bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia. 12/ O trovách žalobcu súd rozhodol tak, že nepriznal žalobcovi právo na ich náhradu z dôvodu, že žalobca sa v podanej žalobe vzdal práva na ich náhradu.

Poučenie:

Rozsudok krajského súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenie (§ 446 ods. 2 písm. d) SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak: a) sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440; b) sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol; c) smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Podľa § 440 SSP: (1) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).