Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Cpr-2-2018.pdf
PDF · 155.2 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-2Cpr/2/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok sudcom JUDr. Branislavom Klukošom v spore žalobcu: CBA Slovakia, a.s., so sídlom Dukelských hrdinov 2, Lučenec, IČO 36 620 319, právne zast. JUDr. Alexandrom Filom, advokátom, so sídlom P. Rádayho 14/A, Lučenec, proti žalovaným: v 1. rade: Z. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, O., v 2. rade: F. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, W., v 3. rade: M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. 1, S., v 4. rade: G. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. O. XXXX/XX, R. O., v 5. rade: P. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, S., v 6. rade: U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX. V. XX, Z., v 7. rade: O. G., nar. XX.XX. XXXX, bytom N. -W. XXX, toho času bytom B. XX, O. - A., o zaplatenie 2861,60,-Eur s príslušenstvom, vo veci náhrady schodku podľa Zákonníka práce, takto
rozhodol:
Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 408,80,- Eur spolu s 5 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 408,80,- Eur od 23.07.2016 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
Žalovaná v 3. rade je povinná zaplatiť žalobcovi istinu 408,80,- Eur spolu s 5 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 408,80,- Eur od 01.07.2016 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
Žalovaná v 4. rade je povinná zaplatiť žalobcovi istinu 408,80,- Eur spolu s 5 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 408,80,- Eur od 03.07.2016 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
Žalovaná v 5. rade je povinná zaplatiť žalobcovi istinu 408,80,- Eur spolu s 5 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 408,80,- Eur od 01.07.2016 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku. Žalovaná v 6. rade je povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 408,80,- Eur spolu s 5 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 408,80,- Eur od 01.07.2016 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
Žalovaná v 7. rade je povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 408,80,- Eur spolu s 5 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 408,80,- Eur od 01.07.2016 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
Súd konanie voči žalovanej v 2. rade v časti o zaplatenie istiny vo výške 408,80,- Eur spolu s 5 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 408,80,- Eur od 26.07.2016 do zaplatenia zastavuje.
Súd priznáva žalobcovi voči žalovaným v 1., v 3. až 7. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Súd žalobcovi voči žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 01.02.2018 si žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnil voči žalovaným v 1. až 7. rade právo na zaplatenie istiny vo výške 408,80,- Eur spolu s príslušenstvom voči každému žalovanému titulom zisteného schodku v predajni potravín CBA v Martine, na ulici Jesenského 20, hospodárske stredisko č. 5073.
2. Žalobu po skutkovej stránke odôvodnil tým, že žalovaní v 1. až 7. rade boli v pracovnom pomere u žalobcu na základe pracovných zmlúv, ktoré uzatvorili so žalobcom ako predavači - pokladníci. Všetci žalovaní počas inventúrneho obdobia, za ktoré bol zistený schodok, pracovali v predajni potravín CBA Martin, na ulici Jesenského 20, hospodárske stredisko (HS) č. 5073. Pri výkone dojednanej práce boli žalovaným v 1. až 7. rade spolu aj s ostatnými členmi kolektívu zamestnancov tejto predajne, zverované také majetkové hodnoty určené na obeh a obrat, ktoré boli povinní vyúčtovať, preto žalobca dojednal so všetkými zamestnancami pracujúcimi v tejto predajni, teda aj so žalovanými podľa Zákonníka práce dohody o hmotnej zodpovednosti s doložkami o spoločnej hmotnej zodpovednosti. Pracovný pomer žalovaného v 1. rade so žalobcom bol zo strany žalobcu ukončený v skúšobnej dobe dňom 03.06.2015, so žalovanou v 2. rade bol ukončený pracovný pomer z jej strany v skúšobnej dobe dňa 09.08.2015, so žalovanou v 3. rade sa pracovný pomer skončil dohodou o skončení pracovného pomeru dňom 17.12.2016, pracovný pomer žalovanej v 4. rade sa skončil dohodou o skončení pracovného pomeru dňom 03.07.2015, pracovný pomer žalovanej v 5. rade so žalobcom bol zo strany žalobcu ukončený v skúšobnej dobe dňom 17.06.2015, pracovný pomer žalovanej v 6. rade so žalobcom bol z jej strany ukončený v skúšobnej dobe dňom 01.07.2015 a pracovný pomer žalovanej v 7. rade so žalobcom bol zo strany žalobcu ukončený v skúšobnej dobe dňom 16.08.2015. Okrem žalovaných v 1. až 7. rade pracovali v tejto predajni aj ďalší hmotne zodpovední zamestnanci, okrem žalovaných ešte ďalších 20 zamestnancov, oni však svoje podiely na tomto schodku uhradili resp. ich splácajú, a preto sa ich žaloba netýka. V tejto predajni potravín na ulici Jesenského 20 v Martine bola za obdobie od poslednej inventarizácie, teda od 26.02.2015, za inventúrne obdobie od 26.02.2015 do 17.02.2016, vykonaná inventarizácia všetkých majetkových hodnôt určených na obeh a obrat, zverených na vyúčtovanie žalovaným v 1. až v 7. rade, resp. aj všetkým ostatným hmotne zodpovedným zamestnancom tejto predajne. Inventarizácia začala dňa 17.02.2016 vykonaním fyzickej inventúry hotovosti, cenín, tovaru, zásob a iných hodnôt určených na obeh a obrat, nachádzajúcich sa v priestoroch uvedenej predajne, o čom boli vyhotovené príslušné inventúrne súpisy a ďalšie doklady. Pri celej inventarizácii sa vychádzalo z majetkového stavu tovarových zásob, zisteného bezprostredne predchádzajúcou fyzickou inventúrou, vykonanou 26.02.2015, zisteného v hodnote 52 363,83,- Eur. Následne proces inventarizácie pokračoval už iba u žalobcu, porovnaním inventúrou zisteného fyzického stavu týchto hodnôt s ich evidovaným účtovným stavom. Tak bol na hodnotách určených na obeh a obrat zverených kolektívu zamestnancov tejto predajne na vyúčtovanie, zistený hrubý schodok 17 960,52,- Eur ako celkový rozdiel medzi ich evidovaným účtovným stavom zásob ku dňu inventúry v sume 68 601,34,- Eur a fyzickým stavom zásob v sume 50 640,82,- Eur zisteným inventúrou. Hodnotu tohto schodku vyčísleného v nákupných cenách žalobca potom v zmysle vnútropodnikového predpisu upravil aj znížením o povolené koeficienty/hodnoty normovaných strát (NS) vyčíslených v nákupných cenách (NC), jednak z dosiahnutej tržby (1 210,53,- Eur), z nákupu ovocia a zeleniny (272,96,- Eur) a aj z nákupu mäsa a mäsových výrobkov (689,33,- Eur), čím sa schodok znížil na sumu 15 787,70,- netto. Celú sumu tohto netto schodku žalobca ako zamestnávateľ dňa 02.05.2016 určil k náhrade všetkým spoločne hmotne zodpovedným zamestnancom danej predajne, ako požadovanú náhradu tejto škody, ktorú utrpel (§ 191 ods. 1 posledná veta Zákonníka práce). O tejto inventarizácii a o určení sumy netto schodku zamestnancom k náhrade bol vyhotovený aj osobitný písomný inventarizačný zápis.
3. Pri schodku sa objektívne nedá zistiť, kedy k nemu došlo, kedy vznikol, presne v ktorom časovom úseku/úsekoch celého inventúrneho obdobia, v danom prípade inventúrneho obdobia od 26.02.2015 do 17.02.2016. Zamestnávateľovi v prípade zistenia schodku podľa Zákonníka práce ani nevyplýva povinnosť preukázať, presne kedy daný schodok vznikol, stačí, ak sa zistí, že schodok vznikol (kedykoľvek) počas daného inventúrneho obdobia a v akej výške. Zamestnávateľ nemusí členom kolektívu spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov preukazovať ani to, kto z nich a v akom rozsahu vznik tohto schodku zavinil, lebo to, že vznik schodku (teda takého stavu, že nevedia riadne bez schodku vyúčtovať im zverené hodnoty) zavinili hmotne zodpovední zamestnanci, sa u každého z nich v tomto prípade zo zákona predpokladá (tzv. prezumované zavinenie podľa § 179 ods. 1 poslednej vety ZP).
4. Na rozdiel od občianskeho práva, ktoré pozná spoločnú (solidárnu) zodpovednosť za škodu v prípade viacerých škodcov, pracovné právo takúto zodpovednosť zamestnancov nepozná a prísne trvá na princípe ich delenej zodpovednosti, podľa ktorého možno od každého z nich požadovať iba presne určený podiel z celého schodku (škody). Preto v prípade spoločnej hmotnej zodpovednosti za schodok túto situáciu viacerých zodpovedných osôb za jednu a tú istú škodu (schodok) Zákonník práce rieši tak, že zamestnávateľovi záväzným spôsobom predpisuje výpočet a postup, ako má určiť (vyčísliť) podiely jednotlivých spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov na celom zistenom schodku - podľa pomeru ich priemerných zárobkov. Zamestnávateľ teda musí schodok rozrátať medzi všetkých členov celého kolektívu spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov danej predajne, ktorí v tejto predajni pracovali kedykoľvek počas uvedeného inventúrneho obdobia, iba podľa vzájomných pomerov ich priemerných hodinových zárobkov (PHZ), pričom u vedúcej a u zástupkyne/zástupkýň vedúcej sa tento berie do úvahy v dvojnásobnej výške.
5. V prvom kole sa podiely na schodku jednotlivých zamestnancov - členov kolektívu viacerých spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov daného pracoviska - pri kolektívnej hmotnej zodpovednosti určia podľa vzájomného pomeru ich priemerných (alebo pravdepodobných) hodinových zárobkov. Aj priemerný (pravdepodobný) hodinový zárobok sa zisťuje postupom, ktorý taktiež predpisuje Zákonník práce, pričom nezáleží na tom, či daný zamestnanec odpracoval celú dobu tohto inventúrneho obdobia, alebo iba jeho časť. Preto dochádza aj k situáciám, že prakticky rovnaký podiel zo schodku sa požaduje uhradiť aj od takého radového zamestnanca v danej predajni, ktorý odpracoval celé inventúrne obdobie, ako aj od takého, ktorý odpracoval len jeho časť. Takýto postup vyplýva z kogentných (t.j. záväzných) ustanovení Zákonníka práce - z § 189 ods. 2, 3, ako aj z § 134 ZP.
6. Následne sa v druhom kole - ale výlučne len u radových zamestnancov, rozdielnych od vedúceho a zástupcu vedúceho - takto ich zistené podiely na schodku porovnajú s ich priemernými (alebo pravdepodobnými)mesačnými zárobkami (PMZ) pred vznikom škody, t.j. pred vznikom schodku. A ak ich podiely, vyrátané v prvom kole, prevyšujú ich PMZ, tak iba tie časti z nich, ktoré prevyšujú sumy ich PMZ, sa v druhom kole výpočtu u takéhoto radového zamestnanca/zamestnancov odrátajú a prirátajú sa na ťarchu iba vedúcej a aj jej zástupkyne/zástupcov, medzi nimi podľa vzájomných pomerov iba ich PHZ.
7. Podľa obsahu pripojených mzdových listov žalobca vypočítal priemerné hodinové zárobky (PHZ) alebo pravdepodobné hodinové zárobky (PrHZ) u všetkých spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov za IV. štvrťrok (kvartál) 2015, čo vyplýva z § 134 ods. 2 ZP, lebo rozhodným obdobím je v tomto prípade kalendárny štvrťrok predchádzajúci dňu konania inventúry 17.02.2016, teda IV. kvartál 2015 (inak vyjadrené IV.Q. 2015).
8. Priemerný mesačný zárobok (PMZ) alebo pravdepodobný mesačný zárobok (PrMZ) sa tu zisťuje pred vznikom škody (§ 189 ods. 3 ZP). Pri schodku nie je možné určiť, presne v ktorom časovom období z celého inventúrneho obdobia vznikol (mohol vzniknúť už aj v prvý deň inventúrneho obdobia), preto priemerným mesačným zárobkom pred vznikom škody podľa § 189 ods. 3 ZP tu možno logicky rozumieť iba PMZ, zistený za ten kalendárny štvrťrok, ktorý bezprostredne predchádza už prvému dňu inventúrneho obdobia, za ktoré bol schodok zistený, ktorým je v tomto prípade deň 26.02.2015. Preto aj žalobca u všetkých hmotne zodpovedných zamestnancov ich PMZ (PrMZ) pre tento účel zistil a vyčíslil z ich mzdy za IV. štvrťrok (kvartál) 2014 (inak vyjadrené: IV.Q 2014). Takýmto postupom vyčíslené podiely na celom tomto ntto schodku, vrátane aj podielov na ňom iba ohľadne žalovaných v 1. až v 7. rade, sú uvedené v pripojenej prehľadnej tabuľke.
9. Po porovnaní s priemernými mesačnými zárobkami (PMZ) zamestnancov vyplynulo, že v druhom kole výpočtu bolo okrem zamestnankyne Blanky Arpášovej potrebné u každého jedného z radových zamestnancov znižovať jeho podiel na schodku na úroveň jeho PMZ a zvyšok prirátať vedúcej/ zástupkyni.
Uvedeným postupom vyčíslené podiely z tohto schodku činia nasledovné sumy:
u žalovaného v 1. rade Y. 408,80,- Eur
u žalovanej v 2. rade U. 408,80,- Eur u žalovanej v 3. rade G. 408,80,- Eur u žalovanej v 4. rade P. 408,80,- Eur u žalovanej v 5. rade C. 408,80,- Eur u žalovanej v 6. rade U. 408,80,- Eur u žalovanej v 7. rade G. 408,80,- Eur
10. Na zistený schodok žalobca upozornil zamestnancov uvedenej predajne a zároveň všetkým hmotne zodpovedným zamestnancom predajne oznámil ich podiely na vzniknutom schodku aj s požiadavkou, aby ich uhradili. Ich podiely na tomto schodku žalobca oznámil jednotlivým hmotne zodpovedným zamestnancom tejto prevádzky s požiadavkou uhradiť ich aj formou návrhu uzavretia písomného uznania dlhu a dohody o jeho splácaní. Výšky požadovaných podielov na tomto schodku žalobca jednotlivým žalovaným oznámil zaslaním písomných návrhov uvedených dohôd poštou ako doporučené zásielky, pričom v týchto dohodách boli ohľadne každého zo žalovaných uvedené aj konkrétne sumy od nich požadovaných podielov na tomto schodku, uvedené v časti III. žaloby. Žalovaný v 1. rade písomný návrh dohody neprevzal, pošta obálku o tejto zásielke vrátila žalobcovi späť 15.07.2016, žalovaná v 2. rade návrh neprevzala, pošta vrátila zásielku späť žalobcovi 18.07.2016, žalovaná v 3. rade prevzala návrh 23.06.2016, žalovaná v 4. rade prevzala návrh 25.06.2016, žalovaná v 5. rade prevzala návrh dňa 23.06.2016, žalovaná v 6. rade prevzala návrh dňa 23.06.2016 a žalovaná v 7. rade prevzala návrh tak isto dňa 23.06.2016. Žalovaní v 1. až v 7. rade na písomný návrh dohody absolútne nereagovali. Žalobca následne cestou svojho právneho zástupcu žalovaných znova vyzval na úhrady podielov na tomto schodku, avšak žalovaní neuhradili na ich podiely žiadnu sumu.
11. Žalovaný v 1. rade na predloženú výzvu reagoval elektronickými správami z 13.09.2016 a z 15.09.2016. V nich poprel svoju zodpovednosť za schodok, na čo právny zástupca žalobcu odpovedal žalovanému v 1. rade listom zo dňa 21.09.2016, v ktorom mu stručne vysvetlil právne podmienky hmotnej zodpovednosti, spôsob výpočtu jeho podielu na vzniknutom schodku a opakovane ho vyzval, aby žalobcovi uhradil jeho podiel na tomto schodku. Žalovaná v 2. rade na predloženú výzvu reagovala listom - odvolanie proti výzve na úhradu dlhu zo dňa 24.09.2016, pričom poprela svoju zodpovednosť za schodok.
12. Žalobca ďalej poukázal na § 182 ods. 1 Zákonníka práce, pričom doplnil, že všetci žalovaní mali so žalobcom riadne uzavreté dohody o hmotnej zodpovednosti s doložkami o spoločnej hmotnej zodpovednosti a všetci pracovali na takom pracovisku, na ktorom pracovalo viac takýchto hmotne zodpovedných zamestnancov.
13. Podľa § 182 ods. 3 Zákonníka práce sa žalovaní, ako hmotne zodpovedné osoby, môžu zbaviť ich zodpovednosti za schodok (že jeho vznik zavinili, sa totiž zo zákona predpokladá), iba ak preukážu, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez ich zavinenia. Musia teda preukázať, že schodok alebo jeho časť spôsobil niekto iný (tzv. liberácia). Žalovaní do dňa podania žaloby nepreukázali žalobcovi žiadne také skutočnosti, na základe ktorých by sa mohli čiastočne či úplne zbaviť svojej zodpovednosti za tento schodok. Ani žalovaný v 1. rade vo svojich správach ani žalovaná v 2. rade v jej liste neuviedli žiadne také skutočnosti, ktoré by spĺňali požiadavku liberácie a zbavili by ich hoc len čiastočne ich zodpovednosti za tento schodok.
14. Žalobca si teda voči každému zo žalovaných uplatnil nedoplatok vo výške 408,80,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z každej žalovanej istiny v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995, pričom žalovaný v 1. rade sa dostal do omeškania dňom 23.07.2016, žalovaná v 2. rade 26.07.2016, žalovaná v 3. rade 01.07.2016, žalovaná v 4. rade 03.07.2016, žalovaná v 5. rade 01.07.2016, žalovaná v 6. rade 01.07.2016 a žalovaná v 7. rade 01.07.2016 (teda 8. deň po dni, v ktorom uplynula lehota, v ktorej mali zaplatiť schodok).
15. Súd doručil žalobu s prílohami na vyjadrenie žalovaným v 1. až v 7. rade. Žalovaná v 2. rade vo svojom vyjadrení k podanej žalobe uviedla, že do prevádzky Martin nastúpila na základe pracovného pomeru dňa 13.07.2015 bez akejkoľvek inventarizácie. Pracovný pomer ukončila v skúšobnej dobe 09.08.2015 tiež bez riadnej inventarizácie. Žalobca ju viní za vzniknutý schodok aj za obdobia, ktoré v spoločnosti nepracovala a za obdobie, ktoré pracovala v spoločnosti bez riadnych inventarizácií v čase od 13.07.2015 do 09.08.2015, a preto je žaloba podľa jej názoru neopodstatnená a ničím nepodložená. Na základe uvedených skutočností preto navrhla, aby bola žaloba voči nej v celom rozsahu zamietnutá. Ostatní žalovaní sa k podanej žalobe písomne nevyjadrili.
16. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej v 2. rade uviedol, že medzi individuálnou hmotnou zodpovednosťou a spoločnou (kolektívnou) hmotnou zodpovednosťou sú niektoré podstatné rozdiely, ktoré priamo vyplývajú aj z viacerých ustanovení Zákonníka práce (ZP), upravujúcich schodok. Napr. pri povinnosti vykonať inventarizáciu túto problematiku pri individuálnej hmotnej zodpovednosti upravuje iba ustanovenie § 184 ods. 1 ZP, pri kolektívnej je oproti tomu upravená iba v § 184 ods. 2 ZP. Pri zodpovednosti za zistený schodok je pri individuálnej hmotnej zodpovednosti jej rozsah upravený iba v § 189 ods. 1 ZP, pri kolektívnej v § 189 ods. 2, 3 a 4 ZP. Aj z toho vyplýva, že nie je možné všetky tie princípy, ktoré platia pri individuálnej hmotnej zodpovednosti, bez ďalšieho mechanicky aplikovať aj pri kolektívnej hmotnej zodpovednosti, ako to vyplýva aj z Vyjadrenia žalovanej v 2. rade. Na rozdiel od individuálnej hmotnej zodpovednosti, pri ktorej zo zákona musí zamestnávateľ vykonať inventúru pri uzatvorení dohody o hmotnej zodpovednosti s každým jedným zamestnancom (§ 184 ods. 1 ZP), pri kolektívnej hmotnej zodpovednosti (čo je aj tento prípad) tomu tak nie je. Pri kolektívnej hmotnej zodpovednosti zo zákona musí zamestnávateľ vykonať inventarizáciu (okrem iných prípadov, uvedených v zákone) v prípade, ak uzatvára dohodu o hmotnej zodpovednosti s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti naraz spolu so všetkými spoločne hmotne zodpovednými zamestnancami daného pracovného kolektívu. Ak do už existujúceho kolektívu spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov neskôr nastupuje ďalší (nový) zamestnanec a pritom sa s ním uzatvára dohoda o hmotnej zodpovednosti s doložkou spoločnej hmotnej zodpovednosti, tak zamestnávateľovi len z tohto dôvodu samotného povinnosť vykonať inventarizáciu zo zákona nevyplýva. Teda ak tento nový zamestnanec zároveň pri svojom nástupe nepožiada aj o vykonanie inventarizácie, zamestnávateľ ju nie je povinný vykonať (k tomu viď 184 ods. 4 ZP). Žalovaná v 2. rade nepožiadala pri svojom nástupe do zamestnania o vykonanie inventarizácie, preto ju žalobca, ako zamestnávateľ, zo zákona ani nebol povinný vykonať pri jej nástupe do zamestnania na toto pracovisko, kde nastúpila 13.07.2015.
17. Z týchto dôvodov preto žalobca poprel správnosť tvrdení žalovanej v 2. rade, pretože jej tvrdenia nemali oporu z dôvodov vyššie uvedených v zákone a naďalej zotrval voči žalovanej v 2. rade na podanej žalobe.
18. Žalovaná v 2. rade vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že s tvrdeniami žalobcu nesúhlasí, že pri nástupe a počas trvania jej pracovnej zmluvy nežiadala o vykonanie inventarizácie, nakoľko toto bol aj dôvod ukončenia pracovnej zmluvy so spoločnosťou CBA Slovakia a.s. Pri nástupe opakovane žiadala a aj počas trvania jej pracovnej zmluvy zodpovednú vedúcu o inventarizáciu, v dvoch prípadoch aj za prítomnosti tretej osoby pána M.B., ktorý je ochotný jej tvrdenia potvrdiť. Počas trvania jej pracovnej zmluvy so žalobcom boli vykonávané denné uzávierky, v ktorých k žiadnemu nedostatku alebo schodku nedošlo. Na záver svojho vyjadrenia uviedla, že trvá na tom, aby bola žaloba z dôvodu nedodržania povinnosti žalobcu vyplývajúceho zo Zákonníka práce o individuálnej inventarizácii a zodpovednosti zamietnutá.
19. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu k vyjadreniu žalovanej v 2. rade uviedol, že popiera, že by žalovaná v 2. rade žiadala o vykonanie inventarizácie, žalobca nemá a ani neeviduje žiadne záznamy o údajných žiadostiach žalovanej v 2. rade. Pracovný pomer so žalovanou v 2. rade skončila ona, zrušením pracovného pomeru v skúšobnej dobe. V tom čase bola vedúcou predmetnej predajne H. T., ktorú žalobca navrhol vypočuť ako svedkyňu.
20. Vzhľadom ku skutočnosti, že súdu sa nepodarilo zistiť adresu súčasného pobytu žalovaného v 1. rade a ani na základe rozsiahleho šetrenia inú adresu, kde by mu bolo možné doručiť žalovanému písomnosti alebo akékoľvek predvolanie zo strany súdu, súd v zmysle § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku zverejnil na úradnej tabuli tunajšieho súdu a na webovej stránke oznámenie o podanej žalobe.
21. Na pojednávaní konanom dňa 06.02.2019 súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané, ako aj v neprítomnosti žalovaných v 1. až v 7. rade, žalovaný v 1. rade mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané v rámci zákonnej fikcie, žalovaná v 2. rade mala doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané, pričom požiadala o ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní, nakoľko je invalidná dôchodkyňa a má zdravotné problémy. Súdu oznámila, že žalobca jej zaslal žiadosť, že je ochotná dlh vyrovnať v plnej výške v splátkach, nakoľko nedisponuje takou hotovosťou. Žalovaná v 3. rade mala doručenie predvolania na pojednávanie vykázané v rámci zákonnej fikcie, žalovaná v 4. rade mala doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané, žalovaná v 4. rade písomným podaním požiadala o ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní z dôvodu starostlivosti o choré dieťa. Žalovaná v 5. rade mala doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila a ani nepožiadala o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu, žalovaná v 6. rade mala doručenie predvolania na pojednávanie vykázané v zmysle zákonnej fikcie rovnako, ako aj žalovaná v 7. rade.
22. Pred otvorením pojednávania substitút právneho zástupcu predložil súdu dohodu o uznaní a splácaní dlhu, ktorú uzatvoril žalobca spolu so žalovanou v 2. rade, pričom žalovaná vyrovnala svoj dlh aj s príslušenstvom, ako aj trovami konania, a preto zobral žalobu voči žalovanej v celom rozsahu späť a navrhol konanie voči nej zastaviť.
23. Substitút právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní v plnom rozsahu zotrval na podanej žalobe, ako bola písomne podaná na súd, pričom krátkou cestou predložil súdu aj originál inventúrneho súpisu, ktorého kópia sa nachádza v spise za inventúrne obdobie od 26.02.2015 do 17.02.2016. Uviedol, že do dňa konania pojednávania nedošlo k zbaveniu sa jednotlivých žalovaných svojej zodpovednosti za ich podiely na schodku, túto skutočnosť títo nijako nesporovali ani nepreukázali. Ďalej uviedol, že dohody o hmotnej zodpovednosti s doložkami o spoločnej hmotnej zodpovednosti, ktoré uzatvoril žalobca so žalovanými v 1. až v 7. rade sú platné, obsahujú všetky podstatné náležitosti platného právneho úkonu tak v zmysle Občianskeho zákonníka, ako aj Zákonníka práce. Pokiaľ by súd považoval tieto dohody o hmotnej zodpovednosti za také, ktoré by mohli byť v rozpore s dobrými mravmi, žalobca odkázal na judikatúru, v zmysle ktorej v prípade dvojstranného právneho úkonu právny úkon nie je platný v prípade, ak ide o právny úkon dvojstranný len v prípade, že v rozpore s dobrými mravmi je konanie oboch strán, nielen jednej strany.
24. Na pojednávaní bola vypočutá svedkyňa H. T., ktorá pracovala v čase zistenia schodku ako vedúca predajne. Uviedla, že neboli riadne zabezpečení, niekedy pracovali na zmene 3, 4 predavačky, niekedy iba 2 alebo 3, pričom to bolo veľmi málo na takú veľkú predajňu. Doplnila, že počas tohto inventúrneho obdobia sa aj predajňa prerábala, čiže tam boli aj zástupcovia spoločnosti CBA Slovakia, ktorí menili regále, čiže aj tu mohlo dôjsť ku schodku. Za dôležitú skutočnosť označila tú skutočnosť, že predajňa sa nachádza v oblasti, kde väčšinou bývali Rómovia, čiže aj táto skutočnosť mala vplyv na túto skutočnosť. Doplnila, že to bola ich chyba, že si neustriehli tovar, avšak bola to taká prevádzka, kde nikto nechcel pracovať. Uviedla, že pozná jednotlivých žalovaných, nevedela sa vyjadriť k tomu, ako dlho tam pracovali, avšak vedela, že keď nastupovala do predajne aj predtým tam bolo manko, v podstate manko tam bolo stále. Na otázku sudcu uviedla, že o skutočnosti, že by potrebovali kamery alebo nejaké zabezpečenie nežiadali, žiadali iba o navýšenie predavačiek, avšak nikto nechcel v tejto prevádzke robiť. Ďalej doplnila na otázky substitúta právneho zástupcu žalobcu, že tam boli krádeže, avšak nikdy nikoho nechytili, aj keď sa niekedy stalo, že videli niekoho, že kradne, boli tam iba 2 alebo 3, buď tá osoba tovar vrátila a ušla alebo ušla aj s tovarom a oni si nemohli dovoliť nechať predajňu prázdnu a utekať za zlodejom. Doplnila, že pracovný kolektív nebol stabilný, neustále dochádzalo k výmene zamestnancov a nemohla tam vzniknúť potrebná dôvera. Uviedla, že aj ona samotná informovala o situácii inšpektorku, žiadali buď navýšenie zamestnancov alebo nejaké iné riešenie, kamery však nežiadali, pričom toto ostalo bez odozvy.
25. V rámci dokazovania sa súd oboznámil aj s obsahom listín založených v spise, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Žalovaný v 1. rade pracoval u žalobcu ako predavač - pokladník na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 20.05.2015 od 20.05.2015 v prevádzke potravín CBA Slovakia, a.s. v meste Martin. Toho istého dňa uzatvorili žalovaný v 1. rade ako zamestnanec a žalobca ako zamestnávateľ dohodu o hmotnej zodpovednosti za hodnoty, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti, pričom v zmysle uzatvorenej dohody bol žalovaný v 1. rade zaradený ako predavač - pokladník, na predajni so sídlom Jesenského 20 v Martine a prebral hmotnú zodpovednosť za prevzaté hodnoty podľa inventúrneho súpisu zo dňa 26.02.2015. Na základe tejto dohody sa zaviazal vyúčtovať v zmysle § 182 Zákonníka práce tieto zverené ceniny, tovar a zásoby, ktoré mu budú počas pracovného pomeru zamestnávateľom zverené na vyúčtované. V zmysle uvedenej dohody ak bude zamestnanec vykonávať prácu (alebo funkciu) spolu s viacerými zamestnancami, ktorí tiež uzatvorili so zamestnávateľom dohodu o hmotnej zodpovednosti, bude za vzniknutý schodok zamestnanec zodpovedať spoločne s nimi. Pracovný pomer žalovaného v 1. rade u žalobcu skončil v zmysle § 72 Zákonníka práce v skúšobnej dobe k 03.06.2015 zo strany žalobcu. Uvedené skončenie pracovného pomeru si žalovaný v 1. rade prevzal dňa 17.06.2015.
26. Žalovaná v 2. rade pracovala u žalobcu ako predavač - pokladník na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 13.07.2015 od 13.07.2015 v prevádzke potravín CBA Slovakia, a.s. v meste Martin. Toho istého dňa uzatvorili žalovaná v 2. rade ako zamestnanec a žalobca ako zamestnávateľ dohodu o hmotnej zodpovednosti za hodnoty, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti, pričom v zmysle uzatvorenej dohody bola žalovaná v 2. rade zaradená ako predavač - pokladník, na predajni so sídlom Jesenského 20 v Martine a prebrala hmotnú zodpovednosť za prevzaté hodnoty podľa inventúrneho súpisu zo dňa 26.02.2015. Na základe tejto dohody sa zaviazala vyúčtovať v zmysle § 182 Zákonníka práce tieto zverené ceniny, tovar a zásoby, ktoré jej budú počas pracovného pomeru zamestnávateľom zverené na vyúčtované. V zmysle uvedenej dohody ak bude zamestnanec vykonávať prácu (alebo funkciu) spolu s viacerými zamestnancami, ktorí tiež uzatvorili so zamestnávateľom dohodu o hmotnej zodpovednosti, bude za vzniknutý schodok zamestnanec zodpovedať spoločne s nimi. Pracovný pomer žalovanej v 2. rade u žalobcu skončil v zmysle § 72 Zákonníka práce v skúšobnej dobe k 09.08.2015 na základe žiadosti žalovanej. Uvedené skončenie pracovného pomeru si žalovaná v 2. rade prevzala dňa 12.08.2015.
27. Žalovaná v 3. rade pracovala u žalobcu ako predavač - pokladník na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 27.02.2015 od 27.02.2015 v prevádzke potravín CBA Slovakia, a.s. v meste Martin. Toho istého dňa uzatvorili žalovaná v 3. rade ako zamestnanec a žalobca ako zamestnávateľ dohodu o hmotnej zodpovednosti za hodnoty, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti, pričom v zmysle uzatvorenej dohody bola žalovaná v 3. rade zaradená ako predavač - pokladník, na predajni so sídlom Jesenského 20 v Martine a prebrala hmotnú zodpovednosť za prevzaté hodnoty podľa inventúrneho súpisu zo dňa 26.02.2015. Na základe tejto dohody sa zaviazala vyúčtovať v zmysle § 182 Zákonníka práce tieto zverené ceniny, tovar a zásoby, ktoré jej budú počas pracovného pomeru zamestnávateľom zverené na vyúčtované. V zmysle uvedenej dohody ak bude zamestnanec vykonávať prácu (alebo funkciu) spolu s viacerými zamestnancami, ktorí tiež uzatvorili so zamestnávateľom dohodu o hmotnej zodpovednosti, bude za vzniknutý schodok zamestnanec zodpovedať spoločne s nimi. Pracovný pomer žalovanej v 3. rade u žalobcu skončil dohodou v zmysle § 60 Zákonníka práce na základe žiadosti žalovanej k 17.02.2016.
28. Žalovaná v 4. rade pracovala u žalobcu ako predavač - pokladník na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 05.03.2015 od 05.03.2015 v prevádzke potravín CBA Slovakia, a.s. v meste Martin. Toho istého dňa uzatvorili žalovaná v 4. rade ako zamestnanec a žalobca ako zamestnávateľ dohodu o hmotnej zodpovednosti za hodnoty, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti, pričom v zmysle uzatvorenej dohody bola žalovaná v 4. rade zaradená ako predavač - pokladník, na predajni so sídlom Jesenského 20 v Martine a prebrala hmotnú zodpovednosť za prevzaté hodnoty podľa inventúrneho súpisu zo dňa 26.02.2015. Na základe tejto dohody sa zaviazala vyúčtovať v zmysle § 182 Zákonníka práce tieto zverené ceniny, tovar a zásoby, ktoré jej budú počas pracovného pomeru zamestnávateľom zverené na vyúčtované. V zmysle uvedenej dohody ak bude zamestnanec vykonávať prácu (alebo funkciu) spolu s viacerými zamestnancami, ktorí tiež uzatvorili so zamestnávateľom dohodu o hmotnej zodpovednosti, bude za vzniknutý schodok zamestnanec zodpovedať spoločne s nimi. Pracovný pomer žalovanej v 4. rade u žalobcu skončil dohodou v zmysle § 60 Zákonníka práce na základe žiadosti žalovanej k 03.07.2015.
29. Žalovaná v 5. rade pracovala u žalobcu ako predavač - pokladník na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 08.06.2015 od 08.06.2015 v prevádzke potravín CBA Slovakia, a.s. v meste Martin. Toho istého dňa uzatvorili žalovaná v 5. rade ako zamestnanec a žalobca ako zamestnávateľ dohodu o hmotnej zodpovednosti za hodnoty, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti, pričom v zmysle uzatvorenej dohody bola žalovaná v 5. rade zaradená ako predavač - pokladník, na predajni so sídlom Jesenského 20 v Martine a prebrala hmotnú zodpovednosť za prevzaté hodnoty podľa inventúrneho súpisu zo dňa 26.02.2015. Na základe tejto dohody sa zaviazala vyúčtovať v zmysle § 182 Zákonníka práce tieto zverené ceniny, tovar a zásoby, ktoré jej budú počas pracovného pomeru zamestnávateľom zverené na vyúčtované. V zmysle uvedenej dohody ak bude zamestnanec vykonávať prácu (alebo funkciu) spolu s viacerými zamestnancami, ktorí tiež uzatvorili so zamestnávateľom dohodu o hmotnej zodpovednosti, bude za vzniknutý schodok zamestnanec zodpovedať spoločne s nimi. Pracovný pomer žalovanej v 5. rade u žalobcu skončil v zmysle § 72 Zákonníka práce v skúšobnej dobe k 17.06.2015 zo strany zamestnávateľa. Uvedené skončenie pracovného pomeru si žalovaná v 5. rade prevzala dňa 22.06.2015.
30. Žalovaná v 6. rade pracovala u žalobcu ako predavač - pokladník na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 01.07.2015 od 01.07.2015 v prevádzke potravín CBA Slovakia, a.s. v meste Martin. Toho istého dňa uzatvorili žalovaná v 6. rade ako zamestnanec a žalobca ako zamestnávateľ dohodu o hmotnej zodpovednosti za hodnoty, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti, pričom v zmysle uzatvorenej dohody bola žalovaná v 6. rade zaradená ako predavač - pokladník, na predajni so sídlom Jesenského 20 v Martine a prebrala hmotnú zodpovednosť za prevzaté hodnoty podľa inventúrneho súpisu zo dňa 26.02.2015. Na základe tejto dohody sa zaviazala vyúčtovať v zmysle § 182 Zákonníka práce tieto zverené ceniny, tovar a zásoby, ktoré jej budú počas pracovného pomeru zamestnávateľom zverené na vyúčtované. V zmysle uvedenej dohody ak bude zamestnanec vykonávať prácu (alebo funkciu) spolu s viacerými zamestnancami, ktorí tiež uzatvorili so zamestnávateľom dohodu o hmotnej zodpovednosti, bude za vzniknutý schodok zamestnanec zodpovedať spoločne s nimi. Pracovný pomer žalovanej v 6. rade u žalobcu skončil v zmysle § 72 Zákonníka práce v skúšobnej dobe k 01.07.2015 zo strany žalovanej. Uvedené skončenie pracovného pomeru si žalovaná v 6. rade prevzala dňa 08.07.2015.
31. Žalovaná v 7. rade pracovala u žalobcu ako predavač - pokladník na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 13.08.2015 od 13.08.2015 v prevádzke potravín CBA Slovakia, a.s. v meste Martin. Toho istého dňa uzatvorili žalovaná v 7. rade ako zamestnanec a žalobca ako zamestnávateľ dohodu o hmotnej zodpovednosti za hodnoty, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti, pričom v zmysle uzatvorenej dohody bola žalovaná v 7. rade zaradená ako predavač - pokladník, na predajni so sídlom Jesenského 20 v Martine a prebrala hmotnú zodpovednosť za prevzaté hodnoty podľa inventúrneho súpisu zo dňa 26.02.2015. Na základe tejto dohody sa zaviazala vyúčtovať v zmysle § 182 Zákonníka práce tieto zverené ceniny, tovar a zásoby, ktoré jej budú počas pracovného pomeru zamestnávateľom zverené na vyúčtované. V zmysle uvedenej dohody ak bude zamestnanec vykonávať prácu (alebo funkciu) spolu s viacerými zamestnancami, ktorí tiež uzatvorili so zamestnávateľom dohodu o hmotnej zodpovednosti, bude za vzniknutý schodok zamestnanec zodpovedať spoločne s nimi. Pracovný pomer žalovanej v 7. rade u žalobcu skončil v zmysle § 72 Zákonníka práce v skúšobnej dobe k 16.08.2015 zo strany žalobcu z dôvodu nenastúpenia do práce. Uvedené skončenie pracovného pomeru si žalovaná v 7. rade neprevzala.
32. Z vyhlásenia zodpovedných osôb pred začatím inventarizácie zo dňa 17.02.2016 vyplynulo, že zodpovedné osoby vyhlásili pred začatím inventarizácie tovarových zásob, za ktoré priamo zodpovedajú a ktoré sa nachádzali v prevádzke na ul. Jesenského 20 v Martine, že boli odovzdané všetky doklady týkajúce sa stavu a pohybu tovarových zásob na zaúčtovanie, všetky príjmy a výdavky zo začatia inventarizácie boli zachytené v účtovnej prípadne v operatívnej evidencii a že sú si vedomí všetkých následkov za utajenie a iné neoprávnené manipulovanie s majetkom, za ktorý nesú hmotnú zodpovednosť. Zodpovedné osoby boli T. H., T. U., G. M., O. R., N. V., B. D., O. R. a S. L.. Tak isto vyhlásili v ten istý deň, že čestne vyhlasujú, že všetok tovar bol riadne sčítaný, prevážený a nahlásený inventarizačnej komisii, pričom súhlasili s vykázanou fyzickou zásobou tovaru spísaného na hárkoch v inventúrnom súpise zásob tovaru ku dňu 17.02.2016 na prevádzke CBA Slovakia, a.s., Jesenského 20, Martin, HS 5073, ako aj so spôsobom vykonania inventarizácie. Vedúca inventarizačnej komisie bola Henžeľová Michaela. Podľa záznamu z vykonanej inventarizácie tovarových zásob za inventúrne obdobie od 26.02.2015 do 17.02.2016, porovnaním so závermi poslednej fyzickej inventúry tovarových zásob zo dňa 25.02.2015 bol zistený rozdiel 17 960,52,- Eur, pričom po uplatnení noriem povolených strát z dosiahnutej tržby vo výške 1 210,53,- Eur za ovocie a zeleniny vo výške 272,96,- Eur a z mäsa a mäsových výrobkov vo výške 689,33,- Eur bol zistený čistý rozdiel 15 787,70,- Eur. Žalobca ďalej predložil súdu mzdové listy hmotne zodpovedných zamestnancov, a to žalovaných v 1. až 7. rade, ako aj ďalších zamestnancov v tom čase pracujúcich na prevádzke Jesenského 20 v Martine, ako aj poukázal na spôsob výpočtu podielu jednotlivých žalovaných v 1. až 7. rade na zistenom schodku.
Žalobca na zistený schodok upozornil zamestnancov uvedenej predajne, a zároveň všetkým hmotne zodpovedným zamestnancom oznámil ich podiely na vzniknutom schodku aj s požiadavkou, aby ich uhradili. Ich podiely na schodku im žalobca oznámil s požiadavkou uhradiť ich formou návrhu uzavretia písomného uznania dlhu a dohody o jeho splácaní. Výšky požadovaných podielov na tomto schodku žalobca oznámil jednotlivým žalovaným zaslaním písomných návrhov uvedených dohôd poštou, pričom žalovaný v 1. rade si zásielku neprevzal, žalovaná v 2. rade si tak isto zásielku neprevzala, žalované v 3. až 7. rade si uvedené zásielky prevzali. Žalovaní na tieto písomné návrhy dohôd od žalobcu nereagovali. Žalobca následne cestou svojho právneho zástupcu znova vyzval žalovaných na úhrady ich podielu na tomto schodku, na čo reagoval žalovaný v 1. rade emailom, že nevie čo to má znamenať, pretože nie je si vedomý, že by sa dopustil nejakého manka. Tiež nebol si vedomý toho, na základe čoho mu bola stanovená dlžoba. Žalovaná v 2. rade na predloženú výzvu reagovala listom odvolania proti výzve na úhradu a v tomto liste poprela svoju zodpovednosť za schodok. Na základe uvedených reakcií právny zástupca žalobcu vysvetlil žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade právne podmienky hmotnej zodpovednosti, spôsob výpočtu ich podielu na vzniknutom schodku a opakovane ich vyzval, aby žalobcovi uhradili ich podiel na tomto schodku.
33. Podľa § 177 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný svojim zamestnancom zabezpečovať také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku. Ak zistí nedostatky, je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie.
34. Podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185.
35. Podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).
36. Podľa § 182 ods. 2 Zákonníka práce dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.
37. Podľa § 182 ods. 3 Zákonníka práce zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.
38. Podľa § 182 ods. 4 Zákonníka práce ak nedostatky vzniknú v pracovných podmienkach zamestnancov so spoločnou hmotnou zodpovednosťou v súvislosti s tým, že bol na ich pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo iný vedúci, prípadne zástupca vedúceho, alebo s tým, že niektorý zo zamestnancov od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpil, zamestnávateľ je povinný nedostatky odstrániť bez zbytočného odkladu.
39. Podľa § 183 ods. 2 Zákonníka práce dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia pracovného pomeru alebo dňom odstúpenia od tejto dohody.
40. Podľa § 184 ods. 1 Zákonníka práce inventarizácia sa musí vykonať pri uzatvorení dohody o hmotnej zodpovednosti, pri jej zániku, pri preradení zamestnanca na inú prácu alebo na iné pracovisko, pri jeho preložení a pri skončení pracovného pomeru.
41. Podľa § 184 ods. 2 Zákonníka práce na pracoviskách, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, musí sa inventarizácia vykonať pri uzatvorení dohôd o hmotnej zodpovednosti so všetkými spoločne zodpovednými zamestnancami a) pri skončení všetkých týchto dohôd, b) pri preradení na inú prácu alebo preložení všetkých spoločne zodpovedných zamestnancov, c) pri zmene vo funkcii vedúceho alebo jeho zástupcu,
d) na žiadosť ktoréhokoľvek zo spoločne zodpovedných zamestnancov pri zmene v ich kolektíve, e) pri odstúpení niektorého z nich od dohody o hmotnej zodpovednosti.
42. Podľa § 184 ods. 3 Zákonníka práce ak zamestnanec so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, ktorého pracovný pomer sa skončil alebo ktorý bol preradený na inú prácu alebo iné pracovisko, alebo bol preložený, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou na jeho predchádzajúcom pracovisku.
43. Podľa § 184 ods. 4 Zákonníka práce ak zamestnanec, ktorý sa zaraďuje na pracovisko, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá, ak od dohody o hmotnej zodpovednosti neodstúpil, za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou.
44. Podľa § 189 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume.
45. Podľa § 184 ods. 2 Zákonníka práce pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume.
46. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom zodpovednosti zamestnanca za schodok je existencia pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom, písomne uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti, existencia škody vo forme schodku na zverených hodnotách určených na obeh alebo obrat a zavinenie zamestnanca, ktoré sa predpokladá.
47. S poukazom k tomu, že žalobca prostredníctvom substitúta právneho zástupcu zobral pred otvorením pojednávania žalobu voči žalovanej v 2. rade v celom rozsahu späť z dôvodu, že žalovaná v 2. rade uhradila dlžnú istinu s úrokmi, ako aj trovy konania, súd s poukazom na uvedený dispozičný úkon konanie voči žalovanej v 2. rade v časti o zaplatenie istiny vo výške 408,80,- Eur spolu s 5 % úrokmi s omeškania z tejto sumy od 26.07.2016 až do zaplatenia zastavil, pričom súhlas žalovanej nebol potrebný vzhľadom k tomu, že späťvzatie bolo vykonané pred otvorením pojednávania. Na strane žalovaných teda ostali žalovaný v 1. rade, žalovaní v 3. až 7. rade.
48. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Zákonníka práce zodpovednosť zamestnanca za schodok je založená na princípe zavinenia zamestnanca, ktorý ak sa chce zbaviť zodpovednosti, je povinný preukázať, že škodu nezavinil. To znamená, že pri tomto druhu zodpovednosti sa zavinenie zamestnanca predpokladá. Základným predpokladom zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je povinný vyúčtovať, je predovšetkým uzavretie platnej dohody o hmotnej zodpovednosti. Platnosť takejto dohody je podmienená predovšetkým existenciou platného pracovnoprávneho vzťahu. Zavinenie zamestnanca pri zodpovednosti za schodok je ďalším nevyhnutným predpokladom jeho zodpovednosti. Na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti zamestnanca, pri zodpovednosti za schodok existenciu zavinenia zamestnávateľ nemusí preukazovať. Naopak, je to zamestnanec, ktorý v prípade, keď sa chce zbaviť zodpovednosti, musí preukázať, že vznik schodku nezavinil. Existenciu schodku musí preukázať zamestnávateľ. Zamestnanec sa teda zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. Ide o prípady, ak škoda vznikla v dôsledku iných skutočností, ktoré nikto nezavinil, napríklad v dôsledku povodne, požiaru, inej živelnej udalosti a podobne ale aj vtedy, ak preukáže, že škoda vznikla zavinením iných osôb. Inými osobami pritom môžu byť ďalší spoločne hmotne zodpovední zamestnanci alebo tretie osoby, ktoré napríklad tovar odcudzili. Podľa ustálenej súdnej praxe zamestnanec sa zbaví zodpovednosti úplne alebo sčasti aj vtedy, ak preukáže, že mu zamestnávateľ nevytvoril vhodné podmienky na hospodárenie so zverenými hodnotami. V týchto prípadoch zodpovednosť za vzniknutú škodu alebo jej časť nesie zamestnávateľ. Dôvodom na čiastočné zbavenie sa zodpovednosti zamestnanca je vždy skutočnosť, že zamestnávateľ napriek tomu, že bol zamestnancom upozornený na vzniknuté nedostatky, ich bez zbytočného odkladu neodstránil.
49. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a medzi stranami sporu nebolo ani sporné, že medzi žalobcom a žalovanými v 1. až 7. rade boli uzatvorené pracovné zmluvy, na základe ktorých boli žalovaní zaradení na prevádzke žalobcu v pozícii predavač - pokladník, na ulici Jesenského 20 v Martine. Zároveň boli medzi stranami sporu uzatvorené i dohody o hmotnej zodpovednosti za hodnoty, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti. Z dokazovania ďalej vyplynulo, že podľa obsahov charakteru dohôd o hmotnej zodpovednosti, ktoré žalobca uzatvoril so žalovanými sa jednalo o spoločnú hmotnú zodpovednosť. V konaní nebolo preukázané, že by došlo k uzatvoreniu dohôd o hmotnej zodpovednosti pod nátlakom, v tiesni, ktoré okolnosti by spôsobovali neplatnosť uvedených dôvodov v hmotnej zodpovednosti. V uvedenom spore žalobca predloženými listinnými dôkazmi preukázal existenciu schodku zisteného za inventúrne obdobie od 26.02.2015 do 17.02.2016, a to v prevádzke žalobcu na ul. Jesenského 20 v Martine, kde pracovali zvyšní žalovaní v pozícii predavač - pokladník, aj keď nepracovali na uvedenom pracovisku počas celého inventúrneho obdobia, ale len čiastočne. Predmetný schodok bol na jednotlivých spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov rozrátaný v súlade s ustanovením § 189 ods. 2 Zákonníka práce podľa priemerných hodinových zárobkov jednotlivých žalovaných. Z predložených mzdových listov jednotlivých zamestnancov vyplynulo, aké mali priemerné mesačné zárobky, ktoré boli zistené v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce a predloženými mzdovými listami a na základe takto uvedených výpočtov potom predstavovali vyčíslené podiely na schodku u každého žalovaného sumu 408,80,- Eur.
50. Vo vzťahu k výške náhrady škody je potrebné vychádzať z ust. § 134 ods.1,2 Zákonníka práce, podľa ktorého priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak, v spojení s ust.§ 189 ods.2,3 Zákonníka práce, podľa ktorého pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume. Podiel náhrady určený podľa odseku 2 nesmie u jednotlivých zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných zárobkov.
51. Rozhodujúcim obdobím v danom prípade je kalendárny štvrťrok predchádzajúci vzniku schodku teda IV.Q 2014, resp. I. Q 2015. Za toto obdobie podľa mzdových listov mali žalovaní v 1. rade Z. Y. priemerný hodinový zárobok 2,7066 eur, jeho priemerná mzda za rozhodné obdobie bola 408,80 eur. Jeho podiel na vzniknutom schodku potom predstavuje 408,80 eur. Žalovaná v 3. rade M. G. mala priemerný hodinový zárobok 2,7053 eur, jej priemerná mzda za rozhodné obdobie bola 408,80,- eur. Jej podiel na vzniknutom schodku potom predstavuje 408,80 eur. Žalovaná v 4. rade G. P. mala priemerný hodinový zárobok 2,7066 eur, jej priemerná mzda za rozhodné obdobie bola 408,80 eur. Jej podiel na vzniknutom schodku potom predstavuje 408,80 eur. Žalovaná v 5. rade P. C. mala priemerný hodinový zárobok 2,7066 eur, jej priemerná mzda za rozhodné obdobie bola 408,80 eur. Jej podiel na vzniknutom schodku potom predstavuje 408,80 eur. žalovaná v 6. rade U. U. mala priemerný hodinový zárobok 2,7066 eur, jej priemerná mzda za rozhodné obdobie bola 408,80 eur. Jej podiel na vzniknutom schodku potom predstavuje 408,80 eur. Žalovaná v 7. rade O. G. mala priemerný hodinový zárobok 2,7066 eur, jej priemerná mzda za rozhodné obdobie bola 408,80 eur. Jej podiel na vzniknutom schodku potom predstavuje 408,80 eur.
52. Súd ďalej skúmal u žalovaného v 1. rade, ako aj u žalovaných v 3. až 7. rade, či existujú dôvody, ktoré by ich zbavili zavinenia za schodok (§ 182 ods. 3 Zákonníka práce). Tieto skutočnosti však vykonaným dokazovaním neboli zistené. Inventarizácia bola vykonaná za jednotlivé obdobie od 26.02.2015 do 17.02.2016, kedy trval pracovný pomer žalovaných. Z dokazovania nevyplynulo, že by za celé obdobie trvania pracovného pomeru žalovaní požiadali o vykonanie inventúry v súvislosti so zmenami v ich pracovnom kolektíve, vedúca predajne uviedla, že nikdy nenahlásili polícii alebo podniku priamo alebo prostredníctvom vedúcej krádež tovaru a nikdy nenamietali nevyhovujúce zabezpečenie predajne resp. pracovné podmienky. Samotná vedúca predajne vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že žiadali iba o navýšenie počtu pracovníkov, nakoľko ich predajňa sa nachádzala v oblasti, kde bývali vo väčšom počte Rómovia, nikdy žiadneho zlodeja nechytili a tak tiež nežiadali o elektronické zabezpečenie predajne.
Z ich strany nebolo preukázané, že schodok vznikol z časti alebo celkom bez ich zavinenia, a preto s poukazom na platne uzatvorené dohody o hmotnej zodpovednosti za vzniknutý schodok objektívne zodpovedajú žalovaní podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce. Súd tiež poukazuje na tú skutočnosť, že uvedený spor je konaním podľa tretieho oddielu druhej hlavy civilného sporového poriadku, kedy súd môže vo veci vykonať dôkazy aj keď ich zamestnanec nenavrhol. Žalovaní okrem žalovanej v 2. rade, ktorá nakoniec svoj schodok spláca zostali nečinní v konaní, nenavrhli žiadne dôkazy, ktorými by preukazovali, že schodok vznikol z časti alebo úplne bez ich zavinenia. S poukazom na uvedené skutočnosti súd teda považoval skutkový stav, ktorý preukázal žalobca za nesporný, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zaviazal každého žalovaného na úhradu jeho podielu na vzniknutom schodku.
53. Pokiaľ substitút právneho zástupcu žalobcu žiadal, aby súd vypočul inšpektorku, ktorá mala na starosti konkrétnu prevádzku, súd jeho návrh ako nedôvodný zamietol, nakoľko zistený skutkový stav bol dostatočný na to, aby súd mohol vo veci rozhodnúť. V konaní bola vypočutá ako svedkyňa vedúca predajne, ktorá uviedla všetky podstatné skutočnosti.
54. Podľa §1 ods.1 a 4 Zákonníka práce, tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy. Ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
55. Súd ďalej priznal žalobcovi príslušenstvo uplatnenej pohľadávky, a to 5 % ročný úrok z omeškania u každého žalovaného zo sumy priznanej istiny 408,80,- Eur odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom uplynula márne lehota na plnenie až do zaplatenia s tým, že súd priznal úrok z omeškania v súlade s ustanovením § 33 ods. 3 Zákonníka práce, podľa ktorého ak nie je lehota uspokojenia nároku ustanovená právnym predpisom alebo ak nie je určená v rozhodnutí alebo dohodnutá, musí sa nárok uspokojiť do 7 dní odo dňa, keď o uspokojenie oprávnený účastník žiadal. Súd priznal úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty, v ktorej nedošlo k uspokojeniu nároku žalobcu jednotlivými žalovanými. Uplatnená výška úroku z omeškania v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z..
56. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
57. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
58. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
59. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v spore plný úspech, priznal voči žalovaným v 1., žalovaným v 3. až 7. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
60. Pokiaľ sa týka nároku žalobcu na náhradu trov konania voči žalovanej v 2. rade, vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca zavinil zastavenie konania voči žalovanej v 2. rade pre správanie sa žalovanej t. j., že žalovaná v 2. rade uhradila pred otvorením pojednávania dlžnú istinu spolu s úrokmi, ako aj trovy konania, súd žalobcovi vo vzťahu k žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko nárok žalobcu bol uspokojený priamo žalovanou.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods.1,2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov; ak ide o rozhodnutie vo veciach maloletých detí - rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia.