Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17C-66-2018.pdf
PDF · 90.06 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/66/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobca: Mesto Žilina, Námestí obetí komunizmu 1, Žilina, IČO: 00 321 796, právne zastúpený JUDr. Lukáš Bútora, advokát so sídlom Vojtecha Tvrdého 12, Žilina, proti žalovanému: X. W., nar. XX.X.XXXX, bytom Ku zvonici XXX/X, N., o vypratanie bytu, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý vypratať a odovzdať byt č. X nachádzajúci sa na Ul. Ku zvonici XXX/X v N., v dome súp. č. XXX, ktorý je postavený na parc. O. č. XXX/X zapísaný na liste vlastníctva č. XXX pre kat. úz. W., obec N., okres N. a odovzdať ho žalobcovi do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca m á proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 24.8.2018 sa žalobca domáhal vypratania bytu byt č. X nachádzajúci sa na Ul. Ku zvonici XXX/X v N., v dome súp. č. XXX, ktorý je postavený na parc. O. č. XXX/X zapísaný na liste vlastníctva č. XXX pre kat. úz. W., na tom skutkovom základe, že žalobca uzatvoril so žalovaným nájomnú zmluvu dňa 18.1.1995. Žalovaný si svoje povinnosti riadne neplnil, nájomné nehradil, vzhľadom k čomu mu nájomný vzťah zanikol výpoveďou zo dňa 12.1.2016, ktorú žalovaný riadne prevzal dňa 27.1.2016. Žalovaný byt dobrovoľne neuvoľnil a žalobcovi neodovzdal, ale ho od 1.5.2016 užíva byt bez právneho dôvodu.
2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
3. Súd vykonal dokazovanie, výsluchom strán sporu, svedka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi produkovanými stranou sporu (žalobcom) a zistil nasledovný skutkový stav.
4. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu zotrval na skutkovej a právnej argumentácii v zmysle vyššie uvedených písomných podaní. Na doplnenie uviedol, že žalobca mal v minulosti uzatvorenú nájomnú zmluvu k mestskému nájomnému bytu v Budatíne, ktorá bola ukončená z dôvodu neplnenia si povinností, najmä teda neuhrádzania nájomného, a teda na základe výpovede doručenej žalovanému dňa 27.1.2016 nájomný vzťah zanikol. Žalovaný nenapadol ani nijako nespochybnil neplatnosť výpovede, takže máme zato, že bola podaná platne, nájomný vzťah sa skončil a doposiaľ však žalovaný odmietol odovzdať byt naspäť žalobcovi, a preto sme boli nútení domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva touto podanou žalobou. Podľa ich informácií už nejakú dobu sa žalovaný na tejto adrese ani nezdržuje.
5. Žalovaný vo svojom vyjadrení potvrdil, že mal uzavretú so žalobcom nájomnú zmluvu, v r. 2007 mu zomrela manželka a on si našiel priateľku a od r. 2007 nebýva v predmetnom byte, býva u svojej priateľky
v Dolnom Kubíne. V tomto byte býva jeho otec so svojou ženou a otec mu povedal, že on si všetko prepísal na seba, platí nájomné, a teda on sa už o ten byt ďalej nezaujímal. Ohľadom dlhu bol na Bytterme a povedal, že v tom byte nebýva, že tam býva otec, že tento byt užíva a že si všetko v byte dal do poriadku, tak im povedal, aby zrušili zmluvu a aby zmluvu uzatvorili s otcom. Bolo to v r. 2016, keď som dostal list a bol upozornený na vysťahovanie bytu. Hovorili o tom, že urobia splátkový kalendár a že urobia s otcom novú zmluvu, on sa viac o to nezaujímal. On z toho bytu môže ísť preč, v tom byte nebýva, ale býva tam jeho otec.
6. Svedok P. W. (otec žalovaného) uviedol, že byt dostal jeho syn, nevie presne, kedy, ale trápili sa v tomto byte od r. 2002, kedy on byt dával do poriadku, lebo v byte nebolo nič, investoval do tohto bytu. V tomto byte býval syn X. so svojou manželkou a tiež tam býval aj on a jeho manželka. V súčasnosti v tomto byte býva on a jeho manželka spolu s vnukom. Syn X. chodí každý víkend. Minulý rok požiadal na bytovom družstve, že chce aby ako nájomca bol uvedený on a zaplatil dlh na nájomnom za syna, bola to suma okolo 3 tisíc korún, túto sumu ešte celú nezaplatil. Svedok predložil Dohodu o pristúpení k záväzku zo dňa 30.3.2016 uzavretú medzi veriteľom žalobcom v zastúpení Žilbyt a dlžníkom (žalovaný) a pristupujúci k záväzku W. P. a z jej obsahu vyplýva, že predmetom tejto dohody je pristúpenie spoludlžníka k záväzku a dohoda o splácaní záväzku v celkovej sumy 3.103,71 eur, z toho úrok z omeškania vo výške 999,79 eur, ktorý vznikol z dôvodu, že si riadne a včas neplnil povinnosti dlžník uhrádzať nájomné, ako aj služby spojené s užívaním bytu v zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 18.1.1995.
7. Z Nájomnej zmluvy zo dňa 18.1.1995 (č.l. 4) súd zistil, že prenajímateľ - žalobca prenechal nájomcovi
- žalovaný do užívania byt č. X W. - Ku zvonici XXX/X , v dome súp. č. XXX, v zlom technickom stav (čl. I, II.), so stanovenou výškou nájomného XXX,- Sk a na dobu neurčitú. Nájomca sa zaviazal plniť si riadne svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu, v prípade, že niektorú z týchto povinností poruší, má prenajímateľ právo vypovedať mu nájom bytu (čl. III., IV. a V. cit. zmluvy).
8. V konaní je nepochybné z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre kat. úz. W., že k stavbe dom súp. č. XXX na parcele XXX/X je ako vlastník zapísané Mesto N. v podiele 1/1 (č.l. 7).
9. Listom zo dňa 12.1.2016 žalobca vypovedal nájom bytu č. 1 na základe Nájomnej zmluvu zo dňa 18.1.1995 pre nedoplatok na nájomnom a služieb za plnenia poskytované s užívaním bytu za obdobie od decembra 2008 do decembra 2015 t.j. za dlhší čas ako tri mesiace podľa § 711 ods. 1 písm. d) s poučením, že nájom bytu zaniká uplynutím výpovednej lehoty. Žalovaný výpoveď nájmu bytu prevzal dňa 27.1.2016 (čl. 10).
10. Listom zo dňa 9.5.2018 žalobca vyzval žalovaného o vypratanie danej nehnuteľnosti z dôvodu, že nájomný vzťah zanikol ku dňu 30.4.2016 a žiadal byt uvoľniť.
11. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
12. Podľa § 710 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou. Ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynutí prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.
13. Podľa § 710 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak bola daná výpoveď z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d), že nájomca nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytnuté s užívaním bytu, a preukáže, že ku dňu doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, výpovedná lehota sa predlžuje o ochrannú lehotu, ktorá trvá šesť mesiacov.
14. Podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka, prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.
15. Podľa § 712a ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomcovi, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, nájomca má právo len na náhradné ubytovanie. V iných prípadoch skončenia nájomného pomeru z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomca nemá právo na bytovú náhradu; ak ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, má nájomca právo na prístrešie.
16. V danej veci bolo potrebné pred rozhodnutím o oprávnenosti požiadavky žalobcu ustáliť, či žalovanému neprislúcha nejaké právo predstavujúce pretrvávajúci právny dôvod užívania nim sporného bytu (majúceho sa podľa žaloby vypratať), pretože v prípade pozitívneho (kladného) zodpovedania si takejto otázky by samozrejme príslušné právo žalovaného zakladalo prekážku vypratania.
17. Súd mal v konaní nesporne preukázané to, že medzi stranami sporu nájomný vzťah zanikol uplynutím výpovednej lehoty písomnou výpoveďou z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d), kedy žalovaný neplatil dlhodobo nájomné a podstatným spôsobom porušoval nájomnú zmluvu. Pri riadení sa opísanými úvahami je potom zjavné, že výpoveď z nájmu doručenú žalovanému dňa 27.1.2016 bolo možno považovať za platný právny úkon a to z dôvodu naplnenia použitého výpovedného dôvodu daného naplnením časového presahu neplnenia si žalovaným povinností nájomcu i nad 3 mesiace a preto sa žalobca dôvodne domáha vypratania predmetného bytu. Dôvodnou je z toho hľadiska, že ochrana jeho vlastníckeho práva (ako jedného z práv absolútnej povahy pôsobiacich voči všetkým, zaručeného dokonca i Ústavou SR) by mala požívať prioritu, už z ustanovenia tvoriaceho tu základ žaloby (teda z ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka) však vyplýva právo vlastníka domáhať sa ochrany voči tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje a to najmä vydania hnuteľnej veci, resp. vypratania nehnuteľnosti (teda aj bytu ako v prejednávanej veci) voči tomu, kto takúto vec zadržuje (v prípade nehnuteľnosti rozumej obýva, inak užíva či okupuje) neprávom.
18. Žalobca ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti sa domáha svojho vlastníckeho práva na vypratanie nehnuteľnosti. Hmotné právo hovorí o práve vlastníka domáhať sa vydania veci, teda hnuteľnej aj nehnuteľnej (od toho, kto ju neprávom zadržuje), pričom vo vzťahu k nehnuteľným veciam ide o vypratanie. Pod pojmom „s plnením povinnosti vypratať nehnuteľnosť“ sa rozumie odstránenie všetkých hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v priestoroch nehnuteľnosti a zabezpečiť opustenie priestorov osobami tam sa nachádzajúcimi (R 53/1973). Teda, ak niekto bez právneho dôvodu užíva vec, jedným z možných riešení ako sa brániť, je inštitút vypratania nehnuteľnosti.
19. Žalovaný v konaní nepreukázal, že ku dňu doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov a teda výpovedná lehota uplynula v zmysle ustanovenia § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka dňa 30.4.2016. V konaní bolo tiež nepochybne preukázané, že žalovaný dlhodobo neplatil nájomné a v byte dlhodobo nebýva. Možno tiež uviesť, že je nepochybné, že účastníkom nájomnej zmluvy ako nájomca bol len žalovaný, nájom k spornému bytu zanikol uplynutím výpovednej lehoty a teda ani nemožno uvažovať o tom, že iným osobám k tomuto bytu vznikol nájomný vzťah. Samotný svedok (dôkaz produkovaný žalovaným) uviedol, že v predmetnom byte býva on spolu s jeho manželkou a žalovaný sa v byte zdržiava cez víkendy. Žalovanému a ani iným osobám (ktorým žalovaný prenechal byt) v čase rozhodovania súdu nesvedčí žiaden právny titul, na základe čoho by pretrvával medzi žalobcom a žalovaným právny vzťah od 1.5.2016. V danom prípade po zániku nájomného vzťahu žalovaný predmetný byt č. 1 bez právneho dôvodu užíva, čím zasahuje neoprávnene do vlastníckeho práva žalobcu. Keďže žalovaný i napriek výzve žalobcu zo dňa 9.5.2018 byt neodovzdal, vzniká mu teda povinnosť byt vypratať a odovzdať žalobcovi.
20. Súd vec posúdil z hľadiska opodstatnenosti ochrany práva vlastníka vlastniť majetok a tieto dôvody sú významnou okolnosťou, ktorú súd vzal do úvahy pri rozhodovaní o žalobe. Žalobou o vydanie veci (vindikačná žaloba) sa vlastník domáha vydania veci od toho, kto ju neprávom zadržuje a jej predpokladom teda je, že vlastník nemá vec vo svojej moci a vec sa neoprávnene nachádza vo faktickej moci inej osoby než vlastníka. Žaloba o vydanie veci môže byť úspešná len za splnenia dvoch
predpokladov, a to, že žalobca preukáže svoje vlastnícke právo k veci, ktorej vydania sa domáha, a ak preukáže, že žalovaný mu vec zadržuje neprávom.
21. Keďže v konaní žalobcom bolo preukázané splnenie podmienok vindikačnej žaloby v zmysle ustanovení § 126 Občianskeho zákonníka, súd považoval jeho nárok za právne dôvodný a žalovanému uložil povinnosť vypratať a žalobcovi odovzdať predmetný byt č. X nachádzajúci sa na J. XXX/X v Žiline, v dome súp. č. XXX, ktorý je postavený na parc. O. č. XXX/X zapísaný na liste vlastníctva č. XXX pre kat. územie W. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
22. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 262 ods. 1 CSP (o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Súd s poukazom na plný úspech žalobcu vo veci priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
24. O samotnej výške tejto náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).