Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

40C/70/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Michalom Kubišom v právnej veci žalobcu: S.. J. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. 3, XXX XX P., proti žalovanej: S.. V. Q. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. 3, XXX XX P., o určenie, že žalobca 02.12.2014 žalovanej nespôsobil žiadne zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie a ochranu osobnosti, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou (v znení čiastočného späťvzatia žaloby podaním doručeným súdu dňa 12.06.2018) domáhal, aby súd určil, že žalobca dňa 02.12.2014 žalovanej nespôsobil žiadne zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie. Na odôvodnenie žaloby uviedol, že dňa 02.12.2014 zistil, že na kočikárni v dome, kde býva, bolo otvorené okno, hoci vonku bolo pod bodom mrazu. Keďže nemá kľúče od kočikárne, nemohol sám zatvoriť okno. Preto zavolal políciu, avšak ani tá nedonútila žalovanú zavrieť okno. Žalovaná si vymyslela, že dňa 02.12.2014 ju zranil a zadovážila si k tomu lekársku správu. Tiež podala na žalobcu oznámenie na polícii.

2. Žalovaná žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázala na to, že dňa 02.12.2014 podala na polícii oznámenie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu z dôvodu fyzického útoku zo strany žalobcu, ktorý ju v jej nebytovom priestore, ktorý má v prenájme, sotil rukami, v dôsledku čoho spadla na zem, a to v prítomnosti jej dvojročného syna. Pri tom bola prítomná aj policajná hliadka, ktorá po útoku žalobcu na jej osobu nasadila žalobcovi putá, nakoľko na výzvy polície, aby upustil od svojho konania, nereagoval. Po danom útoku bola nútená vyhľadať lekárske ošetrenie z dôvodu bolesti šije a hlavy. Žalobca bol Okresným úradom Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy, dňa 25.08.2015 uznaný za vinného z tohto priestupku. Poukázala tiež na to, že žalobca je vysokej postavy a váhy cca 120 kg, pričom ona má výšku cca 1,70 m a váhu cca 50 kg, a teda nemá silu ani možnosť žalobcu napadnúť. Uviedla tiež, že žalobca už niekoľko rokov vyvoláva v bytovom dome konflikty medzi vlastníkmi bytov, je agresívny na spoluobčanov, jeho chovanie pri sporoch je nekontrolovateľné až nebezpečné. Z jej subjektívneho pohľadu vykazuje všetky známky psychickej poruchy a je najvyšší čas dať jeho psychický stav vyšetriť súdnemu znalcovi.

3. Žalobca v reakcii na uvedené poukázal na nezákonnosť dôkazov predložených žalovanou ohľadne jeho priestupku a zranení žalovanej. Uviedol tiež, že žalovaná vo vyjadrení k žalobe krivo nezákonne a bez dôkazov spochybnila dobrý zdravotný a duševný stav žalobcu, uviedla krivé antropologické informácie o žalobcovi, spochybnila vierohodnosť žalobcu. Žalovaná sa vo vyjadrení k žalobe nezákonne vyjadrila k osobe žalobcu, nezákonne spoločensky nebezpečne a neprípustne zneuctila a znevážila dobré meno žalobcu. Vzhľadom na uvedené rozšíril petit žaloby o výrok „Žalovaná zneuctila a znevážila dobré meno žalobcu.“.

4. S poukazom na uvedené súd pripustil zmenu žaloby v časti skutkových tvrdení žalobcu týkajúcich sa predmetného nároku, ako aj v časti petitu žaloby (na pojednávaní konanom dňa 05.03.2019).

5. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu poukázala na postup pri získaní dôkazov, ktoré priložila k vyjadreniu k žalobe. Uviedla tiež, že spochybňovanie duševného stavu žalobcu z jej strany je podnietené správaním sa žalobcu či už v tomto prípade alebo v desiatkach podaných trestných oznámení a žalôb zo strany žalobcu na Okresnom súde Bratislava IV na väčšinu spoluobčanov Slovenskej republiky, s ktorými sa žalobca dostal do kontaktu. Na základe toho môže tvrdiť, že ide o neprispôsobivého a konfliktného človeka, ktorý začína byť svojím správaním a predovšetkým v jej prípade, kedy ju už aj fyzicky napadol, nebezpečným pre svoje okolie.

6. Súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie na termín 05.03.2018. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 01.03.2019 (piatok) požiadal o zmenu termínu pojednávania z dôvodu, že dňa 05.03.2019 sa bude plánovane zdržiavať mimo územia Slovenska. K tomu súd uvádza, že tejto žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania nevyhovel, nakoľko žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal dôvod, pre ktorý žiadal o odročenie pojednávania. Navyše, v zmysle § 183 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) /strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod odročenia bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať/ bolo povinnosťou žalobcu oznámiť dôvod odročenia bezodkladne, čo v tomto prípade nebolo dodržané, keďže podľa tvrdenia žalobcu malo ísť o plánovaný pobyt mimo územia SR. V zmysle § 183 ods. 1 C.s.p. tiež platí, že pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Žalobca však nepreukázal ani dôvod, pre ktorý by nebolo možné od neho spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechal zastúpiť. Napokon, žalobca si nesplnil povinnosť v zmysle § 183 ods. 4 C.s.p. uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú by ho bolo možné upovedomiť o rozhodnutí súdu o jeho návrhu na odročenie pojednávania (hoci bol o tejto povinnosti poučený v predvolaní na pojednávanie), čím súdu znemožnil informovať ho o tom, ako posúdil jeho žiadosť o odročenie pojednávania. Zo všetkých uvedených dôvodov preto súd v zmysle § 180 C.s.p. vec prejednal v neprítomnosti žalobcu.

7. Podľa § 137 C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu,

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

8. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „O.z.“) fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

9. Podľa § 13 ods. 1 O.z. fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

10. Žalobca sa v prejednávanej veci domáhal jednak určenia, že dňa 02.12.2014 žalovanej nespôsobil žiadne zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie a jednak určenia, že žalovaná zneuctila a znevážila jeho dobré meno. Vzhľadom na takto vymedzené petity žaloby možno konštatovať, že žaloba v časti petitu, ktorým sa žalobca domáhal určenia, že dňa 02.12.2014 žalovanej nespôsobil žiadne zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie, nie je podľa aktuálneho znenia § 137 písm. d) C.s.p. prípustná, keďže zo žiadneho predpisu nevyplýva, že by sa žalobca mohol domáhať určenia predmetnej skutočnosti. Súdu preto neostávalo iné ako žalobu v tejto časti z tohto dôvodu bez ďalšieho zamietnuť. Pokiaľ ide o druhý určovací petit (že žalovaná zneuctila a znevážila dobré meno žalobcu), v tejto časti mala žaloba žalobcu vzhľadom na skutkové vymedzenie uvedeného nároku charakter žaloby na ochranu osobnosti, konkrétne žaloby na ochranu dobrého mena žalobcu v zmysle § 11 O.z.. Keďže z tohto právneho predpisu vyplýva možnosť domáhať sa na súde ochrany osobnosti, pričom v rozhodovacej činnosti súdov sa vzhľadom na exemplifikatívny výpočet prostriedkov súdnej ochrany osobnostných práv uvedených v § 13 ods. 1 C.s.p. pripúšťa aj žaloba, ktorá má charakter konštatovania samotnej skutočnosti porušenia osobnostných práv dotknutej osoby, súd pristúpil k vecnému prejednaniu žaloby žalobcu v tejto časti.

11. Žalobca odôvodnil svoj nárok na ochranu osobnosti spočívajúci v ochrane svojho dobrého mena tým, že žalovaná vo vyjadrení k žalobe krivo nezákonne a bez dôkazov spochybnila dobrý zdravotný a duševný stav žalobcu, uviedla krivé antropologické informácie o žalobcovi, spochybnila vierohodnosť žalobcu, nezákonne sa vyjadrila k jeho osobe, nezákonne spoločensky nebezpečne a neprípustne zneuctila a znevážila jeho dobré meno. Reagoval tak na vyjadrenie žalovanej, že žalobca už niekoľko rokov vyvoláva v bytovom dome konflikty medzi vlastníkmi bytov, je agresívny na spoluobčanov, jeho chovanie pri sporoch je nekontrolovateľné až nebezpečné, z jej subjektívneho pohľadu vykazuje všetky známky psychickej poruchy a je najvyšší čas dať jeho psychický stav vyšetriť súdnemu znalcovi.

12. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je skutočnosť, že došlo k neoprávnenému zásahu, a ďalej, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených ustanoveniami § 11 a nasl. O.z., pričom musia byť splnené oba tieto predpoklady, aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého je právo fyzickej osoby domáhať sa ochrany a povinnosť subjektu zásahu znášať súdom uloženú sankciu. Prvým zo znakov uvedených vyššie je objektívna spôsobilosť zásahu vyvolať nemajetkovú ujmu, spočívajúcu buď v porušení alebo i len ohrození osobnosti fyzickej osoby. O danosti tohto znaku možno hovoriť vždy vtedy, ak zásah do osobnosti fyzickej osoby je v konkrétnom prípade objektívne so zreteľom na všetky okolnosti prípadu spôsobilý ohroziť chránené hodnoty ľudskej osobnosti. Pri konštrukcii, ktorá bola zvolená v ustanovení § 11 a nasl. O.z. nie je významná subjektívna stránka (t.j. to, ako určitá fyzická osoba zo svojich subjektívnych hľadísk vníma určité konanie a jeho dôsledky), ale objektívne hľadisko. Druhým zo znakov konania zasahujúceho do chránených práv osobnosti fyzickej osoby je neoprávnenosť zásahu. Neoprávneným je zásah, ktorý je v rozpore s právnym poriadkom. Môže k nemu dôjsť ústne, písomne alebo aj inak, vždy však musí byť jeho súčasťou rozpor so zákonom spočívajúci v tom, že ten, kto do chránených práv zasiahol, nemal na to zákonné oprávnenie a že nebol daný žiadny z dôvodov výnimočne vylučujúcich protiprávnosť zásahu (neoprávnenosť vylučuje predchádzajúci súhlas dotknutej osoby so zásahom do jej osobnosti, ale tiež existencia zákonom uznávaného dôvodu pre určitý zásah, za ktorý napr. § 12 ods. 2 O.z. považuje použitie písomností osobnej povahy na úradné účely a na základe zákona, a napokon tiež skutočnosť, že k zásahu došlo pri výkone iného subjektívneho práva stanoveného zákonom alebo pri plnení povinnosti vyplývajúcej zo zákona). Posledným znakom právne relevantného zásahu do osobnosti fyzickej osoby je príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom objektívne spôsobilým negatívne zasiahnuť do niektorej z hodnôt tvoriacich jej fyzickú a morálnu integritu, a medzi vznikom nemajetkovej ujmy spočívajúcej v porušení alebo aspoň ohrození chránených osobnostných práv (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 180/2007 zo dňa 20.03.2007).

13. Vzhľadom na žalobcom namietaný zásah do jeho osobnosti, ku ktorému malo dôjsť v rámci vyjadrenia žalovanej k žalobe v tomto súdnom konaní, možno uviesť, že objektívne spôsobilý vyvolať následky týkajúce sa osobnosti fyzickej osoby môže byť aj zásah urobený v rámci súdneho konania, napr. aj podaním uplatneným v konaní, avšak len za podmienky, že ide o závažnejší zásah. Za nespôsobilý zásah narušiť alebo ohroziť práva na ochranu osobnosti chránené ustanovením § 11 O.z. možno považovať prípady, kedy zásah spočíval v tvrdeniach, ktoré boli prednesené napríklad za takých okolností, za ktorých nehrozilo zverejnenie a nemohlo žiadnym spôsobom dôjsť k zníženiu vážnosti fyzickej osoby napríklad medzi ostatnými spoluobčanmi. Neoprávnenosť zásahu do práva na ochranu osobnosti je vylúčená vtedy, ak dôjde k zásahu v rámci riadneho konania a ak nevybočil zásah z rámca daného platnými predpismi (Sborník III. Nejvyššího soudu, SEVT, Praha 1980, strana 177 a 196). V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že konanie pred súdom musí zabezpečiť pre strany sporu spravodlivú ochranu ich práv a záujmov. Na zabezpečenie tejto ochrany priznáva Civilný sporový poriadok sporovej strane viaceré procesné práva, medzi ktoré patrí aj právo vyjadrovať sa k tvrdeným skutočnostiam, navrhovať dôkazy na ich vyvrátenie a vyjadrovať sa aj k právnym dôsledkom z nich vyplývajúcich. Subjektívnym právom v uvedenom zmysle je i právo fyzickej osoby (strany sporu), vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam a k dôkazom, ako aj uvádzať skutočnosti, ktoré zo svojho uhľa pohľadu ako strana sporu považuje za dôležité pre rozhodnutie o predmete sporu.

14. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že namietaný výrok žalovanej uplatnený vo vyjadrení k žalobe v rámci realizácie procesných práv žalovanej ako strany sporu, že „žalobca už niekoľko rokov vyvoláva v bytovom dome konflikty medzi vlastníkmi bytov, je agresívny na spoluobčanov, jeho chovanie pri sporoch je nekontrolovateľné až nebezpečné, z jej subjektívneho pohľadu vykazuje všetky známky psychickej poruchy a je najvyšší čas dať jeho psychický stav vyšetriť súdnemu znalcovi“, nespĺňa znaky neoprávneného zásahu do osobnostných práv žalobcu. K uvedenému vyjadreniu došlo v rámci súdneho konania, v súvislosti so zákonným oprávnením strany sporu vyplývajúceho z procesného predpisu, pričom toto vyjadrenie nepresahovalo rámec súdneho konania. Vyjadrenie žalovanej na adresu žalobcu malo hodnotiaci charakter a vzhľadom na okolnosti, za akých ho žalovaná uviedla, nebolo predmetné vyjadrenie objektívne spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu, t.j. ani zneuctiť a znevážiť jeho meno. V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na množstvo invektív použitých žalobcom vo svojich podaniach zaslaných súdu na adresu žalovanej (a nie len na jej adresu), z hľadiska ktorého súd tiež hodnotil namietané vyjadrenie žalovanej.

15. Vzhľadom na uvedené súd zamietol žalobu žalobcu ako nedôvodnú aj v tejto časti.

16. Súd nevykonal dokazovanie navrhnuté žalobcom (lekárska správa o zranení žalovanej dňa 02.12.2014, výpis z účtu poistenca zdravotnej poisťovne žalovanej od 01.01.2014 do 31.12.2015, výpis z registra trestov žalovanej, výsluch strán, výsluch svedka J. Q., výpis z registra trestov J. Q., výsluch svedka, ktorý žalovanej vydal rozhodnutie OU BA z 30.10.2015 a z 25.08.2015, výsluch svedka, ktorý žalovanej vydal záznam o podaní oznámenia z 02.12.2014, výsluch osoby, ktorá žalovanej vydala lekársku správu z 02.12.2014, výsluch všeobecného lekára žalovanej, výpis z osobného účtu žalovanej v Zdravotnej a Sociálnej poisťovni od r. 2013 do r. 2015, zmluva žalovanej o prenájme nebytového priestoru, bankové výpisy z bytového domu od platnosti zmluvy), ani dokazovanie navrhnuté žalovanou (psychiatrické vyšetrenie žalobcu), nakoľko pre rozhodnutie súdu boli predmetné dôkazy irelevantné.

17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej ako v celom rozsahu úspešnej strane sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej v konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).