Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoE/1/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča, členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, Festivalové námestie 1, Košice, IČO: 30 807 484, proti povinnému N. E., Y.. XX.XX.XXXX, E. L. C. XX, R., v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Jánom Sokolom, so sídlom Jantárová 30, Košice pod sp. zn. Ex 1092/2004, o vymoženie 29.197,57 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 38Er/2355/2004-35 zo dňa 13.09.2011 takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

II. Stranám právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekúciu a zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 55,68 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení uviedol, že dňa 02.02.2005 bolo vydané poverenie na výkon exekúcie pre vymoženie pohľadávky oprávneného a trov exekúcie. Dňa 06.06.2011 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko šetrením súdny exekútor zistil, že povinný má už niekoľko rokov vedený pobyt na obec Košice

- Nad Jazerom. Od roku 2002 nepodniká, jeho jediný príjem je dávka v hmotnej núdzi. V roku 2005 bol návrh na vyhlásenie konkurzu voči povinnému pre nedostatok majetku zamietnutý. Nie je vlastníkom hnuteľného ani nehnuteľného majetku a taktiež ani exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu nebola úspešná. Súd preto exekúciu voči povinnému podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, v ktorom uviedol, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 19.10.2004. Majetkové pomery povinného sa môžu zmeniť. V súčasnosti má povinný 61 rokov a v krátkej dobe mu pravdepodobne vznikne nárok na starobný dôchodok, preto oprávnený nesúhlasil so zastavením exekúcie. Zároveň namietal aj sumu priznaných trov exekúcie.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie nie je dôvodné a proti výroku o trovách exekúcie je potrebné odmietnuť.

5. Odvolací súd sa podľa § 387 ods. 2 stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné:

6. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 05.11.2004, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je platobný výmer č. 7013-1258-6023/2002-376 zo dňa 12.09.2002, č. 7013-1259-6023/2002-376 zo dňa 12.09.2002 a rozhodnutie č. 7013-4680-6023/2003-283 zo dňa 27.08.2003. Súd prvej inštancie vydal súdnemu exekútorovi dňa 02.02.2005 poverenie na vykonanie exekúcie.

7. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

8. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

9. V citovanom ustanovení je zakotvený princíp ochrany povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou.

10. Je pritom vecou súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinného, tieto vyhodnotiť a na základe takto zisteného skutkového stavu prípadne podať podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí byť pritom vždy založené na objektívnych zisteniach a relevantných dôkazoch.

11. Zo spisu vyplýva, že súdny exekútor vykonal šetrenie majetkových pomerov povinného, pričom zistil, že povinný má už niekoľko rokov vedený trvalý pobyt na obec Košice - Nad Jazerom, od roku 2002 nepodniká, jediný príjem povinného je dávka v hmotnej núdzi. Na povinného bol v roku 2005 vyhlásený konkurz, ktorý bol pre nedostatok majetku zamietnutý. Lustráciami bolo zistené, že povinný nevlastní motorové vozidlo, nehnuteľnosť, hnuteľný majetok, nie je poberateľom mzdy ani dôchodku, nie je spoločníkom v žiadnej obchodnej spoločnosti, nie je evidovaný v živnostenskom registri a boli vydané exekučné príkazy do bánk na zistené účty s negatívnym účinkom.

12. Šetrením teda súdny exekútor nezistil žiaden majetok povinného, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a tým uspokojiť pohľadávku oprávneného a právo súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie. Zistenú nemajetnosť povinného, resp. skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, predpokladá Exekučný poriadok ako dôvod pre zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h)).

13. Odvolací súd dáva do pozornosti, že exekučné konanie sa začalo ešte v roku 2004, teda zistené osobné a majetkové pomery povinného sa až do rozhodnutia súdu nezmenili. Exekučný poriadok nedáva podklad pre právny záver o povinnosti súdneho exekútora počas nešpecifikovaného obdobia vyčkávať na prípadné zlepšenie majetkových pomerov povinného.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak exekúciu proti povinnému zastavil. Odvolanie oprávneného je preto v tomto smere nedôvodné.

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

16. Podľa § 355 ods. 2 proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

17. Podľa § 357 odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania,

b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti p) cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

18. Civilný sporový poriadok v citovanom ustanovení § 355 stanovuje, že odvolanie je prípustné len proti tým uzneseniam, voči ktorým to zákon výslovne pripúšťa. Ide o zmenu oproti doterajšej právnej úprave Občianskeho súdneho poriadku účinnej do 30.06.2016, ktorá naopak taxatívne vypočítavala uznesenia, voči ktorým odvolanie prípustné nebolo. Citované ustanovenie § 357 CSP, taxatívne vymedzujúce voči ktorým ustanoveniami je odvolanie prípustné, pritom nestanovuje, že takým uznesením je aj uznesenie súdu o trovách exekúcie. Súčasne od 1.7.2016 (novela uverejnená v Zbierke zákonov SR pod č. 2/2017 Z.z.) ani Exekučný poriadok nemá žiadne ustanovenie, ktoré by pripúšťalo možnosť podať proti trovám exekúcie akýkoľvek opravný prostriedok (t.j. aj odvolanie).

19. Podľa § 386 písm. c) odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

20. Pretože odvolanie oprávneného bolo podané aj proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd podľa § 386 písm. c) odvolanie odmietol.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom preukázateľne trovy konania nevznikli, preto im neboli priznané.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta . Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

V dovolaní sa podľa § 428 popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 . Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .