Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_TN-28Sa-2-2023.pdf
PDF · 157.81 KB
Case nature
Area
Subarea
TN-28Sa/2/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Darinou Štoffovou vo veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XX, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 695 505 1356 0 zo dňa 29. novembra 2022, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.05.2022 zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok z 21.03.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). V odôvodnení rozhodnutia Sociálna poisťovňa konštatovala, že žalobkyňa nie je invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
2. Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.11.2022 (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne dňa 13.06.2022 posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Prievidza, ktorý zotrval na pôvodnom posúdení zdravotného stavu, a preto predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Nitre. Posudkový lekár ústredia posúdil zdravotný stav žalobkyne v jej neprítomnosti 21.11.2022. V lekárskej správe - posudku, zhrnul údaje zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne, konštatoval, že žalobkyňa sa lieči pre útlak karpálnych kanálov obojstranne, bez poruchy úchopovej schopnosti rúk. Bolesti krčnej a driekovej chrbtice v dôsledku degeneratívnych zmien a diskopatií bez nálezu kompresívnej myelopatie sú v klinickom obraze opakovane s miernou poruchou kinetiky krčného a driekového úseku chrbtice bez radikulárneho dráždenia horných a dolných končatín so zachovanou svalovou silou, bez alternácie chôdze, verifikovaná ostroha pravej päty je s palpačnom bolesťou. Mierna osteoartróza drobných kĺbov prstov rúk je v reumatologickom vyšetrení bez známok zápalu, bez funkčného deficitu, s voľnými zápästiami, bedrové kĺby sú s terminálnym obmedzením hybnosti pri rotačných pohyboch, priečne ploché nohy sú s miernou algiou na tlak predpriehlavkových kostí. Urologický nález je bez patológie, bez úniku moču. Na základe predložených odborných vyšetrení rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu - poškodeniu dolnej časti stredového nervu obojstranne,
prislúcha miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %. Rozhodujúce zdravotné postihnutie je zaradené do kapitoly XV - Choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel G – postihnutie končatín, položka 29.9 – nervové poškodenie, nervus medianus – dolná časť podľa Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.). Ostatné ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, ale svojou podstatou ovplyvňujú funkčný stav organizmu, podmieňujú zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej aj „MPSVZČ“) o 10 %. Celková MPSVZČ je 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, invalidita preto nevznikla.
Správna žaloba
3. Správnou žalobou doručenou správnemu súdu v zákonnej lehote (02.02.2022) sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobkyňa v správnej žalobe poukázala na to, že jej zdravotný stav nie je dobrý a neustále sa zhoršuje. Dennodenne pociťuje bolesti chrbtice, najmä krčnej a driekovej chrbtice, ďalej pociťuje bolesti v bedrovej oblasti a bolesti ramien a celých rúk. Tieto bolesti zhoršujú aj jej spánok. Uviedla, že je permanentne nevyspatá, unavená, tento stav ju psychicky veľmi vyčerpáva a deprimuje. Bolesti jej znemožňujú vykonávať prácu, utlmujúce lieky jej mnohokrát nezaberajú, žiadna úľava neprichádza a bolesť pretrváva. Uviedla zoznam liekov, ktoré užíva od bolesti a taktiež zoznam všetkých ostatných užívaných liekov. Ďalej opísala, aký vplyv má zdravotný stav na jej fungovanie v domácnosti, pričom konštatovala, že potrebuje pomoc – asistenciu inej osoby, a to aj pri základných bežných činnostiach. Taktiež si nevie a nemôže nájsť prácu. Podľa posudkových lekárov môže vykonávať každú prácu, keď sa však skúsila zamestnať ako predavačka v potravinách, tretí deň už bola práceneschopná, lebo nebola schopná pracovnú činnosť vykonávať. Opísala doterajší priebeh jej zamestnaní, vykonávala väčšinou prácu predavačky, čo bola fyzicky náročná práca. Od 01.01.2022 je zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Dávka v nezamestnanosti jej bola vyplácaná do konca júla 2022, od tohto obdobia nemá príjem, živí ju manžel. Uviedla, že má za to, že predloženú dokumentáciu a lekárske nálezy posudkoví lekári neposúdili s patričnou odbornosťou a dôslednosťou. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza, vyhotovil odborný posudok o invalidite v ten istý deň, ako bola podaná žiadosť o invalidný dôchodok (21.03.2022). Žalobkyňa vyjadrila presvedčenie, že priložené lekárske správy nemohol poriadne a dôkladne prečítať, nie to ešte patrične vyhodnotiť s objektívnou a kvalifikovanou odbornosťou a vážnosťou. Nesúhlasila s tým, že nález je len v miernej progresii, pričom poukázala na pripojenú zdravotnú dokumentáciu. Uviedla, že si nepamätá, či k žiadosti o dôchodok priložila aj záznam z odborného neurologického vyšetrenia u D. E. zo dňa 11.01.2022 po absolvovaných MR vyšetreniach chrbtice. Z týchto jednoznačne vyplýva, že má progresiu aj v krčnej aj v driekovej chrbtici a je tam koreňové dráždenie a osteochondróza. Namietla, že posudkoví lekári nezhodnotili výsledky z MR vyšetrenia zo dňa 04.01.2022, ktoré predložila k odvolaniu proti prvostupňovému rozhodnutiu. Posudkoví lekári vôbec nebrali do úvahy výsledky odborného neurologického vyšetrenia zo dňa 11.01.2022, kde sa uvádza: „evidujem MRI – progresia – kontakt s koreňom L4 i L5 viď popis.“ Žalobkyňa vyjadrila presvedčenie, že posudkoví lekári mali za rozhodujúce zdravotné postihnutie určiť zdravotné postihnutie zaradené do Kapitoly XV. – CHOROBY PODPORNÉHO A POHYBOVÉHO APARÁTU, oddiel E – DORZOPATIA, Deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 3 – degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmeno b) s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 – 35 %, v jej prípade s mierou poklesu schopnosti v hornej hranici – 35 %, resp. písm. c) s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi, dlho trvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 – 50 %. Uviedla, že má diagnostikovaný vertebrogénny syndróm s progresiou, cervikobrachiálny syndróm, oba syndrómy s progresiou, koreňovým dráždením. K žalobe priložila záznam z neurologického vyšetrenia u D. E. zo dňa 27.02.2017, 11.01.2022, 18.05.2022 a 25.01.2023, záznam z vyšetrenie MR LS chrbtice zo dňa 04.01.2022 (D. F.), záznam z infektologického vyšetrenia u D. C. z júna 2021, záznamy z vyšetrenia u D. G. (všeobecný lekár) zo dňa 21.06.2021, 21.07.2021, 28.09.2021 a 01.07.2022, záznam z Centra fyziatrie a liečebnej rehabilitácie zo dňa 16.03.2022, záznam z ortopedického vyšetrenia (D. E.) zo dňa 26.01.2023. Konštatovala, že stanovené diagnózy zhoršujú jej zdravotný stav, čo odôvodňuje zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o ďalších 10 %. Súčasne uviedla, že je odoslaná na MR vyšetrenie pravého ramena. Namietla, že obaja posudkoví lekári urobili závery len na základe lekárskych nálezov, v jej neprítomnosti, teda bez osobného vyšetrenia a vypočutia. Tento stav
vznikol v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie, avšak bola ním zásadným spôsobom poškodená. Taktiež namietla, že jej výsledky posudzovali posudkoví lekári, ktorí nemajú špecializáciu v odbore neurológia. Podľa neurologického vyšetrenia u D. E. má dodržiavať verteropatický, skoliotický, artrotický režim. Nemá mať jednostrannú záťaž a dvíhať ťažšie predmety. Žalobkyňa uviedla, že nemôže vykonávať žiadnu prácu, ani fyzicky nenáročné práce, pretože nie je schopná dlhodobo stáť, sedieť, manuálne rukami pracovať, teda sa nemôže uplatniť na trhu práce.
Vyjadrenie žalovaného
4. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Poukázal na to, že podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe konštatoval, že v odvolacom konaní sa posudkový lekár oboznámil s celou doručenou posudkovou spisovou dokumentáciou, so všetkými predloženými odbornými lekárskymi nálezmi, vysporiadal sa s námietkami žalobkyne a svoj posudkový záver podrobne uviedol v odbornom lekárskom posudku z 21.11.2022, ktorý bol podkladom napadnutého rozhodnutia. Námietky žalobkyne, ktorá nesúhlasila s posúdením jej zdravotného stavu, nie sú dôvodné. Posudkový lekár sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Nitre konštatoval (ako to vyplýva zo zdravotnej dokumentácie), že žalobkyňa sa lieči na útlak karpálnych kanálov obojstranne. Bolesti krčnej a driekovej chrbtice sú v klinickou obraze opakovane s miernou poruchou kinetiky krčného a driekového úseku chrbtice bez radikulárneho dráždenia horných a dolných končatín so zachovanou svalovou silou, bez alterácie chôdze. Na základe predložených odborných vyšetrení rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu prislúcha miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %. Záver posudkových lekárov nie je v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení. Skutkový stav vo veci posúdenia invalidity žalobkyne bol zistený objektívne, neboli zistené diskrepancie medzi závermi doložených odborných vyšetrení a posúdením posudkovými lekármi. Posudkoví lekári sociálneho poistenia nemajú záujem žalobkyňu poškodiť. Sú povinní posúdiť zdravotný stav objektívne, komplexne a vo vzájomných súvislostiach, pričom pri posudzovaní objasňujú rovnako dôsledne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech poistenca. Žalobkyňa bola posúdená v neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v nadväznosti na zákon č. 66/2020 Z. z. Súčasťou odborného posudku o invalidite je aj pracovná rekomandácia, ktorou posudkový lekár dokumentuje možnosť ďalšieho pracovného uplatnenia poistenca, táto má však odporúčací charakter. Odborný posudok o invalidite nemožno považovať za lekársky posudok preukazujúci dlhodobú stratu spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu, ktorý by bolo možné použiť. Dlhodobá strata spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu sa na účely napríklad Zákonníka práce preukazuje posudkom vydaným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v súlade s § 16 ods. 1 písm. a) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Námietka žalobkyne týkajúca sa pracovnej rekomandácie je z uvedeného dôvodu neopodstatnená. Žalovaný ďalej konštatoval, že žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila také listinné dôkazy, ktorými by spochybnila úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov a ktoré by prijatý záver v týchto posudkoch spochybnili alebo vyvrátili. K lekárskym správam z neurologického vyšetrenia zo dňa 25.01.2023 a ortopedického vyšetrenia zo dňa 26.01.2023, ktoré žalobkyňa pripojila k správnej žalobe, žalovaný poukázal na § 135 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého na rozhodnutie správneho orgánu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Žalobkyňa predmetné vyšetrenia absolvovala až po posúdení zdravotného stavu posudkovým lekárom. Vzhľadom na uvedené žalovaný trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré je vecne totožné s prvostupňovým rozhodnutím.
5. Žalobkyňa doplnila správnu žalobu podaním doručeným správnemu súdu 15.05.2023, v ktorom uviedla, že absolvovala vyšetrenie magnetickou rezonanciou pravého ramena. V doplnení správnej žaloby opísala závery vyšetrenia a predložila súdu nález vyšetrenia zo dňa 16.02.2023 z pracoviska magnetickej rezonancie JESSENIUS - diagnostické centrum Nitra, D. C.. Uviedla, že zistený nález a závery lekára korešpondujú s jej zdravotnými problémami, ktoré podrobne označila a opísala v správnej žalobe.
6. Žalovaný sa vyjadril k doplneniu správnej žaloby podaním zo dňa 22.08.2023. Odbor lekárskej posudkovej činnosti sociálnej poisťovne nespochybňuje závery MR vyšetrenia, žalovaný však
konštatuje, že zistenie samotných zmien na jednotlivých anatomických častiach ramenného kĺbu zobrazovacími vyšetreniami (MR, RTG, CT) nestačí k posúdeniu na účely invalidity. Filozofia prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2023 Z. z. o sociálnom poistení je založená na závažnosti funkčného postihnutia toho ktorého orgánu, od čoho sa odvíja výška percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Diagnostika poškodenia ramenného kĺbu spočíva okrem zobrazovacích vyšetrovacích metód najmä v komplexnom vyšetrení funkcie ramena odborným lekárom, predovšetkým fyziatrom, prípadne ortopédom. Podstatným je zistiť rozsah obmedzenia pohyblivosti. Ani v jednom odbornom vyšetrení, ktoré mali posudkoví lekári sociálneho poistenia k dispozícii pri posúdení zdravotného stavu žalobkyne na účely invalidity, sa neuvádzajú štrukturálne zmeny na jednotlivých častiach ramenného kĺbu a ramenný kĺb sám o sebe ani nebol vyšetrený. Ide o nové zistenie MR vyšetrením zo dňa 16.02.2023, ktoré je rozhodne potrebné doplniť funkčným vyšetrením ramenného kĺbu a potom na základe závažnosti funkčného vyšetrenia bude možné vyjadriť sa k invalidite.
Replika
7. Žalobkyňa v replike zo dňa 03.10.2023 namietla, že žalovaný sa vo svojom vyjadrení nevysporiadal s námietkou, že posudkoví lekári sa pri posúdení zdravotného stavu nezaoberali výsledkami MR vyšetrenia zo dňa 04.01.2022 nahratými na CD nosiči a taktiež nezobrali do úvahy výsledky odborného neurologického vyšetrenia D. E. z 11.01.2022. Na základe týchto vyšetrení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť presahuje 35 %. Zotrvala na svojom stanovisku, že posudkoví lekári nezhodnotili ňou predloženú zdravotnú dokumentáciu komplexne a celú, jej zdravotný stav nebol posúdený správne. Zopakovala, v akej miere jej zdravotné obmedzenia zasahujú do reálneho života. Uviedla, že pracovná rekomandácia, ktorá má síce len odporúčací charakter, má svoj význam a dokresľuje zdravotný stav posudzovanej osoby práve v súvislosti so schopnosťou vykonávať zárobkovú činnosť. Obaja posudkoví lekári navrhujú pracovné zaradenie na pôvodnom pracovisku. Poukázala na to, že dlhé roky pracovala ako predavačka, táto práca je fyzicky náročná a ona ju objektívne nemôže vykonávať. Pokiaľ ide o výsledky MR vyšetrenia pravého ramena, týmto vyšetrením boli diagnostikované príčiny jej zdravotných problémov, a teda aj bolestí a obmedzenia pohyblivosti ramena. Žalobkyňa uviedla, že tieto zdravotné problémy nie sú nové, existovali aj v čase posúdenia zdravotného stavu posudkovými lekármi, len ich teraz konečne na odbornom pracovisku vyšetrili a pomenovali. Súhlasí však s tým, že ani v jednom odbornom vyšetrení, ktoré mali posudkoví lekári k dispozícii pri posúdení jej zdravotného stavu, sa neuvádzajú štrukturálne zmeny na jednotlivých častiach ramenného kĺbu a ramenný kĺb nebol ani vyšetrený. Žalobkyňa konštatovala, že nie jej vinou ju napriek zdravotným problémom lekári neposlali na vyšetrenie pravého ramena. Žalobkyňa požiadala súd, aby preveril jej zdravotný stav odborníkmi zo špecializovaného pracoviska, teda, aby celú záležitosť posúdil a odborný posudok o invalidite po vyšetrení vyhotovil posudkový lekár (odborník), resp., aby súd menoval znalca s príslušného odboru zdravotníctva, a to z fyziatrie a ortopédie.
8. V podaní doručenom správnemu súdu dňa 26.04.2024 žalobkyňa oboznámila správny súd s výsledkami odborného vyšetrenia ortopéda D. H. zo dňa 20.02.2024 a 09.04.2024. K podaniu priložila okrem kópie uvedeného odborného vyšetrenia aj kópiu záznamu z psychiatrického vyšetrenia u D. G. zo dňa 19.12.2023, 13.02.2024 a 15.04.2024. Požiadala, aby sa správny súd s uvedenými dôkazmi oboznámil a vykonal ich ako dôkazy na pojednávaní.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
9. Na základe zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, konkrétne z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 28Sa/2/2023 vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. TN-28Sa/2/2023.
10. Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie, priebeh administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo skutkového a právneho stavu existujúceho v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (§ 135 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2023 v zmysle § 493e SSP).
11. Na prejednanie veci správny súd na základe žiadosti žalobkyne nariadil pojednávanie na deň 28.05.2024 podľa § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Na pojednávaní pred správnym súdom sa účastníci konania vyjadrili v zhode s obsahom ich písomných prednesov.
12. Správna žaloba žalobkyne je správnou žalobou fyzickej osoby v sociálnej veci (§ 199 ods. 1 písm. a/ SSP), správny súd preto preskúmal napadnuté rozhodnutie vrátane prvostupňového rozhodnutia a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby, ale v celom rozsahu v zmysle § 134 ods. 2 písm. d) a § 203 ods. 2 SSP, pričom dospel k záveru, že správna žaloba neodôvodňuje zrušenie napadnutého rozhodnutia (a prvostupňového rozhodnutia), preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
13. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia, t.j. od 01.11.2022 do 30.12.2022 (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“); poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
14. Podľa § 195 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z.; organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.
15. Podľa § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. 16. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z.; účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.
17. Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z.; organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.
18. Podľa § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
19. Podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.; v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
20. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.; ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
21. Podľa § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods.6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.
22. Podľa Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. (v znení účinnom ku dňu rozhodovania), kapitola XV, oddiel G – POSTIHNUTIE KONČATÍN, položka 29.9 – nervové poškodenie, 29.9. – nervus medianus
– dolná časť, je pre uvedené zdravotné postihnutie miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená fixným číslom na 30 %.
23. Podľa Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., kapitola XV, oddiel E - DORZOPATIA, DEFORMUJÚCA DORZOPATIA A SPONDYLOPATIA, položka 3 – degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa závažnosti ochorenia stanovená nasledovne: a) bez účinku na statiku: 10 % b) s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku: 20 – 35 % c) s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi svalového dráždenia nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu: 40 – 50 %.
24. Podľa Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., kapitoly XV, oddiel C – Iné choroby mäkkého tkaniva, synoviálnej blany a šľachy, položka 1, písm. c) ťažké formy, neovplyvniteľné liečbou, trvale aktívne, progredujúce, s výraznými deštruktívnymi röntgenový zmenami a ťažkou poruchou funkcie, postihujúce niekoľko kĺbov je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená v rozsahu 60 až 80 %.
25. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv fyzických a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v administratívnom konaní. V zmysle § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Úlohou správneho súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu (a to ani pri žalobách v sociálnych veciach), ale len preskúmať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí na základe žalôb (§ 6 ods. 1 SSP), teda v tom, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia.
26. Predmetom prieskumu v posudzovanej veci je rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie o zamietnutí žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok. Jednou z podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok je invalidita poistenca, ktorá je v danom prípade medzi účastníkmi konania sporná. Podmienky, za ktorých sa považuje poistenec za invalidného upravuje § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Postup pri zisťovaní tejto skutočnosti, vznik nároku na invalidný dôchodok a obsah tohto nároku vymedzuje § 71 zákona o sociálnom poistení nasledovne: za invalidného sa poistenec považuje, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (ods. 1). Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako rok (ods. 2). Pokles tejto schopnosti sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a rovnakých schopností zdravej fyzickej osoby (ods. 3). Pokles sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a zdravotnej dokumentácie a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov (ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 k zákonu (ods. 5). Miera poklesu v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí (ods. 6). Jednotlivé percentuálne miery poklesu sa nesčítavajú (ods. 7). Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
27. Záver napadnutého rozhodnutia bol taký, že žalobkyni nepatrí invalidný dôchodok, pretože sa nestala invalidnou - nespĺňa podmienky pre priznanie invalidného dôchodku v zmysle § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.
28. Správny súd v tejto súvislosti konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktorú súd nemá potrebné odborné znalosti. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok (porovnaj závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9 Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.2015). Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť poistencov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z.) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 citovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, zároveň so zreteľom na závažnosť aj ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Posudok je teda podstatným dôkazom, na ktorý je súd odkázaný, keďže sám nedisponuje potrebnými odbornými medicínskymi znalosťami. Práve preto, že lekársky posudok o invalidite je podkladom rozhodnutia žalovaného, je potrebné, aby posudok bol dostatočne určitý, úplný a zároveň vo svojich záveroch presvedčivý.
29. Žalobkyňa nesúhlasila s vyhodnotením jej zdravotného stavu zo strany Sociálnej poisťovne, podľa jej názoru z predložených lekárskych správ (a skutočného stavu) vyplýva závažnejší stav - bolí ju celá chrbtica, pociťuje bolesti v bedrovej oblasti, má bolesti ramien a celých rúk, osobitne bolesti pravého ramena. Jej zlý zdravotný stav ju fyzicky aj psychicky vyčerpáva, je sústavne unavená, potrebuje pomoc a asistenciu nielen v domácnosti, ale aj pri seba obslužných činnostiach. Uviedla, že v jej prípade malo byť ako rozhodujúce zdravotné postihnutie určené postihnutie podľa kapitoly XV - oddiel E - DORZOPATIA, DEFORMUJÚCA DORZOPATIA A SPONDYLOPATIA, položka 3 – degeneratívny zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písm. b) s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, resp. písm. c) s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi, dlho trvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu alebo zdravotné postihnutie podľa kapitoly XV, oddiel C – Iné choroby mäkkého tkaniva, synoviálnej blany a šľachy, položka 1, písm. c) ťažké formy, neovplyvniteľné liečbou, trvale aktívne, progredujúce, s výraznými deštruktívnymi röntgenový zmenami a ťažkou poruchou funkcie, postihujúce niekoľko kĺbov, pre ktoré je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená v rozsahu 60 až 80 %.
30. Posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky v lekárskom posudku zo dňa 21.03.2022 konštatoval, že žalobkyňa bola opakované preliečená neurológom pre bolesti krčnej a driekovej chrbtice. Záznam z MR C vyšetrenia chrbtice zo dňa 11.01.2022 popisuje extrúziu disku v segmente C5/6 s miernou kompresiou miechy bez nálezu kompresívnej myelopatie, protrúzie diskov v ostatných cervikánych segmentoch s impresiami na mieche v segmente C4/5 a C6/7, stenóza neuroforamentov v segmente C5/6. Je konštatované, že v porovnaní s posledným vyšetrením z 03/2016 mierna progresia nálezu. Syndróm karpálneho tunela je potvrdený obojstranne (toto zdravotné postihnutie nie je sporné). Je obmedzená hybnosť v krčnej chrbtici v krajných polohách, postoj a chôdza je samostatná. Posudkový lekár pobočky pri posúdení zdravotného stavu žalobkyne prihliadal ku všetkým lekárskym správam (nálezom) priloženým k žiadosti o invalidný dôchodok, konkrétne išlo o: záznam z neurologického vyšetrenia (D. E.) zo dna 05.01.2021, 11.01.2022 a 08.02.2021 spolu s popisom vyšetrenia MR LS chrbtice zo dňa 04.01.2022 a MR C chrbtice zo dňa 11.01.2022, nález z infektologického vyšetrenia (D. C.) zo dňa 03.06.2021 a 10.06.2021, záznam z ortopedického vyšetrenia (F. E.) zo dňa 08.10.2021, záznam z rehabilitačného vyšetrenia (D. H.) zo dňa 23.08.2016 a 09.02.2021. Posudkový lekár pobočky v posudku osobitne necitoval záznam z neurologického vyšetrenie u D. E. z 11.01.2022, avšak vyhodnotil vyšetrenie MR C chrbtice zo dňa 04.01.2022, na ktorý tento záznam len odkazoval, preto nie je dôvodná námietka žalobkyne, že pri posudzovaní jej zdravotného stavu neboli zohľadnené všetky predložené
lekárske nálezy. Ďalej správny súd uvádza, že pokiaľ žalobkyňa namietala, že výraz „preliečená“ nezodpovedá objektívnemu stavu (pretože je stále v liečbe, pričom jej zdravotný stav sa zhoršuje), správny súd uvádza, že tento výraz nemusí znamenať a ani neznamená, že žalobkyňa je už vyliečená, možno ho v kontexte vyložiť aj tak, že žalobkyňa absolvovala liečbu (v minulosti), čo nevylučuje pretrvávanie ťažkostí v súčasnosti a do budúcnosti.
31. K odvolaniu proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobkyňa priložila záznam z reumatologického vyšetrenia zo dňa 06.04.2022 (D. D.), záznam z neurologického vyšetrenia zo dna 18.05.2022 (D. E.), urologického vyšetrenia z 21.04.2022 (D. I.) a vyšetrenia u všeobecného lekára zo dňa 19.05.2022 (D. G.). 32. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie v lekárskom posudku zo dňa 21.11.2022 uviedol, že žalobkyňa sa lieči pre útlak karpálnych kanálov obojstranne, viac vpravo, bez poruchy úchopovej schopnosti rúk. Bolesti krčnej a driekovej chrbtice v dôsledku degeneratívnych zmien a diskopatií bez nálezu kompresívnej myelopatie (postihnutia miechy) sú v klinickom obraze opakovane s miernou poruchou kinetiky krčného a driekového úseku chrbtice bez radikulárneho dráždenia horných a dolných končatín so zachovanou svalovou silou, bez alternácie chôdze, verifikovaná ostroha pravej päty je s palpačnom bolesťou. Mierna osteoartróza drobných kĺbov prstov rúk je v reumatologickom vyšetrení bez známok zápalu, bez funkčného deficitu, s voľnými zápästiami, bedrové kĺby sú s terminálnym obmedzením hybnosti pri rotačných pohyboch, priečne ploché nohy sú s miernou algiou na tlak predpriehlavkových kostí. Urologický nález je bez patológie, bez úniku moču. Na základe predložených odborných vyšetrení rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu - poškodeniu dolnej časti stredového nervu obojstranne, prislúcha miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % (bez percentuálneho rozpätia). Za ostatné ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, ale svojou podstatou ovplyvňujú funkčný stav organizmu, podmieňujú zvýšenie percentuálnej MPSVZČ o (maximálne) 10 %. Z uvedeného vyplýva, že posudkový lekár ústredia zohľadnil aj ostatné zdravotné postihnutia žalobkyne – osteochondrózu (degeneráciu kĺbových chrupaviek, priliehajúcej kosti a kĺbového púzdra), aj bolesti vystreľujúce z chrbtice spolu s obmedzením hybnosti (vertebrogénny algický syndróm).
33. Posudkový lekár ústredia hodnotil nasledovné odborné nálezy: nález z neurologického vyšetrenia zo dňa 05.01.2021 a EMG vyšetrenia zo dňa 08.02.2021 (D. E.), nález z rehabilitačného vyšetrenia (D. H.) z 09.02.2021, nález z ortopedického vyšetrenia zo dňa 08.10.2021 (F. E.), nález z vyšetrenia MR LS chrbtice zo dňa 04.01.2022 a MR C chrbtice zo dňa 11.01.2022, nález z reumatologického vyšetrenia zo dňa 06.04.2022 (D. D.), nález z urologického vyšetrenia z 21.04.2022 (D. I.) a neurologického vyšetrenia zo dna 18.05.2022 (D. E.). Nie je dôvodná žalobná námietka, že posudkoví lekári neposudzovali výsledky z MR vyšetrenia zo 04.01.2022, pretože oba posudky toto vyšetrenie zohľadnili a vychádzali z neho. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žalobkyňa v rámci odvolania nepredložila také dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia zdravotného stavu, z toho však nevyplýva, že nepredložila konkrétne tento odborný nález ako to namieta v správnej žalobe (nález bol priložený už k žiadosti o invalidný dôchodok).
34. Správny súd konštatuje, že predložené nálezy posudkový lekár vyhodnotil zo všeobecného posudkového hľadiska kapitoly XV Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003, konkrétne vychádzajúc z toho, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určí podľa funkčného postihnutia (postihnutia pohybu v kĺboch v súvislosti so záťažou na príslušný kĺb) a vplyvu na ostatné systémy a orgány. Pri zistení pohybových a degeneratívnych zmien treba porovnať, či ich rozsah a výskyt presahujú zmeny typické pre porovnateľnú vekovú kategóriu. Samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, rovnako ako skutočnosť, či bola vykonaná operácia na končatine alebo na chrbtici, alebo súvislosť s úrazom. Pri chronických zápaloch kĺbov treba prihliadnuť popri poruche funkcie tiež na aktivitu chorobného procesu. Možno v tejto súvislosti zdôrazniť (ako to uviedol aj žalovaný), že pre určenie MPSVZČ sa vyžaduje stanovenie funkčného postihnutia (v tomto prípade napr. ramenného kĺbu) a vplyvu postihnutia na ostatné systémy a orgány. Preto nepostačuje len konštatovanie o stave ramenného kĺbu (predložený záznam z vyšetrenia pracoviska magnetickej rezonancie zo dňa 16.02.2023), ktoré bez previazania na funkčné vyšetrenie nedáva obraz o celkovom funkčnom postihnutí. Navyše, odborné nálezy preukazujúce funkčné postihnutie kĺbu v konaní o žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok z 21.03.2022 do právoplatnosti rozhodnutia žalovaného neboli súčasťou spisu, preto na ne žalovaný nemohol prihliadať – zohľadniť uvedené zdravotné postihnutie pri posudzovaní invalidity žalobkyne.
35. Medzi závermi posudkov posudkových lekárov správny súd nezistil rozpory. Posudky sú logické a presvedčivo objasňujú závery o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a o určenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkoví lekári sa v dostatočnom rozsahu vyrovnali so všetkými predloženými nálezmi - okrem syndrómu karpálneho tunela boli u žalobkyne zohľadnené degeneratívne zmeny chrbtice, ktoré však podľa posudkového lekára (ako pobočky, tak aj ústredia) nepredstavujú rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne. Preto nie je dôvodná námietka žalobkyne o nedostatočne zistenom skutočnom stave veci. Pokiaľ žalobkyňa namietala odbornosť posudkovým lekárov, je treba zdôrazniť, že posúdenie invalidity žiadateľa je zákonom zverené posudkovým lekárom, ktorí musia na výkon tejto činnosť dosahovať odbornosť v odbore „Posudkové lekárstvo“, teda spĺňať podmienky na posudzovanie zdravotného stavu a o ich odbornej úrovni nemal správny súd dôvod pochybovať.
36. Žalobkyňa namietala aj skutočnosť, že jej zdravotný stav bol vyhodnotený v jej neprítomnosti, avšak na takýto postup mala Sociálna poisťovňa zákonný rámec, preto sa nejedná o nezákonný postup pri posúdení jej zdravotného stavu. Je na zvážení posudkového lekára, či pozve poistenca na posúdenie zdravotného stavu. Posudkový lekár pobočky v odbornom posudku o invalidite zo dňa 21.03.2022 uviedol, že účastník je posudzovaný v neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie. Obdobne posudkový lekár v posudku zo dňa 21.11.2022 uviedol, že posúdenie zdravotného stavu sa vykonáva bez prítomnosti účastníka konania v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie na základe doložených obdobných lekárskych nálezov. Pre úplnosť správny súd uvádza, že napriek zrušeniu núdzového stavu od 23.02.2022 zostala na území Slovenskej republiky vyhlásená mimoriadna situácia (do 15.09.2023), za ktorej posudkový lekár nie je povinný prihliadať na požiadavku poistenca/poškodeného zúčastniť sa osobne na posúdení zdravotného stavu v zmysle § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. (keď zákon č. 461/2003 Z.z. pod pojmom krízová situácia rozumie mimoriadnu situáciu, núdzový stav alebo výnimočný stav vyhlásený v súvislosti s ochorením COVID-19). Správny súd poukazuje tiež na to, že posudkoví lekári posudzujú zdravotný stav primárne z lekárskych správ (nie z osobného vyšetrenia), keď vo všeobecnosti úlohou lekára špecialistu je popísať zdravotné postihnutie a úlohou posudkového lekára je vyjadriť sa k dlhodobo nepriaznivému zdravotnému stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť so zohľadnením odborných lekárskych nálezov. Samotná skutočnosť, že k posúdeniu zdravotného stavu žalobkyne došlo v jej neprítomnosti (a to v prípade posudku posudkového lekárka pobočky priamo v deň podania žiadosti o invalidný dôchodok), nespôsobuje automaticky nedostatočné zistenie skutočného stavu veci, neúplné, nekomplexné posúdenie zdravotného stavu žalobkyne, ak posudkový lekár vychádzal z predložených a jemu dostupných lekárskych správ, z predloženej posudkovej spisovej dokumentácie. Správny súd zdôrazňuje, že posudkový lekár podľa právnej úpravy lekárskej posudkovej činnosti obsiahnutej v § 153 až § 156 zákona č. 461/2003 Z. z., nemá zverené do kompetencie vykonávať vyšetrenie z hľadiska zisťovania ochorení, ale posudkovú činnosť, v rámci ktorej posudzuje dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav žiadateľa vyplývajúci zo zdravotnej dokumentácie z medicínskych hľadísk dopadu stavu ochorení žiadateľa na jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Komplexné funkčné vyšetrenia sú druhom lekárskych vyšetrení, ktoré vykonávajú jednotliví ošetrujúci lekári, spravidla na overenie funkčnosti orgánov, či sústavy orgánov, či už pri diagnostike, liečbe, alebo prevencii ochorení.
37. Zohľadnenie zdravotných postihnutí neznamená, že sa posudkový lekár musí stotožniť s hodnotením jednotlivých ochorení tak, ako ich hodnotí žalobkyňa. Námietka žalobkyne, že posudkový lekár/ posudkoví lekári neposúdil predložené nálezy s patričnou odbornosťou a dôslednosťou nie je dôvodná. Správny súd skúmal, či zistenia posudkového lekára a jeho závery nie sú v rozpore s predloženou zdravotnou dokumentáciu. Z administratívneho spisu zistil, že posudkový lekár (pobočky aj ústredia) vychádzal zo všetkých lekárskych správ, ktoré boli súčasťou tohto spisu, vyjadril sa k rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu aj ku tomu, prečo bolesti chrbtice nepredstavujú rozhodujúce zdravotné postihnutie, teda možno za ne zvýšiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť maximálne o 10 %, čo sa aj stalo. Posudkový lekár ústredia, vychádzajúc z odborných nálezov, konštatoval, že (i) bolesti krčnej a driekovej chrbtice v dôsledku degeneratívnych (veku prirodzených) zmien bez nálezu kompresívnej myelopatie (nález z vyšetrenia MR C chrbtice zo dňa 11.01.2022), (ii) sú s miernou poruchou kinetiky krčného a driekového úseku, (iii) bez radikulárneho dráždenia horných a dolných končatín, (iv) so zachovanou svalovou silou, (v) bez alterácie chôdze. Zistená osteoartróza drobných kĺbov prstov rúk je v reumatologickom vyšetrení bez známok zápalu, bez funkčného deficitu, s voľnými zápästiami. Z odborných vyšetrení (vyšetrenia MR C chrbtice zo dňa 11.01.2022) vyplýva explicitne
mierna progresia nálezu v porovnaní s vyšetrením z marca 2016, ktorá bola posudkovými lekármi zohľadnená. Toto vyšetrenie popisuje D. E. v náleze z 11.01.2022 slovami „Evidujem MRI – progresia – viď popis“. Pretože posudkoví lekári vyhodnocovali nález zo samotného vyšetrenia (MR vyšetrenia chrbtice), na posúdení zdravotného stavu nič nemení záznam z neurologickej ambulancie z 11.01.2022, ktoré odkazuje na toto vyšetrenie, neuvádza výsledky iného vyšetrenia (objektívne je konštatované: neurotopicky bez zmeny), ani žiadnu inú (novú) diagnózu posudkovými lekármi už nezohľadnenú. Koreňové dráždenie, ktoré uvádza žalobkyňa v správnej žalobe nie je popisované v odborných lekárskych nálezoch.
38. Pokiaľ ide o samotné určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z vymedzeného percentuálneho rozpätia, aj táto činnosť je plne v kompetencii posudkového lekára (posúdiť, či sa jedná o menej či viac závažné chorobné stavy). Posudkový lekár v zásade postupuje tak, aby ním určená percentuálna miera ku konkrétnemu postihnutiu zodpovedala približnému zaradeniu tohto postihnutia v rámci možnej škály závažnosti všetkých možných postihnutí, ktoré obsahuje príslušná položka a príslušné písmeno. Jednotlivé položky v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. sa vnútorne členia na viaceré písmená, ktoré podrobnejšie stupňujú mieru obmedzenia schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v závislosti od stúpajúcej závažnosti jednotlivých ochorení. Dolná hranica miery poklesu sa určí pri menej závažných chorobných stavoch z hľadiska hodnotenia funkčného stavu orgánu alebo systému, ako to vyplýva z metodického usmernenia pre posudkových lekárov. Posudkový lekár pobočky ako aj ústredia, zohľadniac obsah lekárskych správ a nálezov, určil u žalobkyne celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 40 %, z toho 30 % prislúcha rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu (obojstranný syndróm karpálneho tunela) s 10 percentným navýšením za ostatné ochorenia - ochorenie chrbtice podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 3, písm. b) – degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, s miernym funkčným postihnutím, prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku. Posudkoví lekári zohľadnili ochorenie chrbtice u žalobkyne, toto ochorenie posudkový lekár pobočky zaradil do kapitoly XV, oddiel E, položka 3, písm. b), ktorému prislúcha miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 20 až 35 %. Predmetné ochorenie však neposúdili ako rozhodujúce zdravotné postihnutie. Pre úplnosť správny súd uvádza, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je pri degeneratívnych zmenách na chrbtici a medzistavcových platničkách pri miernom funkčnom postihnutí 20 až 35 %, čo napr. pri stanovení postihnutia 20 až 30 % je menej, resp. rovnako ako v prípade stanoveného hlavného zdravotného postihnutia (syndrómu karpálneho tunela), za ktorý bol žalobkyni určený PSVZČ 30 %. Zaradenie zdravotných postihnutí chrbtice žalobkyne pod písm. c) citovanej položky 3 by nezodpovedalo popisu závažnosti zdravotného stavu žalobkyne, pretože písm. c) uvádza trvalé ťažké postihnutie a často recidivujúce dlhotrvajúce prejavy svalového dráždenia nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu, čo nie je popisované v predložených lekárskych nálezoch.
39. Ako už bolo uvedené, správnemu súdu posudzovať odborné medicínske závery neprináleží, ako to konštatoval aj žalobkyňa v správnej žalobe. Správny súd v rámci posudzovania zákonnosti napadnutých rozhodnutí neposudzuje vecnú správnosť odborných medicínskych záverov, ale posudzuje len zákonnosť postupu, pri ktorom boli tieto závery prijaté. Presvedčenie žalobkyne, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (z určeného percentuálneho rozpätia), nie je v tomto smere relevantné. Posúdenie tak rozsahu zdravotného postihnutia ako aj jeho následkov na schopnosť poistenca vykonávať zárobkovú činnosť si vyžaduje odborné lekárske znalosti, a preto je zverené posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne v zmysle § 153 ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. Posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne v rámci svojej praxe posúdia množstvo individuálnych prípadov, a to im dáva poznanie (v dôsledku porovnávania jednotlivých vecí), teda schopnosť rozpoznať jednotlivé špecifiká zdravotných postihnutí a ich dopad na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u jednotlivých poistencov, hoci správny súd dodáva, že uznáva potrebu individuálneho prístupu.
40. Posudkový lekár mieru poklesu pracovného potenciálu v konkrétnych prípadoch určuje v závislosti od závažnosti rôznych komplikácií, ktoré rozhodujúce zdravotné postihnutie vyvoláva. Odborné lekárske posudky obsahujú aj časť „Pracovná rekomandácia“, ktorá má však, ako to uviedol žalovaný, odporúčací charakter. V tomto prípade posudkový lekár ako pobočky, ani ústredia, neuviedli do tejto časti obmedzenia žalobkyne, hoci nesporne z lekárskych správ vyplýva, že žalobkyňa má dodržiavať
verteropatický režim (nie jednostranná záťaž, nedvíhať ťažšie predmety). Obmedzenia pri práci posudkový lekár neuviedol, čo by bolo žiaduce, nemenilo by to však záver o neuznaní invalidity ako takej.
41. Pokiaľ ide o lekárske správy datované po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (nález z neurologického vyšetrenia u D. E. 25.01.2023, nález z ortopedického vyšetrenia u F. E. z 26.01.2023, nález z MR vyšetrenia pravého ramena zo dňa 16.02.2023 spolu s nálezom z ortopedického vyšetrenia u D. H. zo dňa 09.04.2024 a 20.02.2024), tieto žalovaný pri rozhodovaní nemohol zohľadniť, pretože boli vystavené až po právoplatnosti rozhodnutia žalovaného, ten ich v čase rozhodovania nemal k dispozícii a v zmysle § 135 ods. 1 SSP na ne nemôže prihliadať ani správny súd. Podľa § 135 ods. 1 SSP, je pre rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (v tomto prípade rozhodnutia žalovaného vydaného 29.11.2022 a právoplatného 07.12.2022).
42. V súvislosti s predloženými záznamami z psychiatrického vyšetrenia (D. G.) zo dňa 19.12.2023, 13.02.2024 a 15.04.2024 správny súd uvádza, že podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. V tomto prípade jednak nejde o dlhodobo nepriaznivý stav, preto pre posúdenie invalidity nie je možný, bez ohľadu na uvedené však ide o stav po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.
43. V súvislosti s návrhom žalobkyne, aby správny súd nariadil znalecké dokazovanie, ktoré odstráni rozpor vo veci posúdenia zdravotného stavu, správny súd poukazuje na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo 282/2015: „V správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva. Je to tak preto, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu dopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených správnou žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy, t.j. preskúmať aj postup, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí s prihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase ich vydania.“ Správny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje právne otázky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Nebol preto dôvod vykonať v danom prípade dokazovanie, pretože správny súd by nariadením znaleckého dokazovania sám zisťoval skutkový stav veci, pričom jeho úlohou je len preskúmať, či postup žalovaného a vydané rozhodnutie je v súlade so zákonom. Správny súd v rámci prieskumu zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy preskúmavané administratívne konanie nedopĺňa, ani nenahrádza činnosť orgánov verejnej správy pri vyhodnocovaní skutkového stavu potrebného na rozhodnutie o predmete správneho konania, teda v danom prípade o splnení zákonných podmienok na priznanie invalidného dôchodku. Správny súd nie je návrhmi dôkazov bezpodmienečne viazaný a nie je povinný vykonať účastníkmi konania navrhnuté dôkazy, zvlášť, ak ide o dôkazy nové, na ktoré nemožno prihliadať.
44. Správny súd poznamenáva, že posúdenie zdravotného stavu na účely invalidity u žalobkyne nie je definitívne, a to v tom zmysle, že by v budúcnosti už nemohlo dôjsť k jeho zmene. Predmetné rozhodnutie sa týka len žiadosti žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku spísanej dňa 21.03.2022. Keďže pri posudzovaní zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia žalovaného je pre súd rozhodujúci stav v čase právoplatnosti tohto rozhodnutia, súd akceptoval, že žalovaný mohol pri rozhodovaní zohľadniť len tie skutočnosti, ktoré mu boli v čase rozhodovania známe. Pokiaľ sa žalobkyni po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia zmení/zhorší zdravotný stav, čo by vedela preukázať novými lekárskymi správami, či nálezmi vydanými po právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia v tomto konaní, môže opätovne požiadať o invalidný dôchodok a Sociálna poisťovňa v novom konaní znova posúdi splnenie zákonných podmienok pre priznanie tohto nároku (§ 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.). Nie je vylúčený iný záver Sociálnej poisťovne.
45. Správny súd v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 199 a nasl. SSP) nie je v zmysle § 134 ods. 2 písm. d) SSP a § 203 ods. 2 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (žalobnými bodmi), preto okrem zaujatia stanoviska ku konkrétnym námietkam žalobcu posudzoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia aj mimo žalobných námietok. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu správny súd konštatuje, že nezistil dôvody, resp. také vady v konaní, v dôsledku ktorých by malo dôjsť k zrušeniu žalobou napadnutého
rozhodnutia. Žalobou napadnuté rozhodnutie je vydané v súlade so zákonom, na základe riadne zisteného skutkového stavu veci a obsahuje zákonom stanovené náležitosti. Žalovaný odôvodnil, prečo neakceptoval argumentáciu žalobkyne o nesprávnom posúdení závažnosti jej ochorení vrátane určenia hlavnej diagnózy, a to poukazom na závery posudkového lekára sociálneho poistenia ústredia, ktoré žalovaný preniesol do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Samotnú skutočnosť, že žalobkyňa s napadnutým rozhodnutím nie je spokojná, nemožno považovať za porušenie jej práv, pokiaľ je rozhodnutie založené na odborných úsudkoch a argumentoch a je vydané v súlade so zákonom.
46. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že žalobkyni, ktorá nebola v konaní úspešná, ich náhradu podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) nepriznal a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 168 SSP).
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1 a 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).