Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31Cob-2-2018.pdf
PDF · 102.12 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cob/2/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov JUDr. Pavla Lacza a Mgr. Michala Novotného v sporovej veci žalobcu: Advisors k. s., IČO: 46 570 675, Kukučínova 3379/18, Banská Bystrica, ako správcu podstaty úpadcu: ABC KLÍMA s.r.o., IČO: 31 354 131, Tomášikova 19, Bratislava, zastúpeného splnomocnencom: ŠKODA LEGAL s.r.o., advokátska kancelária, Banská Bystrica, proti žalovanému: AVA-stav, s.r.o., IČO: 43 989 268, Puškinova 700/90, Galanta, zastúpenému splnomocnencom: JUDr. Róbert Spál, advokát, Trnava, o 7.076,78 €, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 15 Cb 50/2015-140 z 18. júla 2017 takto
rozhodol:
I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku I. mení tak, že sa žaloba zamieta.
II. Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu 100% trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 7.076,78 € s 9,15 % ročným úrokom z omeškania od 15. augusta 2014, ako aj 40 € paušálnu náhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky, II. zamietol žalobu vo zvyšnej časti (t. j. čo do zaplatenie úroku z omeškania od 10. do 13. augusta 2014) a III. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
2. Vyšiel zo zistenia, že úpadca ako zhotoviteľ a žalovaný objednávateľ uzavreli 9. septembra 2013 zmluvu o dielo č. 9D/2013, na základe ktorej mal úpadca do 30. apríla 2014 vykonať dielo na prístavbe múzea moderného umenia Danubiana - montáž vzduchotechniky a vykurovania. K predĺženiu termínu zhotovenia diela nedošlo, preto práce vykonávané po tomto termíne neboli vykonávané na základe tejto zmluvy, ale na základe samostatných zmlúv o dielo. Úpadca v mesiacoch máj aj august 2014 vykonával na tomto diele práce, medzi nimi aj tie, ktoré sú predmetom žaloby (vetranie kuchyne, protidažďové žalúzie, chladiace stropy vykonané v júni 2014), ktorých vykonanie mal dokázané fakturačnými protokolmi, ktoré podpísal aj žalovaný. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že toto dielo bolo vykonané na základe ústnej zmluvy o dielo, ktorá bola dohodnutá v zhode s § 536 Obchodného zákonníka. Žalovaný pritom nedokázal také skutočnosti, ktorými by uplatnený nárok na cenu tohto diela spochybnil.
3. Včas podaným odvolaním sa žalovaný domáha zmeny tohto rozsudku tak, že sa žaloba zamietne. Namietol, že vykonanie prác, ktorých zaplatenia sa žalobca domáha, nie je zapísané v stavebnom denníku, sú tam len záznamy o „VZT rozvodoch“, ktoré sa navyše vykonávali ešte aj v auguste 2014, teda dielo nebolo vykonané včas. Predmetom sporu sú práce naviac, preto nemá relevanciu zisťovať, či bolo vykonané včas dielo v zmysle zmluvy 9D/2013. Dielo nebolo úpadcom vykonané riadne a včas, za čo si žalovaný uplatňuje voči nemu zmluvnú pokutu podľa zmluvy, o ktorej zistenie sa vedie incidenčné
konanie. Stavebný denník a stavebný protokol hovoria len o vykonaní prác podľa zmluvy, nie o naviac prácach, a cenu za ne už úpadca zahrnul do celkovej ceny diela. Žalobca nepreukázal, že prác naviac boli objednané a vykonané. Súd prvej inštancie pritom nesprávne posúdil vec, keď jednak práce naviac nepovažoval za vykonávané na základe zmluvy o dielo 9D/2013, ale neskúmal naplnenie všetkých podmienok pre vznik samostatnej zmluvy o dielo a nároku na cenu diela podľa § 554, ale aj § 337 až 339 Obchodného zákonníka. Fakturačný protokol nedokazuje uzavretie zmluvy o dielo podľa § 536 Obch. zák., k čomu poukázal aj na judikatúru súdov.
4. Žalobca žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Stavebný denník bol ako dôkaz použitý v súlade s § 187 ods. 1 C. s. p., je autentickým dokladom o prácach, ktorý verifikoval aj sám žalovaný. Týmto stavebným denníkom sú preukázané aj práce naviac. Na stavenisku boli prítomní zamestnanci žalovaného, úpadca vystavil fakturačný protokol, bol podpísaný zhotoviteľom aj objednávateľom. Súd v ňom presne uvedené práce vykonané v júni 2014 a sú potvrdené aj žalovaným, pričom cieľom tohto dokumentu je vytvoriť podklad fakturácie týchto prác. Všetky fakturačné protokoly podpísala za žalovaného tá istá osoba, pričom predošlé faktúry boli riadne uhradené. Len v dvoch prípadoch k nemu nedošlo a tie rieši žalobca súdnou cestou. Žalovaný pritom faktúru predtým ani nevrátil ani nerozporoval. Okrem toho žalovaný nepreukázal, kto vlastne vykonal práce na dokončení diela, ak ich nevykonal úpadca.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací na prejednanie veci nariadil odvolacie pojednávanie (§ 385 ods. 2 C. s. p.), pretože považoval za potrebné zopakovať dokazovanie a tiež dať stranám priestor vyjadriť sa k svojmu predbežnému právnemu názoru, ktorý je odlišný od názoru súdu prvej inštancie (§ 382 C. s. p.). Za žalobcu sa na pojednávanie dostavil JUDr. E.S.., ktorý podľa predloženého preukazu bol advokátskym koncipientom právneho zástupcu žalobcu, nevykázal sa však substitučným splnomocnením na zastupovanie na tomto pojednávaní v zmysle § 16 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii. JUDr. E. J. je však zároveň komplementárom samotného žalobcu, teda jeho štatutárnym orgánom (§ 101 ods. 1 Obch. zák.), bol teda oprávnený konať priamo v jeho mene aj pred súdom v zmysle § 72 C. s. p. Vzhľadom na to odvolací súd považoval prítomného JUDr. E. J. za štatutárny orgán žalobcu, nie za zástupcu jeho právneho zástupcu, a odvolacie pojednávanie vykonal v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu v zmysle § 180 C. s. p.
6. Žalobca na pojednávaní zotrval na názore, že vykonanie prác bolo dostatočne preukázané dôkazmi, najmä stavebným denníkom a fakturačnými protokolmi a dielo bolo žalovaným riadne odovzdané investorovi. Žalovaný zotrval na svojich skorších stanoviskách. Odvolací súd na pojednávaní zopakoval dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: faktúra č. O 206/14/000 (č. l. 11), súpis prác z 18. júla 2014 (č. l. 12 až 14), súpis prác z 30. júna 2014 (č. l. 15), zmluva o dielo č. 9D/2013 (213268, č. l. 27 až 34) a v spojení s tými skutkovými závermi súdu prvej inštancie, ktorými je odvolací súd viazaný (§ 383 C. s. p.), zistil tento
skutkový stav:
7. Úpadca - spoločnosť ABC KLÍMA s.r.o. je spoločnosťou s ručením obmedzeným, ktorej predmetom činnosti bola v rokoch 2013 a 2014 okrem iného montáž vzduchotechniky, vyhrievacích telies, kotlov a technické zariadenie stavieb. Uznesením Okresného súdu Bratislava I uverejneným 8. augusta 2014 v čiastke 152/2014 Obchodného vestníka bol na jeho majetok vyhlásený konkurz a žalobca bol ustanovený za správcu jeho podstaty. Žalovaný bol v danom čase obchodnou spoločnosťou s predmetnom činnosti okrem iného uskutočňovanie stavieb a ich zmien, ktorý na základe zmluvy s Danubianou - Centrom moderného umenia, n. o., vykonával dielo „Prístavba múzea moderného umenia Danubiana, k. ú. L.“.
8. Žalovaný ako objednávateľ a úpadca ako zhotoviteľ 9. septembra 2013 podpísali zmluvu o dielo č. 9D/2013 (č. l. 27 až 34), ktorej predmetom bol záväzok zhotoviteľa v dojednanom termíne (najneskôr do 30. apríla 2014, ods. 2.2) zhotoviť pre objednávateľa dielo podľa dokumentácie, podľa predloženej ponuky na uskutočnenie stavebných prác a podľa pokynov a požiadaviek objednávateľa. Týmto dielom mala byť „Prístavba múzea moderného umenia Danubiana, k. ú. L., okr. Senec“ na stavebných objektoch: SO 01 - Prístavba múzea moderného umenia, Vzduchotechnika, Vykurovanie - kapilárne rohože, a to v rozsahu a na základe prílohy č. 1 - projektovej dokumentácie, právoplatných stavebných povolení a predloženej ponuky zhotoviteľa (ods. 1.1 zmluvy). Akceptovaná zmluvná hodnota, ktorá
zahŕňa cenu za vykonanie diela, bola v zmluve dohodnutá na 283.742,71 € (ods. 3.2 zmluvy). Táto cena zahŕňala všetky náklade spojené s realizáciou diela (ods. 3.3 zmluvy). Ak počas realizácie diela nastanú nepredvídateľné okolnosti, na základe ktorých by došlo k potrebe vykonania naviac prác, resp. dodávok požadovaných objednávateľom na rámec prác a dodávok dohodnutých touto zmluvou, sa zaviazali obe strany dohodnúť sa na uzavretí dodatku k zmluve (ods. 3.4 zmluvy), pričom cena diela a cena za naviac prác spolu tvorili celkovú cenu diela. Objednávateľ mal uhrádzať celkovú cenu diela postupne vždy raz mesačne na základe súpisu skutočne vykonaných prác. Naviac práce mali byť pred fakturáciou obojstranne odsúhlasené a premietnuté do dodatku k zmluve a vo faktúra malo byť jasne definované, ktoré položky sa majú uhradiť ako naviac práce (ods. 3.5 zmluva). Akékoľvek doplnenia a zmeny zmluvy bolo možné robiť iba vo forme písomných dodatkov (ods. 12.2).
9. Úpadca v júni 2014 vykonal na tomto diela okrem iného práce na prívodných a odvodných výustkoch, odvodnom tanierovom ventile (súpis č. l. 12 až 14), ako aj dodávku a montáž protidažďových žalúzií a chladiacich stropov (súpis č. l. 15). Všetky tieto práce mali byť naviac prácami objednanými objednávkami D13/2/08, D13/1/093 a D13/1/091, nebolo však dokázané, či tieto práce boli dohodnuté medzi žalobcom a žalovaným v písomnom dodatku tak, ako to určoval ods. 3.5 zmluvy o dielo č. 9D/2013. Napriek tomu úpadca za ich vykonanie vyúčtoval žalovanému cenu celkovo 7.076,78 € s DPH faktúrou (č. l. 11) splatnou 14. augusta 2014, v ktorej ich výslovne označil ako „naviac práce“ objednané objednávkou č. D13/2/08, pričom ich účtoval s výslovným odkazom na zmluvu o dielo č. 9D/2013.
10. Takto zistený skutkový stav vyplýva zo záväzných skutkových zistení súdu prvej inštancie (§ 383 C. s. p.), ktoré sú založené na skutkových tvrdeniach, ktoré sa považujú za uznané (§ 151 ods. 1, § 186 ods. 2 C. s. p.), a na vykonaných dôkazoch hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 191 C. s. p.).
11. Jednotlivé skutkové zistenia sú v podstate len reprodukciou listinných dôkazov, ktorými bolo zopakované dokazovanie na odvolacom pojednávaní. Voči ich pravosti a pravdivosti strany žiadne námietky nevzniesli. Toto dokazovanie vyvracia aj záver súdu prvej inštancie o tom, že jednotlivé práce vyúčtované faktúrou č. 206/14/000 neboli vykonávané na základe zmluvy o dielo č. 9D/2013. Naopak, v texte tejto faktúry sa na túto zmluvu výslovne odkazuje, rovnako sa v jej texte odkazuje na akciu „VZT a vykurovanie - Prístavba múzea moderného umenie Danubiana, k. ú. L.“. Podobne z odkazu na „naviac práce“ je zrejmé, že ani úpadca, ktorý tieto práce účtoval, a tým menej žalovaný mohli považovať tieto práce za vyúčtované na základe samostatných zmlúv o dielo. Z obsahu uvedených listinných dôkazov je naopak zrejmé, že samotné strany tieto práce chápali ako práce vykonávané na základe zmluvy o dielo č. 9D/2013.
12. Podľa čl. 8 základných princípov C. s. p. sú strany povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoju tvrdenia dôkazmi. Strana je teda povinná splniť bremeno tvrdenia, teda tvrdiť potrebné rozhodné skutočnosti; potrebnosť je určovaná hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Každá zo strán je pritom povinná tvrdiť (a v prípade sporu dokázať) existenciu znakov skutkovej podstaty (hypotézy) tej právnej normy, ktorej právny následok (dispozícia) je v jej prospech. Vo všeobecnosti je teda žalobca povinný tvrdiť a dokázať skutočnosti, ktoré napĺňajú znaky skutkovej podstaty právnej normy, ktorá jeho nárok zakladá, a žalovaný je povinný tvrdiť a dokazovať skutočnosti, ktoré napĺňajú znaky skutkovej podstaty právnej normy, ktorá žalovaný nárok oslabuje alebo celkom ruší. V prerokúvanej veci sa žalobca ako správca úpadcu domáha zaplatenia ceny diela za práce, ktoré označuje za práce naviac, teda práce, ktoré neboli zahrnuté do pôvodného rozsahu diela v zmysle zmluvy o dielo č. 9D/2013. Domáha sa teda v podstate zvýšenia ceny diela, resp. zmeny jej skladby, teda vyplatenia časti ceny za iné práce než za ktoré bola určená cena diela v ods. 3.3 zmluvy o dielo. Ako však bude vysvetlené nižšie, nárok na takéto zvýšenie alebo zmenu je možné uplatniť len za predpokladu, že došlo platne k zmene rozsahu diela. Bolo teda úlohou žalobcu dokázať také skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že boli splnené podmienky predpokladané v zákone resp. v ods. 3.4 a 3.5 zmluvy pre zvýšenie ceny diela, teda dohodnutie dodatku k zmluve, v ktorom by tieto práce boli uvedené. Žalobca však ani v konaní na prvej inštancii, ani v odvolacom konaní žiadne dôkazy v tomto smere nenavrhol, hoci žalovaný už na pojednávaní 23. marca 2017 namietol, že práce neboli objednané v súlade so zmluvou. Pokiaľ sa žalobca dovolával objednávok na naviac práce, ich existenciu takisto nepreukázal. Odvolaciemu súdu pritom neušlo, že značenie týchto objednávok vo faktúrach a jednotlivých súpisoch prác je rozporuplné a nejasné, v dôsledku čoho je skutočne pochybné, či vôbec nejaké objednávky na naviac práce boli zadané a s akými podmienkami. Vzhľadom na to odvolací súd musel dospieť k záveru, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno a nedokázal existenciu takého
písomného prejavu vôle oboch strán, ktorý by bolo možné považovať za dodatok k zmluve o dielo tak, ako ho majú namysli ods. 3.4 a 3.5 tejto zmluvy.
13. Odvolací súd na základe výsledkov odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok v jeho vyhovujúcej časti (§ 379 C. s. p.) ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie. Po jeho preskúmaní v medziach odvolacích dôvodov (§ 380 C. s. p.), dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
14. Predmetom konania je od počiatku (od podania žaloby) nárok úpadcu na zaplatenie časti ceny diela vykonávaného pre žalovaného na základe zmluvy o dielo č. 9D/2013. Tieto podstatné skutkové tvrdenia boli obsiahnuté aj v žalobe žalobu došlej súdu prvej inštancie 13. augusta 2015, kde žalobca výslovne predniesol, že úpadca so žalovaným uzavrel zmluvu o dielo č. 9D2013, na jej základe sa zaviazal žalovanému poskytnúť plnenie a žalovaný sa zaviazal zaplatiť za to úpadcovi odplatu. Za účelom úhrady tejto odplaty potom úpadca vystavil faktúru č. 206/14/000 na sumu 7.076,78 €. Tieto skutočnosti tvorili opis rozhodujúcich skutočností v zmysle § 132 ods. 1 C. s. p. a tým aj uplatnený nárok. Na odvolacom pojednávaní potom žalobca predniesol, že uplatnený nárok žiada priznať na tom základe, že jednotlivé práce boli vykonané úpadcom na základe samostatných zmlúv o dielo. Podľa odvolacieho súdu je však takáto zmena vymedzenia uplatneného nároku zmenou rozhodujúcich skutočností. Je totiž zrejmé, že rozsah tvrdených skutočností v jednom prípade (práce vykonané na základe zmluvy o dielo 9D/2013) je odlišný od rozsahu tvrdených skutočností v druhom prípade (práce vykonané na základe samostatných ústnych zmlúv o dielo). V druhom prípade je totiž žalobca povinný doplniť svoju žalobu o rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa miesta a spôsobu uzavretia týchto ústnych zmlúv, teda ako (akými prejavmi ktorých osôb s akým obsahom) mali tieto zmluvy vzniknúť. Zároveň sa takýmto doplnením stáva celkom zbytočný pôvodný žalobný prednes odvolávajúci sa na skutočnosť uzavretia písomnej zmluvy o dielo č. 9D/2013. Podľa odvolacieho súdu teda takáto zmena predstavuje podstatnú zmenu a doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, teda zmenu žaloby v zmysle § 140 ods. 2 C. s. p. Podľa § 370 C. s. p. je však v odvolacom konaní zmena žaloby neprípustná. Odvolací súd preto podľa § 143 C. s. p. analogicky uznesením vyhláseným na pojednávaní túto zmenu žaloby nepripustil. Pretože na doručenie tohto uznesenia nie je žiaden zákonný dôvod (§ 235 ods. 2 C. s. p.) a jeho vyhlásením sa ním odvolací súd stal viazaný (§ 237 ods. 1 C. s. p.), pokračoval odvolací súd po jeho vyhlásení v odvolacom pojednávaní.
15. Odvolací súd sa nestotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého práce vykonané na diele „Prístavba múzea moderného umenia - Danubiana, k. ú. L.“ v júni 2014 neboli vykonané na základe zmluvy o dielo č. 9D/2013. Takýto právny názor nemá žiadnu oporu ani v zistenom skutkovom stave, z ktorého je naopak zrejmý odkaz na túto zmluvu vo faktúre, ale ani v právnych predpisoch. Je síce pravdou, že podľa ods. 2.2 zmluvy malo byť dielo hotové najneskôr do 30. apríla 2014. Samotné prekročenie termínu dokončenia diela však neznamená, že by zmluva zanikla. Právny vzťah medzi úpadcom a žalovaným, teda podnikateľmi podľa § 2 ods. 2 písm. a) Obch. zák., v prerokúvanej veci celkom zrejme vznikol pri vykonávaní ich podnikateľskej činnosti podľa § 261 ods. 1 Obch. zák. v znení účinnom k 9. septembru 2013, takže sa spravuje treťou časťou Obchodného zákonníka. Už zo všeobecného ustanovenia § 324 ods. 1 a 2 Obch. zák. pritom zreteľne vyplýva, že záväzok zanikne splnením riadne a včas, ale aj neskorým splnením, ak už skôr nezanikol odstúpením. Podobne z § 365 ods. 1 Obch. zák. vyplýva, že nesplnením záväzku riadne a včas sa dlžník dostáva do omeškania, a to až do doby splnenia alebo zániku iným spôsobom. Z citovaných ustanovení tak celkom zrejme vyplýva, že samotné omeškania dlžníka, teda nesplnenie záväzku riadne a včas, nemá bez ďalšieho za následok zánik záväzku, pretože zákon výslovne počíta s tým, že záväzok trvá ďalej a možno ho splniť, prípadne možno od neho odstúpiť. V prerokúvanej veci medzi stranami nebolo sporné, že dielo, ktoré mal úpadca vykonať podľa zmluvy o dielo č. 9D/2013, nebolo dokončené k 30. aprílu 2014 tak, ako to ustanovoval ods. 2.2 zmluvy, takže práce na diele vykonávané v máji a júni 2014 boli vykonávané po dohodnutom termíne ukončenia diela. Úpadca bol teda v tejto časti s vykonávaním diela v omeškaní, čo však v zmysle cit. § 324 ods. 2 a § 365 ods. 1 Obch. zák. znamenalo, že jeho záväzok naďalej trval. Trval teda v tomto čase jeho záväzok vykonať dielo v zmysle zmluvy o dielo č. 9D/2013, pričom podľa zisteného skutkového stavu vôbec nebolo sporné, že úpadcom účtované práce sa tohto diela aj reálne týkajú. Právne vzťahy medzi úpadcom a žalovaným sa tak pri vykonávaní prác spadajúcich vecne pod rozsah diela vymedzeného v zmluve č. 9D/2013 spravovali touto zmluvou aj po 30. apríli 2014. Žalobca pritom za konania netvrdil a ani nijako nedokazoval, že by táto zmluva bol v dôsledku omeškania úpadcu alebo z iného dôvodu ukončená v čase medzi 30. aprílom 2014 a júnom 2014.
16. Na základe uvedeného tak treba pri posudzovaní nároku úpadcu na zaplatenie ceny tvrdených naviac prác za jún 2014 vychádzať zo zmluvy o dielo č. 9D/2013 tak ako medzi stranami v tomto čase platila. Podľa § 546 ods. 1 prvej vety Obch. zák. bol potom žalovaný ako objednávateľ povinný zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom podľa zmluvy. Pre určenie ceny je teda predovšetkým rozhodujúci obsah zmluvy. Z ustanovenia ods. 3.2 zmluvy o dielo č. 9D/2013 vyplývalo, že cena za dielo bola dohodnutá priamo v zmluve sumou 283.742,71 € a podľa ods. 3.3 táto cena zahŕňala všetky náklady spojené s realizáciou diela. Podľa § 547 ods. 1 Obch. zák. na túto cenu nemá vplyv, že sa bola určená podľa rozpočtu, čo by zhotoviteľa beztak oprávňovalo len k tomu, aby sa za istých okolností domáhal jej zvýšenia podľa § 547 ods. 2 a nasl. Obch. zák. V prerokúvanej veci strany ani netvrdili, ani nedokazovali, že by cena bola určená podľa rozpočtu a že by sa domáhali tohto zvýšenia s ohľadom na naviac práce. Osobitný prípad práva zhotoviteľa na zvýšenie ceny upravuje § 549 ods. 1 a 2 Obch. zák., podľa ktorých zjednodušene povedané platí, že ak sa strany dohodnú na rozšírení, obmedzení alebo zmene diela, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu primerane upravenú (zvýšenú alebo zníženú). Predpokladom zákonného nároku na zvýšenie ceny podľa tohto ustanovenia je teda existencia dohody o zmene rozsahu diela. V prerokúvanej veci žalobca uplatňoval nárok na cenu za práce naviac, teda práce, ktoré boli potrebné nad pôvodný rozsah diela. Postup v prípade potreby vykonania takýchto prác bol upravený v ods. 3.4 a 3.5 zmluvy o dielo, podľa ktorých zásadne platilo, že rozsah prác naviac bolo potrebné dojednať v dodatku k zmluve. Z ods. 12.2 zmluvy potom vyplývalo, že každý takýto dodatok musel mať písomnú formu, v dôsledku čoho bola na platnosť takéhoto dodatku potrebná písomná forma v zmysle § 272 ods. 2 Obch. zák. Aj keby teda bol medzi stranami dojednaný dodatok k zmluve ústnou formou, bol by podľa § 40 ods. 1 Obč. zák. neplatný, čoho sa žalovaný za konania dovolával. Žalobca však podľa zisteného skutkového stavu uzavretie takéhoto dodatku ani nedokázal.
17. Ak nebolo zistené, že by došlo medzi stranami spôsobom a formou predpokladanými v ods. 3.4 a 3.5 zmluvy k uzavretiu dodatku, ktorého predmetom by bolo vykonanie naviac prác, neboli splnené podmienky platného rozšírenia rozsahu diela o tieto naviac práce. V dôsledku toho tak medzi stranami neexistovala dohoda o rozšírení rozsahu diela v zmysle § 549 ods. 1 Obch. zák., takže úpadcovi nemohol vzniknúť podľa tohto ustanovenia nárok na primerané zvýšenie ceny diela. Ako už bolo uvedené, zo žaloby žalobcu a pripojenej faktúry je zrejmé, že nárok žalobcu sa týka ceny za naviac práce, nie za časť ceny diela uvedenej v ods. 3.2 zmluvy. Z ustanovenia ods. 3.5 zmluvy pritom jasne vyplýva, že tieto dve časti ceny, hoci sú fakturované priebežne mesačne, sú jasne oddelené a aj úpadca bol povinný ich takto oddelene účtovať vo faktúre. Preto je potrebné dôsledne rozlišovať aj pred vznikom nároku na ne: nárok na cenu za práce, ktoré podľa ods. 3.2 a 3.3 zmluvy boli zahrnuté v cene diela, vznikal priamo na základe zmluvy, pretože cena týchto prác bola v zmysle § 546 ods. 1 Obch. zák. dohodnutá priamo v ods. 3.2 zmluvy. Nárok na ich zaplatenie potom vznikal priamo tým, že úpadca tieto práce vykonal, zapísal ich do súpisu vyhotoveného v súlade s ods. 3.5 zmluvy a podľa dohodnutých cien ich vyúčtoval. Naopak, nárok na cenu za naviac práce nevznikal na základe zmluvy, ale mohol vzniknúť až na základe dodatku k tejto zmluve uzavretým v súlade s ods. 3.4 a 3.5 zmluvy. Ak takýto dodatok nebol uzavretý a nebola teda dohodnutá zmena rozsahu diela, má úpadca nárok len na cenu dohodnutú v ods. 3.2 zmluvy bez ohľadu na rozsah prác vykonaných na diele. Túto cenu by mohol zvýšiť len za podmienok uvedených v § 547 Obch. zák., ktorých existenciu žalobca počas celého konania ani netvrdil, ani tu neprichádza do úvahy.
18. Zo všetkých uvedených dôvodov tak odvolací súd dospel k záveru, že úpadcovi nevznikol nárok na cenu diela za naviac práce nad rámec dohodnutý v ods. 3.2 zmluvy o dielo č. 9D/2013, pretože nedošlo k dohode o vykonaní týchto prác postupom predpokladaným v ods. 3.4 zmluvy o dielo. V dôsledku toho nebol úpadca oprávnený tieto práce ani vyúčtovať v zmysle ods. 3.5 zmluvy. Žaloba, ktorou žalobca ako správca podstaty úpadcu tento nárok uplatňuje, teda nie je dôvodná a súd prvej inštancie nerozhodol správne, keď jej vyhovel. Odvolací súd preto jeho nesprávny rozsudok podľa § 388 C. s. p. zmenil (výrok I), keďže na jeho zrušenie tu neboli dané dôvody (§ 389 C. s. p. a contrario).
19. Zmenou napadnutého rozsudku vznikla podľa § 369 ods. 2 C. s. p. odvolaciemu súdu povinnosť rozhodnúť o celom nároku na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania. Žalovaný mal spolu s právoplatne zamietnutou časťou žaloby vo veci plný úspech, preto mu odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 369 ods. 1 C. s. p. priznal nárok na náhradu trov celého konania proti neúspešnému žalobcovi (výrok II).
20. Toto rozhodnutie prijal senát jednomyseľne (3 : 0).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C. s. p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.