Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-79-2021.pdf
PDF · 102.22 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/79/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: H Point, s.r.o., Magnezitárska 11, 040 13 Košice, IČO: 43 838 286, zastúpeného AZARIOV Á & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26,04001 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 05 Bratislava, IČO: 37 928 422, o zaplatenie 175,20 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice l, č.k. 29Cb/47/2020-175 zo dňa 12. marca 2021, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice l, č.k. 29Cb/47/2020-175 zo dňa 12. marca 2021.
II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 175,20 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 8.1.2020 do zaplatenia a to do 15 dní odo dňa jeho právoplatnosti. Žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania voči žalovanému s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým konanie končí.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou podanou na upomínacom súde (Okresný súd Banská Bystrica) navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 175,20 eur s príslušenstvom titulom nároku na náhradu škody spôsobenej pri prevádzke dopravného prostriedku poistencom žalovaného. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 29.5.2019 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle VW Golf, N. : C., ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenej M. W.. Predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič iného motorového vozidla, ktoré bolo povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Škodová udalosť bola žalovanému nahlásená a ten ju zaregistroval pod číslom 9567375920. Vzhľadom na poškodenie motorového vozidla si poškodená dala svoje vozidlo opraviť v servise žalobcu. Náklady na opravu vozidla boli 926,06 eur a táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 2019095. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 27.12.2019 žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 23.12.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Suma priznaná a uhradená žalovaným bola iba vo výške 750,86 eur, čo žalovaný odôvodnil tým, že plnenie bolo priznané podľa kalkulácie Slovexperty, pričom priznaná normohodina pre nezmluvný neautorizovaný servis je 20 eur bez DPH. Celková nepriznaná suma predstavovala 175,20 eur a táto bola poškodenou postúpená na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 30.1.2019.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, a to v odpore proti platobnému rozkazu, navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Tvrdil, že vystavená faktúra mu nebola doručená a uplatnený nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Poukázal, že žalobca nešpecifikoval základné údaje napr. ani len o priebehu škodovej udalosti a ďalších realizovaných úkonoch, ktoré sa jej týkali. Niektoré síce vyplývajú z príloh žaloby, čo však vzhľadom na znenie § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku nie je postačujúce. Ďalej žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu. Tvrdil, že poškodená mala voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Poškodená bola teda dlžníkom žalobcu a nemohla tak so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodenej na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradila a teda jej nikdy ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodenej, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Uvedeným postúpením tak došlo medzi poškodenou ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s § 524 Občianskeho zákonníka. Žalovaný tiež argumentoval, že v zmluve o postúpení pohľadávky absentuje aj konkrétny prejav vôle postupcu postúpiť pohľadávku a aj samotný predmet zmluvy o postúpení pohľadávky je podľa žalovaného rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku nie je presne špecifikovaný. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia poukázal na tvrdenia uvedené v Oznámení o poistnom plnení, v zmysle ktorého bola poskytnutá náhrada primeraných nákladov za opravu motorového vozidla podľa kalkulácie Slovexperta. Namietal aj dôvodnosť nároku žalobcu v časti úrokov z omeškania odvolávajúc sa pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/145/20 17.
4. Žalobca poukázal, že v žalobe je škodová udalosť špecifikovaná dostatočne jasne, zrozumiteľne a bez možnosti omylu s inými poistnými udalosťami, nakoľko je uvedené, kedy k nej došlo, aké motorové vozidlo bolo v jej dôsledku poškodené a aj pod akým číslom ju žalovaný zaregistroval. S poukazom na uvedené mal za to, že žaloba obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti. Zároveň nesúhlasil s námietkou žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie. Uviedol, že nárok na plnenie vzniká okamihom vzniku škody a neviaže sa na vykonanie opravy vozidla. Preto nie je rozhodujúce v prípade navrátenia veci do predošlého stavu kto a ako uhradí škodu. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku je vznik škodovej udalosti.
5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §§ 442 ods. 1,3; 524 ods. 1,2; 797 ods. 2, 3; 799 ods. 3; 810; 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré obsahujú úpravu spôsobu a rozsahu náhrady škody, zmluvy o postúpení pohľadávky, poistnej udalosti a jej vyšetrenia, povinnosti poisteného, zachraňovacie náklady, omeškanie dlžníka a nároky z toho plynúce. Ďalej podľa § 132 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") o náležitostiach žaloby a § 11 ods. 6, 7, 8 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon č. 381/2001 Z.z."), ktorý obsahuje úpravu práv a povinností poisťovateľa.
6. Súd prvej inštancie konštatoval, že žaloba obsahuje všetky podstatné náležitosti, že žalobca označil, predložil dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností a jasne špecifikoval žalobný návrh. Poukázal, že v upomínacom konaní súd vo veci rozhodol platobným rozkazom. Nebolo preto potrebné vyzývať žalobcu na doplnenie žaloby.
7. K aktívnej vecnej legitimácii žalobcu súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný svoju procesnú obranu v tomto smere založil na tvrdení, že poškodená postúpila tzv. pohľadávku, ktorú mala voči žalovanému, ktorá ale vyplýva z jej záväzku voči žalobcovi, čo v konečnom dôsledku znamená, že postúpila pohľadávku, ktorá predstavuje jej záväzok a nie pohľadávku, čo je v rozpore s § 524 ods. l Občianskeho zákonníka. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt. Súd prvej inštancie k tejto procesnej obrane uviedol, že ku škode na vozidle došlo už samotnou škodovou udalosťou a nie až opravou vozidla. Argumentoval, že faktúra za opravu vozidla slúži len na preukázanie výšky škody, nie však vzniku samotnej škody, na reparáciu ktorej má žalobca nárok. Vzhľadom na uvedené je preto irelevantné, či poškodená uhradila žalobcovi faktúru za opravu vozidla. Poškodená mala pohľadávku na náhradu škody voči žalovanému a túto postúpila na žalobcu. Uviedol, že z podstaty poistenia nevyplýva, že by poškodený poistnou udalosťou mal najprv znášať finančné dopady rizika, ktoré pre daný prípad poistil, preukázať tieto finančné dopady poisťovni a až tak ich previesť. Existenciu záväzkovo-právneho vzťahu medzi poškodenou a žalovaným
v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky vyhodnotil ako nespornú. V nadväznosti na uvedené považoval za nesporný aj následný vznik záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalobcom (postupníkom), na ktorého riadne a v súlade so zákonom prešli práva poškodeného (postupcu) ako veriteľa. Zdôraznil, že poškodená bola oprávnená postúpiť svoj priamy zákonný nárok, ktorý mala voči žalovanému. Postupovaná pohľadávka poškodenej voči žalovanému existovala a jej postúpením na žalobcu bola založená jeho aktívna vecná legitimácia v spore.
8. Ohľadne žalovaným namietanej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky súd prvej inštancie uviedol, že v predmetnej zmluve je zrozumiteľne, určito a jednoznačne vyjadrené, čo je jej predmetom, kto je dlžníkom a kto veriteľom, aký je právny titul postupovanej pohľadávky. Akcentoval, že zmluva o postúpení pohľadávky má všetky zákonom stanovené náležitosti a je platná a účinná. Poukázal tiež na nevyhnutnosť aplikácie princípu preferencie platnosti právnych úkonov, ktoré sa uskutočňujú s jednoznačným záverom vyvolať riadne právne účinky.
9. Pokiaľ ide o úrok z omeškania súd prvej inštancie uviedol, že žalobca svoj nárok žalovanému riadne preukázal a vzhľadom na to, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, má žalobca nárok na úrok z omeškania podľa § 517 Občianskeho zákonníka.
10. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa §§ 255 ods. 1; 262 ods. 2 CSP a žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Poukázal, že odvolaním napadnutý rozsudok je nesprávny, nezákonný a navyše aj arbitrárny, pritom je výsledkom zjavnej svojvôle súdu prvej inštancie a trpí vo svojej podstate aj nepreskúmateľnosťou. Uviedol, že súd prvej inštancie sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal s aktívnou legitimáciou žalobcu. Z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že poškodená postúpila tzv. pohľadávku, ktorú mala voči žalovanému, ktorá však vyplýva z jej záväzku voči žalobcovi, čo v konečnom dôsledku znamená, že postúpila pohľadávku, ktorá predstavuje jej záväzok a nie pohľadávku, čo je v rozpore s § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ďalej samotný predmet zmluvy o postúpení pohľadávky je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný, keďže z textu samotného postúpenia vyplýva, že poškodená plánovala postúpiť svoju pohľadávku, pričom z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že táto pohľadávka predstavuje záväzok poškodenej vyplývajúci z faktúry, pričom uvedené skutočnosti zakladajú absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. V uvedenom prípade sa jedná o absolútnu neplatnosť, ktorá nastáva priamo zo zákona (ex lege), pôsobí od počiatku (ex tunc) a súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti (ex offo). Absolútna neplatnosť zároveň vylučuje možnosť dodatočného schválenia, či dodatočného odpadnutia dôvodu (konvalidácie), nepremlčuje sa a bez akéhokoľvek časového obmedzenia sa jej môže dovolávať každý, pretože pôsobí proti všetkým (erga omnes). Žalovaný v odvolaní zároveň namietal, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi úroky z omeškania v rozpore s ustálenou judikatúrou (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3CdoI145/2017), podľa ktorej povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody. Do omeškania by sa tak mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá by mu bola uložená právoplatným rozhodnutím o náhrade škody. Peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 ZoPZP je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) ZoPZP, účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti.
12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Mal za zo, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je arbitrárne. Pokiaľ ide o žalovaným namietanú neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky a otázku aktívnej vecnej legitimácie dôvodil, že nárok na náhradu škody vzniká okamihom vzniku škody. Zároveň poukázal, že v aplikačnej praxi je nevyhnutné aplikovať aj princíp preferencie právnych úkonov. Zároveň dodal, že ak postupca
prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna, musí mať vedomosť o tom, že táto pohľadávka je predmetom postúpenia a teda aj takto prejavuje svoju vôľu pohľadávku v konkrétnej výške, vzniknutú z konkrétneho dôvodu postúpiť. Pokiaľ ide o úroky z omeškania poukázal na rozhodnutia viacerých odvolacích súdov, ktorými v skutkovo a právne obdobných veciach nárok žalobcu na úroky z omeškania považovali za dôvodný.
13. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal, výzva súdu prvej inštancie s vyjadrením k odvolaniu mu bola doručená dňa 1.6.2021.
14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
15. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
16. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
17. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením. Posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní.
18. Odvolací súd zhodnotil, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie spĺňa kritéria vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Právne závery súdu prvej inštancie sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami.
19. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver.
20. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v odvolacom konaní odvolací súd uvádza:
21. Žalovaný v konaní namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná. S týmto právnym názorom žalovaného nemožno súhlasiť, pretože nezodpovedá vykonanému dokazovaniu.
22. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
23. Z § 524 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa vyžaduje písomná forma a obligatórne náležitosti zmluvy, ktorými sú označenie účastníkov zmluvy (postupcu a postupníka) a identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka ako a kedy bola postúpená. Pokiaľ žalovaný namietal, že medzi poškodenou a žalobcom na základe zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k postúpeniu "záväzku" poškodenej, ktorý v zmysle faktúry predstavuje pohľadávku žalobcu, s týmto tvrdením sa odvolací súd nestotožňuje. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalovaného, že by zmluva o postúpení pohľadávky bola neplatná, resp. že by odporovala § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi žalobcom ako postupníkom a poškodenou ako postupcom vyplýva, že predmetom postúpenia bol priamy nárok poškodenej na náhradu škody voči žalovanému.
24. Vzhľadom na to, že žalovaný ako poisťovateľ, ktorý vykonáva povinné zmluvné poistenie, má pri uplatnení nároku poškodeného na náhradu škody rovnaké právne postavenie ako osoba, ktorá škodu priamo spôsobila, poškodený môže požadovať náhradu škody aj priamo od neho. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že poškodená si nárok na náhradu škody uplatnila priamo u žalovaného - poisťovateľa škodcu.
25. Sumarizujúc závery uvedené v odsekoch 23. a 24. tohto rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že poškodená bola veriteľom majúcim pohľadávku voči žalovanému z titulu škodovej udalosti spočívajúcu v náhrade vzniknutej škody, ktorú platne postúpila na žalobcu. Preto námietka žalovaného, že medzi poškodenou a žalobcom na základe zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k postúpeniu "záväzku" poškodeného, nie je dôvodná. Už momentom vzniku škody mala totiž poškodená pohľadávku voči žalovanému, ktorú platne postúpila na žalobcu, pričom pre platné postúpenie pohľadávky na žalobcu sa nevyžadovalo, aby poškodená uhradila náklady za opravu vozidla.
26. Odvolací súd zároveň uvádza, že zo zmluvy o postúpení pohľadávky jednoznačne vyplýva vôľa postupcu postúpiť v zmluve špecifikovanú pohľadávku na žalobcu ako postupníka. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje i na princíp preferencie platnosti právnych úkonov, podľa ktorého právne úkony sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky a nik nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol neplatný. V danom prípade bola postupovaná pohľadávka v zmluve riadne špecifikovaná, čo bolo správne ustálené aj súdom prvej inštancie. Pohľadávka poškodenej postúpená na žalobcu sa týkala tej časti sumy fakturovanej servisom (žalobcom) za opravu vozidla, ktorá ostala žalovaným neuhradená a bola vyjadrená číselne a aj slovne. Z vyššie uvedených dôvodov nemožno súhlasiť so žalovaným, že zmluva o postúpení pohľadávky je neplatným právnym úkonom.
27. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.
28. Z citovaného ustanovenia vyplýva povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej lehote, t.j. do 15 dní po skončení vyšetrenia rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostal do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má poškodený právo požadovať od poisťovateľa popri plnení úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
29. Podľa § 11 ods. 7 ZoPZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
30. Z ust. § 11 ods. 7 ZoPZP vyplýva, že splatnosť poistného plnenia je stanovená lehotou do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo v prípade, ak o nároku poškodeného rozhodoval súd, po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Pokiaľ sa žalovaný bránil, že pre splatnosť nároku žalobcu je v danom prípade relevantné až doručenie právoplatného rozhodnutia o výške náhrady škody jemu ako poisťovateľovi, takýto výklad citovaného ustanovenia nie je správny. Ak žalovaný ako poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že bude plniť len čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti v prípade úspechu poškodenej, resp. jeho právneho nástupcu v tomto súdnom konaní zaplatiť poškodenej (resp. jeho právnemu nástupcovi) aj úrok z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote si neplnil. Preto uplynutím lehoty 15 dní po skončení vyšetrenia rozsahu povinnosti plniť, sa žalovaný dostal do omeškania splniť povinnosť riadne a včas. A keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má žalobca právo od neho požadovať popri plnení aj úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
31. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, vrátane priznaného úroku z omeškania ako vecne správny. Rovnako potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania ako vecne správny.
32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).