Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/138/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci navrhovateľa/ manžela Z. N., nar. XX.X.XXXX, bytom S. X, E., zast. JUDr. Jolana Fuchsová, advokátka so sídlom Štúrova 20, Košice a manželka K. N., nar. XX.X.XXXX, bytom S. X, E., t.č. S. X, E., v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: R. N., nar. X.XX.XXXX a A. N., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Košice takto

rozhodol:

I. Manželstvo účastníkov Z. N. a K. N. rod. C. uzatvorené dňa 5.10.2011, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Mestskej časti Košice - Staré Mesto, vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane X, pod por. č. XXX r o z v á d z a.

II. Na čas po rozvode schvaľuje dohodu rodičov v nasledovnom znení:

Maloleté deti R. N., nar. X.XX.XXXX a A. N., nar. XX.X.XXXX sa z v e r u j ú do osobnej starostlivosti otca.

Obaja rodičia budú maloleté deti z a s t u p o v a ť a sp r a v o v a ť ich majetok. Matka je povinná prispievať na výživu mal. R. N., nar. X.XX.XXXX vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu a na mal. A. N., nar. XX.X.XXXX výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca od právoplatnosti výroku o rozvodu manželstva.

Styk matky s maloletými deťmi neupravuje.

III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ/manžel návrhom doručeným súdu dňa 2.11.2018 sa domáhal rozvodu manželstva, nakoľko neplní spoločenský účel.

2. V prípade rozvodu manželstva navrhol schváliť rodičovskú dohodu, na základe ktorej by boli maloleté deti R. N.E., nar. X.XX.XXXX a A. N., nar. XX.X.XXXX zverení do osobnej starostlivosti otca. Obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Matka je povinná prispievať na výživu maloletého R. N., nar. X.XX.XXXX vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu a na mal. A. N., nar. XX.X.XXXX výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu. Styk matky s maloletými deťmi navrhuje neupraviť.

3. Manželka s návrhom na rozvod manželstva súhlasila.

4. V prípade rozvodu manželstva súhlasila so schválením rodičovskej dohody.

5. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletých detí v prípade rozvodu manželstva navrhol schváliť rodičovskú dohodu, nakoľko je to v záujme maloletých detí.

6. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa X.XX.XXXX čo vyplýva zo sobášneho listu zapísaného v knihe manželstiev matričného úradu Mestskej časti Košice - Staré Mesto vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane X, pod por. č. XXX. Z manželstva pochádzajú maloleté deti R. N., nar. X.XX.XXXX a A. N., nar. XX.X.XXXX. Posledné spoločné bydlisko účastníkov bolo v E.P. H. S. Č.. X.

7. Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že manželstvo uzavreli po predchádzajúcej štvorročnej známosti z lásky. Manželstvo bolo viac menej harmonické do roku 2017. Od roku 2015 začala manželka diaľkovo študovať na vysokej škole. V dôsledku študijných povinností mala menej času na rodinu, avšak bolo to stále v únosných medziach, keďže bola na rodičovskej dovolenke. Stíhala sa popri štúdiu venovať deťom aj manželovi. Bakalárske štúdium ukončila v roku 2018 a ďalej v štúdiu nepokračuje. V roku 2017 manželka po ukončení rodičovskej dovolenky nastúpila do práce do spoločnosti McDonalds. V práci trávila veľa času a mnohokrát aj mimo práce trávila čas s kolegami. Doma bola čoraz menej a ak bola doma, rodine sa nevenovala. V podstate starostlivosť o rodinu, tak po materiálnej stránke ohľadom starostlivosti o synov zabezpečoval navrhovateľ. Manželka pokračovala v bakalárskom štúdiu. Manželku opakovane upozorňoval a žiadal, aby sa venovala rodine najmä deťom, avšak dohováranie neprispelo k zlepšeniu stavu. V roku 2018 sa manželka rozhodla, že si urobí vodičský preukaz na jazdu na motorke a teda aj to málo voľného času, ktorý popri práci a učení mala sa rozhodla venovať nie rodine ale získaním vodičského oprávnenia na jazdu na motorke. Manželka doma takmer nebola nikdy a v roku 2018 už bola kompletná starostlivosť o rodinu na navrhovateľovi. Vzťahy medzi nimi celkom ochladli. Posledných deväť mesiacov nežijú spolu intímne a komunikácia je minimálna. Manželka sa mu celkom odcudzila. Nadobudol dojem akoby niekoho mala a snažila sa dobehnúť zameškané (štúdium, jazda na motorke, časté pobyty mimo domu, strata blízkosti a dôvernosti prejavujúca sa v tom, že manželke začalo vadiť ako vošiel do kúpeľne keď tam bola ona, prezliekala sa zásadne v inej izbe než kde bol on).

8. V apríli 2018 sa manželka odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Deťom to nejako neoznámila ani nevysvetlila bolo to náhle. Odišla do prenajatého bytu. Keďže sa deti začali pýtať kde je mama, povedali im, že sa mama potrebuje učiť na skúšky a doma na to nemá kľud, tak odišla bývať ku kamarátke. Po dvoch týždňoch mu manželka z ničoho nič zavolala, že má po ňu prísť, že sa chce vrátiť. Prišiel po ňu a zobral ju aj s vecami domov.

9. Po návrate manželky domov nenastala žiadna zmena, manželka sa doma vyskytovala minimálne.

10. Dňa 6.10.2018 manželka odišla opäť zo spoločnej domácnosti. Tento krát to vopred povedala jemu aj deťom s odôvodnením, že hádky sú pre ňu už neznesiteľné.

11. Býva v prenajatom byte na S. X spolu so svojim priateľom.

12. Prvé dva týždne od odchodu zo spoločnej domácnosti manželka neprejavila záujem o kontakt s deťmi. Bol to navrhovateľ kto kontaktoval manželku za účelom stretnutia a dohodnutia sa na rozvode a úprave rodičovských práv a povinností. Stretli sa za týmto účelom dvakrát u nich doma. Situáciu rozoberali na balkóne, aby ich nepočuli chlapci. Počas týchto dvoch návštev sa manželka samozrejme stretla aj so synmi. Súhlasila tak s rozvodom ako aj s tým, aby deti boli zverené navrhovateľovi a ona sa bude s nimi stýkať kedykoľvek jej to bude časovo vyhovovať a bude mať o to záujem. V okamihu keď sa manželky opýtal akým spôsobom upravia výživné, rozčúlila sa a zmenila rétoriku.

13. V 42. týždni manželka chcela ísť pre synov do školy. Keď jej daný deň volal, či pre deti pôjde, aby tam zbytočne nechodili obaja povedala, že nie, nakoľko musí ísť do práce. V danom týždni následne po druhý raz prejavila záujem o stretnutie s deťmi kedy mu v nedeľu 21.10.2018 oznámila, že chce ísť s deťmi na bowling, aby ich tam priviezol. Urobil tak a deti na stretnutie s matkou doviezol. Približne po hodine volala starší syn, aby po nich prišiel lebo tam už nechce byť dlhšie. Na bowlingu bol aj priateľ matky a jeho kamarátka. Syn R. bol zmätený, pýtal sa po návrate, či je to mamin nový manžel.

14. Matka na výživu synov od jej odchodu nijako neprispela. Pri dvoch návštevách im doniesla darčeky.

15. Chovanie manželky je nepredvídateľné, vnáša do života neistotu. Dlhodobý nezáujem o neho, o rodinu a opustenie rodiny manželkou sú dôvodom prečo s manželkou nechce žiť. Navzájom sa celkom odcudzili, nemilujú sa, vytratila sa medzi nimi dôvera a blízkosť. Manželka navyše udržuje mimomanželský pomer.

16. Manželstvo neplní svoje funkcie, je trvalo rozvrátené a niet nádeje na jeho obnovenie. Vzhľadom na uvedené manžel trvá na rozvode manželstva.

17. O deti sa posledný rok stará najmä navrhovateľ a od odchodu manželky zo spoločnej domácnosti výlučne on. Deti majú u neho vytvorené stabilné a láskavé prostredie. Starší syn mu aj jasne prezentoval svoj názor, že chce ostať bývať v byte s ním.

18. Deti majú mamu radi a z jej odchodu sú zmätené. Táto neistota im neprospieva.

19. Mal. R. je žiakom 4. ročníka základnej školy. Navštevuje floorbalový krúžok v škole a trénuje futbal na Základnej škole Masarykovej. Výdavky navrhovateľ uviedol nasledovné: Strava mimo školu 100 Eur, strava v škole 25 Eur, ŠKD 11 Eur, rodičovský fond 15 Eur ročne, školské pomôcky 20 Eur, lieky 20 Eur, futbalový krúžok 15 Eur, oblečenie, obuv 100 Eur, hygienické potreby 20 Eur, voľnočasové aktivity 50 Eur, floorbalový krúžok 2 Eur, mobilný telefón 10 Eur.

20. Mal. A. navštevuje materskú školu Park Angelinum. V škôlke chodí na angličtinu a aerobik. Výdavky spojené s jeho výživou sú nasledovné: Strava mimo škôlku 70 Eur, strava v škôlke 24 Eur, rodičovský fond 17 Eur ročne, štátny poplatok 17 Eur, anglický jazyk 7 Eur, aerobik 7 Eur, oblečenie, obuv 70 Eur, hygienické potreby 20 Eur, voľnočasové aktivity 30 Eur.

21. Navrhovateľ je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti JTV s.r.o.. Zároveň je zamestnaný na polovičný úväzok v uvedenej spoločnosti. Jeho čistý mesačný príjem zo zamestnaneckého pomeru činí 250 Eur.

22. Mesačné výdavky navrhovateľ uviedol nasledovné: Poplatky spojené s užívaním bytu 200 Eur, mobilný telefón 35 Eur, televízia 20 Eur, internet 20 Eur, strava 150 Eur, oblečenie 100 Eur, voľnočasové aktivity 100 Eur.

23. Manželka s návrhom na rozvod manželstva súhlasila. Manželstvo považuje za neperspektívne, preto s návrhom na rozvod manželstva súhlasí.

24. Manželka uviedla, že v čase podania návrhu bola zamestnaná v spoločnosti TAMÁS s.r.o. do konca februára 2018. V súčasnosti je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce nie je. Opätovne by mala nastúpiť do zamestnania dňom 11.3.2019 v Dopravnom podniku mesta Košice. Manželka uviedla nasledovné výdavky: poplatky spojené s užívaním bytu 225 Eur, mobilný telefón 20 Eur, televízia 10 Eur, internet 10 Eur, strava 100 Eur, oblečenie 50 Eur, voľnočasové aktivity 50 Eur, lieky 20 Eur, pôžička 50 Eur.

25. Z pripojeného oznámenia bývalého zamestnávateľa manželky TAMÁS s.r.o. Košice bolo zistené, že jej priemerný mesačný príjem za obdobie november 2017 do október 2018 bol vo výške 573 Eur netto.

26. Manželka uviedla, že vzťah s navrhovateľom začal v roku 2007. Zo začiatku bol vzťah harmonický, užívali si spoločné chvíle. Počas začínajúceho sa vzťahu pracovala a bývala sama v podnájme. Aj napriek tomu, že bývala sama v rodičovskom byte, všetky spoločné chvíle trávili výlučne u nej. Navrhovateľ tvrdil, že je bez záväzkov ale začínala mať zlé tušenie, že jeho správanie bolo nevyspytateľné. Po skončení jednej spoločnej akcie išli opäť ku nej, nakoľko sa stále bránil, aby išli k nemu domov. V ten večer to prehnal s alkoholom, hneď po príchode do bytu zaspal. Aj keď mu nikdy nekontrolovala telefón, v ten večer využila príležitosť na to, aby si svoje podozrenie overila. Jej obavy sa potvrdili, našla mnoho správ a spoločných fotografií so ženou, o ktorej nevedela. Tvrdil jej, že je to minulosť a ona mu uverila. Po čase jej zatelefonovala neznáma žena, začala jej vulgárne nadávať a

tvrdila, že je jeho manželka. Vyšlo najavo, že mal s danou ženou 13-ročný vzťah. Najhoršie na tom bolo, že sa s ňou oženil tajne počas vzťahu s ňou. Keď sa nad tým zamyslela, došlo jej, že v deň vlastnej svadby jej tvrdil, že ide na svadbu kamarátovi a prišlo jej divné, že ju nezobral so sebou. Hneď ako to zistila, vzťah ukončila. Jeho vtedajšia manželka podala žiadosť o rozvod, keďže zistila, že udržiaval počas vzťahu a následne aj počas krátkeho manželstva mimomanželský pomer s ňou. Rozvod prebehol rýchlo, nakoľko manželstvo bolo bezdetné. Prosil ju o odpustenie a manželka po čas mu dala druhú šancu, nakoľko ho milovala. Na jeseň v roku 2007 začali zdieľať spoločnú domácnosť v byte jeho rodičov na S. X N. E.. Žili viac menej v harmonickej domácnosti a pomaly začali uvažovať o prvom dieťati. Vo februári 2008 otehotnela a dňa 5.10.2008 sa narodil maloletý syn R.. Počas tehotenstva sa o ňu vzorne staral a obaja sa tešili na spoločného potomka. Po narodení dieťaťa jeho city ochladli. Počas družobného pomeru boli jeho príchody z práce domov stále iné. Začala mať podozrenie, že niekoho má. Veľmi ju trápilo, že syn sa narodil mimo manželského zväzku a preto mu navrhla, aby sa zobrali. Do manželského zväzku vstúpili 5.10.2011 v deň keď syn dovŕšil tri roky. Aj napriek tak dôležitému dátumu v deň narodenia syna si manžel nikdy v nasledujúcich rokoch nespomenul, že je tento dátum aj dňom výročia svadby. Bola to len formalita len oni a svedkovia a aby mala rovnaké priezvisko ako syn, lebo prišiel do štádia keď sa začal pýtať prečo sa mama volá inak ako on. Neprejavoval žiadnu iniciatívu k tomu, aby ju požiadal o ruku. V roku 2012 popri zamestnaní začala externe študovať na Obchodnej akadémii v Košiciach. Po ukončení štúdia pokračovala v štúdiu na vysokej škole. Častým dôvodom hádok bolo aj to, že manžela vôbec nezaujímalo jej štúdium. Na školách bol často krát nervózny, že študuje, nezaujímal sa o jej prospech, nevedela aké má predmety, kedy má skúšky a nevedel ani to aké má výsledky. Nezaujímalo ho a ani nevedel ako dané štúdium ukončila. Bolo to spôsobené tým, že sa o ňu vôbec nezaujímal a mala pocit, že ju nemá rád. Manžel sa nikdy nezaujímal o jej osobu, či už ako manželky alebo človeka. Nevedel kedy majú narodeniny jej rodičia, brat, nevie ako sa volajú deti jej brata, nijako sa s nimi nekontaktoval a tváril sa akoby jej rodina neexistovala. Mrzelo ju, že všetku pozornosť venoval sebe, prehnanej osobnej hygiene a starostlivosti o seba a iba svojej rodiny. Dôkazom toho je aj to, že napriek tomu, že žili v spoločnej domácnosti viac ako desať rokov, manžel nevedel kde si odkladá osobné veci, oblečenie. Jeho dlhodobý nezáujem a nevšímavosť voči nej prehlbovali dojem, že ju nemá rád a že mu je ľahostajná. Mal. A. sa narodil 15.4.2014. Keď bola na rodičovskej dovolenke, rozhodla sa diaľkovo študovať na vysokej škole, aby po skončení rodičovskej dovolenky našla lepšie uplatnenie na trhu práce. Počas rodičovskej dovolenky sa problémy stupňovali. Manželove príchody domov boli stále iné, chodil nadmerne upravený, doma bol podráždený, stále dával pozor na mobilný telefón, všetky správy a hovory v nich mazal. Do práce nosil náhradnú spodnú bielizeň a manželka opäť nadobudla dojem, že udržiava mimomanželský vzťah. Pravidelne večer vypil niekoľko pív a tvrdil, že je nervózny z práce a prišlo mu to normálne, že ako on tvrdil, že čo je na tom keď si dá po práci jedno pivo. Keď bol doma, tak to s osobnou hygienou nepreháňal a tvrdil, že sa osprchuje ráno, aj vďaka tomu ešte vzťah ochladol ešte viac a intímne žili minimálne. Častými dôvodmi hádok bolo manželove užívanie alkoholu. Robil to potajme a začala si všímať, že z fľaše zo skrini postupne každým dňom ubúdal alkohol. V roku 2017 po ukončení rodičovskej dovolenky nastúpila do práce. Pred nástupom do práce sa s manželom dohodli, že starostlivosť o deti aj domácnosť zvládnu aj napriek tomu, že sa jednalo o trojzmennú prevádzku. Zo začiatku to fungovalo no postupne mu začalo vadiť, že je často v práci, že máva nočné zmeny a hádky boli čoraz častejšie. Na výchovu detí boli dvaja a výchovu detí prispôsobovali jej a manželovej práci. Keď odchádzala zo spoločnej domácnosti na S. X nevzala si odtiaľ nič, nakoľko všetko nechala deťom a aj napriek tomu, že za celý čas prežitý do bytu investovali kompletnou rekonštrukciou a zariadením bytu. Manžel jej oznámil, že si má prísť pre svoje osobné veci.

27. Manželka uviedla, že deti miluje nadovšetko aj napriek tomu, že bola nútená odísť zo spoločnej domácnosti pre časté nezhody, hádky a nezáujem z manželovej strany už tieto psychicky nezvládala. Nezvládala sa venovať deťom, snažila sa s nimi kontaktovať telefonicky, správami a v neposlednom rade aj osobne. Momentálne býva na S. X s priateľom. Priateľ má jej deti rád, venuje sa im spolu a aj deti si ho obľúbili.

28. Z pripojeného daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2017 Z. N. bolo zistené, že príjmy zo živnosti boli vo výške 26.335 Eur, výdavky 24.161 Eur, základ dane činil 2.174 Eur.

29. Z pripojeného oznámenia zamestnávateľa navrhovateľa bolo zistené, že jeho priemerný mesačný príjem za obdobie 3/2018 do 12/2018 bol vo výške 258 Eur netto.

30. Podľa ust. § 18 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

31. Podľa ust. § 19 ods. 1 citovaného zákona, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

32. Podľa ust. § 19 ods. 2 citovaného zákona, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného

33. Podľa ust. § 22 citovaného zákona, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

34. Podľa ust. § 23 ods. 1,2,3 citovaného zákona, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

35. Podľa ust. § 24, ods. 1,3,4,5 citovaného zákona, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

36. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

37. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

38. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého

dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

39. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

40. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

41. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je vážne narušené a trvalo rozvrátené, neplní svoj účel, t.j. manželstvo účastníkov nemôže vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Účastníci konania sa neriadia pravidlami ustanovenými v Zákone o rodine (§ 18,19), a toto ich správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu spôsobilo vážny rozvrat medzi účastníkmi konania v manželstve, ktorý je vážny a trvalý a bez možnosti obnovenia základných funkcií manželstva.

42. Súd zároveň po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že od manželov už nemožno ani očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia. Manželstvo účastníkov je poznačené dlhodobým rozvratom zapríčineným nezáujmom o manželské spolužitie a o rodinný život. Príčinou rozvratu manželstva sú neprekonateľné názorové rozdiely účastníkov na fungovanie manželstva ako aj udržiavanie manželského spolužitia a rodinného života. Účel manželstva spočíva tak vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. V danom prípade účastníci už nežijú v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú a nemajú záujem na obnovení manželského spolužitia.

43. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že manželstvo účastníkov už neplní svoj účel, tak navrhovateľ ako aj manželka odmietajú obnovenie manželského spolužitia a preto dospel súd k záveru, že všetky podmienky pre rozvod manželstva sú splnené.

44. V zmysle uvedeného súd návrhu navrhovateľa týkajúceho sa rozvodu účastníkov v plnom rozsahu vyhovel a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine manželstvo rozviedol.

45. Podľa ust. § 100 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len , s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

46. Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k maloletým deťom súd prihliadol na to, aby sa rešpektovalo právo maloletých detí na zachovanie ich vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na to, u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o maloleté deti a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky majú vytvorené u otca. Prihliadol aj na tú skutočnosť, že otec sa podieľa na výchove a výžive detí. Prihliadol na citové väzby a vývinové potreby a dospel k záveru, že otec bude schopný zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné výchovné prostredie pre deti. Z uvedeného dôvodu súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti otca.

47. Obaja rodičia sú oprávnení zastupovať a spravovať majetok maloletý detí (§ 28 ods. 1,2 zák. č. 36/2005 Zákona o rodine).

48. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom trvá kým deti nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého

z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje deti. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb detí. Rodič, ktorý sa o deti osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o deti osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň detí pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky detí a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým detí nežijú v spoločnej domácnosti. Ak deti žijú s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb detí, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb detí. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.

49. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k deťom je vyhodnotenie nákladov na deti. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby detí ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na deti má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na deti tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na deti predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie ich potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby detí pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť deťom viac. Pri stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na deti a to určenie ich miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o deti, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.

50. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.

51. Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov pri určení vyživovacej povinnosti dospel k záveru, že výživné v minimálnej výške mesačne na maloleté deti je primerané. Pri určovaní výšky výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletých detí, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností tak na strane matky ako i na strane otca, na osobnú starostlivosť rodičov o maloleté deti a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a matka ním môže prispievať na výživu detí bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Maloleté deti navštevujú materskú škôlku a školu. Vzhľadom na túto skutočnosť má otec náklady spojené s ich výchovou, výživou, ošatením, záujmovou činnosťou. Ďalej súd zohľadnil, že príjem otca činí v priemere 250 Eur mesačne a matka je v súčasnosti nezamestnaná bez akéhokoľvek príjmu. Pri posúdení pomerov účastníkov, vzhľadom na zákonné ustanovenie citované v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam odporcu. Súdom stanovené výživné zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletých detí, ale

vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletých detí nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb detí. Ďalej súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd je toho presvedčenia, že otec mal v rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu zodpovedajúcom minimálne bežnému štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard poskytol maloletým deťom formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodičia, ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň ako keby spolužitie existovalo. Deti majú zo zákona právo na výživu, ide o ich zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu detí. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby detí je potrebné u každého rodiča i detí hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča, je potrebné vychádzať nielen z jeho vykazovaného príjmu ale z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol i na to, ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči deťom vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu. Z povahy výživného a z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné plniť rôznou formou (peňažné plnenie, vecné plnenie, osobná starostlivosť a pod.) vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti nie je možné kvantifikovať úplne presnou peňažnou sumou, vždy pôjde o viac či menej približný odhad, pričom úlohou súdu je autoritatívne nastaviť zákonné a čo najviac spravodlivé riešenie.

52. V súlade s ust. § 24 ods. 3 Zákona o rodine, súd schválil dohodu rodičov, nakoľko je v záujme maloletých detí.

53. Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné na každé dieťa vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté deti je primerané.

54. Podľa ust. § 25 ods. 1,2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

55. V danom prípade rodičia úpravu styku žiadali neupraviť.

56. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 .

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba .

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.