Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Sa-2-2022.pdf
PDF · 89.54 KB
Case nature
Area
Subarea
14Sa/2/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci žalobkyne: Q. C., bytom ul. B. C. XXXX/XX, G. M. nad Z., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Generálny riaditeľ, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8 a 10, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 19. novembra 2020,
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. novembra 2020 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, tak ako bude vyčíslená v uznesení vyššieho súdneho úradníka.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa správnou žalobou domáhala preskúmania v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie ústredia vo veci odňatia invalidného dôchodku, keď došlo k prehodnoteniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne.
2. Žalobkyňa v podanej správnej žalobe uviedla, že v roku 2002 jej bol odstránený karcinóm prsníka vpravo, pričom v roku 2003 absolvovala chemoterapiu a rádioterapiu. Poukázala na to, že v roku 2015 bolo Sociálnou poisťovňou vykonané kontrolné vyšetrenie so záverom, že miera poklesu vykonávať pracovnú činnosť je 50%. Od tej doby sa jej zdravotný stav žiadnym spôsobom nezlepšil, pravý prsník jej nedorástol, je stále deformovaný. Uvedené jej neumožňuje plnohodnotný spoločenský život. Poukázala na to, že si nemôže obliecť spoločenské šaty, nemôže sa zúčastňovať spoločenských udalostí, relaxačných procedúr, navštíviť kúpalisko, saunu, trpí pocitom menejcennosti. Okrem toho od zákroku v roku 2002 má problémy s vysokým krvným tlakom, máva búšenie srdca, problémy so štítnou žľazou. Pribúdajú aj iné zdravotné ťažkosti ako napríklad bolesti chrbtice, nôh, absolvovala zákrok v dôsledku úniku moču. Uvedené zdravotné problémy podľa jej názoru odôvodňujú zvýšenie určenej miery pracovnej schopnosti. S poukazom na uvedené žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
3. Žalovaný sa k veci písomne vyjadril dňa 26.01.2021, pričom žiadal podanú správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho zabezpečenia, ktorý sa riadne vysporiadal s predloženými lekárskymi správami v odbornom lekárskom posudku. Zdravotný stav žalobkyne je dlhodobo stabilizovaný, bez potreby dispenzarizácie na onkológii, ochorenie je bez recidívy. Na kontrolnej mamografii z roku 2019 je v závere druhý stupeň podľa Birads, čo je v podstate negatívny nález.
4. Taktiež poukázal na to, že v odvolacom konaní sa lekár sociálneho poistenia oboznámil s celou doručenou posudkovou spisovou dokumentáciou žalobkyne, so všetkými predloženými odbornými nálezmi. Nakoľko nie sú prítomné žiadne komplikácie ochorenia bola stanovená dolná hranica zákonom stanoveného percentuálneho rozpätia. Pokiaľ ide o ďalšie ochorenia žalobkyne, tak choroba vysokého krvného tlaku nie je sprevádzaná žiadnymi komplikáciami, znížená činnosť štítnej žľazy je liečbou plne nahradená a ostatné ochorenia sú ešte menej významné. Zaujal postoj k námietke žalobkyne, v ktorej namietala, že bol jej zdravotný stav posúdený bez jej prítomnosti a zdôraznil, že námietky žalobkyne sú založené na jej subjektívnom presvedčení.
5. Žalobkyňa v písomnom podaní (doručenom krajskému súdu dňa 01.03.2021) poukázala na to, že nedala písomný súhlas s tým, aby bol jej zdravotný stav posúdený v jej neprítomnosti. Okrem toho bola ako žena postihnutá na citlivom mieste, zopakovala, že jej prsník nedorástol a je spoločensky úplne znemožnená. Uviedla, že nemôže uveriť tomu, že s takým hendikepom má stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť iba 30%. Okrem toho sa udivila nad tým, že by mala byť vyliečená, poukázala na to, že k internistovi chodí na kontroly každé 3 mesiace.
6. V predmetnej veci správny súd prvotne rozhodol bez nariadenia pojednávania, pričom po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, súdneho spisu dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom a správna žaloba nie je dôvodná. Z tohto dôvodu správnu žalobu zamietol rozsudkom č.k. XXSa/XX/XXXX- XX zo dňa 12.4.2021. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa kasačnú sťažnosť, v ktorej namietala nesprávnosť rozhodnutia súdu a v podstate zopakovala svoje žalobné body. Nenamietala skutočnosť, že o veci správny súd rozhodol bez nariadenia pojednávania.
7. Kasačný súd rozsudok správneho súdu č.k. XXSa/XX/XXXX-XX zo dňa 12.4.2021 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že žalobkyňa nebola súdom vyzvaná, aby mu oznámila, či žiada vo veci nariadiť pojednávanie. K meritu veci sa kasačný súd nevyjadril.
8. Po zrušení rozsudku č.k. XXSa/XX/XXXX-XX zo dňa 12.4.2021, správny súd nariadil vo veci pojednávanie z vlastnej iniciatívy, nakoľko to považoval (vzhľadom na to, že od podania správnej žaloby uplynul značný čas) za potrebné. Žalobkyňa na pojednávaní pred správnym súdom nepredložila žiadne nové lekárske správy a v podstate zopakovala námietky, ktoré už uviedla v správnej žalobe a v kasačnej sťažnosti s tým, že opakovane zdôraznila, že prsník jej „ nedorástol“, má ho deformovaný. Podľa jej názoru ľudia vnímajú túto deformáciu. Kolegovia si napríklad všímajú, že s nimi nechodí do sauny a podobne. Žalovaný zotrval na tom, že rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom.
9. Správny súd konštatuje, že z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobkyňa bola uznaná za invalidnú ešte v roku 2003 podľa zákona č. 100/1988 Zb.. V roku 2004 bola uznaná za invalidnú s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70%+ 0% od 25.8.2004. Následne jej bola v roku 2005 „ oduznaná“ invalidita, nakoľko miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 30%.+ 0% Dňa 05.10.2006 bola prerokovaná podľa § 263a zák.č. 461/2003 Z.z. v súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 460/2006 a v tomto konaní bola potvrdená zmena invalidity na čiastočnú invaliditu podľa zák. č. 100/1988 Zb. od 25.08.2004. Pri kontrolnej lekárskej prehliadke v roku 2005 bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určená na 50%. Za ostatné ochorenia nebola takto určená miera poklesu zvýšená. Bolo určené, že je naďalej čiastočne invalidná podľa § 37 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Súčasne je invalidná podľa § 71 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. Po celý čas bolo ako základné ochorenie žalobkyne určené ochorenie podľa kapitoly XIII, položky 2 písm. e) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z..
10. Pri kontrolnej prehliadke v roku 2020 bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne určená na 30% + 0% na základe záveru o stabilizácii jej zdravotného stavu, ktorý je dlhodobo bez recidívy ochorenia a už aj bez potreby dispenzárnej starostlivosti na onkológii. Na základe uvedeného ústredie Sociálnej poisťovne uzavrelo, že žalobkyňa viac nie je invalidná. Proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobkyňa podala odvolanie.
11. Podané odvolanie generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zamietol v celom rozsahu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. V správnou žalobou napadnutom rozhodnutí uviedol, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený
posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ktorý nevyhovel odvolaniu. Posudkový lekár konštatoval, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú choroby v zmysle kapitoly XIII, položky 2, písm. e) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., čomu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 30 %. Zároveň uviedol, že za iné zdravotné postihnutia nepatrí žalobkyni zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Uviedol, že porucha štítnej žľazy je liečbou kompenzovaná, choroba vysokého krvného tlaku je bez komplikácii, ostatné ochorenia sú ešte menej posudkovo významné. Poukázal na to, že zlepšenie zdravotného stavu nie je potrebné dokumentovať, nakoľko zákon vyžaduje len stabilizáciu ochorenia, ktorá bola jednoznačne dokázaná v dostatočnom časovom horizonte.
12. Podľa § 71 ods. 1, 2, 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
13. Podľa § 71 ods. 4, 5 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
14. Podľa § 71 ods. 6, 7, 8 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
15. Podľa § 190 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
16. V predmetnej veci žalobkyňa nesúhlasila s nanovo určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá mala za následok odňatie invalidného dôchodku. Bolo zistené, že invalidný dôchodok bol žalobkyni priznaný pôvodne ešte v roku 2003 a to po liečbe karcinómu prsníka vpravo, pT1N0M0, po kvadrantektómii, exentrácii axily, chemoterapii a rádioterapii. Liečba žalobkyne bola ukončená ešte v roku 2003, doposiaľ ochorenie nerecedivovalo. V súčasnosti je jej stav bez potreby dispenzarizácie na onkológii.
17 . Hlavná námietka žalobkyne spočívala v poukázaní na následky kvadrantektómie pravého prsníka na jej spoločenský život. Žalobkyňa opakovane poukazovala na to, že sa nemôže obliecť do plaviek, spoločenských šiat, chodiť do plavárne, sauny, vykonávať iné relaxačné aktivity, trpí pocitom menejcennosti.
18. Správny súd opakovane uvádza, že nespochybňuje, že kvadrantektómia prsníka mala dopad na spoločenský život a aktivity žalobkyne v jej súkromnom živote. V tomto zmysle žalobkyňa pociťuje následky onkologickej liečby aj 18 rokov po jej skončení. Na druhej strane však správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že invalidný dôchodok nepredstavuje peňažnú dávku, ktorá má vo všeobecnosti zmierňovať akékoľvek následky ochorenia resp. poškodenia zdravia, vrátane tých, ktoré dopadajú na spoločenský, rodinný život chorého, a taktiež nemá sanovať ani utrpenú bolesť. Invalidný dôchodok je cielená dávka, ktorej cieľom je zabezpečiť poistencovi príjem v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Z uvedeného je zrejmé, že správne orgány, ktoré vo veci invalidného dôchodku rozhodujú, musia posúdiť vplyv zdravotného stavu poistenca na jeho pracovný potenciál a zníženie jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Predmetom ich zisťovania je teda vplyv poškodenia zdravia na zaradenie posudzovanej osoby do pracovného procesu. Nie je možné prihliadať na to, či sa posudzovaná osoba po onkologickej liečbe môže alebo nemôže obliecť do plaviek, ísť na kúpalisko alebo do sauny. Uvedené skutočnosti nemajú žiaden vplyv na posúdenie veci, nemajú žiadnu relevanciu. Podstatné je len to, či aktuálny zdravotný stav posudzovanej osoby relevantným spôsobom znížil jej schopnosť zárobkovej činnosti.
19. V posudzovanej veci nie je sporné, že základným invalidizujúcim ochorením žalobkyne je stav po karcinóme prsníka, ktorého liečba bola ukončená ešte v roku 2003. Ochorenie nemalo recidívu. V súčasnosti je žalobkyňa 18 rokov od ukončenia liečby, nie je u nej potrebná ani dispenzárna onkologická starostlivosť. Je zrejmé, že vyššie uvedené skutočnosti preukazujú stabilizovaný stav žalobkyne po onkologickej liečbe a teda ide v rámci zákonom stanovenej kategorizácie o stav podľa kapitoly XIII- choroby ženských pohlavných orgánov, položky 2 - zhubný nádor prsníka, písmena e) po stabilizácii zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokoch), kde je percentuálne rozpätie 30 % až 50 %. Žalobkyni nebola za ostatné zdokumentované a preukázané ochorenia zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
20. Žalobkyňa v podanej správnej žalobe namietala, že nebola posudkovými lekármi osobne vyšetrená resp. nedala súhlas s tým, aby posudkový lekár posúdil jej zdravotný stav bez jej prítomnosti. V prvotnom rozhodnutí správny súd vyhodnotil túto námietku tak, že posudkový lekár má zo zákona možnosť určiť, že sa vyšetrenie realizuje bez takejto osobnej účasti posudzovanej osoby. Nemohol by tak učiniť len v prípade, že by táto osoba výslovne požiadala o osobnú účasť, čo nebolo v predmetnej právnej veci zistené a ani tvrdené. Okrem toho zákon vychádza z toho, že v zásade sa zdravotný stav posudzuje na základe predložených lekárskych nálezov.
21. Po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia vo veci kasačným súdom z dôvodu, že žalobkyňa nebola vyzvaná na oznámenie toho, či žiada vo veci nariadiť pojednávanie, správny súd prehodnotil svoj názor v tom zmysle, že aj keď zákon umožňoval realizovať posudkovú činnosť bez osobnej prítomnosti žalobkyne, bolo v danom prípade namieste, aby bola k posudkovému lekárovi prizvaná. V danej veci viedlo posúdenie zdravotného stavu žalobkyne k odňatiu invalidnej dávky, čo bez pochybností predstavuje zásah do jej nadobudnutých práv. Za týchto okolností je potrebné, aby bol jej zdravotný stav prešetrený čo najdôslednejšie, čomu zodpovedá aj osobná prítomnosť žalobkyne pri takomto posudzovaní. Okrem toho v súčasnosti epidemická situácia umožňuje, aby bol jej zdravotný stav posúdený v jej prítomnosti.
22. S poukazom na vyššie uvedené správny súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, z dôvodu, že je potrebné, aby bol zdravotný stav žalobkyne posúdený v jej prítomnosti tak, aby mohla byť miera poklesu jej pracovnej schopnosti v najvyššej možnej miere objektivizovaná. Bude následne vecou žalovaného, aby riadne zdôvodnil svoje závery ohľadne určenej miery poklesu pracovnej schopnosti za najzávažnejšie ochorenie ako aj za jednotlivé ďalšie ochorenia.
23. O trovách konania súd rozhodol podľa úspechu v konaní tak, že úspešnej žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania podľa § 167 SSP. O výške týchto trov rozhodne vyšší súdny úradník tunajšieho súdu samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).