Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cpr/2/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Jozefínou Královou v právnej veci žalobcu: Q.. H. G. K.. XX.XX.XXXX, I. O. Š. XXX/X, O., právne zastúpenej advokátom JUDr. Vratislav Šteffek, so sídlom Nám. Martina Benku 6, Bratislava, proti žalovanému: Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, Bratislava, IČO: 47 232 480, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 13.941,60 eur brutto spolu s

- úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.159,31,-eur brutto od 16.03.2016 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.159,31,-eur brutto od 16.04.2016 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.159,31,-eur brutto od 16.05.2016 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.159,31,-eur brutto od 16.06.2016 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.159,31,-eur brutto od 16.07.2016 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.159,31,-eur brutto od 16.08.2016 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.159,31,-eur brutto od 16.09.2016 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.159,31,-eur brutto od 16.10.2016 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.159,31,-eur brutto od 16.11.2016 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.159,31,-eur brutto od 16.12.2016 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.159,31,-eur brutto od 16.01.2017 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

III. Súd žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou osobne podanou tunajšiemu súdu dňa 18.08.2015 domáhal, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 15.07.2015 je neplatné a pracovný pomer žalobcu naďalej trvá, žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného mesačného zárobku vo výške 1.159,31 eur mesačne od 05.01.2016 až do doby keď jej začne prideľovať prácu a náhradu trov konania. V odôvodnení žaloby uviedol, že u žalovaného pracoval vo funkcii vedúci výrobného štábu. Listom zo dňa 10.07.2015 ev. 15.07.2015, kedy žalobcovi dorillist, oznámil mu okamžité ukončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa s poukazom na ust. § 68 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov. Ako dôvod rozviazania pracovného pomeru uviedol, že ako zamestnanec na pozícii vedúci výrobného štábu (ďalej len ako VVŠ), zabezpečuje výrobu a vysielanie relácií, zostavuje a kontroluje plnenie rozpočtu, plánuje a koordinuje všetky zložky výroby, kontroluje a reportuje výrobné kapacity a aktivity. Pri výrobe relácie s názvom „ Neskoro večer: Talkschow Petra Marcina, (pracovný názov relácie „Taj fún„ spolupracovali so spoločnosťou COLEUS s.r.o.(ďalej len ako zhotoviteľ), ktorý na základe zmluvy o dielo č. G., mal vyrobiť a zmontovať scénickú dekoráciu za účelom jej použitia pri výrobe AVD, pričom túto scénickú dekoráciu mal následne zhotoviteľ montovať a demontovať pri každej výrobe jednotlivých AVD, na základe objednávok a za takúto činnosť mal zhotoviteľ nárok na odmenu vo výške 1.999,99 eur. Nadriadeným bolo dňa 15.05.2015 zistené, že zhotoviteľ nevykonal montáž a demontáž scénickej dekorácie vôbec, prípadne vykonával v minimálnom rozsahu, ale napriek tomu boli na takúto činnosť neustále vystavované objednávky v elektronickej forme prostredníctvom systému „Helios“, celkovo v počte 16 ks objednávok, v čase od 15.10.2014 do 29.04.2015 a zhotoviteľ na základe takto vystavených objednávok vystavoval faktúry ku každej objednávke vo výške 1.999,99 eur, aj keď nevykonal činnosť, ktorú bol povinný vykonať za dohodnutú odmenu. Z pozície pracovného zaradenia VVŠ, ste ako osoba zodpovedná za súlad objednávky s rozpočtom schvaľovali vystavovanie takýchto objednávok, pričom ste mali , prípadne mali mať vedomosť o skutočnosti, že i) vystavovanie týchto objednávok nie je potrebné ii) zhotoviteľ nevykonáva činnosť na ktorú sa vystavujú objednávky, prípadne túto činnosť nevykonáva v dohodnutom rozsahu. Nakoľko túto skutočnosť neoznámila nadriadenému, prípadne inej zodpovednej osobe, Rozhlas a televízia Slovenska naďalej vystavoval objednávky na práce, ktoré nebolo potrebné vykonať. Navzdory týmto skutočnostiam, o ktorých ste museli alebo mali vedieť, ste z Vašej pozície VVŠ za každým schválili vecnú správnosť predbežnej finančnej kontroly k jednotlivým faktúram, čím ste žalovaného uviedli do omylu, že dojednané práce boli vykonané, na základe čoho žalovaný faktúry uhradil. Svojím konaním porušila povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu a pracovného zaradenia, čím spôsobila žalovanému škodu 25.000,- eur., čím sa dopustila porušenia pracovnej disciplíny závažným spôsobom. Žalovaný jej uviedol, že nie je možné od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby ju naďalej zamestnával a z toho dôvodu s ňou okamžite skončil pracovný pomer v zmysle ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo prerokované v zmysle § 74 Zák. práce so zástupcami zamestnancov dňa 14.07.2015. Žalovaná poukázala na skutkové okolnosti, dôvody uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru a postup žalovaného sa javí, že žalovaný pri určení dôvodov a postupov, ktoré využil pri skončení pracovného pomeru sa mýli. Podľa § 68 ods. 1 písm. s) a b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu. Podľa § 70 Zák. práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť. Z dôvodu, že zamestnávateľ pri okamžitom skončení pracovného pomeru poukazuje na ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zák. práce , v doručenej výpovede rozviazanie pracovného pomeru odôvodnil rozhodnutím o údajnom porušení základných povinností zamestnanca vymedzených ust. § 81, § 178 ods. 1 a § 178 ods. 2 zák. práce. Podľa zámerov (ničím nepreukázaných) žalovaný dospel k záveru, že žalobca ako zamestnanec porušil povinnosť najmä: pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi, hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, počínať si tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu, ak hrozí škoda, upozorniť na to vedúceho zamestnanca. Ide o skutočnosti, ktoré nie sú jednoznačné, došlo k ich skutkovému vymedzeniu tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, ev. došlo k skončeniu prac. pomeru z iných dôvodov ako sú ustanovené v zák. č. 311/2001 Z.z. Zák. práce v znení neskorších predpisov. Podľa § 68 Zák. práce môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer len výnimočne, a to len z dôvodov vymedzených v zákone. V prejednávanom prípade žalovaný vychádza z úvahy, že žalobca mal porušiť pracovnú disciplínu závažne. Podľa doterajšej právnej úpravy a súdnej praxe sa na okamžité skončenie pracovného pomeru vyžaduje, aby so strany zamestnanca došlo k zavinenému konaniu, ktoré musí dosahovať intenzitu porušenia pracovnej povinnosti závažným spôsobom. Žalovaný skĺzol do vlastného poznania, že žalobca mal údajne porušiť základné povinnosti vymedzené Zákonníkom práce takou intenzitou, že zamestnávateľ mohol použiť okamžité skončenie pracovného pomeru ako postih za porušenie pracovnej disciplíny.

2. Okresný súd Bratislava IV prvý krát rozhodol rozsudkom zo dňa 24.01.2017, sp. zn. 4C/2/2017-280, Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 15.07.2015 je neplatné a pracovný pomer žalobcu naďalej trvá. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného mesačného zárobku vo výške 1.159,31 eur mesačne od 05.01.2016 až do doby keď jej začne prideľovať prácu. Súd priznal žalobcovi nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3. Žalovaný v zákonnej lehote rozsudok napadol odvolaním. Namietal, že v rozsudku súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný podrobne popísal skutkové okolnosti, ktoré viedli k okamžitému skončeniu pracovného pomeru so žalobkyňou.

4. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a navrhla, aby ho odvolací súd potvrdil.

5. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave Rozsudkom sp. zn. 14CoPr/11/2017 - 337 zo dňa 17.11.2017 rozsudok v časti o určení, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 15.07.2015 je neplatné a pracovný pomer žalobcu naďalej trvá potvrdil. V časti, ktorou bol žalovaný zaviazaný zaplatiť náhradu mzdy v sume 1.159,31 eur mesačne od 05.01.2016 až do doby, kedy jej začne prideľovať prácu, zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie , keď mal za to, že súd prvej inštancie vo výroku rozsudku neuviedol, či mzda má byť žalobkyni vyplatená vo výške brutto alebo netto. Pri určení výšky náhrady mzdy vychádzal za rok 2014 a 2. štvrťrok 2015, ale neuviedol konkrétne z akých údajov vychádzal.

6. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní dňa 27.03.2018 predložil Úpravu žalobného návrhu a predložil listinné dôkazy č.l. 346 - 393.

7. Súd uznesením pripustil zmenu petitu žaloby v znení: ,,Žalovaný je povinný v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy v sume jej priemerného mesačného zárobku vo výške 1.240, eur mesačne od 05.01.2016 do 05.01.2018 spolu s:

- úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.240,- eur od 16.03.2016 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.240,- eur od 16.04.2016 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.240,-eur od 16.05.2016 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.240,-eur od 16.06.2016 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.240,-eur od 16.07.2016 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.240,-eur od 16.08.2016 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.240,-eur od 16.09.2016 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.240,-eur od 16.10.2016 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.240,-eur od 16.11.2016 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.240,-eur od 16.12.2016 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.240,-eur od 16.01.2017 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.240,-eur od 16.02.2017 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.240,-eur od 16.03.2017 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.240,-eur od 16.04.2017 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.240,-eur od 16.05.2017 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.240,-eur od 16.06.2017 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.240,-eur od 16.07.2017 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.240,-eur od 16.08.2017 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.240,-eur od 16.09.2017 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.240,-eur od 16.10.2017 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.240,-eur od 16.11.2017 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.240,-eur od 16.12.2017 do zaplatenia, -úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.240,-eur od 16.01.2018 do zaplatenia.

8. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že žalobkyňa žiadala o pridelenie práce po rozhodnutí KS v Bratislave. Žalovaný mal prácu pripravenú a dňa 22.12.2018 k dispozícii pracovné miesto. Žalobkyňa žiadala žalovaného o dovolenku a následne neplatené voľno, čo zo strany žalovaného nemohlo byť poskytnuté, nakoľko nemala právo na dovolenku. Žalobkyňa mala nastúpiť do práce 04.01.2018, kedy požiadala o rozviazanie pracovného pomeru z dôvodu jej záväzkov voči tretím osobám. Zamestnávateľ jej vyšiel v ústrety a uzatvorili dňa 05.01.2018 dohodu o skončení pracovného pomeru. Taktiež sa dohodli a žalobkyni bolo priznané odstupné vo výške 4- násobku priemernej mesačného zárobku s tým, že bude rokovanie mimosúdne a ukončí sa spor na súde. K tomu nedošlo a preto žiada súd v zmysle ust. § 79 ods. 2 ZP, aby súd pristúpil ku kráteniu náhrady mzdy. Nesúhlasí s navrhnutým petitom a to s úrokmi z omeškania. Poukázala na obdobie, kedy bola žalobkyňa na podpore , že sa zúčastňovala dňa 20.07.2016 na príprave ročníka - Krištáľové krídlo, že sa stala jedinou spoločníčkou spoločnosti ILOVEFILM s.r.o. V januári 2018 ako zamestnankyňa žalovaného už podnikala. Vzhľadom na skutočnosti, ktoré boli v konaní preukázané navrhol zníženie náhrady mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov. Žiadal, aby súd žalobkyni priznal maximálne sumu 13 929,60 eur. Pri priznaní úrokov z omeškania + záverečná reč.

9. Žalovaná na pojednávaní sa vyjadrila s tým, že keď prišla do zamestnania nikto nevedel, že má mať pracovné miesto, potom šla na personálne. Z dôvodu, že zamestnávateľ jej neposkytol dovolenku ani náhradné voľno dňa 05.01.2018 podpísala dohodu o skončení pracovného pomeru.

10. Svedok V.. B. W., riaditeľ sekcie ľudských zdrojov RTVS vo svojej výpovedi uviedol, že žalobkyňa sa stretol dňa 04.01.2018, kedy sa oboznamoval s pracovnými spormi u zamestnávateľa. Žalobkyňa požiadala v novembri 2017 o zaradenie do práce. Po jej návšteve zamestnávateľ mal pre ňu pripravené pracovné miesto - do dabingu vo funkcii vedúci výrobného štábu. Návšteva žalobkyne k zamestnávateľovi smeroval k tomu, že požiadala o dovolenku alebo neplatené voľno. Dovolenku nemohla dostať nakoľko nespĺňala podmienky - odpracované dni a neplatené voľno u zamestnávateľa prebieha tromi stupňami - etapami a to 1/ schválenie priamym nadriadeným, 2/ oddelením - ľudskými zdrojmi 3/ generálnym riaditeľom. Pani G. tento proces nebol schválený na 1. stupni. Dňa 05.01.2018 opäť prišla za ním s tým, že chce ukončiť pracovný pomer dohodou. Mala požiadavku, podmienky odškodnenia. Dohodli dohodu o rozviazaní pracovného pomeru a odškodnenie jej bolo poskytnuté v štvornásobku priemerného mesačného platu. Dôvod prečo žalobkyňa požiadala o dovolenku alebo neplatené voľno bol, že má záväzky ktoré musí dodržať. Mal za to, že pracovala. Žalobkyňa pri dohode a odstupnom prisľúbila, že príde aj k ďalšej dohode a to k náhrade mzdy čo je predmetom konania.

11. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu 28.12.2018 doručila špecifikáciu žalobného návrhu, ktorý súd na pojednávaní za prítomnosti sporových strán pripustil v znení: ,,Žalovaný je povinný v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy v sume jej priemerného mesačného zárobku vo výške 1.159,31,-€ brutto mesačne od 05.01.2016 do 05.01.2018 spolu s:

- úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.159,31,-eur brutto od 16.03.2016 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.159,31,-eur brutto od 16.04.2016 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.159,31,-eur brutto od 16.05.2016 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.159,31,-eur brutto od 16.06.2016 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.159,31,-eur brutto od 16.07.2016 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.159,31,-eur brutto od 16.08.2016 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.159,31,-eur brutto od 16.09.2016 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.159,31,-eur brutto od 16.10.2016 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.159,31,-eur brutto od 16.11.2016 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.159,31,-eur brutto od 16.12.2016 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.159,31,-eur brutto od 16.01.2017 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.159,31,-eur brutto od 16.02.2017 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.159,31,-eur brutto od 16.03.2017 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.159,31,-eur brutto od 16.04.2017 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.159,31,-eur brutto od 16.05.2017 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.159,31,-eur brutto od 16.06.2017 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.159,31,-eur brutto od 16.07.2017 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.159,31,-eur brutto od 16.08.2017 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.159,31,-eur brutto od 16.09.2017 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.159,31,-eur brutto od 16.10.2017 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.159,31,-eur brutto od 16.11.2017 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.159,31,-eur brutto od 16.12.2017 do zaplatenia,

- úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.159,31,eur€ brutto od 16.01.2018 do zaplatenia.

12. Súd prvej inštancie po vrátení veci v zmysle § 185 ods-. 2 v spojení s § 215 umožniac sporovým stranám realizovať svoje zákonné oprávnenia v kontradiktórnom procese, doplniť dokazovanie vychádzajúc z návrhov strán sporu, oboznámil sa listinnými dôkazmi, výpoveďou svedka, ktoré sú obsahom súdneho sporu.

13. Zo mzdových listov za mesiac apríl, máj a jún 2015 súd zistil, že žalobkyňa v mesiaci apríl 2015 odpracovala 176 hodín a dostala mzdu 1.165,60 eur brutto. V mesiaci máj 2015 odpracovala 152 hodín a dostala mzdu 1.169,63 eur brutto. V mesiaci jún 2015 odpracovala 168 hodín a dostala mzdu 1.318,12 eur brutto.

14. Z výpisu Obchodného registra súd má preukázané, že žalobkyňa je jedinou spoločníčkou a konateľkou obchodnej spoločnosti ILOVEFILM s.r.o. od 03.02.2018 na základe rozhodnutia jediného spoločníka dňa 31.12.2017.

15. Z daňové priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2017 žalobkyňa priznala úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov vo výške 7.704,08 eur so základom dane vo výške 7.151,88 eur. Za rok 2016 úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov vo výške 2.955,00 eur so základom dane vo výške 2.559,067 eur 151,88 eur č.l. 381.

16. Z potvrdenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne priebehu poistiek súd zistil, že žalobkyňa bola

- od 16.07.2015 do 03.01.2016 na PN,

- od 04.01.2016 do 29.01.2016 zamestnancom Bratislavské kultúrne a informačné stredisko,

- od 30.01.2016 do 29.07.2016 bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie,

- od 01.08.2016 do 31.12.2016 bola zamestnancom MIRAFILM s.r.o.,

- od 01.01.2017 do 31.12.2018 bola zamestnancom Divadla Nová SCÉNA bez odhlásenia č.l. 385,

- od 03.02.2018 je jedinou spoločníčkou a konateľkou spoločnosti ILOVEFILM s.r.o. od 03.02.2018 na základe rozhodnutia jediného spoločníka dňa 31.12.2017.

17. Žalobkyňa poberala od 30.01.2016 do 29.07.2016 dávky v nezamestnanosti a boli jej vyplatené dávky v nezamestnanosti vo výške spolu 4.189,70 eur ,t.j. priemerne mesačne vo výške 698,28 eur, denne 46,10 eur. č.l. 387.

18. Od 30.01.2016 do 29.07.2016 jej boli vyplatené dávky v nezamestnanosti vo výške spolu 4.189,70 eur, t.j. denne 46,10 eur. č.l. 387.

19. Z potvrdenia Sociálnej Poisťovne súd zistil, že žalobkyňa bola evidovaná v pracovnom pomere s pravidelným príjmom od 01.01.2017 u zamestnávateľa Divadlo Nová scéna bez odhlásenia. Za obdobie 01/2017 až 12/2017 mala pravidelnú mzdu celkom za rok 2017 vo výške 7.368,80 eur (č.l. 386).

20. Súd vo veci po právnej stránke posúdil nasledovne :

21. Podľa § 79 ods. 1, 2 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy za čas presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov; súd pri svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či zamestnanec bol v tomto čase zamestnaný u iného zamestnávateľa, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil.

22. Podľa § 134 ods. 1,2,3 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Doba práce nadčas, za ktorú bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná podľa § 121 ods. 4 poslednej vety sa započítava do obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období, v ktorom bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej pracovnej pohotovosti na pracovisku. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 21 dní alebo 168 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

23. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

24. Podľa § 129 zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.

25. Podľa § 517 ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

26. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. Súd prvej inštancie poukazuje na právny názor odvolacieho ustálil obdobie za ktoré sa žalobkyni náhrada priznáva a výšku náhrady mzdy, ktorú žalobkyňa žiadala súdom priznať navrhnutú zmenou petitu, ktorú súd uznesením na pojednávaní.

28. V prejednávanej veci bolo nesporne preukázané, že žalovaný dal žalobkyni neplatné okamžité skončenie pracovného pomeru dňa 15.07.2015 a že jej pracovný pomer u žalovaného naďalej trvá.

29. Žalobkyňa od 16.07.2015 do 04.01.2016 bola práceneschopná. Žalobkyňa skončila pracovný pomer dohodou , ktorú uzavrela dňa 05.01.2018 so zamestnávateľom. Pracovný pomer medzi žalovaným a žalobkyňou skončil dňa 05.01.2018. Súd má preukázané, že žalobkyňa od 04.01.2016 (deň ukončenia PN) nastúpila do práce a to na základe dohody o vykonaní práce so zamestnávateľom Bratislavské kultúrne a informačné stredisko na dobu do 29.01.2016. Žalobkyňa od 30.01.2016 do 31.07.2016 bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Od 01.08.2016 do 31.12.2016 bola zamestnancom MIRAFILM s.r.o.. Na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 29.12.2016 a dohody zo dňa 18.12.2017 žalobkyňa uzatvorila so zamestnávateľom NOVÁ SCÉNA od 01.01.2017 do 31.12.2018 pracovala (ku dňu 03.04.2018 nebola odhlásená, čo možno považovať, že pracuje naďalej). Súd má za to, že žalovaná nemala skutočnú vôľu pracovať a jej konanie (po rozhodnutí Krajského súdu), nastúpenie do zamestnania, pokračovania v pracovnom pomere u žalobcu kedy jej bolo pridelené pracovné miesto žalobkyňa riešila rozviazaním pracovného pomeru dohodou. Žalobca pristúpil na požiadavky žalobkyne, rozviazal s ňou pracovný pomer dohodou a odstupným vo výške štyroch priemerných mesačných platov (spolu 4.960,00 eur č.l. 347).

30. Pri výpočte náhrady mzdy súd vychádzal z rozhodujúceho obdobia z priemerného zárobku žalobkyne podľa predložených mzdových listov apríl, máj a jún 2015. Žalobkyňa v mesiaci apríl 2015, ktorom bolo 22 pracovných dní mala vyplatenú mzdu vo výške 1.160,- eur , odpracovala 176 hodín (z toho 16 hodín sviatok), v mesiaci máj 2015, ktorom bolo 21 pracovných dní mala vyplatenú mzdu vo výške 1.049,53 eur, odpracovala 152 hodín (z toho 16 hodín sviatok), v mesiaci jún 2015, ktorom bolo 22 pracovných dní mala vyplatenú mzdu vo výške 1.107,27 eur , odpracovala 168 hodín. Priemer pracovných dní za rozhodné obdobie je 21,66 dní (22+21+22=65:3=21,66), odpracované hodiny 496 (176+152+168=496). Za rozhodujúce obdobie bolo žalobkyni vyplatená suma 3.325,60 eur brutto (1.160+1.049,53+1.107,27=3.316,80+5,60 eur v mesiaci apríl +3,20 eur v mesiaci máj 2015 príplatok za nočnú=3.325,60 eur). Priemerný hodinový zárobok je 6,7048 eur (3.325,60:496= 6,7048) a priemerný denný zárobok je 53,6384 eur x 21,66 dní = priemerný mesačný zárobok žalobkyne činil brutto 1.161,80 eur brutto a túto sumu bral pri rozhodovaní o výške náhrady mzdy za rozhodujúcu.

31. Súd v zmysle ust. § 79 ods. 2 priznal zákonný nárok žalobkyni na náhradu mzdy za obdobie od 05. januára 2016 až do 05. januára 2017 t.j. 12 mesiacov. Zaviazal žalovaného k zaplateniu náhrady mzdy žalobkyni vo výške 13.941,60 eur brutto.

32. Pri rozhodovaní o tom, či na žiadosť zamestnávateľa znížiť prípadne nepriznať zamestnancovi náhradu mzdy za dobu presahujúcu 12 mesiacov súd podľa § 79 ods. 2 Zák. práce prihliadne predovšetkým na to, či bol zamestnanec zamestnaný u iného zamestnávateľa, akú prácu tam vykonával a aký zárobok tam dosahoval alebo sa z vážnych dôvodov do práce nezapojil. K primeranému zníženiu, prípadne k nepriznaniu náhrady mzdy podľa ustanovenia § 79 ods. 2 Zák. práce môže súd s prihliadnutím na tieto skutočnosti pristúpiť iba vtedy ak je možné konštatovať vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, že sa zamestnanec zapojil alebo mohol zapojiť do práce u iného zamestnávateľa za podmienok rovnocenných alebo výhodnejších ako by mal pri výkone práce podľa pracovnej zmluvy, keby si zamestnávateľ plnil svoju povinnosť riadne mu prideľovať prácu. Keby sa zamestnanec zapojil alebo mohol zapojiť do práce u iného zamestnávateľa za podstatne nevyhovujúcejších podmienok nebolo by voči nemu spravodlivé, aby sa po neplatnom rozviazaní pracovného pomeru do takejto práce zapojil. V prípade ak tak urobil nemôže byť táto skutočnosť dôvodom na zníženie náhrady mzdy, prípadne jej nepriznanie vôbec. Tieto zásady sa aplikujú rovnako v prípade ak zamestnanec začal vykonávať ako fyzická osoba podnikateľskú činnosť.

33. Súd na základe vyššie uvedeného a v zmysle ustanovenia § 79 ods.2 Zákonníka práce prihliadal na skutočnosti, že žalobkyňa bola od 16.07.2015 do 03.01.2016 na PN, od 30.01.2016 do 29.07.2016 bola evidovaná na úrade práce , od augusta 2016 do 31.12.2016, zamestnaná v MIRAFILM s.r.o. , od 01.01. 2017 je zamestnankyňou v Divadle Nová scéna a od 01.01.2018 je jedinou spoločníčkou a konateľkou spoločnosti ILOVEFILM s.r.o.. Súd prihliadal, že žalobkyňa mala pravidelný príjem zamestnanec a začala vykonávať ako fyzická osoba podnikateľskú činnosť. Súd má za to, že žalobkyňa sa zapojila do práce u iných zamestnávateľov za podmienok rovnocenných ako by mal pri výkone práce podľa pracovnej zmluvy, keby si zamestnávateľ plnil svoju povinnosť riadne mu prideľovať prácu, a za dobu presahujúcu 12 mesiacov zamietol.

34. Súd žalobkyni priznal úroky z omeškania za neuhradenú náhradu mzdy, ktorá bola splatná 15. deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca za predchádzajúci mesiac. Súd priznal úroky z omeškania podľa jednotlivých mesiacov uplatnené žalobkyňou v konaní, ktoré boli navrhnuté v priebehu konania na pojednávaní dňa 28.12.2018 (od 16.03.2016 až 16.01.2017). Súd poukazuje, že predmetný nárok nie je možné prisúdiť skôr, než súd rozhodol o neplatnosti rozviazania pracovného pomeru a bez splnenia ktorej nie je možné rozhodnúť o nároku na náhradu mzdy. Povinnosť zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru a s tým súvisiaca splatnosť náhrady nevzniká až súdnym rozhodnutím, ale vyplýva z ustanovení hmotného práva. Nevyplatenie náhrady mzdy v lehote splatnosti má za následok omeškanie s možnosťou požadovať úroky z omeškania vo výške ustanovenej pre občianskoprávne vzťahy. Úrok z omeškania je vo svojej podstate majetkovou sankciou ,má zamestnanca odškodniť za to, že nemohol použiť dlhovanú istinu náhrady mzdy. (porovnaj rozhodnutie NS SR 1Cdo/116/2008). Žalovaný sa dostal do omeškania a preto v časti úrokov z omeškania súd návrhu vyhovel.

35. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 21 , podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna strana nemá na náhradu trov právo. Žalobkyňa žiadala uložiť povinnosť žalovanému zaplatiť náhradu mzdy jej priemerného zárobku za 24 mesiacov spolu s úrokom z omeškania. Súd priznal žalobkyni náhradu mzdy za 12 mesiacov. Čistý pomer úspechu vo veci svedčí žalovanému, ktorému v konaní žiadne trovy nevznikli, a preto im nárok na náhradu nepriznal.

36. V zmysle § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) a náležitosti odvolania podľa § 363 (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že (§ 365 ods. 1 :

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.