Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Pc/2/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci navrhovateľa: G.. K. E., U.. XX.XX.XXXX, R. T. XXXX/XX, XXX XX L. - E. Ť., zast. JUDr. Jozef Mižák, advokát, so sídlom Letná 40, 040 01 Košice, proti matke: D. Š., U.. XX.XX.XXXX, R. N. X, XXX XX L., zast. Mgr. Tomáš Herman, advokát, so sídlom Bočná 10, 040 01 Košice, a proti mal. dieťaťu: K. E. E., U. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Košice, v konaní o zapretie otcovstva takto

rozhodol:

I. Určuje, že G.. K. E., U.. XX.X.XXXX, n i e j e o t c o m mal. K.K. E. E., U.. XX.X.XXXX z matky D. Š., U.. XX.X.XXXX.

II. Štátu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Žiaden z účastníkov konania n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 9.1.2018 domáhal zapretia otcovstva voči mal. K. E. E., U.. XX.X.XXXX narodenému z matky D. Š.Á., U.. XX.X.XXXX. V návrhu uviedol, že s matkou maloletého dieťaťa sa zoznámil v roku 2014. Na základe udržiavaného pohlavného styku sa dňa 25.2.2016 narodil maloletý K. E. E.. Od decembra 2016 žil s matkou maloletého v spoločnej domácnosti, avšak s matkou maloletého nie je zosobášený. Otcovstvo k maloletému priznal a ako otec je aj zapísaný v rodnom liste maloletého. Na základe požiadavky zo strany svojich rodičov, dal urobiť začiatkom novembra 2017 maloletému testy DNA, ktorých výsledok vylúčil navrhovateľovo otcovstvo k maloletému. K návrhu pripojil rodný list maloletého a výsledky testov DNA zo dňa 7.11.2017.

2. Matka žiadala návrh zamietnuť ako nedôvodný. Dôkaz, ktorý navrhovateľ predložil v konaní, analýzu DNA, matka maloletého považuje za neopodstatnený, nakoľko nevie uviesť na základe akých vzoriek bola analýza DNA vyhotovená. Matka predložila súdu listinný dôkaz, z ktorého vyplýva, že dňa 16.7.2015 bola v 5. týždni gravidity. Zároveň uviedla, že v rozhodnom období pre splodenie maloletého mala intímny pomer iba s navrhovateľom. Potom mali nejaký čas pauzu, kedy bola štyri dni v Nitre, mala intímny pomer s iným mužom, avšak v tom čase už bola tehotná.

3. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa vo svoje správe zo dňa 29.3.2018 navrhol nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z odboru Genetika na určenie otcovstva a poukázal na ustanovenie čl. 7 ods. 1 Medzinárodného dohovoru o právach dieťaťa, v ktorom sa uvádza, že každé dieťa má od narodenia, pokiaľ je to možné, poznať svojich rodičov.

4. Súd sa po vypočutí účastníkov konania oboznámil s obsahom spisu a zistil z rodného listu maloletého K. E. E., že maloletý sa narodil dňa 25.2.2016 a ako jeho otec je v rodnom liste zo dňa 13.12.2017 uvedený G.. K. E. (navrhovateľ) a ako matka D. Š.. Rodičia maloletého nie sú manželia. Otcovstvo k maloletému bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov na matrike. Z uvedenej listiny tak má súd za preukázané, že k podaniu návrhu došlo v zákonnej, prekluzívnej lehote troch rokov v zmysle ust. § 93 ZR, nakoľko návrh na zapretie otcovstva bol podaný dňa 9.1.2018 a k určeniu otcovstva došlo dňa 13.12.2017. Hmotnoprávnou podmienkou na zapretie otcovstva určeného súhlasným vyhlásením je v zmysle predmetného ust. § 93 ZR, taktiež skutočnosť, že je vylúčené, aby bol otcom dieťaťa muž, ktorý svoje otcovstvo uznal. Do úvahy prichádzajú najmä dva dôvody - buď preto, že vôbec s matkou dieťaťa nesúložil v dobe rozhodujúcej pre počatie dieťaťa alebo, že hoci s matkou dieťaťa súložil, je vylúčené, aby splodil dieťa, čo v danom prípade navrhovateľ uviedol.

5. Vzhľadom na vyššie uvedené vyjadrenia účastníkov konania, listinné dôkazy, ako aj na fakt, že rozhodnutie súdu závisí od posúdenia skutočností na ktoré sú potrebné vedecké poznatky tunajší súd Uznesením č. k. XXPc/X/XXXX-XX zo dňa 8.11.2018 nariadil vo veci znalecké dokazovanie a ustanovil znalkyňu z odboru Genetika, odvetvia Analýza DNA: prof. RNDr. Jarmilu Bernasovskú PhD, bytom Matuškova 14, Košice za účelom podania znaleckého posudku.

6. Dňa 22.1.2019 bol súdu doručený znalecký posudok č. 1/2019 vypracovaný ustanovenou znalkyňou, ktorého záverom bolo pri porovnaní vzoriek DNA otca G.. K. E., U.. XX.X.XXXX a maloletého dieťaťa K. E. E., U.. XX.X.XXXX zistené, že otcovstvo navrhovateľa k maloletému je jednoznačne vylúčené.

7. Uznesením č. k. XXPc/X/XXXX-XX zo dňa 23.1.2019 súd priznal ustanovenej znalkyni za vypracovanie znaleckého posudku odmenu vo výške 414,80 Eur, ktorá bola predbežne vyplatená z finančných prostriedkov štátu prostredníctvom učtárne Okresného súdu Košice I.

8. Podľa § 84 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZR“) „Otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.“

9. Podľa § 90 ZR „Ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.“

10. Podľa § 93 ZR „Muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.“

11. Súd v rámci dokazovania oboznámil účastníkov konania s obsahom znaleckého posudku, ktorým ustanovený znalec konštatoval, že otcovstvo navrhovateľa je jednoznačne vylúčené. K znaleckému dokazovaniu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý uviedol, že vzhľadom na závery vypracovaného znaleckého posudku trvá na návrhu a zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Matka uviedla, že rešpektuje vypracované závery znaleckého posudku a súčasne si uplatnila náhradu trov konania, nakoľko právny zástupca jej bol ustanovený Centrom právnej pomoci.

12. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení mal súd za preukázané, že navrhovateľ podal návrh na zapretie otcovstva v zákonom stanovenej lehote a zároveň má súd na základe vykonaného znaleckého dokazovania za preukázané, že je vylúčené, aby navrhovateľ bol biologickým otcom mal. K. E. E., U. N.Ň. XX.X.XXXX. Preto z uvedených dôvodov súd návrhu navrhovateľa vyhovel.

13. Podľa § 49 ods. 1, 2, 3 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) „Účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát. Súd môže uložiť účastníkovi, u ktorého nie sú podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol alebo ktorý nariadil súd o skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme.“

14. Podľa § 52 „Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.“

15. Podľa § 53 „V konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.“

16. Podľa § 57 „O povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.“

17. Podľa § 58 „O nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

18. O trovách štátu vyplatených za nariadené znalecké dokazovanie vo výške 414,80 Eur (Uznesenie Okresného súdu Košice I č. k. XXPc/X/XXXX-XX zo dňa 23.1.2019) bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 49 CMP. Pre priznanie náhrady trov konania, ktoré platil štát, nie je smerodajné, či dokazovanie nariadené súdom, v dôsledku ktorého vznikli trovy štátu bolo opodstatnené. Predpokladom pre uloženie povinnosti účastníkom nahradiť štátu trovy konania je taký výsledok konania, ktorý dovoľuje záver o uložení tejto povinnosti a zároveň skutočnosť, že účastník, ktorému má byť povinnosť uložená nespĺňa predpoklady na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Súd preto pri rozhodovaní o povinnosti účastníkov nahradiť štátom vynaložené finančné prostriedky prihliadol na to, že matke bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci z Centra právnej pomoci, ako aj na výsledok konania, a to na vyhovenie návrhu navrhovateľa. Za takejto situácie, kedy žiaden z účastníkov konania nespĺňa vyššie uvedené predpoklady pre uloženie povinnosti nahradiť štátu trovy konania, súd štátu ich náhradu nepriznal.

19. V konaniach o určenie rodičovstva je prelomené generálne pravidlo upravené v ustanovení § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Výnimka z tohto pravidla je uvedená v ustanovení § 53 CMP, ktorý priznáva v konaní o určenie rodičovstva nárok na náhradu trov konania podľa zásady úspechu, za kumulatívneho splnenia podmienky, že to možno spravodlivo požadovať. Pri hodnotení tohto kritéria (pozn. „to možno spravodlivo požadovať“) je súd povinný skúmať nielen okolnosti daného prípadu, ale aj majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania. Súd sa preto zaoberal uvedenými predpokladmi a keďže matke bol rozhodnutím Centra právnej pomoci priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci a to z dôvodu, že spĺňa zákonom stanovenú podmienku, t.j. stav materiálnej núdze súd nepriznal navrhovateľovi v konaní uplatnený nárok na náhradu trov konania. Rovnako súd nepriznal nárok na náhradu trov konania matke, keďže v zmysle ustanovenia § 53 nebol v konaní splnení zákonný predpoklad na jeho priznanie a to úspech v konaní, ktorý matka nemala, keďže otcovstvo navrhovateľa bolo vykonaným dokazovaním vylúčené. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol o nárokoch účastníkov na náhradu trov konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z. z., ďalej iba .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 .

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba .

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2