Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/484/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Amy Odalošovej, v spore žalobkyne: NN Životná poisťovňa, a. s., so sídlom v Bratislave, Jesenského 4/C, IČO: 35 691 999, zastúpenej splnomocenkyňou CLS Čavojský &Partners, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Zochova 6-8, IČO: 36 854 972, za ktorú koná advokát a konateľ JUDr. Peter Čavojský, proti žalovaným: 1/ S. I., nar. XX. XX. XXXX, bývajúci vo I., K. XX, zastúpený Mgr. Petrom Sitarčíkom, advokátom so sídlom v Lučenci, Jókaiho 1 a 2/ F.. M. I., nar. XX. XX. XXXX, bývajúca v X., L. N. XXXX/XX, . o zaplatenie 2 048 €, o odvolaní žalovaného 1/ a žalovanej 2/ proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č. k. 8C 177/2015-147 z 30. 05. 2016 takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 8C/177/2015-147 zo dňa 30. 05. 2016 m e n í tak, že žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie v sume 2 048 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; voči žalovanej 2/ žalobu zamieta.

II. Vo výroku o trovách konania rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 8C/177/2015-147 zo dňa 30. 05. 2016 m e n í tak, že žalobkyňa má voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

III. Žalovanej 2/ náhradu trov prvoinštančného konania nepriznáva.

IV. Žalobkyňa má voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

V. Žalovaná 2/ má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresný súd Lučenec (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uložil žalovaným 1/ a 2/ (ďalej len „žalovaní“) povinnosť zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne sumu 2 048 € zodpovedajúcu bezdôvodnému obohateniu, ktoré podľa tvrdenia žalobkyne v žalobe vzniklo na strane žalovaných tak, že im ako rodičom maloletého S. I. (ktorému vznikol v dôsledku poistnej udalosti - úrazu - nárok na poistné plnenie) bol duplicitne (na účet každého zo žalovaných) poukázaný doplatok poistného plnenia v sume 2 048 €. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že dňa 27. 05. 2013 uzatvoril žalovaný 1/ ako poistník so žalobkyňou ako poisťovateľom Poistnú zmluvu č. 85445256, predmetom ktorej bolo životné poistenie ING SMART-UMIS; poistná zmluva sa vzťahovala na žalovaných 1/ a 2/ a na ich spoločné dieťa - S. I., narodeného XX. X. XXXX. Dňa 08. 11. 2013 doručil žalovaný 1/ žalobkyni „Oznámenie o poistnej udalosti následkom úrazu“, ktorým žalobkyni oznámil, že dňa 30. 08. 2013 došlo k úrazu dieťaťa a zároveň určil ako platobné miesto, na ktoré má byť poistné plnenie poukázané číslo účtu žalovanej 2/ - matky dieťaťa. Dňa 26. 03. 2014 doručil žalovaný 1/ žalobkyni „Žiadosť o doplatenie poistného plnenia“, kde žiadal poukázať doplatok poistného plnenia na svoj účet. Žalobkyňa poukázala doplatok poistného plnenia v sume 2 048 € najprv na účet žalovaného 1/; následne pri kontrole zistila, že žalovaný 1/ v „Oznámení o poistnej udalosti následkom úrazu“ zo dňa 08. 11. 2013 uviedol ako platobné miesto účet žalovanej 2/ a preto vykonala druhú - duplicitnú platbu v sume 2 048 € na účet žalovanej 2/.

1.1. Na žalovanú sumu vydal dňa 29. 10. 2015 okresný súd platobný rozkaz č. k. 8C 177/2016-93, proti ktorému podali žalovaní odpor. Žalovaná 2/ v odpore proti platobnému rozkazu uviedla, že žaloba je voči nej nedôvodná, pretože podľa rozsudku o rozvode manželstva jej bol maloletý S. I. (ďalej aj „maloleté dieťa“) zverený do osobnej starostlivosti a preto žalobkyňa správne poukázala doplatok poistného plnenia v sume 2 048 € dňa 13. 05. 2013 na jej účet, keďže spravuje majetok maloletého dieťaťa, ktorému vznikol nárok na tento doplatok poistného plnenia. Žalovaný 1/ v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že sa nemohol na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatiť, pretože bol osobou oprávnenou na určenie platobného miesta, na ktoré malo byť poistné plnenie (resp. doplatok poistného plnenia) poukázané a pokiaľ žalobkyňa poukázala poistné plnenie v sume 2 048 € aj na účet žalovanej 2/, postupovala v rozpore s jeho pokynom uvedeným v liste zo dňa 25. 03. 2014, kde žiadal doplatiť poistné plnenie na svoj účet. Z uvedeného dôvodu namietal žalovaný 1/ svoju pasívnu legitimáciu v spore. Okresný súd vykonal vo veci dokazovanie a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v Poistnej zmluve č. 85445256 zo dňa 27. 05. 2013 je ako osoba, ktorá „má nadobudnúť právo na poistné plnenie“ určená žalovaná 2/. Konštatoval, že ustanovenie § 817 ods. 1 Občianskeho zákonníka je kogentné a preto „neprichádzajú do úvahy iné možnosti určenia osoby, ktorej má vzniknúť právo na poistné plnenie“. Zároveň ale uviedol, že v súlade s ustanovením § 817 ods. 1 Občianskeho zákonníka boli z Poistnej zmluvy č. 85445256 zo dňa 27. 05. 2013 oprávnení nadobudnúť právo na poistné plnenie obidvaja žalovaní, pretože sú rodičia maloletého dieťaťa, ktorému v dôsledku poistnej udalosti vznikol nárok na poistné plnenie. V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že obidvaja žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie v sume 2 048 €, pretože sa bezdôvodne obohatili na úkor žalobkyne, nakoľko nárok na doplatok poistného plnenia v sume vyššej ako 2 048 € nemali. K obrane žalovaných okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že žalovaný 1/ nepreukázal svoje tvrdenie, že nie je pasívne legitimovaný, a ani žalovaná 2/ sa nezbavila svojej solidárnej zodpovednosti za vydanie bezdôvodného obohatenia tvrdením, že po rozvode manželstva ona spravuje majetok maloletého poisteného, lebo bol zverený do jej osobnej starostlivosti. Naopak žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno, pretože „pri úhrade doplatku poistného plnenia postupovala v súlade s kogentným ustanovením § 817 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď z Poistnej zmluvy č. 85445256 zo dňa 27. 05. 2013 boli oprávnení nadobudnúť právo na poistné plnenie obaja rodičia, bez ohľadu na to, že v poistnej zmluve uviedol žalovaný 1/ ako oprávnenú osobu len žalovanú 2/“.

2. Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa žalovaný 1/ a aj žalovaná 2/ odvolali. Žalovaný 1/ v odvolaní uviedol, že podáva odvolanie, pretože súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež preto, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenie § 817 ods. 1 Občianskeho zákonníka a s poukazom na to, že právo prijať poistné plnenie určené maloletému S. I. mali obidvaja jeho rodičia, zaviazal žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie v sume 2 048 €. Žalovaný 1/ poukázal ďalej v odvolaní na čl. 3, bod 3.1 Všeobecných poistných podmienok pre úrazové pripoistenie (ďalej len „VPP ÚP“), v zmysle ktorého má právo na poistné plnenie jedine poistený, ktorým je maloletý S. I. a uviedol, že jeho zákonní zástupcovia sú len platobným miestom a nie osobami oprávnenými na poistné plnenie a preto sa podľa žalovaného 1/ nemohli bezdôvodne obohatiť na úkor žalobkyne. Vyjadril nesúhlas so záverom súdu prvej inštancie, že podľa Poistnej zmluvy č. 85445256 zo dňa 27. 05. 2913 (ďalej len „poistná zmluva“) bola ako osoba oprávnená na poistné plnenie určená Ing. M. I., t. j. žalovaná 2/. V uvedenej súvislosti zdôraznil, že zo žiadneho zmluvného ustanovenia predmetnej poistnej zmluvy nevyplýva, že by právo na poistné plnenie bolo určené žalovanej 2/, tak ako to uvádza v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie. Z predmetnej poistnej zmluvy vyplýva, že F.. M. I. je určená ako oprávnená osoba na poistné plnenie „za poisteného 1/, ktorým je žalovaný 1/“, a to pre prípad smrti žalovaného 1/. Ďalej uviedol, že pokiaľ žalobkyňa poukázala poistné plnenie v sume 2 048 € na účet žalovaného 1/, ktorý bol v okamihu úhrady poistného plnenia - od oznámenia čísla účtu, na ktoré má poisťovňa plniť v žiadosti zo dňa 25. 3. 2014 - „jediným platobným miestom, na ktoré mala žalobkyňa uhradiť doplatok poistného plnenia“, nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného 1/, preto sa necíti byť pasívne legitimovaným v danom spore. Žalovaný 1/ v odvolaní namietal tiež rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania, pričom uviedol, že svojim správaním nedal žalobkyni príčinu, aby sa podaním žaloby domáhala voči nemu vydania bezdôvodného obohatenia, keďže pred podaním žaloby sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia výlučne voči žalovanej 2/. Súd prvej inštancie mal preto pri rozhodovaní o trovách konania zohľadniť dôvody hodné osobitného zreteľa a žalobkyni voči žalovanému 1/ nepriznať náhradu trov prvoinštančného konania. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu voči žalovanému 1/ zamieta a uložil žalobkyni povinnosť nahradiť mu trovy prvoinštančného a odvolacieho konania na účet jeho právneho zástupcu.

3. Žalovaná 2/ v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie uviedla, že proti rozsudku súdu prvej inštancie podáva odvolanie, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež preto, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na ustanovenie § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého má právo na poistné plnenie (pokiaľ nie je v zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak) ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie sa poistenie vzťahuje, teda poistený; právo na plnenie vznikne ak nastane poistná udalosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť. Súdom aplikované ustanovenie § 817 ods. 1 Občianskeho zákonníka treba považovať za osobitnú právnu úpravu, ktorá však v danom prípade neprichádza do úvahy, lebo poistnou udalosťou nebola smrť poisteného ale iná poistná udalosť. V uvedenej súvislosti poukázala žalovaná 2/ v odvolaní na to, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že maloletý S. I., ktorému vznikol v dôsledku poistnej udalosti (úrazu) nárok na poistné plnenie, bol zverený do jej osobnej starostlivosti, čím jej vznikla povinnosť spravovať jeho majetok. Žalobkyňa preto správne poukázala doplatok poistného plnenia na jej účet, ktorý bol len platobným miestom, nakoľko osobou oprávnenou na poistné plnenie bolo maloleté dieťa. V uvedenej súvislosti poukázala žalovaná 2/ v odvolaní na ustanovenie § 24 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej aj „Zákon o rodine“) a uviedla, že neobstojí argumentácia súdu prvej inštancie uvedená na strane 4, posledný odsek odôvodnenia jeho rozsudku, že obidvaja žalovaní ako rodičia dieťaťa nadobudli právo na poistné plnenie a v nadväznosti na to neobstojí ani spoločná a nerozdielna zodpovednosť žalovaných 2/ za vrátenie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo v dôsledku duplicitného plnenia žalobkyne. V závere odvolania žalovaná 2/ uviedla, že z dôvodu opatrnosti namieta aj výrok o trovách konania, pretože pri istine 2 048 € predstavujú trovy konania na strane žalobkyne sumu 1 2 64,40 €, čo je 61,74 % zo žalovanej sumy. V uvedenej súvislosti žalovaná 2/ v odvolaní uviedla, že žalovaní spor nezavinili, zavinila ho žalobkyňa, preto by mal odvolací súd preskúmať účelnosť jednotlivých úkonov právnej služby. Navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 388 zmenil tak, že žalobu zamieta a zaviaže žalobkyňu na náhradu trov konania alebo aby odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4. V podaní zo dňa 09. 09. 2016 sa k obsahu odvolania žalovaných 1/ a 2/ vyjadrila žalobkyňa a vo vyjadrení uviedla, že nesúhlasí s tvrdeniami žalovaných obsiahnutých v ich odvolaniach a má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny. V danom prípade je podľa jej názoru podstatné, že skutkové okolnosti nie sú medzi stranami sporu vôbec sporné, t. j. nie je sporné, že žalobkyňa vyplatila doplatok poistného plnenia v sume 2 048 € žalovaným duplicitne a že na strane žalovaných došlo tak k bezdôvodnému obohateniu. Táto skutočnosť nebola namietaná ani jedným zo žalovaných a to tak počas konania ako ani v ich odvolaniach. Podstata sporu teda podľa vyjadrenia žalobkyne spočíva v tom, ktorý subjekt sa obohatil na úkor žalobkyne, a teda sporné zostáva jedine vyriešenie otázky, kto bol oprávnený určiť platobné miesto poistného plnenia a kto bol oprávnený prijať za maloletého poistné plnenie. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniam žalovaných ďalej uviedla, že žalovaní vo svojich odvolaniach žiadnymi relevantnými argumentmi nespochybnili vecnú správnosť výrokovej časti rozsudku okresného súdu. Ich argumenty smerujú zväčša k nesprávnej aplikácii ustanovenia § 817 ods. 1 Občianskeho zákonníka okresným súdom, pričom nijako nespochybnili základný argument žalobkyne, že ako rodičia maloletého S. I., ktorému vznikol nárok na poistné plnenie, boli obidvaja oprávnení určiť platobné miesto poistného plnenia a na takto určené platobné miesto prijať poistné plnenie. Zdôraznila, že pre „nezhodu vôle žalovaných ako zákonných zástupcov maloletého S. I.“ nemôže byť žalobkyňa zbavená svojho práva na vrátenie peňažných prostriedkov, ktoré boli duplicitne vyplatené žalovaným, čo nepopiera ani jeden zo žalovaných. V uvedenej súvislosti žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniam žalovaných uviedla, že keďže bezdôvodné obohatenie vzniklo z dôvodu jej opakovanej platby, neuplatnila si voči žalovaným žiadne úroky z dlžnej sumy, a teda nesnažila sa nad rámec sumy 2 048 € obohatiť, naopak, zvolila spravodlivý a právne správny prístup, ktorý je v súlade s ustanovením § 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Duplicitná platba však „nemôže zhojiť stav bezdôvodného obohatenia“ a nemá tiež vplyv na trovy konania. Žalovaná 2/ bola predsa riadne vyzvaná na vydanie bezdôvodného obohatenia a žalovaný 1/ vedel, že určil dve rôzne čísla bankových účtov a sám sa tým pričinil o zmätočnú situáciu. V závere vyjadrenia k odvolaniu žalovaných žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1 potvrdil a zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne na náhradu trov odvolacieho konania vrátane trov právneho zastúpenia.

5. K vyjadreniu žalobkyne sa spätne vyjadrila žalovaná 2/ a vo vyjadrení uviedla, že po tom, čo sa oboznámila so skutkovým a právnym stanoviskom žalobkyne, zotrváva na dôvodoch odvolania a nestotožňuje sa s hmotnoprávnou argumentáciou žalobkyne. Ak vychádza z výroku rozsudku prvoinštančného súdu, potom z každej jednotlivej platby doplatku poistného plnenia v sume 2 048 € má každý zo žalovaných povinnosť uhradiť žalobkyni po polovici zo žalovanej sumy, pričom pasívne legitimovaná na vrátenie žalovaných peňažných prostriedkov by mala byť len osoba, ktorej nevznikol nárok na poistné plnenie a nie osoba, ktorá má spravovať majetok maloletého S. I., resp. je platobným miestom. V uvedenej súvislosti žalovaná 2/ uviedla, že v zmysle § 28 Zákona o rodine sa predpokladá, že ak rodičia maloletého dieťaťa žijú v manželstve, rodičovské práva vykonávajú voľne na základe obojstranného súhlasu a dohody. V prípade rozvodu manželstva rodičov maloletého dieťaťa však treba brať do úvahy skutočnosť, že zákonná úprava výkonu rodičovských práv a povinností obsiahnutá v § 28 Zákona o rodine je prelomená skutočnosťou, že došlo k rozvodu manželstva, pričom súd v rozhodnutí o rozvode manželstva, s prihliadnutím na ustanovenie § 24 Zákona o rodine, bližšie upravuje aj výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva. Zákonodarca preferuje dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností, ak však k dohode nedôjde, súd upraví výkon rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva, pričom vždy prihliada na záujem maloletého dieťaťa. Uviedla, že odmieta pasívnu solidaritu, pretože maloletý S. bol „rozvodovým rozsudkom“ zverený do jej osobnej starostlivosti a jej pripadli všetky atribúty súvisiace so správou jeho majetku.

6. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že trvá na svojom skutkovom a právnom názore prezentovanom tak v priebehu konania pred súdom prvej inštancie ako aj v odvolaní, necíti sa byť v spore pasívne legitimovaný, pretože z jeho strany nedošlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobkyne, nakoľko „jeho účet je len platobným miestom vyplateného poistného plnenia, ktoré žalobkyňa duplicitne vyplatila maloletému S. X. Krajský“ Navrhol, aby odvolací súd v merite veci a tiež pokiaľ ide o trovy konania rozhodol v súlade s petitom jeho odvolania.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku, ďalej aj „CSP“) prejednal odvolanie žalovaných v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 (a contrario) a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 388 zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

8. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd dospel k záveru, že na daný spor je potrebné aplikovať iné ustanovenie Občianskeho zákonníka ako aplikoval okresný súd (§ 817 ods. 1 Občianskeho zákonníka), vyzval výzvou žalovaných 1/ a 2/ a žalobkyňu, aby sa v zmysle ustanovenia § 382 vyjadrili k možnému použitiu ustanovenia § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právo na poistné plnenie má ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škodu sa poistenie vzťahuje (poistený).

9. Na predmetnú výzvu odvolacieho súdu reagovala žalobkyňa tak, že súhlasí s názorom odvolacieho súdu, že na predmetnú právnu vec je nevyhnutné aplikovať ustanovenie § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré sa na danú právnu vec vzťahuje, a ktoré ustanovuje, že právo na poistné plnenie má poistený. Ďalej uviedla, že tak ako vyplýva z doterajšieho skutkového stavu veci zisteného súdom prvej inštancie za použitia ustanovenia § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka je nevyhnutné konštatovať, že poistné plnenie prináležalo poistenému, t. j. maloletému dieťaťu žalovaných - S. I.. V nadväznosti na uvedené podľa žalobkyne platí, že každý zo žalovaných bol oprávnený určiť platobné miesto poistného plnenia a každý zo žalovaných bol oprávnený prijať poistné plnenie, vždy však ako zákonný zástupca maloletého dieťaťa - poisteného, ktorému prináležalo poistné plnenie. Pre nezhodu vôle žalovaných ako zákonných zástupcov maloletého S. I., nemôže byť žalobkyňa zbavená svojho práva na vrátenie peňažných prostriedkov, ktoré boli duplicitne (t. j. bez právneho dôvodu) vyplatené obidvom žalovaným, čo nepopiera ani jeden zo žalovaných. Žalobný návrh vychádza zo spoločnej pasívnej solidarity žalovaných, ktorí obaja prijali poistné plnenie poskytnuté zo strany žalobkyne v plnej výške, a teda u nich došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobkyne a toto sú povinní spoločne a nerozdielne žalobkyni vydať.

10. Žalovaný 1/ v reakcii na uvedenú výzvu odvolacieho súdu uviedol, že už v odvolaní sa vyjadril k použitiu ustanovenia § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom na svojom právnom názore zotrváva. Z uvedených dôvodov žiada, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu voči žalovanému 1/ zamietne a prizná mu nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

11. Žalovaná 2/ v reakcii na predmetnú výzvu odvolacieho súdu uviedla, že na ustanovenie § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka poukázala už vo svojom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie, kde uviedla, že nárok na poistné plnenie vznikol jej maloletému synovi S. I. a ona bola len „platobným miestom na vyplatenie poistného plnenia“. Neprijala teda žiadne plnenie, ktoré by bolo bezdôvodným obohatením, nakoľko plnenie v sume 2 048 €, ktoré bolo žalobkyňou poukázané aj na účet žalovaného 1/, jej žalovaným 1/ nebolo odovzdané. Zdôraznila, že podľa jej názoru dostatočne preukázala, že vzhľadom na ustanovenie § 797 ods. 1 Občianskeho zákon, bola odvolaním napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie nesprávne spoločne a nerozdielne so žalovaným 1/ zaviazaná na zaplatenie sumy 2 048 € žalobkyni a na náhradu trov konania.

12. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích námietok žalovaných 1/ a 2/. Z obsahu odvolania žalovaného 1/ a žalovanej 2/ vyplýva, že namietajú, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež, že vec nesprávne právne posúdil.

13. Po preskúmaní správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích námietok žalovaných, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie správne ustálil, že v dôsledku duplicitného poistného plnenia v sume 2 048 € (na ktoré vznikol nárok maloletému S. I.), vzniklo na úkor žalobkyne bezdôvodné obohatenie, ktoré spočívalo v tom, že doplatok poistného plnenia v sume 2 048 € poukázala žalobkyňa duplicitne tak na účet žalovaného 1/ ako aj na účet žalovanej 2/. Pochybil však pokiaľ povinnosť vydať žalobkyni toto bezdôvodné obohatenie uložil žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne, pričom a) nesprávne (a v kontexte s ďalšími argumentmi uvedenými v odôvodnení rozhodnutia aj zmätočne) aplikoval ustanovenie § 817 ods. 1 Občianskeho zákonníka a b) dôsledne neskúmal, ktorý z rodičov maloletého S. I. bol vzhľadom na skutočnosť, že došlo k rozvodu manželstva a k s tým súvisiacej úprave práv a povinností k maloletému S. I. na čas po rozvode manželstva, oprávnený prijať za maloletého doplatok poistného plnenia v sume 2 048 €. Pri svojich záveroch o solidárnej zodpovednosti žalovaných za vydanie bezdôvodného obohatenia žalobkyni (predstavujúceho žalovanú sumu 2 048 €) vychádzal okresný súd z nesprávneho právneho posúdenia, pretože vzhľadom na charakter poistného vzťahu maloletého a druh poistnej udalosti (úraz) mal okresný súd na daný prípad správne aplikovať ustanovenie § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vzhľadom na to, že osobou, ktorej v zmysle ustanovenia § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka vzniklo právo na poistné plnenie je maloleté dieťa mal skúmať, ktorý z rodičov maloletého dieťaťa bol oprávnený (keďže rodičia maloletého sú rozvedení a dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky) prijať doplatok poistného plnenia v sume 2 048 €. Záver okresného súdu o tom, že prijať doplatok poistného plnenia v sume 2 048 € za maloletého S. boli vzhľadom na znenie ustanovenia § 28 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej „Zákon o rodine“) oprávnení obidvaja rodičia (a preto sú aj solidárne zodpovední vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie) je vzhľadom na skutočnosť, že rodičia maloletého S. I. (žalovaní) sú rozvedení a maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky, nesprávny. V danom prípade Okresný súd Lučenec rozsudkom č. k. 10P/68/2012-81 zo dňa 28. 05. 2012 schválil dohodu rodičov o výkone rodičovských práv a povinností. V zmysle uvedenej schválenej dohody bol maloletý L.I. zverený do osobnej starostlivosti matky - žalovanej 2/. Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa manželstvo rozvádza, súd upraví výkon rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, najmä určí komu zverí dieťa do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Aj keď vo výroku predmetného rozsudku Okresného súdu Lučenec o rozvode manželstva absentuje úprava (či už v zmysle určenia súdom alebo schválenia dohody rodičov), o tom kto bude na čas po rozvode manželstva spravovať majetok maloletého, v záujme rozumného usporiadania vzťahov je, aby majetok maloletého na čas po rozvode manželstva spravovala matka maloletého, ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti. V nadväznosti na uvedené je záver súdu prvej inštancie o solidárnej zodpovednosti žalovaných vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie v sume 2 048 € nesprávny, pretože v kontexte s vyššie uvedeným sobou oprávnenou prevziať doplatok poistného plnenia v sume 2 048 € za maloletého S. I. bola žalovaná 2/ (ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti) a ktorej číslo účtu uviedol žalovaný 1/ v „Oznámení poistnej udalosti následkom úrazu“ ako účet, na ktorý má žalobkyňa poukázať poistné plnenie, preto pokiaľ došlo zo strany žalobkyne k duplicitnému plneniu uvedenej sumy aj na účet žalovaného 1/, tak práve žalovaný 1/ je tým subjektom, ktorý sa v dôsledku duplicitnej platby poistného plnenia v sume 2 048 € na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil, a ktorému tak v zmysle ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka vznikla povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie v sume 2 048 €. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti neobstojí argumentácia žalovaného 1/ o tom, že jemu bezdôvodné obohatenie na úkor žalobkyne nevzniklo, preto nie je v spore pasívne legitimovaným, (ktorej podstatou bolo tvrdenie, že pokiaľ žalobkyňa plnila na účet žalovanej 2/, postupovala v rozpore pokynom žalovaného 1/ uvedeným v „Žiadosti o doplatenie poistného plnenia“ zo dňa 25. 03. 2014, kde ako platobné miesto na doplatenie poistného plnenia uviedol svoje číslo účtu), a to z toho dôvodu, že žalovaný 1/ číslo účtu žalovanej 2/ uvedené v „Oznámení o poistnej udalosti následkom úrazu“ zo dňa 8. 11. 2013 zmenil v Žiadosti o doplatenie poistného plnenia zo dňa 25. 03. 2014 na svoje číslo účtu bez akéhokoľvek dôvodu a opodstatnenia a najmä v rozpore so skutočnosťou, že maloletý S. I., ktorému peňažné prostriedky zodpovedajúce poistnému plneniu patrili, bol na čas po rozvode manželstva zverený do osobnej starostlivosti matky.

14. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 388 zmenil tak, že povinnosť zaplatiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie v sume 2 048 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku uložil žalovanému 1/; voči žalovanej 2/ žalobu zamietol. Vo výroku o trovách konania rozsudok okresného súdu zmenil tak, že nárok na náhradu trov prvoinštančného konania má žalobkyňa voči žalovanému 1/ v rozsahu 100 % (§ 255 ods. 1 , o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 ; žalovanej 2/ náhradu trov prvoinštančného konania voči žalobkyni nepriznal, pretože jej preukázateľne žiadne trovy prvoinštančného konania nevznikli (súdny poplatok za podaný odpor proti platobnému rozkazu uhradil len žalovaný 1/).

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v nadväznosti na ustanovenie § 255 ods. 1 tak, že žalobkyňa má voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 . Pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania žalovanej 2/, odvolací súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení rozhodol tak, že žalovaná 2/ má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 .