Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B2-58C-18-2014.pdf
PDF · 178.48 KB
Case nature
Area
Subarea
B2-58C/18/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Kudravou v sporovej veci žalobkyne v 1. rade: T. Ľ., M.. XX.XX.XXXX, Q. XXX XX L. XXX, G. P. a žalobkyne v 2. rade: S. U., D.. Q., M.. XX.XX.XXXX, Q. W. XXXX/XX, Q., G. P., obaja právne zastúpení: Mgr. Juraj Vlkovič, advokát so sídlom Kozmonautická 9, Bratislava proti žalovanej: R. D., M.. XX.XX.XXXX, Q. T.. P. XXXX/X, Q., G. P., právne zastúpený: JUDr. Marta Vícenová, advokát so sídlom Záhorácka 5478/15B, Malacky, o neplatnosť listiny o vydedení, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení poručiteľa V. Q., narodeného dňa XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX, zo dňa 28.11.2005, n i e s ú d a n é.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalobkyne m a j ú voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobkyne sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.02.2014 domáhali určenia, že listina o vydedení zo dňa 28.11.2005 je neplatná a žalobkyne sú oprávnenými dedičmi po poručiteľovi V. Q., M.. XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXX3, naposledy bytom W. XXXX/XX, Q..
2. Žaloba bola odôvodnená tým, že dňa 23.01.2013 zomrel poručiteľ V.F. Q., D. Q., M.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom W. XXXX/XX, Q., ktorý bol otcom žalobkýň. Poručiteľ zomrel ako rozvedený a to na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava II (č.k. 21C/318/2001) zo dňa 26.09.2002, ktorým súd manželstvo poručiteľa a S. Q., M.. XX.XX.XXXX, rozviedol. V priebehu dedičského konania, ktoré je vedené na tunajšom súdu pod sp.zn. 46D/105/2013 sa ukázalo, že poručiteľ za svojho života zanechal vlastnoručne podpísanú listinu o vydedení zo dňa 28.11.2005, ktorou chcel poručiteľ vydediť svoje jediné dve dcéry (žalobkyne). V rovnaký deň mal poručiteľ vlastnoručne spísať i závet, ktorým odkázal celý svoj majetok v prospech žalovanej. Žalobkyne v rámci dedičského konania namietali obe tieto listiny a to nielen z dôvodu, že sa domnievajú, že listiny neobsahujú skutočnú vôľu ich otca, ale samotné podpisy poručiteľa sa na listinách líšia, čím spochybňujú pravosť týchto listín. Z uvedeného dôvodu, boli žalobkyne v rámci dedičského konania odkázané na súd, aby podali žalobu pre určenie neplatnosti závetu ako aj listiny o vydedení. Ku skutkovej stránke života s poručiteľom žalobkyne uviedli, že až do dedičského konania nemali vedomosť o existencii oboch listín. Poručiteľ sa nikdy nevyjadril, že by mal v úmysle dcéry vydediť. Práve naopak, od narodenia žalobkýň všetci spoločne žili v jednej domácnosti v dome na W. E. XXXX/XX F. Q., pričom poručiteľ spolu s matkou žalobkýň, umožnili žalobkyni v 1.rade, aby spoločne s manželom pristavili k rodinnému domu samostatnú bytovú jednotku a mohla tam bývať už s vlastnou rodinou. O vlastnícke vzťahy k nehnuteľnosti sa žalobkyne nikdy nestarali, nakoľko sa poručiteľ vyjadril tak, že sú jediné dcéry a tak či tak, dom po jeho smrti pripadne im. Zmena nastala až potom, čo sa ukázalo, že poručiteľ udržiaval partnerský vzťah s inou ženou. Žalobkyne tento vzťah neschvaľovali, no tolerovali ho. Potom, čo však svoj nesúhlas pred otcom aj vyjadrili on sám prestal so žalobkyňami komunikovať. Odmietal ich návštevy, telefonáty, odmietal ich dary a akýkoľvek kontakt rovnako ako s ich potomkami. Napriek tomuto stavu, žalobkyne na otca nikdy nezanevreli a prejavovali o neho záujem i naďalej. K materiálnej stránke listiny o vydedení žalobkyne uviedli, že vyjadrenie poručiteľa obsiahnuté v listine považujú za príliš všeobecné a nekonkrétne, pričom poručiteľ ani v jednom z dôvodov neuviedol kedy a k čomu konkrétne malo dôjsť. Ako prvý dôvod poručiteľ uviedol ustanovenie § 469a ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka, keď poručiteľ môže vydediť potomka, ak v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo iných závažných prípadoch. Ako chorobu poručiteľ uviedol vážne ochorenie srdca, v dôsledku čoho sa stal invalidným dôchodcom. Poručiteľ utrpel 2x infarkt srdca v 90-tych rokoch v dôsledku čoho sa stal invalidným dôchodcom. Táto choroba ho však nijakým zvlášť spôsobom neobmedzovala. Musel pravidelne užívať lieky, čo aj robil, keďže bol samostatný. Špeciálnu osobnú starostlivosť jeho choroba nevyžadovala. O jeho zdravotný stav sa žalobkyne pravidelne informovali u matky, ktorá s poručiteľom žila v spoločnej domácnosti a starala sa o neho až do jeho smrti. S touto starostlivosťou jej žalobkyne pomáhali a to aj finančne, keďže sa spoločne delili na nákladoch súvisiacich s domácnosťou. Žalobkyne ďalej uviedli, že nikdy nekonali v rozpore s dobrými mravmi a ani nenastala iná situácia kedy by bola ich otcovi odopretá pomoc. Ako druhý dôvod poručiteľ uviedol ustanovenie § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, keď jeho dcéry a ani ich potomkovia neprejavujú o neho a o jeho zdravotné problémy opravdivý záujem, nepovažujú za potrebné spomenúť si na neho pri narodeninách, meninách, sviatkoch a je pre nich cudzím človekom. V tejto súvislosti žalobkyne poukazujú na opak tohto tvrdenia, keď práve poručiteľ sa svojim konaním odcudzil, pričom tento stav nebol zavinený žalobkyňami, ale priamo poručiteľom. V ďalšom keď poručiteľ uviedol, že žalobkyne mali poručiteľa slovne osočovať vulgarizmami a znevažovať jeho snahu o materiálne zabezpečenie rodiny výmyslami a klamstvami pred súdmi, žalobkyne trvajú na to, že uvedené sa nezakladá na pravde, keďže žalobkyne sa nikdy nevyjadrili tak, že by otca alebo jeho snahu znevážili. Žalobkyne sa domnievajú, že poručiteľ bol k spísaniu listiny o vydedení ovplyvnený nátlakom zo strany partnerky, ktorá je matkou žalovanej a ktorá má záujem o jeho majetok. Žalobkyne tak usudzujú, nielen zo závetu, ale aj na základe konania poručiteľa v posledných rokoch jeho života, ktorý sa pokúsil darovacou zmluvou zo dňa 09.12.2011 previesť jeho jediný nehnuteľný majetok na žalovanú , pričom si bol vedomý, že nie je jej výlučným vlastníkom, nakoľko táto nehnuteľnosť patrila v uvedenom čase do masy BSM a nebola a ani do dnes nie je vyporiadaná v konaní na tunajšom súde pod č.k. 50C/157/2005. Žalobkyne ďalej považujú za nelogické, aby poručiteľ v roku 2005 odkázal majetok v prospech dcéry jeho partnerky (žalovanej) a pritom v roku 2011 na ňu vlastnícke právo k tým istým nehnuteľnostiam prevádzal darovaním.
3. Na pojednávaní konanom dňa 16.11.2015, žalobkyňa v 1.rade uviedla, že všetko v ich rodine fungovalo v poriadku až do času, keď sa poručiteľ zoznámil s matkou žalovanej. V roku 1992 v rodine tušili, že medzi matkou žalovanej a poručiteľom je iný vzťah ako len kolegiálny. V rovnakom roku si poručiteľ našiel v jednom pohostinstve ďalšiu známosť, pričom v tom čase sa prestal stýkať s matkou žalovanej. V roku 1995 šiel poručiteľ na liečenie s matkou žalovanej potom čo prekonal dva infarkty srdca. Keď sa poručiteľ z liečenia vrátil, žalobkyne mu povedali, že vedia o tejto skutočnosti. Potom nastali hádky, ktoré sa stupňovali, poručiteľ odmietal platiť šeky, všetko platila matka žalobkýň, dochádzalo ku konfliktom. Došlo aj k tomu, že sa nasťahoval k matke žalobkýň do obývačky, že to bude jeho izba, že tam nikto nebude chodiť, pričom matke žalobkýň vyhadzoval veci, stále robil prieky. Matka žalobkýň podala o rozvod a v roku 2002 sa rodičia žalobkýň rozviedli. V januári 2003 poručiteľ matku žalobkýň napadol v izbe a zbil ju za to, že mu stiahla kúrenie. V čase keď poručiteľ prekonal dva infarkty srdca a ani po roku 2005 poručiteľ nepotreboval pomoc doma pretože vo všetkom bol sebestačný, v garáži vyrábal veci zo železa, všetko zvládal. Záverom žalobkyňa v 1.rade uviedla, že keď sa poručiteľa náhodou opýtala či niečo nepotrebuje, tak poručiteľ odpovedal, že od nej by neprijal ani pohár vody aj keby na dvore mal skapínať.
4. Žalobkyňa v 2.rade na pojednávaní konanom dňa 16.11.2015, uviedla, že s touto poručiteľ komunikoval trochu dlhšie, nakoľko v roku 1994 odišla od rodičov. Bývala v podnájme, takže sa vyhla týmto konfliktom, ktoré boli u nich doma. Keď niečo poručiteľ potreboval, tak prišiel za ňou, ale keď sa postavila na stranu matky, tak bola aj ona tá zlá a už odmietal pomoc aj od nej. Poručiteľ nikdy nepovedal, že by potreboval pomoc a že by bol na tom tak zle. V tom čase komunikoval s manželom žalobkyne v 2.rade a tak, ak by niečo potreboval išiel by poručiteľ za ním. Poručiteľ už nechcel, aby ho žalobkyňa v 2.rade zdravila alebo sa naňho pozerala, neprial si to.
5. Na pojednávaní konanom dňa 16.11.2015, žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že listina o vydedení obsahuje všetky zákonné náležitosti a sú dané hmotnoprávne dôvody na vydedenie, z dôvodov ktorých navrhla žalobu zamietnuť. Žalovaná ďalej uviedla, že rodina žalovanej a rodina žalobkýň mali už dávno medzi sebou nadštandardné vzťahy. Ich rodiny sa stretávali, poručiteľ staval rodinný dom na ktorom mu pomáhal otec žalovanej, rodičia žalovanej požičali rodičom žalobkýň peniaze. Poručiteľ a matka žalovanej boli kolegovia, avšak partnerský vzťah medzi sebou nemali. Vzťahy sa narušili vtedy, keď chcel manžel žalobkyne v 1.rade prepísať celý majetok na nich, o skutočnosti ktorej svedčia pojednávania, ktoré boli vedené tunajšom súde. Vzťahy medzi mini sa už len vyostrovali. Z vyjadrenia poručiteľa sa žalovaná dozvedela, že dôvodom rozvodu bolo nadmerné pitie alkoholu zo strany jeho manželky, táto chodila do práce opitá, pričom toto nebol dôvod, aby sa poručiteľ dal do kopy s matkou žalovanej, keby to bolo z dôvodu majetku, tak si ho zoberie. Záverom žalovaná uviedla, že žalobkyne sa o poručiteľa nestarali, pretože ani nevedeli čo mu vlastne je. Neboli s ním u lekára, nevozili ho k lekárovi, nevedia v ktorých nemocniciach bol, ani na jednej prepúšťacej správe nie je kontakt ani jednej z jeho dcér, ale kontakt žalovanej a matky žalovanej. Žalobkyne ani nevybavovali pohreb, ani sa nezaujímali kde je. Každé oslavy, Vianoce, víkendy trávil poručiteľ v rodine žalovanej a keď už bolo najhoršie, tak bol poručiteľ u nej.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s uznesením tunajšieho súdu zo dňa 06.11.2013 č.k. 46D/105/2013, listinou o vydedení, testamentom, súborom lekárskych prepúšťacích správ, záznamom zo psychiatrického vyšetrenia, potvrdením primárky oddelenia klinickej onkológie, súborom fotografií, oboznámením sa so spisom tunajšieho súdu č.k. 21C/318/2001 (čl. 1, 2, 3, 22-27), oboznámením sa so spisom tunajšieho súdu č.k. 50C/157/2005 (čl. 1, 2), oboznámením sa s trestným spisom tunajšieho súdu č.k. 3T/81/2009 (čl. 2, 3, 76, 139-141, 143-148, 152-154, 214-222, 218, 230-231), uznesením tunajšieho súdu č.k. 16C/11/2007 zo dňa 22.02.2007, uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 5Co/136/2007-36 zo dňa 27.04.2007, uznesením Najvyššieho súdu SR č.k. 5Cdo/227/2007, uznesením Obvodného riaditeľstva PZ v Bratislave zo dňa 08.06.2006 a zo dňa 03.11.2006, písomným vyjadrením matky žalovanej, uznesením o zastavení konania o žalobe v časti čo do zrušenia trvalého pobytu manžela žalobkyne v 1.rade, súborom správ o ambulantnom vyšetrení, výsluchom svedka F. U., svedkyne L. Y., svedka L. N., svedkyne J. W., svedkyne T. R., svedkyne T. D., svedka J. Y., svedka C. Q., ako i ďalšími listinami založenými do súdneho spisu, pričom zistil nasledujúci skutkový a právny stav:
7. Tunajší súd uznesením zo dňa 06.11.2013 č.k. 46D/105/2013 dedičské konanie prerušil a odkázal žalobkyne (ako jediných potomkov poručiteľa) na podanie žaloby o určenie neplatnosti listiny o vydedení poručiteľa zo dňa 28.11.2005 a neplatnosť závetu poručiteľa zo dňa 28.11.2005. Ako dôvod prerušenia dedičského konania súd uviedol vyhlásenie žalobkýň, že závet neuznávajú, pretože tento nie je písaný rukou poručiteľa a listinu o vydedení neuznávajú, nakoľko dôvody vydedenia nie sú dané.
8. Z listiny o vydedení spísanej poručiteľom dňa 28.11.2005 vyplýva, že poručiteľ vydedil žalobkyne a ich potomkov. Ako dôvod vydedenia poručiteľ uviedol, že sa potomkovia o poručiteľa nestarajú, posledné roky ho osočujú, vulgárne ho nazývajú. Poručiteľovi dcéry a ich deti neprejavujú o poručiteľa žiadny opravdivý záujem ako ani o jeho zdravotné problémy, napriek tomu, že z dôvodu vážneho ochorenia srdca sa stal invalidným dôchodcom. Nespomenú si na poručiteľa pri meninách, sviatkoch a narodeninách. S poukazom na tieto skutočnosti poručiteľ uviedol, že svoje dcéry a ich potomkov vydeďuje podľa ustanovenia § 469a ods. 1 písm. a) a b) a vyhlásil, že túto listinu napísal z vlastnej vôle a bez akéhokoľvek ovplyvňovania zo strany tretích osôb.
9. Z listiny označenej ako testament a spísanej dňa 28.11.2005, súd zistil, že poručiteľ odkázal celý svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok žalovanej.
10. Zo súboru lekárskych prepúšťacích správ súd zistil, že poručiteľ bol odo dňa 25.10.2007 do 26.10.2007 hospitalizovaný na očnom oddelení fakultnej nemocnice s poliklinikou, pričom ako kontaktnú osobu uviedol matku žalovanej. Ďalej bol poručiteľ hospitalizovaný odo dňa 26.05.2011 do dňa 30.05.2011 na urologickom oddelení Univerzitnej nemocnice Bratislava, pričom ako kontaktnú osobu uviedol taktiež matku žalovanej. Poručiteľ bol hospitalizovaný na oddelení klinickej onkológie Národného onkologického ústavu odo dňa 16.11.2011 do dňa 30.11.2011 a odo dňa 28.03.2012 do dňa 31.03.2012, pričom ako kontaktnú osobu uviedol žalovanú.
11. Zo záznamu zo psychiatrického vyšetrenia poručiteľa zo dňa 28.11.2011 súd zistil, že psychiater národného onkologického ústavu konštatoval, že poručiteľ neprejavuje známky depresie, myslenie má bez štrukturálnych a obsahových porúch, poruchy vnímania nie sú prítomné, bez známok psychiatrického ochorenia alebo demencie, právne spôsobilý.
12. Primárka oddelenia klinickej onkológie listinou zo dňa 22.01.2016 potvrdila, že poručiteľ bol od augusta 2011 do svojej smrti v januári 2013 v starostlivosti ambulancie a oddelenia klinickej onkológie F (paliatívnej medicíny a oddelenia NOÚ). O pacienta sa starala žalovaná, ktorá ho doprevádzala na vyšetrenia, navštevovala ho v nemocnici, zabezpečovala domácu starostlivosť. Na vlastnú žiadosť poručiteľa bola kontaktnou osobou, žiadal, aby sa akékoľvek informácie o jeho zdravotnom stave zdieľali so žalovanou. Primárka vydala uvedené potvrdenie na žiadosť žalovanej.
13. Súd sa oboznámil s fotografiami predloženými žalovanou zachytávajúcimi poručiteľa pri rôznych príležitostiach v spoločnosti rodiny žalovanej. Podľa vyjadrenia žalovanej išlo o vianočné sviatky z obdobia roku 2000-2001 (tri fotografie vyhotovené na obyčajnom papieri) a rôzne príležitosti z obdobia roku 2007 (päť fotografií).
14. Oboznámením sa so spisom tunajšieho súdu č.k. 21C/318/2001 (čl. 1, 2, 3, 22-27), sú zistil, že matka žalobkýň podala na súd dňa 12.09.2001 návrh na rozvod manželstva, pričom ako dôvod uviedla požívanie alkoholických nápojov a návšteva pohostinstiev zo strany poručiteľa, ktorý sa prestal zaujímať o rodinný život, nadviazal vážnu známosť s pani N. a neskôr s inou ženou s ktorými absolvoval viacero liečebných pobytov. Matka žalobkýň uviedla, že poručiteľ ju uráža, ponižuje a vulgárne jej nadáva. Pričom tieto problémy nastali v roku 1994 potom ako sa stal poručiteľ invalidným dôchodcom. Žalobkyne ako svedkyne v uvedenom konaní zhodne vypovedali, že vzťah ich rodičov je konfliktný najmä potom, čo si poručiteľ našiel známosť. Prestal sa doma stravovať, vyhrážal sa, že podpáli dom, všetkých vystrieľa. Poručiteľ bol agresívny, niekoľkokrát vymkol matku žalobkýň. Na spoločnú domácnosť poručiteľ ničím neprispieval. Konflikty boli medzi rodičmi a tiež so žalobkyňou v 1.rade, ktorá v dome býva. Žalobkyňa v 1.rade potvrdila konflikty medzi jej manželom a poručiteľom, pričom poručiteľ mal napadnúť manžela žalobkyne v 1.rade. Svedok F. U. vo svojej výpovedi uviedol, že poručiteľ mu raz spomínal, že matke žalobkýň vyhádzal veci zo skrine, možno jej dal zaucho. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 26.09.2002 sp.zn. 21C/318/2001-27, súd manželstvo poručiteľa a matky žalobkýň rozviedol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.10.2002.
15. Oboznámením sa so spisom tunajšieho súdu č.k. 50C/157/2005 (čl. 1, 2), súd zistil, že poručiteľ podal dňa 24.10.2005 návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a žiadal, aby súd určil, že tento je výlučným vlastníckom nehnuteľností postavených na pozemku parc. č. XXXX a č. XXXX, k.ú. F., s tým, že bývalá manželka má nárok na bytovú náhradu (trojizbový byt) alebo sumu 2.000.000 Sk. Uvedené konanie je prerušené.
16. Oboznámením sa s trestným spisom tunajšieho súdu č.k. 3T/81/2009 (čl. 2, 3, 76, 139-141, 143-148, 152-154, 214-222, 218, 230-231), súd zistil, že trestným rozkazom zo dňa 31.08.2009 bol poručiteľ uznaný za vinného z trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a jednotlivcom, za čo bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu jeden rok. Uvedenému trestnému rozkazu predchádzalo podanie obžaloby zo dňa 05.06.2009 a vyšetrovanie okresného riaditeľstva PZ v Bratislave. V rámci vyšetrovania boli vypočuté žalobkyne a matka žalovanej. Žalobkyňa v 1.rade do zápisnice o výsluchu svedka zo dňa 01.02.2003 uviedla, že poručiteľ dňa 24.01.2003 napadol matku žalobkýň v ich dome a to tak, že ju v kresle fackal v oblasti tváre, vykrúcal jej ruky, ťahal ju za vlasy následkom čoho sa udrela do steny, vulgárne jej nadával, pľuval do tváre a vyhrážal sa jej smrťou. Potom čo žalobkyňa v 1.rade poručiteľa upokojovala, poručiteľ vulgárne nadával aj tejto, pričom ju obvinil, že všetkých na súde podplatili. Hádka medzi rodičmi žalobkýň sa opakovala aj dňa 01.02.2003 za prítomnosti netere poručiteľa, na čo bola zo strany žalobkyne v 1.rade zavolaná polícia. Uvedené konflikty sa začali vyostrovať v roku 2000, keď žalobkyňa v 1.rade vyčítala poručiteľovi, že poručiteľ odnáša z ich záhrady zeleninu matke žalovanej. Vtedy sa poručiteľ začal vyhrážať, že všetkých z domu povyhadzuje a dom vyhodí do vzduchu, pričom uviedla situáciu na štedrý deň roku 2000, keď poručiteľ vymkol matku žalobkýň na päť dní a táto musela ostať u žalobkyne v 1.rade. Žalobkyňa v 1.rade ďalej vo výpovedi uviedla, že sa poručiteľa bojí, stalo sa i to, že ju chcel stiahnuť zo schodov a pritom ju päsťou udrel do tváre, avšak bol opitý, svoj vzťah k poručiteľovi hodnotila asi ako nepriateľský. Žalobkyňa v 2.rade do zápisnice o výsluchu svedka zo dňa 12.02.2004 uviedla, že od matky sa dozvedela, že poručiteľ tejto niekoľkokrát ublížil, hodil po nej kreslo a vulgárne jej nadával. Spory sa zintenzívňovali asi od roku 2000. V roku 2002 sama počula, že poručiteľ sa vyhrážal matke žalobkýň, že ju psychicky zničí a že ju vynesú pohrebáci s nohami napred. Ďalej uviedla, že poručiteľa neuznáva ako otca a už dávno ho nenavštevuje. Matka žalovanej do zápisnice o výsluchu svedka zo dňa 12.02.2004 uviedla, že poručiteľa pozná ako slušného inteligentného človeka, dobrého otca rodiny, pokojnej neagresívnej povahy. V roku 1994 dostal infarkt a od tej doby bol invalidným dôchodcom. Vzájomné návštevy skončili po roku 1994, od tej doby sa kontaktovali už len telefonicky, pričom za posledných šesť rokov sa s ním nestretla a nič od neho nedostala. Matka žalovanej poprela akýkoľvek blízky vzťah k poručiteľovi. Od roku 1998 je vdovou.
17. Dôkaz predložený zo strany žalovanej a to uznesenie tunajšieho súdu č.k. 16C/11/2007 zo dňa 22.02.2007, uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 5Co/136/2007-36 zo dňa 27.04.2007 a uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. 5Cdo/227/2007, súd vzal na zreteľ, avšak vzhľadom na skutočnosť, že všetky rozhodnutia súdov sú datované po spísaní listiny o vydedení, na tieto prihliadol len čo do ozrejmenia situácie v podobe konfliktu medzi zaťom žalobkyne v 1.rade a poručiteľom, tieto nemajú vplyv na posúdenie dôvodov vydedenia. Rovnako súd pristúpil aj k dôkazom v podobe uznesenia Obvodného riaditeľstva PZ v Bratislave zo dňa 08.06.2006 a zo dňa 03.11.2006.
18. Matka žalovanej v písomnom vyjadrení súdu uviedla, že s rodinou poručiteľa bola jej rodina v rodinnom priateľstve. Poznali sa od roku 1975, poručiteľ bol jej kolega z práce, pričom vylúčila, že by bola milenkou poručiteľa. Poručiteľ staval prístavbu rodinného domu, na ktorú tomuto požičal peniaze manžel matky žalovanej (otec žalovanej), do ktorej sa nasťahovala žalobkyňa v 1.rade s manželom. Potom čo sa vydala žalobkyňa v 2.rade, začali medzi sestrami a zaťmi problémy, nenávisť a boj o majetok. Začali sa hádky i medzi žalobkyňou v 1.rade a jej manželom, pričom chceli, aby poručiteľ prepísal dom na nich a keď tak poručiteľ neurobil, začali mu robiť zle. Matka žalovanej sa od poručiteľa dozvedela, že tento musel mnohokrát kvôli hádkam a útokom volať políciu, boli aj súdne konania. Žalobkyňa v 1.rade mala nahovoriť svoju matku, aby sa rozviedla, že jej majetok po rozvode pripadne žalobkyni v 1.rade, pričom poručiteľ sa rozvádzať nechcel. Po rozvode mu manželka prestala variť, prať, dcéry sa oňho nestarali, nemali záujem. Psychicky však poručiteľa podporoval jeho kamarát F. U., ktorý mu cez týždeň navaril, cez víkendy a sviatky chodil k žalovanej, ktorá mu aj oprala a ožehlila. Ďalej uviedla, že poručiteľ sa jej sťažoval, že žalobkyňa v 1.rade s manželom zakázali ich deťom, aby sa s poručiteľom rozprávali, či ho zdravili. Potom, čo bola poručiteľovi diagnostikovaná choroba, sa o neho starala žalovaná a jej manžel, zariadili zdravotnú sestru. Keď bol poručiteľ v nemocnici, žalobkyne ani raz neboli za ním. Do poslednej chvíle čakal, že žalobkyne prídu za ním s poďakovaním.
19. Zo zápisnice súdu o vypratanie manžela žalobkyne v 1.rade z nehnuteľnosti patriacej poručiteľovi, predloženej žalovanou vyplýva, že poručiteľ sa snaží ostatným na nehnuteľnostiach vyhýbať. Žalovaný (manžel žalobkyne v 1.rade) uviedol, že jeho manželka (žalobkyňa v 1.rade) s poručiteľom nekomunikuje, nezdravia sa, vnúčatá sa s poručiteľom nerozprávajú, avšak nie na príkaz ako to tvrdí poručiteľ (v pozícii žalobcu).
20. Zo súboru správ o ambulantnom vyšetrení súd zistil, že poručiteľ navštívil kardiologickú ambulanciu Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb, a.s. Bratislava dňa 25.01.2000, dňa 25.07.2000, dňa 16.01.2001, dňa 17.04.2001, dňa 27.04.2001, dňa 16.07.2001, dňa 24.07.2001, dňa 27.08.2001, dňa 02.10.2001, dňa 06.11.2001, dňa 13.11.2001, dňa 04.12.2001, dňa 19.12.2001, dňa 17.01.2002, dňa 07.03.2002, dňa 11.05.2002, dňa 11.07.2002, dňa 16.09.2002, dňa 04.01.2003, dňa 17.01.2003, dňa 03.04.2003, dňa 06.01.2004, dňa 22.04.2004, dňa 06.08.2004, dňa 27.08.2004, dňa 24.01.2005, dňa 18.07.2005, dňa 03.05.2006, dňa 13.11.2006, dňa 19.04.2007, dňa 22.10.2007, dňa 24.01.2008, dňa 13.05.2008, dňa 19.05.2008, dňa 13.01.2009, dňa 16.04.2009, dňa 17.04.2009, dňa 18.05.2009, dňa 02.06.2009, dňa 25.05.2010, dňa 10.05.2011, dňa 12.05.2011, dňa 21.07.2011, dňa 05.08.2011, dňa 02.11.2011, dňa 09.01.2012, dňa 22.02.2012, dňa 25.04.2012, dňa 17.05.2012, dňa 28.08.2012, dňa 25.09.2012, dňa 02.10.2012, dňa 16.11.2012 a dňa 10.01.2013. Pre uvedený spor je predovšetkým rozhodujúci stav ku dňu spísania listiny o vydedení (28.11.2005) a preto sa súd zaoberal len so správami o ambulantnom vyšetrení do dňa 18.07.2005. Z prevažnej časti týchto správ vyplýva, že u poručiteľa išlo o pravidelné kardiologické kontroly, po prekonanom infarkte myokardu so sklonom k hypertenzii. Na vyšetrení konanom dňa 07.03.2002 a dňa 24.07.2004 poručiteľ uviedol, že bol napadnutý zaťom.
21. Svedok F. U., kamarát poručiteľa, vo svojej výpovedi uviedol, že s poručiteľom sa zoznámil na rybačke v druhej polovici 70-tych rokoch a postupne sa spriatelili, pričom chodil poručiteľovi pomáhať do dielne keď niečo doma potreboval. Svedok ďalej uviedol, že má vedomosť o tom, že poručiteľ mal spísať listinu o vydedení predmetom ktorej bolo vydedenie jeho zákonných dedičov (žalobkýň). Bolo to v čase keď mal poručiteľ napísanú darovaciu zmluvu. Uvedené vydedenie malo pôvod už dávnejšie ešte pred rozvodom, keď žalobkyne začali robiť nátlak na poručiteľa, aby na ne prepísal majetok. Poručiteľ začal dostávať obavy, že ho chcú zbaviť vlastníctva k majetku a obával sa, že ho urobia bezdomovcom, pričom pôvodne uvažoval, že by prepísal majetok na nejakú dobročinnú organizáciu, dokonca túto možnosť ponúkol aj svedkovi, avšak tento to odmietol. So susedom ho svedok odhováral od tohto kroku, ale po zrieknutí sa dcér otca konkrétne ml. Zdenky (žalobkyňa v 2.rade), ktorá povedala, že nemá otca a neuznáva ho za otca a po hádke zo staršou dcérou (žalobkyňa v 1.rade), ktorá mu vulgárne nadávala, bol jeho zámer taký. Uvedené malo nastať po tom, čo poručiteľovi zistili rakovinu hrubého čreva. Ďalším úderom pre neho bolo keď žalobkyne zakázali vnúčatám stýkať sa s poručiteľom a komunikovať s ním. Poručiteľ mal rakovinu hrubého čreva a liečil sa na to. Mal urobený vývod z hrubého čreva a bolo treba pravidelne meniť sáčky, v nemocnici ho ani raz dcéry neboli navštíviť, ani raz sa nespýtali v akom je stave okrem Martina, syna žalobkyne v 1.rade. Po ochorení poručiteľa sa o neho svedok staral, keď poručiteľ vládal, tak išiel vždy na záhradu alebo do Devínskej k D. oni sa postarali i o zabezpečenie jeho miesta v nemocnici. Po prepustení z nemocnice po operácii svedok pripravoval s neterou poručiteľa a jedným rómom obývačku v ich byte, spravil mu posteľ a stojan na kapačky. Svedok uviedol, že poručiteľovi bola rakovina hrubého čreva zistená asi dva roky pred smrťou, kedy mu odobrali asi 15cm hrubého čreva. Metastázy nemal, predtým mal dva infarkty. Ešte aj keď nosil sáčky z vývodu hrubého čreva, tak stále niečo kutil v tej svojej dielni (zámočnícke práce, zváranie, brúsenie, ohýbania), šoféroval, chodil na Záhorie. Do operácie chodil aj na ryby. Svedok sa domnieva, že aj rok trvalo kým ho mali znova reoperovať a za ten čas bol svedok skoro každý deň u nich. Operovali ho a 16.01.2013 išiel na reoperáciu, lenže dostal nejaký zápal, upadol do kómy a už sa neprebral. Ani exmanželka ani dcéry s ním vôbec nekomunikovali. Nepovažovali ho za človeka. Po rozvode sa komunikácia prerušila. Dcéry sa dali na matkinu stranu a otca odsudzovali. Nepovažovali ho už sa hodného ani komunikácie ani pozdravenia hoci čakal. Svedok opísal situáciu, keď spolu s poručiteľom vyšiel von z dielne, žalobkyňa v 1.rade povedala nazdar, pričom poručiteľ sa hneď pýtal či ho pozdravila, ale svedok odvetil, že nepozerala na poručiteľa. Žalobkyne ani raz nevstúpili do miestnosti v ktorej ležal, je pravda, že si to neželal a výslovne zakázal informovať o tom kde leží a ako sa má. Do poslednej chvíle čakal, že sa prídu ospravedlniť, pretože vždy sa pýtal či sa pýtali ako sa má a čo je s ním. Nikdy sa nepýtali. Čo sa týka starostlivosti o prádlo, prádlo zbieral a nosil do nemocnice a p. D. ho prala. Keď bol doma, tak si pral sám. Poručiteľ mal prchkú povahu a ak sa mu niečo nepáčilo, tak vybuchol. Poručiteľ nedal dcéram najavo, aby ho nejako kontaktovali, nepodvolil sa a nikoho neprosil. Svedka navrhla vypočuť žalovaná.
22. Svedkyňa L. Y., dcéra žalovanej, vo svojej výpovedi uviedla, že poručiteľ vnímal svedkyňu a jej sestru ako náhradné vnúčatá, pričom nemá vedomosť o tom, že by mal poručiteľ spísať listinu o vydedení ako ani nemá vedomosť o tom, že by chcel poručiteľ niekedy v minulosti vydediť svoje zákonné dedičky. Poručiteľ poznala od svojich 15-16-tich rokov. Svedkyňa nikdy nebola v situácii, kde by vystupovali poručiteľ a žalobkyne, pričom k osobnému kontaktu svedkyne a žalobkýň neprichádzalo. Svedkyňa poznala poručiteľa od malička, ich rodiny boli známymi a keď sa rodinné vzťahy narušili a rodina poručiteľa o neho neprejavovala záujem, tak jej rodina poručiteľa vždy prijala na všetky sviatky, bol pozývaný na Vianoce, ktoré trávil u nich, bola mu organizovaná oslava narodenín. Tak isto bol poručiteľ pozývaný na všetky sviatky v ich rodine, brali ho ako súčasť ich rodiny. Svedkyňa sa vyjadrila, že jej rodinu mal poručiteľ veľmi rád a vnímal ich ako rodinu čo sa prejavovalo aj v tom, že na každý sviatok svedkyne poručiteľ vedel ktorý kvet má rada a vždy jej ho aj priniesol. Poručiteľ sa zmieňoval o tom, že ho jeho rodina jednoducho zavrhla a sťažoval sa na to, že mu robia zle, vyhrážajú sa mu a dokonca svedkyňa bola svedkom toho, že poručiteľa nezdravia (keď ho bola odprevadiť do jeho domu). Sťažoval sa, že mu kradnú peniaze, takže matka svedkyne musela poručiteľovi aj finančne vypomáhať. Vyjadril sa tak, že to bude zrejme niektorá z dcér alebo bývalá manželka. Jeho bývalý zať fyzicky napadol poručiteľa a s vnukmi a vnučkami sa nestretával, neprejavovali o neho záujem. Bol smutný, že nikto z tej rodiny mu nevie ani pomocnú roku podať. Svedkyňa ďalej uviedla, že poručiteľ mal rakovinu, na ktorú sa dlhodobo liečil a musel podstúpiť aj operáciu, mal voperovaný vývod. V tom čase býval niekoľko týždňov u rodičov svedkyne, pretože si to nevedel sám obsluhovať a mal problém s vyprázdňovaním.
Svedkyňa si spomenula, že v izbe jej sestry boli plienky, sama tam nemohla bývať. Niekoľko krát sa stalo, že pošpinil posteľ a otec svedkyne ho musel sprchovať, pretože sám by to nezvládol. Niekoľko krát ležal na onkologickom ústave, pričom rodina svedkyne chodila poručiteľa navštevovať, ktorý povedal, že nikto z rodiny ho tam neprišiel navštíviť a nikto sa nezaujímal o jeho zdravotný stav. Niekoľko rokov mal problémy so srdcom a niekoľko rokov navštevoval kardiologický ústav na Kramároch. V situácii keď už bol chorý a potrebovať starostlivosť, odvoz z nemocnice, tak vždy ho vo väčšine prípadov vozil otec svedkyne, pár krát sa stalo, že ho viezla svedkyňa alebo jej manžel z dôvodu, že zo strany rodiny poručiteľa taká ponuka ani pomoc nebola. Keď bol poručiteľ odkázaný na lôžko, tak poručiteľovi zabezpečila profesionálnu opatrovateľku mama svedkyne (žalovaná), nakoľko bol v tom čase bezvládny a odkázaný na pomoc. Svedkyňa potvrdila, že poručiteľ spísal darovaciu zmluvu v prospech jej matky (žalovaná) na nehnuteľnosť v ktorej žil. Svedkyňu navrhla vypočuť žalovaná.
23. Svedok L. N., brat žalovanej, vo svojej výpovedi uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by mal poručiteľ spísať listinu o vydedení svojich dcér. Z rozprávania poručiteľa sa dozvedel, že dcéry poručiteľa ho žiadali o prepis jeho majetku, potom nastal rozvod a následne sa vzťahy narušili. Po rozvode zostal poručiteľ sám, navštevovali sme ho a brali sme ako rodinného príslušníka a on nás bral ako rodinu. Stretávali sme sa pri všetkých významných udalostiach či to boli meniny alebo narodeniny. Konkrétne hovoril tak, že poručí majetok sestre. O vzťahu medzi matkou svedka a poručiteľom sa svedok vyjadril iba tak, že ich vzťah bol kamarátsky. Svedka navrhla vypočuť žalovaná.
24. Svedkyňa J. W., priateľka žalobkyne v 2. rade, vo svojej výpovedi uviedla, že žalovanú videla raz počas pohrebu poručiteľa, vie, že je to dcéra pani N. a tá je milenkou poručiteľa. Svedkyňa sa o poručiteľovi vyjadrila, že tento bol tvrdohlavej povahy. Po rozvode manželstva poručiteľa, keďže žalobkyne sa postavili na maminu stranu, tak sa vyjadril, že ich vydedí a nič nedostanú. Ako dôvod rozvodu, ktorý sa svedkyňa dozvedela od poručiteľa, svedkyňa uviedla, že poručiteľ nehradil náklady na domácnosť, platil len daň za dom a káblovku. Po rozhovore s ním, že v čom vidí problém s úhradami nákladov za domácnosť, svedkyni povedal, že on sa už naplatil dosť. Matka žalobkýň sa na základe uvedeného rozhodla pre rozvod, lebo z dôchodku nedokázala platiť celú domácnosť a po informácii zo súdu jej bolo povedané, že donúti ho platiť jedine vtedy, keď sa rozvedie. Poručiteľ sa rozvádzať nechcel, súd ich aj tak rozviedol, s čím poručiteľ nerátal a vtedy sa postavili žalobkyne na stranu matky. Následne nastala situácia zo strany poručiteľa keď tento robil naprieky, napádal slovne i osobne matku žalobkýň, kedy bolo naňho podané i trestné oznámenie a bol uznaný vinným. Svedkyňa však nikdy nebola svedkom popisovanej situácie. Poručiteľ sa svedkyni pochválil tým, že im doma znepríjemňuje život. Po rozvode trávil poručiteľ sviatky u žalovanej alebo jej matky, len na Štedrú večeru. Svedkyňa poprela tvrdenia o tom, že žalobkyne sa nestarali o poručiteľa, nakoľko svedkyňa poznala poručiteľa od roku 1983 a navštevovala ich domácnosť a rodinu dva krát do mesiaca, poznala situáciu okolo rozvodu a dôvod rozvodu a keďže sa poručiteľ vyjadroval, že nemá záujem, aby sa žalobkyne o neho starali, starala sa oňho svedkyňa (zabezpečovaním oblečenia, upratovaním izby), pričom poručiteľ si bol vedomý toho, že o komunikácii medzi ním a svedkyňou ohľadom jeho zdravotného stavu budú vedieť aj žalobkyne. Svedkyňa ďalej uviedla, že poručiteľovi zháňala po konzultácii so žalobkyňou v 2.rade aj veci dennej potreby ako ošatenie, potraviny, a tieto si prišiel vziať sám poručiteľ alebo mu to doručila a vtedy sa rozprávali aké má poručiteľ ťažkosti. Od okamihu, keď poručiteľ zistil akú má diagnózu, svedkyňa ho podporovala a bola s ním v kontakte a vzhľadom k tomu, že sama je onkologickým pacientom, podporovala ho aj v tom, aby sa tomu nepoddával. V nemocnici sa poručiteľ nachádzal v roku 2010, 2011, pričom svedkyňa sa vždy dozvedela kedy je poručiteľ hospitalizovaný a to tak, že žalobkyne jej dali vedieť, že otec nie je doma, tak poručiteľovi volala a zisťovala. V nemocnici za poručiteľom nebola, ale volala mu každý deň, pričom poručiteľovi navrhla, že ho príde pozrieť ak pôjde aj jeho dcéra, avšak poručiteľ si neprial, aby ho žalobkyne navštevovali v nemocnici. Svedkyňu navrhli vypočuť žalobkyne.
25. Svedkyňa T. R. vo svojej výpovedi uviedla, že žalobkyne sú sesternicami jej mamy a žalovanú nepozná, pričom žalobkyne a poručiteľa pozná celý život. Keď bola dieťaťom, tak sa navštevovali každý deň, neskôr keď sa vydala, tak pomenej. Keď niečo doma potrebovala, tak poručiteľ jej pomohol, pričom spomenula na situáciu s opravou brány, s ktorou je pomohol poručiteľ niekedy v roku 2005-2006. Posledný krát komunikovala s poručiteľom 2-3 mesiace pred smrťou, vtedy sa nachádzal doma. Poručiteľ bol do roku 2010 samostatný, fungujúci. O vzťahu medzi poručiteľom a matkou žalobkýň sa svedkyňa vyjadrila tak, že sa nemali zle do doby, kým poručiteľ nezačal dostávať rozumy zo strany žalovanej. Vzťah poručiteľa k žalobkyniam bol dobrý, žalobkyni v 1.rade postavil dom. Zlom nastal keď poručiteľ začal robiť naprieky, potom čo poručiteľ zbil matku žalobkýň a žalobkyne boli svedčiť v prospech matky. Matka žalobkýň podala na poručiteľa trestné oznámenie a vtedy sa to začalo. Záverom svedkyňa uviedla, že poručiteľa posledný rok navštevovala každú chvíľu, poručiteľovi prala, nakupovala potraviny, doniesla navarené, keďže býva v blízkosti domu poručiteľa. Svedkyňu navrhli vypočuť žalobkyne.
26. Svedkyňa T. D., dcéra žalovanej, vo svojej výpovedi uviedla, že poručiteľ bol ich rodinný známy, pozná ho od malička a žalobkyne nepozná. Poručiteľ bol kolega jej babky. Žalobkyne vo vzťahu k poručiteľovi nejavili žiadnu aktivitu, nepomohli mu, keď to potreboval. O zlých vzťahoch sa svedkyňa dozvedela od poručiteľa niekedy po roku 2005, ktorý jej povedal, že niekoľkokrát mali medzi sebou vyostrené situácie, s majetkami rozhádané, pričom svedkyňa nikdy nebola svedkom popisovanej situácie. Vnúčatá za ním nechodili, nestretával sa s nimi. Svedkyňa si spomenula na incident prezentovaný poručiteľom a to so zaťom poručiteľa, ktorý chcel poručiteľovi ublížiť na zdraví. Poručiteľ bol v rodine svedkyne prítomný pri všetkých sviatkoch, lebo tvrdil, že on nemá svoju rodinu. Bolo to od kedy bola svedkyňa dieťaťom až do roku 2013, keď zomrel. V decembri 2005 mala svedkyňa 14 rokov a poručiteľa u neho doma nenavštevovala. Svedkyňa pripustila, že poručiteľ k nim chodieval na návštevu, avšak nevedela uviesť či sa tak malo diať aj pred rokom 2005. Čo sa týka zdravotného stavu poručiteľa, svedkyňa uviedla, že zdravotný stav poručiteľa si vyžadoval zdravotnú starostlivosť spočívajúcu v kontrolách u lekára, na ktoré ho doprevádzali rodičia svedkyne, ďalej keď bol poručiteľ chorý bol u nich doma, spával na posteli svedkyne. Mama svedkyne chodila s poručiteľom na vyšetrenia, vybavila mu aj zdravotnú sestru, ktorá chodila s ním do domu kde býval, pričom si neželal, aby tam chodila rodina svedkyne, lebo nemal dobré vzťahy. Trval na tom, že chce byť u seba doma tak mu bola poskytnutá takáto forma starostlivosti. Poručiteľ bol po roku 2005 aj hospitalizovaný v nemocnici, kde ho svedkyňa chodila navštevovať. Svedkyňu navrhla vypočuť žalovaná.
27. Svedok J. Y., zať žalovanej, vo svojej výpovedi uviedol, že v rodine žalovanej je už 13 rokov (od cca 14.02.2005) a aktívne sa zúčastňuje na všetkých oslavách kde sa pravidelne od leta 2005 stretával i s poručiteľom, ktorého vnímal ako svojho strýka a i rodina jeho svokry vnímala poručiteľa ako svoju rodinu. Viac krát bol za poručiteľom v nemocnici, cca 2-3 krát spolu s manželkou alebo žalovanou, pričom so žalobkyňami sa v nemocnici nikdy nestretol, čo bola aj téma na oslavách, pričom z rozprávania vie, že žalobkyne s poručiteľom nekomunikovali ani doma. Poručiteľ svedkovi hovoril o svojich problémoch vo vzťahu k deťom a manželke, že ho nevnímajú ako rodinu, zať ho aj fyzicky týral, nezdravili sa, nebavili sa spolu, bol to dlhodobý spor. Ako hlavný dôvod poručiteľ uviedol majetky, lebo nechcel aby sa k nim dostali žalobkyne a oni sa k nim chceli dostať. Svedok videl žalobkyne 2-3 krát, keď bol navštíviť poručiteľa u neho doma. Svedok si nepamätal, či bol poručiteľ hospitalizovaný od 2/2005 do 12/2005, avšak uviedol že poručiteľ bol intenzívne hospitalizovaný 2-3 roky pred smrťou. Čo sa týka zdravotnej starostlivosti o poručiteľa svedok uviedol, že vždy to bola rodina jeho svokry, ktorá vybavovala doktorov. Svedka navrhla vypočuť žalovaná.
28. Svedok C. Q., kamarát poručiteľa vo svojej výpovedi uviedol, že poručiteľa poznal od 14 rokov, bol u nich ako doma ešte s jeho rodičmi. Zo začiatku bol vzťah poručiteľa so žalobkyňami normálny, potom sa to nejako zvrtlo, najprv boli žalobkyne na strane poručiteľa, boli proti manželke poručiteľa, lebo tá popíjala. Potom sa to zase otočilo, žalobkyne spolu s manželkou poručiteľa sa dali dokopy a boli proti poručiteľovi. Poručiteľ sa rozviedol a potom sa o neho vôbec nestarali, akoby neexistoval. Len mu robili zle, nevarili, neupratovali, nestarali sa o neho. Keď prišiel z nemocnice po operácii, tak chodil k nemu kamarát a ten sa o neho staral, varil mu, upratoval. Chodila k nemu ešte aj poručiteľovho brata dcéra Y. C., toho času zomrelá. Svedok uviedol, že raz bol svedkom situácie, keď poručiteľa napadol jeho zať (toho času už bývalý manžel žalobkyne v 1.rade) avšak tomuto útoku mal svedok zabrániť. Takýchto útokov bolo podľa vyjadrenia svedka viacero a odohrávali sa vonku v garáži. Poručiteľ svedkovi uvádzal, že uvažuje o vydedení žalobkýň, ale uvažoval aj o tom, že to celé predá. Čo sa týka zdravotného stavu poručiteľa, svedok uviedol, že jeho zdravotný stav bol normálny, spolu opravovali autá, avšak po operácii už poručiteľ upadal. Svedka navrhla vypočuť žalovaná.
29. Titulom záverečnej reči žalobkyne prostredníctvom právneho zástupcu uviedli, že poručiteľ pred dňom 28.11.2005 žiadnu pomoc v starobe, chorobe, či v inom závažnom prípade, nepotreboval, pričom uvedenú skutočnosť potvrdili svedkovia keď uviedli, že poručiteľ minimálne do roku 2010 fungoval samostatne, keď vykonával zámočnícke práce, zváranie, brúsenie, ohýbanie, šoféroval, chodil na ryby (svedok F. U.), či opravoval autá (svedok C. Q.), navyše z výpovede ostatných svedkov vyplýva, že poručiteľ začal zdravotne upadať až po roku 2010, keď bol operovaný. Čo sa týka dôvodu vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, pri tomto je potrebné skúmať to, či poručiteľ o záujem potomkov stojí a súčasne či sám poručiteľ neprispel k tomu, že dedič má dôvod tento záujem neprejaviť poukazujúc na rozhodnutie 1Cdo/173/1996. V ďalšom žalobkyne uviedli, že listina o vydedení bola spísaná počas vedenia trestného stíhania proti poručiteľovi, ktoré začalo v januári 2003 a skončilo trestným rozkazom, na základe ktorého bol poručiteľ právoplatne odsúdený. Žalobkyne majú za to, že zo strany poručiteľa išlo o akúsi pomstu za to, že žalobkyne vypovedali pravdu čo sa medzi ich rodičmi deje a ako sa poručiteľ správa nielen k matke žalobkýň, ale ak k nim. Uvedené potvrdzuje aj obsah listiny o vydedení, kde sa poukazuje na súdne konania. Za takejto situácie sa nemožno čudovať, že vzťahy medzi žalobkyňami a poručiteľom boli zlé, avšak neboli to žalobkyne, ale poručiteľ, kto takýto vzťah vyvolal a nemal ani záujem na jeho zmene, keď ako uviedli svedkovia, poručiteľ nechcel, aby ho dcéry ani navštívili. Záverom uviedli, že nemožno opomenúť ani písomné vyjadrenie matky žalovanej, v ktorom táto podrobne opísala ako sa celá rodina s otcom žalobkýň stretávala až do jeho smrti, pričom poukázali na to z dôvodu, že matka žalovanej bola vypočutá ako svedkyňa aj vo vyššie uvedenom trestnom konaní dňa 03.03.2004, kde však uviedla, že za posledných šesť rokov sa s poručiteľom osobne nestretla, pričom sa kontaktovali len telefonicky aj to len cez sviatky a podobné príležitosti. Navrhli, aby súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
30. Titulom záverečnej reči žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že listinu o vydedení považuje ako po stránke formálnej, tak i po stránke hmotnoprávnej za platnú, právne perfektnú. Čo sa týka hmotnoprávnych predpokladov samotného titulu o vydedení, je žalovaná toho názoru, že v čase spísania listiny, ako aj v čase pred spísaním listiny, poručiteľ vyžadoval, aby mu bola venovaná starostlivosť od svojich dcér, no tejto sa nedočkal. Dôvodom vyhrotenia vzájomných vzťahov bola tá skutočnosť, že poručiteľ odmietol prepísať majetok na žalobkyne, ktorého sa dožadovali. Navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
31. Podľa ustanovenia § 192 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“), ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom, a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, ide o spor o dedičské právo.
32. Podľa ustanovenia § 194 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.
33. Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
34. Podľa ustanovenia § 38 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
35. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
36. Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
37. Podľa ustanovenia § 461 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.
38. Podľa ustanovenia § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže vydediť potomka, ak a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, d) trvalo vedie neusporiadaný život.
39. Podľa ustanovenia § 469a ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2.
40. Podľa ustanovenia § 469a ods. 3 Občianskeho zákonníka, o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.
41. Podľa ustanovenia § 476 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.
42. Súd má z vykonaného dokazovania, po posúdení skutkovej stránky veci a právnom posúdení za preukázané, že žaloba žalobkýň je čiastočne dôvodná. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 23.01.2013 zomrel poručiteľ V. Q., D. Q., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom W. XXXX/XX, Q., ktorý bol otcom žalobkýň, žalobkyne sú jedinými potomkami poručiteľa. Poručiteľ zomrel ako rozvedený a to na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava II (č.k. 21C/318/2001) zo dňa 26.09.2002, ktorým súd manželstvo poručiteľa a S. Q., M.. XX.XX.XXXX, rozviedol. Spornou nebola ani tá skutočnosť, že žalobkyne boli v rámci dedičského konania odkázané na súd, aby podali žalobu pre určenie neplatnosti závetu ako aj listiny o vydedení, pričom nejde o určovaciu žalobu v zmysle ustanovenia § 137 Civilného sporového poriadku, ale o osobitný typ žaloby u ktorej naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva z právneho predpisu. Sporným preto ostalo, či poručiteľ spísal listinu o vydedení a či dôvody v nej uvedené sú dané.
43. Vydedenie je jednostranný právny úkon (prejav vôle) poručiteľa, ktorým svojho potomka ako neopomenuteľného dediča vylučuje z dedenia na základe niektorého z dôvodov taxatívne uvedených v § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Neodmysliteľnou obsahovou náležitosťou prejavu poručiteľovej vôle pre prípad jeho smrti, ktorá obsahuje ustanovenie o vydedení, je výslovné uvedenie zákonného dôvodu vydedenia. Ak by listina o vydedení obsahovala iný dôvod, taký prejav by bol neplatný. Na platnosť právneho úkonu o vydedení sa vyžaduje písomná forma takisto ako pri závete. Prejav o vydedení poručiteľ môže urobiť buď súčasne, spolu so závetom, alebo aj osobitne. Pokiaľ ide o formálne náležitosti listiny o vydedení, zákon pre ňu predpisuje rovnaké náležitosti ako pri závete. Preto listinu o vydedení možno spísať vlastnoručne, alebo ju zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. Vydedenie prichádza do úvahy iba u neopomenuteľných dedičov. Dôsledkom vydedenia je to, že inak neopomenuteľný dedič zo zákona nededí, a teda nemá právo ani na svoj zákonný podiel.
44. V prvom rade sa preto súd zaoberal formálnymi a materiálnymi náležitosťami listiny o vydedení. V rámci dokazovania nebolo sporné, že poručiteľ spísal listinu o vydedení vlastnou rukou a opatril vlastným podpisom, s uvedením miesta a dňa, mesiaca a roku spísania tejto listiny. Materiálnou náležitosťou vydedenia je uvedenie konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v Občianskom zákonníku, ktorý musí byť pod sankciou neplatnosti konkretizovaný tak, aby bol zrozumiteľný nielen dotknutému subjektu, ale aj subjektu nezúčastnenému, pričom prejav o vylúčení dediča možno urobiť len vtedy, keď už dedič spĺňal niektorú zákonnú podmienku na vydedenie. Bez splnenia týchto formálnych a materiálnych náležitosti listiny o vydedení, by bola táto neplatná, čo sa však v konaní nepreukázalo. Na základe uvedeného súd považuje listinu o vydedení vlastnoručne spísanú a podpísanú poručiteľom dňa 28.11.2005 za platnú.
45. V druhom rade sa súd zaoberal dôvodmi vydedenia uvedenými poručiteľom, na ktoré v prevažnej miere zameral svoje dokazovanie aj vzhľadom ku skutočnosti, že žalobkyne v priebehu sporu nerozporovali skutočnú vôľu a platnosť podpisu poručiteľa uvedeného na listine o vydedení (aj keď v podanej žalobe tak učinili) ako aj upustili od vykonania znaleckého dokazovania za účelom preukázania pravosti podpisu poručiteľa, resp. nenamietali platnosť právneho úkonu pre nedostatok jeho formálnych náležitosti, t.j. súd skúmal, či sú dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení dané. V konkrétnom prípade vydedenia súd posudzoval predovšetkým, či bola pomoc potomka poručiteľovi naozaj potrebná, miera odkázanosti poručiteľa na pomoc potomka, rozpor s dobrými mravmi v konaní potomka, objektívna možnosť potomka poskytnúť poručiteľovi pomoc alebo prejavovať o neho opravdivý záujem, skutočnosť, či nebol nezáujem potomka o poručiteľa vyvolaný samotným poručiteľom a či mal poručiteľ s potomkom záujem udržiavať rodinné vzťahy, resp. či mu nezáujem potomka skutočne prekážal.
46. Na začiatok je potrebné zdôrazniť, že pre určenie, že dôvody vydedenia sú/nie sú dané, je rozhodujúci stav pred spísaním takej listiny o vydedení, t.j. stav predchádzajúci dňu 28.11.2005 a preto aj súd zameral svoje dokazovanie na čas predchádzajúci spísaniu listiny o vydedení, ktorá opierajúc sa o ustanovenie § 469a Občianskeho zákonníka odráža stav vzájomných vzťahov do dňa 28.11.2005 a teda listina o vydedení odráža skutočnosti, ktoré už nastali. Inak povedané, na platné vylúčenie potomka z okruhu dedičov v dôsledku vydedenia prichádza do úvahy len taký zákonný dôvod, ktorý existoval už v čase poručiteľovej vôle o vydedení, t.j. že prejav vôle o vylúčení dediča možno urobiť len vtedy, keď už dedič spĺňal niektorý z dôvodov vydedenia. Skutočnosti a udalosti, ktoré nastali po spísaní tejto listiny poručiteľom, súd považoval len za dokreslenie situácie rodinných a iných vzťahov aké panovali do smrti poručiteľa, pričom tieto sú na základe uvedeného pre daný spor irelevantné.
47. Ako prvý dôvod vydedenia poručiteľ uviedol ustanovenie § 469a ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka, keď poručiteľ môže vydediť potomka, ak v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo iných závažných prípadoch. Poručiteľ zdôraznil, že žalobkyne sa nezaujímajú o jeho zdravotné problémy, napriek tomu, že z dôvodu vážneho ochorenia srdca sa stal invalidným dôchodcom. Skutková podstata uvedeného dôvodu vydedenia vyžaduje, aby bol poručiteľ na pomoc odkázaný, či už z dôvodu staroby, choroby, alebo z iných príčin. Okrem tejto odkázanosti, musí byť na strane potomka vedomosť o tejto odkázanosti a objektívna možnosť pomoc poskytnúť, pričom zabudnúť netreba ani na formuláciu „v rozpore s dobrými mravmi“, ak by totiž poručiteľ odmietol ponúkanú pomoc svojho potomka, dalo by sa síce hovoriť o neposkytnutí pomoci, ale určite nie o neposkytnutí pomoci v rozpore s dobrými mravmi, teda rozpor s etickými a kultúrnymi pravidlami všeobecne uznávanými v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. K naplneniu tohto dôvodu vydedenia nestacˇí, že porucˇitelˇ bol chorý (2x prekonaný infarkt myokardu), dosiahol vek, ktorý možno oznacˇitˇ ako starobu (69 rokov v čase spísania listiny o vydedení) alebo sa ocitol v inej tˇažkej životnej situácii. Potreba pomoci potomka závisí aj na tom, cˇi nie je iná osoba, od ktorej možno predovšetkým ocˇakávatˇ poskytovanie takejto pomoci a ktorá túto pomoc aj reálne poskytuje a poskytovatˇ môže, pretože má pre to lepšie podmienky ako potomok, ktorého sa vydedenie týka. Odhliadnuc od skutočnosti, že v listine o vydedení nie je uvedený konkrétny prípad ani časový údaj o neposkytovaní potrebnej pomoci v chorobe, v starobe alebo iných závažných prípadoch v rozpore s dobrými mravmi (možno sa len domnievať, že ide o obdobie od roku 1994 do 28.11.2005), súd vyhodnotil tento dôvod vydedenia žalobkýň poručiteľom ako nepreukázaný z nasledujúcich dôvodov. Ak by aj súd vzal do úvahy, že poručiteľ prekonal podľa vyjadrenia žalobkýň dva infarkty myokardu, ktorý stav poručiteľ hodnotil ako vážne ochorenie srdca z dôvodu ktorého bol od roku 1994 invalidným dôchodcom, táto skutočnosť sama o sebe nepostačuje na prijatie záveru o neposkytnutí potrebnej pomoci v chorobe, v starobe alebo iných závažných prípadoch v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko ako bolo v konaní preukázané svedeckými výpoveďami, poručiteľ uvedenú pomoc nepotreboval. Ako uviedol svedok C. Q., poručiteľov zdravotný stav bol normálny, spolu opravovali autá, avšak po operácii už poručiteľ upadal. Podľa vyjadrenia svedka F. U., poručiteľ ešte aj keď nosil sáčky na vývod z hrubého čreva, tak stále niečo kutil v tej svojej dielni (zámočnícke práce, zváranie, brúsenie, ohýbanie), šoféroval a chodil na Záhorie, na ryby, doma si pral sám. Uvedené potvrdila i svedkyňa T. R., keď uviedla, že poručiteľ ešte v roku 2005-2006 tejto pomohol s opravou brány, do roku 2010 bol samostatný, fungujúci. Žalobkyňa v 1. rade uviedla, že poručiteľ aj po roku 2005 v garáži vyrábal veci zo železa, všetko zvládal. Z vykonaného dokazovania má súd za to, že zdravotný stav poručiteľa sa zhoršil až po tom, čo tomuto bola zistená rakovina hrubého čreva, cca dva roky pred smrťou (zomr. XX.XX.XXXX), zo skutočnosti ktorej vyplýva, že aj keby hypoteticky poručiteľ skutočne potreboval pomoc v chorobe, v starobe alebo iných závažných prípadoch, túto by potreboval až po spísaní listiny o vydedení, ktoré skutočnosti nemajú žiaden vplyv na dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka ku dňu 28.11.2005. Z výpovede sporových strán, najmä žalobkyne v 1.rade (keď sa poručiteľa náhodou opýtala či niečo nepotrebuje, tak poručiteľ odpovedal, že od nej by neprijal ani pohár vody aj keby na dvore mal skapínať), ale i svedkov (F. U., J. W.) ďalej vyplynula nemenej dôležitá skutočnosť a to, že poručiteľ žalobkyne nikdy nežiadal o pomoc, resp. túto odmietal a súčasne ak by akúkoľvek pomoc potreboval túto si preukázateľne dokázal zabezpečiť sám, ako i prostredníctvom rodiny žalovanej, ale i kamarátov poručiteľa, či kamarátky žalobkyne v 2.rade (J. W.), ktorá o zdravotnom stave poručiteľa žalobkyne informovala. Vzhľadom ku skutočnosti, že poručiteľ si dokázal zabezpečiť akúkoľvek potrebnú pomoc a súčasne keď odmietal pomoc od žalobkýň, nebolo v objektívnych možnostiach žalobkýň pomoc poručiteľovi poskytnúť, inter alia v konaní nebolo preukázané, že by sa poručiteľ ocitol v takej životnej situácii, že bolo nevyhnutné, aby tomuto žalobkyne pomoc poskytli resp. poskytovali. Z uvedeného možno prijať záver, že dôvod vydedenia podľa ustanovenia § 468a ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka uvedený v listine o vydedení spísanej a podpísanej poručiteľom dňa 28.11.2005, nie je daný, nakoľko k nemu nemohlo dôjsť len na základe subjektívneho pocitu poručiteľa.
48. Ako druhý dôvod vydedenia poručiteľ uviedol ustanovenie § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, keď jeho dcéry a ani ich potomkovia neprejavujú o neho a o jeho zdravotné problémy opravdivý záujem, nepovažujú za potrebné spomenúť si na neho pri narodeninách, meninách, sviatkoch a je pre nich cudzím človekom, vulgárne mu nadávajú a osočujú ho. Skutková podstata uvedeného dôvodu vydedenia vyžaduje (s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 5Cdo/239/2009 zo dňa 24.02.2010), aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu ako ani k takému dôvodu vydedenia nestačí subjektívny pocit poručiteľa. O neprejavenie opravdivého záujmu o poručiteľa sa nejedná v prípade, ak nezáujem potomka bola v značnej miere vyvolaná samotným poručiteľom (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 1Cdo/173/1996). Podlˇa ustálenej súdnej praxe je potrebné otázku, cˇi potomok o porucˇitelˇa neprejavoval opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovatˇ mal, posudzovatˇ vždy s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu. Z hlˇadísk, ktoré je potrebné pri tomto dôvode vydedenia vždy skúmatˇ je aj to, cˇi potom potomok mal reálnu možnostˇ o porucˇitelˇa prejavitˇ opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavitˇ, t.j. cˇi porucˇitelˇ mal sám záujem sa s potomkom stýkatˇ a udržiavatˇ s ním bežné príbuzenské vztˇahy; vydedenie prichádza od úvahy len tam, kde porucˇitelˇ o tento blízky príbuzenský vztˇah stojí, kde sa ho nezáujem potomka osobne citovo dotýka, kde mu tento stav vadí, nie v prípade, kedˇ ide o situáciu, kedˇ je mu tento stav lˇahostajný alebo v prípade, kedˇ k nemu aj sám prispel. Je nepochybné, že sa vzťahy v rodine poručiteľa vyostrili v čase rozvodového konania poručiteľa a matky žalobkýň, kedy sa žalobkyne postavili na stranu matky, čo potvrdili aj svedkovia F. U., L. N., J. W., C. Q. a v čase vedenia trestného vyšetrovania, čo potvrdila svedkyňa T. R.. Z uvedeného vyplýva, že takéto správanie žalobkýň, keď žalobkyne neprejavovali o poručiteľa záujem ako by podľa subjektívneho pocitu poručiteľa prejavovať mali, nebolo výlučne zavinením žalobkýň, pretože k takému vzťahu značnou mierou prispel svojím správaním i poručiteľ. Podľa názoru súdu, tak žalobkyne, ako aj poručiteľ majú svoj podiel viny na tom, že vzťahy medzi nimi neboli usporiadané (žalobkyne svedčili v trestnom vyšetrovaní v neprospech poručiteľa), čoho logickým dôsledkom bolo to, že neprejavovali si vzájomnú náklonnosť tak ako by vo vzťahu otec - dcéry prejavovať mali (nenavštevovali sa, neblahoželali si k sviatkom), keď príčinou takéhoto vážneho narušenia vzťahov bolo konanie poručiteľa spočívajúce vo vyhrážkach, fyzických a psychických útokoch na matku žalobkýň ako i nevhodné správanie sa poručiteľa k žalobkyni v 1.rade (ktorá počas trestného vyšetrovania uviedla, že sa poručiteľa bojí, stalo sa i to, že ju chcel stiahnuť zo schodov a pritom ju päsťou udrel do tváre, avšak bol opitý, svoj vzťah k poručiteľovi hodnotila asi ako nepriateľský) a k žalobkyni v 2.rade (ktorá počas trestného vyšetrovania uviedla, že poručiteľa neuznáva ako otca a už dávno ho nenavštevuje v nadväznosti na útoky na matku žalobkýň). Ak aj svedok F. U. tvrdil, že sa mu poručiteľ zveril, že mu žalobkyňa v 2. rade vulgárne nadávala, táto skutočnosť sama o sebe nemôže odrážať dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, keď sa navyše takéto správanie žalobkyne v 2.rade ani spoľahlivo v konaní nepreukázalo. Vzhľadom na uvedené, keď v konaní bolo jednoznačne preukázané, že o takéto zlé, neusporiadané vzťahy medzi poručiteľom a žalobkyňami sa značnou mierou pričinil poručiteľ, nemôže byť takáto skutočnosť podľa názoru súdu na ujmu žalobkyniam s dôsledkom ich vydedenia. Ako uviedol i svedok F. U., poručiteľ si neželal a výslovne zakázal informovať žalobkyne o tom kde leží a ako sa má, nedal žalobkyniam najavo, aby ho nejako kontaktovali, nepodvolil sa a nikoho neprosil. Svedkyňa J. W. taktiež potvrdila, že poručiteľ nemal záujem, aby sa žalobkyne o neho starali, ani si neprial, aby ho tieto navštevovali v nemocnici. Uvedené preukazuje, že poručiteľ nemal záujem o kontakt so svojimi dcérami (žalobkyne), inak povedané z dokazovania nevyplynulo, že poručiteľ sám mal záujem sa so svojimi dcérami stýkať, udržovať s nimi blízky bežný príbuzenský vzťah, ako ani nebolo preukázané, že by poručiteľ o takýto bežný príbuzenský vzťah vôbec stál a že sa ho nezáujem žalobkýň citovo dotýkal alebo že mu tento stav dokonca prekážal, ale práve naopak, tento vzťah bol poručiteľovi ľahostajný až hraničiaci s potrebou robiť žalobkyniam na prieky (čo potvrdila i svedkyňa J. W.). Nemožno preto vzťah medzi poručiteľom a žalobkyňami považovať za spôsobený výlučne žalobkyňami, pretože poručiteľ o žalobkyne neprejavoval záujem, čím im neumožnil, aby ony prejavovali záujem o poručiteľa, teda nie vzťah žalobkýň k poručiteľovi, ale vzťah poručiteľa k žalobkyniam bol v rozpore s dobrými mravmi. Nezáujem poručiteľa logicky navodil nezáujem žalobkýň. Z uvedeného možno prijať záver, že dôvod vydedenia podľa ustanovenia § 468a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka uvedený v listine o vydedení spísanej a podpísanej poručiteľom dňa 28.11.2005, nie je daný.
49. Podľa sledu skutkových okolností je nesporné, že vzťahy medzi poručiteľom a žalobkyňami a ďalšími členmi rodiny boli spočiatku primerané povahe životných situácii (žalobkyni v 1.rade postavil/pristavil bytovú jednotku) a charakteru poručiteľa, o ktorom sa svedkyňa J. W. vyjadrila ako o povahe tvrdohlavej, svedok F. U. ako o povahe prchkej so sklonom k výbuchom a žalobkyne (v rámci rozvodového konania) ako o povahe agresívnej. Vzťahy sa zhoršili vtedy, keď sa žalobkyne postavili na stranu matky v rámci rozvodového konania (12.09.2001-26.09.2002) ako i trestného vyšetrovania (začiatkom roka 2003), t.j. vypovedali v neprospech poručiteľa, pričom neprimeraný záujem na získaní vlastníckeho práva žalobkýň k nehnuteľnostiam vo vlastníctve poručiteľa nebol spoľahlivo preukázaný. S poukazom na uvedené, síce nasvedčuje správaniu žalobkýň v rozpore s tým, čo by subjektívne poručiteľ mohol očakávať od dcér (žalobkýň), avšak nie je to dôvod postačujúci na vydedenie. Súd má za preukázané, že listina o vydedení zo dňa 28.11.2005 bola skutočne spísaná poručiteľom počas vedenia trestného konania, ktoré začalo v januári 2003 (právoplatnosť rozsudku o rozvode manželstva poručiteľa nastala dňa 29.10.2002) a skončilo právoplatným trestným rozkazom tunajšieho súdu zo dňa 31.08.2009, na základe ktorého bol poručiteľ uznaný za vinného pre trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a jednotlivcov, keď sa vyhrážal usmrtením matke žalobkýň a žalobkyniam. Uvedené navyše sám poručiteľ zdôrazňuje i v listine o vydedení, keď sa odvoláva na súdne konania v ktorých mali pri výpovedi žalobkyne klamať, čo možno charakterizovať ako skutočný úmysel poručiteľa vydediť žalobkyne hľadajúc si dôvod v ustanovení § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka.
50. Na základe uvedeného právneho a skutkového posúdenia veci možno zhrnúť, že dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení poručiteľa V. Q., narodeného dňa XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX, zo dňa 28.11.2005, nie sú dané. Určenie neexistencie dôvodov vydedenia spôsobuje neúčinnosť tohto jednostranného právneho úkonu avšak nie jeho neplatnosť. Neplatnosť právneho úkonu môže nastať len z dôvodov uvedených v ustanovení § 37 až § 40 a § 469a ods. 3 v spojení s § 476 Občianskeho zákonníka, ktoré však v konaní najavo nevyšli, resp. ostali nesporné. Preto listinu o vydedení síce možno považovať za platnú, ale vzhľadom na jej neúčinnosť (keď dôvody vydedenia nie sú dané), na túto nemožno prihliadať v dedičskom konaní po poručiteľovi. A teda ak súd vyslovil neúčinnosť listiny o vydedení, v ktorej poručiteľ neúčinne vydedil svoje dcéry (žalobkyne), táto neúčinnosť sa vzťahuje aj na potomkov žalobkýň, uvedených v listine o vydedení, bez ohľadu na to, či sa aj oni dopustili skutkov uvedených v ustanovení § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka.
51. Záverom súd dodáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn. aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazom súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.
52. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyne mali vo veci úspech tým, že súd vyslovil, že dôvody vydedenia ne sú dané (aj napriek skutočnosti, že listina o vydedení je síce platná, ale pre dedičské konanie neúčinná), preto týmto vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='233/1995%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 <aspi://module='ASPI'&link='233/1995%20Z.z.%252329'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zákona č. 233/1995 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='233/1995%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>).