Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Csp-136-2018.pdf
PDF · 90.22 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-8Csp/136/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca samosudkyňou JUDr. Miroslavou Kvetkovou v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, sídlom Bratislava, Mýtna 48, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom AK v Bratislave, Mýtna 48 proti žalovanému: X. Ď., W.. XX.XX.XXXX, F. Q. XXX o zaplatenie 350,92 Eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 339,04 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 339,04 Eur od 05.12.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalobca m á nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 93,22 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 27.09.2018 sa pôvodný žalobca VÚB, a.s. domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 350,92 Eur s príslušenstvom z titulu zmluvy o pôžičke. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca - spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. uzavrela so žalovaným dňa 09.04.2014 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mu poskytol pôžičku vo výške 513,- Eur na kúpu tovaru. Žalovaný uhradil akontáciu vo výške 58,- Eur a zaviazal sa splatiť úver v 68 mesačných splátkach po 10,- Eur, celkovo sumu 680,- Eur (bez akontácie). Žalovaný okrem akontácie uhradil spolu sumu 250,- Eur. Keďže žalovaný nesplácal úver riadne a včas, právny predchodca žalobcu dňa 28.09.2015 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžných splátok s upozornením na možnosť zosplatnenia. Nakoľko k úhrade nedošlo, dňa 19.11.2015 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 29.11.2015. Dlžná suma predstavuje dlžné splátky vo výške 589,04 Eur (bez akontácie) a náklady na vymáhanie pohľadávky vo výške 11,88 Eur po odpočítaní úhrad vo výške 250,- Eur. Náklady na vymáhanie pohľadávky sú súčasťou pohľadávky v zmysle čl. 13.5 Všeobecných obchodných podmienok a jedná sa o náklady spojené s mimosúdnym vymáhaním danej pohľadávky. Ich výška je určená percentuálnym podielom zo sumy vymoženej pohľadávky na základe čiastkových úhrad žalovaného po zosplatnení.
2. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 8Csp/136/2018-73 zo dňa 28.01.2019 bola pripustená zmena žalobcu z VÚB, a.s., IČO: 31 320 155 na spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154.
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 08.11.2018, v ktorom uviedol, že si je vedomý dlhu a je ochotný ho splácať vo forme splátok.
4. Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Keďže žalovaný v danej veci nepoprel žiadne zo skutkových tvrdení žalobcu, súd z nich pri rozhodnutí vo veci vychádzal.
5. Pôvodný žalobca navrhoval vzhľadom na vyjadrenie žalovaného rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku. Súd má za to, že nie sú splnené podmienky na vydanie rozsudku pre uznanie nároku, podanie žalovaného je veľmi všeobecné, výslovne neuviedol, že uznáva uplatnený nárok, len uviedol, že si je vedomý dlhu, z čoho nemožno vyvodiť uznanie celej žalovanej sumy. Preto súd nerozhodol vo veci rozsudkom pre uznanie nároku.
6. Podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej len CSP alebo Civilný sporový poriadok) pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- Eur. Žalobca sa v predmetnej veci domáha zaplatenia sumy 350,92 Eur, čo je menej ako 1.000,- €, ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné. Preto súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s § 297 Civilného sporového poriadku.
7. Súd po prečítaní žaloby a písomných podaní strán sporu vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov - zmluvy o pôžičke zo dňa 09.04.2014, súhlasu so spracovaním osobných údajov, štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere, výpisu z účtu žalovaného, predžalobnej upomienky zo dňa 28.09.2015, oznámenia o zosplatnení zo dňa 29.11.2015, notárskej zápisnice o projekte rozdelenia spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. zlúčením, ako aj oboznámením sa s celým obsahom spisu. Vykonanie iných dôkazov nebolo navrhnuté. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
8. Z predloženej zmluvy súd zistil, že dňa 09.04.2014 uzatvoril žalovaný so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. zmluvu o úvere, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky na kúpu tovaru v hodnote 571,- Eur, pričom žalovaný sa zaviazal uhradiť akontáciu vo výške 58,- Eur a úver splatiť v 68 mesačných splátkach po 10,- Eur. V zmluve bola dohodnutá celková čiastka úveru 680,- Eur, celkové náklady spotrebiteľa 167,- Eur, výška úrokovej sadzby 10,84 % ročne, RPMN 10,84 %, priemerná RPMN 25,82 %, termín konečnej splatnosti december 2019 a splatnosť splátok podľa splátkového kalendára, inak do 20. dňa kalendárneho mesiaca.
9. Z predloženého výpisu z účtu žalovaného a nepopretých skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že žalovaný úver čerpal, ale ho riadne a včas nesplácal. Celková suma dlžných splátok, ktorú mala žalovaná uhradiť, predstavuje podľa predloženého výpisu z účtu žalovaného sumu 647,04 Eur (vrátane akontácie). Žalovaný výpisu z účtu uhradil spolu sumu 308,- Eur (vrátane akontácie).
10. Z predložených výziev a nepopretých skutkových tvrdení žalobcu súd zistil, že žalovaný neuhrádzala splátky riadne a včas, preto ho veriteľ vyzval listom zo dňa 28.09.2015 na zaplatenie dlžných splátok úveru. Následne dňa 19.11.2015 zosplatnil úver a vyzval žalovaného listom zo dňa 29.11.2015 na zaplatenie celého zostatku úveru. Žalovaný dlžnú sumu úveru neuhradil.
11. Z predloženej notárskej zápisnice vyplýva, že po zániku spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. je jej právnym nástupcom spoločnosť VÚB, a.s.. Predmetná pohľadávka bola postúpená zo VÚB, a.s. na žalobcu.
12. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom znení (ďalej len Obchodný zákonník) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy o úvere (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi..
14. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu zmluvu, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky, ktoré sa zaviazal splatiť v mesačných splátkach. Zmluvu posúdil súd ako zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a zároveň ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len Občiansky zákonník), keďže ju právny predchodca žalobcu uzatváral v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný mal postavenie spotrebiteľa (fyzická osoba nekonajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti). Na základe tohto záveru musí mať zmluva náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, podlieha režimu ochrany spotrebiteľa podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch a zákona o ochrane spotrebiteľa.
15. Predmetná zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch a Obchodným zákonníkom, súdom neboli zistené žiadne neprijateľné podmienky, ktoré by spôsobovali neplatnosť ustanovení, na základe ktorých sa žalobca domáha náhrady dlžných súm. Žalobca preukázal, že žalovanému boli poskytnuté peňažné prostriedky, ktoré sa žalovaný zaviazal splatiť za podmienok dohodnutých v zmluve spolu s úrokmi v dohodnutej výške. Žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti a úver riadne a včas nesplácal, na základe čoho došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru a žalovaný bol povinný uhradiť celý zostatok úveru, čo žalovaný neurobil. Dlžná suma úveru predstavuje sumu 339,04 Eur (výška zosplatnených splátok 589,04 - úhrady 308,- Eur). Súd má za to, že žaloba je v tejto časti dôvodná a žalovaný je povinný uhradiť túto dlžnú sumu úveru a to žalobcovi, na ktorého postúpením prešla pohľadávka i všetky práva s ňou spojené.
16. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 339,04 Eur.
17. Podľa § 369 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
19. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v platnom znení je výška úrokov z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
20. Keďže si žalovaný svoj dlh riadne a včas nesplnil, dostal sa do omeškania a žalobcovi vzniklo právo na úroky z omeškania v súlade s citovanými ustanoveniami, teda vo výške určenej vykonávacím predpisom k Občianskemu zákonníku. Úroky z omeškania patria žalobcovi vo výške 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. Úver bol zosplatnený k 19.11.2015, od 20.11.2015 je žalovaný v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania až od neskoršieho dátumu 05.12.2015, preto boli úroky z omeškania priznané až od tohto dátumu. Výška zákonných úrokov z omeškania z dlžnej sumy predstavuje 5,05 % ročne, keďže základná úroková sadzba ECB k prvému dňu omeškania (20.11.2015) bola 0,05 %. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania z istiny v správnej výške a za obdobie omeškania žalovanej.
21. Vzhľadom na uvedené súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 339,04 Eur od 05.12.2015 do zaplatenia.
22. Žalovaný uviedol, že je ochotný uhradiť dlh v splátkach. Žalovaný neuviedol žiaden dôvod, prečo by mu malo byť umožnené splácanie dlžnej sumy v splátkach, preto ho súd zaviazal na plnenie v zákonnej lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
23. Žalobca si uplatnil i náhradu nákladov na vymáhanie pohľadávky vo výške 11,88 Eur a úrokov z omeškania z nich. Žalobca napriek výzve súdu neuviedol, o aké náklady ide, ako vznikli, nepreukázal ich vznik v uplatnenej výške, preto náklady nemohli byť žalobcovi priznané. V zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú i náklady spojené s jej uplatnením. Na to, aby bolo toto príslušenstvo priznané, je ale nevyhnutné, aby veriteľ popísal, o aké náklady ide, ako vznikli a preukázal ich výšku. Žalobcovi nemožno priznať náklady spojené s uplatnením pohľadávky bez toho, aby boli uvedené okolnosti, na základe ktorých tieto vznikli a bez toho, aby boli tieto náklady preukázané. Z listinných dôkazov vynaloženie nákladov vo výške 11,88 € v súvislosti s uplatnením pohľadávky nevyplýva, to že takáto položka je uvedená v prehľade splátok a úhrad žalovaného nepreukazuje ich vznik a výšku.
24. Súd má za to, že je na žalobcovi, aby v žalobe uviedol všetky podstatné skutkové tvrdenia a označil dôkazy na ich preukázanie. Povinnosť tvrdenia a preukázania rozhodujúcich skutočností (dôkazné bremeno) je na žalobcovi, ktorý v prípade, ak nepopíše podstatné okolnosti sporu, prípadne nepreukáže svoje tvrdenia, nemôže byť v spore úspešný. Súd nemôže sám iniciatívne pátrať v právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a hľadať, ktoré nároky žalobca voči žalovanému má a v akej výške. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno ani nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca je tzv. "pánom sporu", sám musí v žalobe uviesť, aký nárok si voči žalovanému uplatňuje, z akých skutkových okolností tento nárok vyvodzuje a musí ho preukázať. Ak ostanú napriek výzve súdu niektoré skutkové okolnosti nejasné, prípadne nebude zrejmé, o aké nároky v spore ide, žalobca nemôže byť ohľadne takéhoto nároku úspešný.
25. V danej veci žalobca nepreukázal vznik nákladov spojených s uplatnením pohľadávky zo zmluvy vo výške 11,88 €, dokonca ani neuviedol, o aké náklady ide a za akých okolností vznikli. Súd má za to, že v tejto časti žaloby si žalobca nesplnil povinnosť tvrdenia podstatných skutočností na rozhodnutie a ani neuniesol dôkazné bremeno ohľadne týchto nákladov, preto považuje súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 11,88 Eur a úrokov z omeškania z nej za nedôvodnú.
26. Vzhľadom na uvedené súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 11,88 Eur a úrokov z omeškania z tejto sumy zamietol.
27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech v prevažnej časti, priznal nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v pomernej časti. Žalobca bol úspešný v časti ohľadne náhrady sumy 339,04 Eur a žalovaný v časti ohľadne zaplatenia sumy 11,88 Eur. Pomer úspechu strán je teda 96,61 : 3,39, čistý úspech žalobcu je v rozsahu 93,22 %. Nárok na náhradu trov konania preto patrí žalobcovi voči žalovanému v rozsahu 93,22 %. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Revúca v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.