Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cr/1/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, v spore žalobkyne: I. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., U. XXXX/X, zastúpená JUDr. Annou Kohajdovou, advokátkou so sídlom v Nových Zámkoch, Forgáchova bašta 7, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium Legal, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 28.02.2018 domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Bratislava, Vansovej 2, IČO: 45 744 971, sp. zn. SRSAspA 10893/16 zo dňa 29.06.2016. Žalobu odôvodňovala tým, že 14.02.2018 jej bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 06.02.2018 vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jozefa Krutého a z obsahu poučenia sa dozvedela, že môže podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Konania, ktoré predchádzalo vydania rozhodcovského rozsudku sa nezúčastnila, keďže o ňom nemala žiadnu vedomosť, nakoľko v období od augusta 2015 do 15.12.2016 sa nachádzala mimo územia Slovenskej republiky, v USA. Z týchto dôvodov nemohla ovplyvniť výsledok rozhodcovského konania. Namietala právomoc stáleho rozhodcovského súdu, nakoľko nemala vedomosť o obsahu dokumentu, na základe ktorého jej bola daná možnosť rozhodnúť sa o výbere súdu príslušného na konanie. Mala za to, že išlo o podmienku spôsobilú vyvolať faktickú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi ňou ako spotrebiteľom a žalovaným. Žalovaný využil jej kritickú ekonomickú situáciu, na základe čoho dosiahol uzatvorenie dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, pričom mala za to, že v čase uzatvorenia dohody bol jej dlh premlčaný, avšak o tejto skutočnosti pri podpise dohody nevedela a nemala vedomosť o obsahu inštitútu premlčania. Zároveň poukázala na ustanovenie § 558 druhá veta Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa namietala neprimerane vysoký úrok vo výške 23,64 % ročne. Z obsahu rozsudku nevyplýva, či predmetná zmluva bola posudzovaná aj z hľadiska jej prijateľnosti, resp. obsahu nekalých zmluvných podmienok z pozície spotrebiteľa. Ak by zmluva neobsahovala všetky náležitosti, bolo by možné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobkyňa poukázala na niektoré dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku, avšak ich naplnenie nijakým spôsobom nepreukázala. Žalovaný mal za preukázané, že dňa 01.07.2005 uzatvorila žalobkyňa ako dlžník s právnym predchodcom žalovaného

zmluvu č. XXXXXXX s označením „žiadosť o vydanie pôžičkovej karty ŽOLÍK vydávanej v spolupráci s SKK“, na základe ktorej jej boli poskytnuté finančné prostriedky. Prvý úverový rámec vo výške 1 095,40 eur (33 000 Sk)m ktorý bol dňa 21.03.2006 navýšený na sumu 1 394,14 eur (42 000 Sk). Peňažné prostriedky sa žalobkyňa zaviazala uhrádzať v schválených minimálnych mesačným splátkach. Žalobkyňa porušila zmluvné povinnosti a následne bola pohľadávka postúpená na žalovaného zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 07.06.2013. Po postúpení pohľadávky viedol žalovaný so žalobkyňou mimosúdne rokovania ohľadne uspokojenia nadobudnutej pohľadávky. Výsledkom rokovaní bola vôľa a ochota žalobkyne predmetnú pohľadávku uhradiť, avšak z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov tak urobiť nevedela. Žalobkyňa podpísala dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky. Jednalo sa o dve dohody zo dňa 29.11.2013 a 03.06.2017. Právomoc rozhodcovského súdu na rozhodovanie bola daná rozhodcovskou zmluvou, ktorá bola podpísaná dobrovoľne. Rozhodcovská zmluva mala charakter individuálneho dojednania a žalobkyňa mala možnosť odmietnuť uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, prípadne od zmluvy odstúpiť podľa článku 3 bod 3.3. Žalobkyňa mala možnosť výberu príslušného súdu na konanie, pretože jej bola zaslaná výzva na označenie stáleho rozhodcovského súdu v zmysle § 73 ods. 8 Zákona č. 335/2014. Na základe týchto skutočností došlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy. Žalovaný poukázal na uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 28.01.2016, sp. zn. 9CoE/265/2015. Žalovaný mal za to, že zmluva spĺňala všetky náležitosti vyžadované zákonom účinnom ku dňu jej uzatvorenia, s prihliadnutím na osobitný charakter poskytnutého úveru. Splatnosť úveru závisí od dlžníka a pri jeho uzavretí nie je možné určiť rozsah a periodicitu čerpania úveru dlžníkom. Žalobkyňa svoj splatný dlh riadne uznala, čo do právneho dôvodu a výšky, a to opakovane dňa 29.11.2013 v zmysle článku 2 bod 2.1 dohody, ako aj v zmysle článku 2 dohody zo dňa 03.06.2014. Žalobkyňa vyhlásila, že má vedomosť o premlčaní svojho dlhu a jeho následkoch. Podpisom dohody došlo k naplneniu ustanovenia § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka. Na základe týchto skutočností žalovaný odmieta tvrdenie žalobkyne ohľadne premlčania. Žalovaný vynaložil dostatočnú snahu a splnil si svoju povinnosť ohľadom doručovania všetkých predmetných písomností žalobkyni. Žalovaný nemal vedomosť o tom, že žalobkyňa sa dlhodobo nezdržiava na území SR, nenahlásila zmenu pobytu, prípadne zmenu korešpondenčnej adresy. Sama sa ukrátila o možnosť domáhať sa ochrany svojich práv. Žalovaný poukázal na názor Najvyššieho súdu (uznesenie z 08.11.2011, 1Sžr/38/2011), v ktorom sa uvádza a dáva do pozornosti zásada, ktorá platila už v rímskom práve, že „právo patrí bdelým“. Žalovaný mal za to, že neboli naplnené dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 45 ods. 1 Zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a oboznámením listinných dôkazov, a zistil tento skutkový a právny stav:

3.1 Zamestnávateľ žalobkyne potvrdil, že žalobkyňa bola zamestnaná od 21.01.2005 a jej čistý mesačný príjem v priemere za posledných 6 mesiacov bol vo výške 16 497 Sk (548 eur).

3.2 Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 07.06.2013 postupca Všeobecná úverová banka, a. s. postúpil na postupníka EOS KSI Slovensko, s. r. o. pohľadávky identifikované v zozname pohľadávok s tým, že z prílohy k zmluve vyplýva, že bola postúpená i pohľadávka žalobkyne z kreditnej karty so zostatkom istiny vo výške 1 861,0 eur a úroku 125,10 eur s mesačnou splátkou vo výške 74,98 eur s tým, že posledná úhrada bola realizovaná 23.11.2011.

3.3 Žiadosť žalobkyne adresovaná postupníkov, t. j. žalovanému zo dňa 13.04.2015, aby záväzok v sume 2 249,68 eur bol vymáhaný zrážkami zo mzdy a zároveň uviedla adresu zamestnávateľa F. T. s. r. o., Šaľa, Hlavná 39.

3.4 Dňa 10.06.2005 žalobkyňa požiadala o vydanie pôžičkovej karty ŽOLIK vydávanej v spolupráci s SKK. V zmysle žiadosti bol schválený úverový rámec vo výške 1 095 eur (33 000 Sk) s mesačnou splátkou 36,50 eur ( 1 100 Sk). V čase schválenia úveru bol čistý mesačný príjem žalobkyne vo výške 16 497 Sk.

3.5 Žalobkyňa so žalobcom uzavrela dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach dňa 29.11.2013, z ktorej vyplýva, že dlžná istina so zmluvy zo dňa 01.07.2005 je vo výške 1 826,90 eur a príslušenstvo vo výške 125,10 eur, náklady na inkasné konanie vo výške 150 eur a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z istiny za dobu od 31.03.2010. Žalobkyňa sa zaviazala záväzok splácať v splátkach vo výške 20 eur mesačne, vždy do 10-teho dňa v mesiaci, s dátumom prvej splátky 10.12.2013.

3.6 Dňa 09.06.2014 žalobkyňa uzavrela so žalovaným dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach vo výške 20 eur mesačne, vždy k 20-temu dňu v mesiaci, s dátumom splatnosti prvej splátky 20.06.2014 a s dátumom splatnosti poslednej splátky 20.12.2014. Celková dlžná suma bola vo výške 2 276,40 eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 1 796,90 eur a ostatného príslušenstva zo zmluvy vo výške 125,10 eur a úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 861,90 eur za dobu od 01.06.2013 do splatnosti poslednej splátky.

3.7 Dňa 03.06.2014 žalobkyňa uzavrela ako dlžník s veriteľom rozhodcovskú zmluvu, v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzatvorenej pod zhodným číslom spisu ako je uvedené v záhlaví zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15-tich kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Zmluvné strany sa dohodli, že každá zo strán má právo odstúpiť od tejto zmluvy, aj bez uvedenia dôvodu, a to najneskôr v deň predchádzajúci dňu podania žaloby na Stálom rozhodcovskom súde podľa čl. 3 bod 3.3 Rozhodcovskej zmluvy.

3.8 Žalobkyňa dňa 29.11.2013 podpísala dotazník k dohode o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach a rozhodcovskej zmluve, z ktorého vyplýva, že žalovaný vypracoval a predložil jej dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach na základe jej požiadavky a výška splátok a doba splácania je vyjadrením jej záujmu a jej schopnosti záväzok uhradiť. Súhlasila s tým, že všetky finančné nároky veriteľa uvedené v dohode o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach sú správne vypočítané a chce ich uhradiť. Súhlasila a vyhlásila, že chce uzavrieť dohodu o uznaní záväzku ako aj rozhodcovskú zmluvu. Zároveň vyhlásila, že jej boli vysvetlené podmienky rozhodcovského konania, ako aj rozhodcovskej zmluvy a možnosť odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy.

3.9 Žalovaný dňa 23.10.2015 doručil žalobkyni v zmysle predloženého podacieho hárku výzvu na označenie Stáleho rozhodcovského súdu a upozornenie na výšku nesplatenej pohľadávky a výzvu na jej úhradu v celkovej sume 2 612,80 eur, ktorá pozostáva z pohľadávky vo výške 1 696,90 eur, úroku z omeškania vo výške 359,87 eur a ostatného príslušenstva vo výške 275,10 eur, ako aj trov konania vo výške 280,93 eur.

3.9.1 Listom zo dňa 12.02.2016 žalovaný v zmysle podacieho hárku doručil žalobkyni oznámenie o výbere Stáleho rozhodcovského súdu podľa § 73 ods. 8 zákona č. 335/2014 Z. z. Žalovaný vybral Stály rozhodcovský súdu zriadený pri Asociácii pre arbitráž so sídlom Bratislava, Vansovej 2, IČO: 45 744 971.

3.10 Žalovaný doručil žalobkyni dňa 17.06.2014 pokus o zmier, v zmysle ktorého ju vyzval, aby najneskôr do 20.06.2014 zaplatila dlžnú sumu vo výške 2 231,70 eur, ktorá pozostáva z neuhradeného úveru vo výške 1 796,90 eur, úroku vo výške 159,70 eur a nákladov inkasného konania vo výške 150 eur a poplatkov vo výške 125,10 eur.

3.11 Pokusom o zmier zo dňa 12.02.2016 žalovaný vyzval žalobkyňu na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 2 863,51 eur do 19.02.2016, ktorá pozostáva z neuhradeného úveru vo výške 1 696 eur, úroku 405,71 eur, nákladov inkasného konania 150 eur, poplatkov 125,10 eur, trov konania 195,20 eur, režijného paušálu 20,60 eur, trov mediačného konania 215,34 eur a poplatku za mediačné konanie 54,66 eur.

3.12 Z výpisov pôžičkovej karty ŽOLIK (č. l. 144 a nasl.) vyplýva, že do uzatvorenia prvej dohody o uznaní záväzku, t. j. do termínu 29.11.2013 žalobkyňa čerpala peňažné prostriedky v celkovej výške 4 425,45 eur. Žalobkyňa uhradila peňažné prostriedky vo výške 6 716,27 eur pôvodnému veriteľovi. Po postúpení pohľadávky žalobkyňa uhradila ešte platby v celkovej výške 35eur, t. j. uhradila sumu vo výške 6 751,27 eur. Do uzatvorenia druhej dohody o uznaní záväzku, t. j. do termínu 03.06.2014 žalobkyňa uhradila peňažné prostriedky v celkovej výške 30 eur. Po uzatvorení druhej dohody o uznaní záväzku uhradila peňažné prostriedky v celkovej výške 210 eur s tým, že poslednú splátku uhradila 08.11.2016 vo výške 10 eur.

3.13 Stály rozhodcovský súdu zriadený pri Asociácii pre arbitráž so sídlom Bratislava, Vansovej 2 rozhodol rozhodcovským rozsudkom pod sp. zn. SRSAspA 10893/16 zo dňa 29.06.2016 tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 2 092 eur, úrok z omeškania vo výške 355,13 eur, úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1 696,90 eur od 02.10.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj trovy konania vo výške 146,83 eur súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia vo výške 215,80 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalovanej boli na základe zmluvy č. XXXXXXX poskytnuté finančné prostriedky a žalovaná porušila dohodnuté zmluvné podmienky. Následne uzatvorila dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, čo do výšky, ktorý sa zaviazala splácať pod stratou výhody splátok. Súd mal preukázané, že strany sporu uzavreli dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach dňa 03.06.2014. Žalovaná uznala svoj dlh pozostávajúci z istiny vo výške 1 796,90 eur, príslušenstva vo výške 125,10 eur a úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 861,90 eur od 01.06.2013 do zaplatenia. Z poučenia rozsudku vyplýva, že žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 3 mesiacov od doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania.

3.14 Z pripojeného spisu tunajšieho súdu pod sp. zn. 17Er/44/2017 mal súd preukázané, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. doručil žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 23.01.2017 v zmysle rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii arbitráž so sídlom Bratislava, Vansovej 2 pod sp. zn. SRSAspA 10893/16 zo dňa 29.06.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť 26.11.2016. Okresný súd Nové Zámky poveril poverením zo dňa 07.07.2017 súdneho exekútora v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. vykonaním exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku. Proti tomuto upovedomeniu doručila námietky povinná dňa 28.02.2018, v ktorých poukazovala na to, že v čase doručovania rozsudku ako exekučného titulu sa zdržiavala mimo Slovenskej republiky. V súvislosti s rozhodcovskou doložkou, nemala možnosť voľby, či príjme alebo neprijme návrh na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy. Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vidí aj v geografickom faktore v zmysle judikatúry súdneho dvora. Súdny dvor v spojených veciach C-240/98 až C-244/98 konštatoval existenciu rizika, že spotrebiteľ nedokáže poukázať na nekalú podmienku. Ako 60 ročná osoba dodnes nerozumie pojmu rozhodcovské konanie. Mala za to, že exekúcia je neprípustná a navrhla, aby súd rozhodol o zastavení exekúcie voči jej osobe. Povinná osoba upovedomenie o začatí exekúcie prevzala dňa 14.12.2018, tak ako to vyplýva z č. l. 40.

4. Žalobkyňa vo svojej výpovedi upresnila, že je pravdou, že podpísala v roku 2005 zmluvu, v zmysle ktorej jej bola poskytnutá karta na čerpanie úverového rámca vo výške 33 000 Sk. Koľko finančných prostriedkov vyčerpala udať nevedela, ale bola povinná ich splácať v splátkach po 1 000 - 1 100 Sk mesačne, čo aj realizovala, kým bola zamestnaná. Nezamestnaná bola v rokoch 2009 a 2010 a žiadala veriteľa o odpustenie splátok. Zamestnala sa hneď potom, v rokoch 2010 alebo 2011 a opätovne jej zamestnávateľ strhával splátky v zmysle zmluvy. Akú výšku finančných prostriedkov vyčerpala, akú zaplatila, udať nevedela. Nevedela, či podpisovala ďalšiu úverovú zmluvu. Prišiel jej papier, že môže čerpať vyššiu sumu. Čerpala finančné prostriedky nepravidelne podľa finančnej situácie. Vyhľadal ju pracovník žalovaného v roku 2013 u nej doma a podpísala rozhodcovskú zmluvu s tým, že jej bolo vysvetlené, že bude splácať zvyšok žalovanej pohľadávky v splátkach vo výške 20 eur, jednalo sa o najmenšiu splátku a odvíjalo sa to od toho, aký bude mať príjem. Poriadne si to neprečítala, avšak dobrovoľne podpísala. Bolo jej povedané, že rozhodcovská zmluva k tomu patrí a ona ju podpísala. Podpísala aj druhú rozhodcovskú zmluvu zo dňa 03.06.2014 ako aj dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, pretože mala i viaceré záväzky. Bol u nej iný pracovník ako v roku 2013. Okrem tejto zmluvy, z ktorej je spor, mala i ďalšiu zmluvu so spoločnosťou Quatro, kde čerpala rovnako finančné prostriedky kartou. Domnievala sa, že by mala mať sumu, ktorá jej bola poskytnutá v zmysle zmluvy, ktorá je predmetom sporu, už vyplatenú, pretože štyri roky pracovala v Samsungu a splácala mesačné splátky zrážkami zo mzdy vo výške 1 100 Sk mesačne. K žiadosti zo dňa 14.04.2015 (č. l. 43) uviedla, že v tom čase mala rodinné problémy a keď prišiel papier platiť, tak sa rozhodla, že požiada o zrážky zo mzdy. Momentálne sa už situácia ukľudnila a uvedomila si, že prečo by mala stále platiť, keď už toľko zaplatila. V žiadnom prípade nemala v úmysle vyhnúť sa svojim povinnostiam a preto splnomocnila svoju dcéru na preberanie všetkých zásielok i doručovaných do vlastných rúk v období, keď sa nezdržiavala na území SR. Dcéra listiny preberala, aj ju o nich informovala, avšak v prejednávanom spore žiadne kroky nepodnikla. Nevedela sa vyjadriť, či ju dcéra oboznámila s rozhodcovským rozsudkom. Na základe týchto skutočností žiadala žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

4.1 Právna zástupkyňa žalobkyne zdôraznila, že rozhodcovskú zmluvu považuje za absolútne neplatnú s poukazom na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu a žalobkyňa do nej nijako zasiahnuť nemohla. Jednalo sa o nerovnováhu práv a povinností zúčastnených strán. Nie je jej jasné, prečo sa v predmetnom spore objavili dve rozhodcovské zmluvy, keď sa jednalo len o navýšenie úveru na strane žalobkyne. A k navýšeniu úverového rámca došlo v roku 2006. Prvá rozhodcovská zmluva bola z roku 2013 a úver bol z roku 2005 a k navýšeniu došlo v roku 2006. Možnosť výberu je len systémovo zdanlivá, poukázala na uznesenie sp. zn. 6Co/373/2017. Za rovnakých okolností ako rozhodcovská zmluva, bola podpísaná i dohoda o uznaní dlhu, kde je uvedená rozdielna suma ako bola žalovaná na rozhodcovskom súde. Rozhodcovské zmluvy neboli individuálne dojednané, preto nemohol byť vydaný rozhodcovský rozsudok a na základe toho navrhla žalobe vyhovieť. 5. Právny zástupca žalovaného upresnil, že nárok vznikol zo zmluvy uzavretej dňa 01.07.2005 pod č. XXXXXXX, v zmysle ktorej bol žalobkyni poskytnutý úverový rámec 33 000 Sk (1 095,40 eur) s tým, že na žiadosť žalobkyne jej bol navýšený úverový rámec na sumu 42 000 Sk (1 394,14 eur), v zmysle žiadosti žalobkyne zo dňa 17.03.2006, potvrdení zamestnávateľa o príjme (č. l. 33) dňa 21.03.2006 na uvedenú sumu. Obe dohody a rozhodcovské zmluvy sa týkajú len zmluvy pod č. XXXXXXX s tým, že v roku 2013 bola uzavretá prvá rozhodcovská zmluva a následne mala byť žalobkyni zaslaná druhá, ktorá bola podrobnejšie, ale stále sa týka tej istej zmluvy. Na základe uvedených zmlúv bol podaný návrh i na rozhodcovský súd. V zmysle dohody o uznaní záväzku z roku 2014 je celková dlžná suma vo výške 2 276,40 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 1 796,90 eur, ostatného príslušenstva a úrokov z omeškania ročne zo sumy 1 861,90 eur. Žalobkyňa zaplatila sumu 165 eur, a preto v návrhu na vydanie rozhodcovského rozsudku je uvedená suma 2 092 eur s prísl. a vyčíslenými úrokmi 355,13 eur a úrokov z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 1 696,90 eur od 02.10.2015. Od istiny 1 796,90 eur bola odpočítaná suma 165 eur, a preto si uplatnil úrok zo sumy 1 696,90 eur. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

6. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

7. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu normu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

8. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia OZ, aj keď by sa mali inak použiť normy Obchodného práva.

9. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

10. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

11. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

12. Podľa § 588 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

13. Podľa § 45 ods. 1 písm. b), c), d), e), i), l) Zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, stály rozhodcovský súd nebol

ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2014/335/20190101> alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/335/20190101> a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. Podľa § 46 ods. 3 Zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa osobitného predpisu aj v exekúcii.

15. Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku je právnym nástrojom, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby proces poskytnutia právnej ochrany účastníkom konania pred rozhodcovským súdom malo rovnaké atribúty ako poskytovanie ochrany všeobecnými súdmi a zároveň zabezpečiť kontrolu nad nezákonnosťou a spravodlivosťou rozhodnutí rozhodcovských súdov. Na rozdiel od konania na všeobecnom súde, rozhodcovské konanie spravidla nepodlieha preskúmaniu odvolacou inštanciou. V zmysle Zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, teda bola okresným súdom zverená kompetencia preskúmať v zmysle § 45 ods. 1 ZSSK rozhodnutie rozhodcovských súdov z procesnej aj hmotnej stránke. Zo zákona sú povinné preskúmať okrem preverenia právomoci rozhodcovského súdu najmä to, či rozhodcovský súd vec správne právne posúdil, či účastník rozhodcovského konania nebol zaviazaný na plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom alebo s dobrými mravmi alebo či rozhodcovský súd nerozhodol v rozpore s ustanoveniami na ochranu spotrebiteľa.

16. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná. Žalobkyňa sa v zákonnej lehote v zmysle upovedomenia o začatí exekúcie, ktoré prevzala dňa 14.02.2018, domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou zo dňa 28.02.2018. Poukazovala na to, že sa rozhodcovského konania nezúčastnila, keďže o ňom nemala žiadnu vedomosť, pretože od augusta 2015 do 15.12.2016 sa nachádzala mimo územia Slovenskej republiky, konkrétne USA. Rozhodcovský rozsudok prevzala dňa 09.05.2016 splnomocnená zástupkyňa žalobkyne, jej dcéra, tak ako to upresnila žalobkyňa a splnomocnená zástupkyňa žalobkyne i naďalej preberala zásielky žalobkyne tak, ako to vyplýva i z doručenky o prevzatí upovedomenia o začatí exekúcie. Ak sa nejednalo o dcéru žalobkyne, je nepochybné, že zásielku prevzal rovnako splnomocnenec. Žalobkyňa uznala, že ju dcéra informovala o rozhodcovskom konaní a bolo na nej, aby sa prípadne účinne bránila. Z týchto dôvodov uvedenú námietku žalobkyne súd považuje za nedôvodnú. K tvrdeniu žalobkyne, že nebola daná právomoc na rozhodnutie Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž so sídlom v Bratislave, Vansovej 2, súd poukazuje na rozhodcovskú zmluvu zo dňa 03.06.2014, z ktorej jednoznačne vyplýva dohoda zmluvných strán ohľadne riešenia sporov podľa čl. 3.1 predmetnej rozhodcovskej zmluvy. Rovnako podľa čl. 3.3 mohla ktorákoľvek zo zmluvných strán od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu, a to najneskôr v deň predchádzajúci dňu podania žaloby na Stálom rozhodcovskom súde. Rozhodcovská zmluva bola dojednaná individuálne, nebola zahrnutá do prípadných všeobecných podmienok a žalobkyňa mala právo od nej odstúpiť bez uvedenia dôvodu. Rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej bol vydaný napádaný rozhodcovský rozsudok, žalobkyňa podpísala dobrovoľne, bez nátlaku, sama uznala obsah rozhodcovskej zmluvy a jej tvrdenia, že nevie, čo znamená rozhodcovské konanie je irelevantné. Žalobkyňa bola chránená tým, že s poukazom na obsah rozhodcovskej zmluvy mohla od nej odstúpiť bez akýchkoľvek následkov. Súd nepopiera, že sa jednalo o predtlačenú zmluvu, avšak jej podpísanie nijakým spôsobom žalobkyňu neukracovalo na jej právach. Žalobkyňa mala možnosť vyhnúť sa prípadnému rozhodcovskému konaniu, ak by bola od zmluvy odstúpila, avšak toto právo nevyužila. Žalobkyňa sa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov, že rozhodcovskú zmluvu považovala za absolútne neplatnú, tak ako to uvádzala jej právna zástupkyňa, čo však v predmetnom konaní preukázané nebolo. Rozhodcovská zmluva bola so žalobkyňou uzavretá individuálne na samostatnej listine, pričom žalobkyni aj žalovanému bolo zachované právo výberu, či prípadné súdne spory, ktoré vzniknú z ich právneho vzťahu, budú riešené pred všeobecným súdom

SR alebo pred rozhodcovským súdom. Žalobkyňa mala právo od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť a toto právo nevyužila. Žalobkyňa nebola znevýhodnená ani miestom konania rozhodcovského súdu, pretože konanie bolo písomné, žalobkyni bola žaloba riadne doručená a mala možnosť sa k nej riadne vyjadriť. Dohoda o uznaní dlhu podľa § 558 na rozdiel od uznania práva podľa § 110 ods. 1 smeruje k uznaniu, že dlžník svoj dlh (zodpovedajúci právu, ktorého existencia nie je sporná) uznáva, čo do dôvodu a výšky. Dohoda o uznaní dlhu je právnym úkonom, pri ktorom súd v spotrebiteľskom vzťahu z úradnej povinnosti skúma jeho platnosť v zmysle § 39 preskúmava, či právny úkon urobený spotrebiteľom svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo sa prieči dobrým mravom. Uvedenú dohodu súd považoval za platnú, ktorá nie je v rozpore s dobrými mravmi. Súd mal jednoznačne preukázané, že rozhodcovská zmluva bola podpísaná žalobkyňou slobodne, odzrkadľovala jej vôľu, bola určitá a zrozumiteľná s tým, že rovnako bola žalobkyňa chránená možnosťou odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy bez akýchkoľvek dôvodov a následkov. Súd zároveň poukazuje na to, že žalobkyňa sama uznala, že jej boli poskytnutí finančné prostriedky, ktoré boli navýšené, avšak nevedela uviesť, koľko finančných prostriedkov čerpala, pretože ich čerpala rôzne podľa situácii v rodine a rôzne ich i splácala podľa toho, či bola zamestnaná. V podstate v tejto časti žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nijakým spôsobom nevydokladovala opak tvrdení uvádzaných v napadnutom rozsudku. Na žiadosť súdu žalovaný predložil výpisy z pôžičkovej karty žalobkyne spolu s rozpisom o čerpaní a úhradách, ku ktorým sa žalobkyňa nijakým spôsobom nevyjadrila, nenamietala ich a v podstate je nepochybné, že žalobkyňa ani nevedela, akú sumu vlastne vyčerpala. Je zrejmé, že žalobkyňa vyčerpala vyššiu sumu ako vyplýva zo zmlúv, pretože v zmysle výpisov vyčerpala sumu v celkovej výške 4 425,45 eur. Aj keď žalobkyňa zaplatila do uzatvorenia prvej dohody o uznaní záväzku sumu 6 716,27 eur, jedná sa o rozdiel vo výške 2 290,82 eur, ktorý predstavuje úroky, odplatu, ostatné zmluvné dojednania a úroky z omeškania, ktorých si žalobkyňa musela byť vedomá. Žalobkyňa nijakým spôsobom nerozporovala výšku zostatku pohľadávky v zmysle podpísaných dohôd, avšak neustále poukazovala len na to, že boli uzatvorené dve dohody o uznaní záväzku s rôznymi sumami. Súd poukazuje na to, že dôkazom na vydanie rozhodcovského rozsudku bola dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 09.06.2014, k čomu žalovaný upresnil, že po podpísaní uvedenej dohody žalobkyňa zaplatila sumu 165 eur, čo žalovaný v rozhodcovskom konaní zohľadnil i v celkovej žalovanej sume, ako aj pri uplatnení si úroku zo sumy 1 696,90 eur. V neposlednom rade súd poukazuje na to, že dohoda o uznaní záväzku, ako aj rozhodcovská zmluva, boli žalobkyni doručované poštou, a preto ak ich žalobkyňa nechcela podpísať, nemusela ich podpísať, čoho dôkazom je i to, že za veriteľa boli uvedené listinné dôkazy podpísané dňa 29.05.2014 a žalobkyňa dohodu o uznaní záväzku vrátila podpísanú bez uvedenia dátumu dňa 09.06.2014 a na rozhodcovskej zmluve uviedla dátum 03.06.2014. Ak by sa žalovaná domnievala, že uvedené údaje v dohode o uznaní záväzku zo dňa 09.06.2014 nie sú pravdivé, prípadne, že je nárok premlčaný alebo že by vedela vydokladovať listinné dôkazy ohľadne zaplatenia pohľadávky veriteľovi, nemusela dohodu podpísať a rovnako nemusela podpísať rozhodcovskú zmluvu. V rozhodcovskej zmluve súd nezistil žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, aj keď je nepochybné, že ju je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu s poukazom na účastníkov zmluvy. Ak by aj niektoré z ustanovení rozhodcovskej zmluvy bolo neplatné, s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, uvedené ustanovenie nerobí neplatnou celú zmluvu. Rozhodcovská zmluva nespĺňa ani charakteristiku nekalej podmienky podľa Smernice 93/13 EHS, nakoľko rozhodcovské konanie je upravené zákonom a súčasne ani nezavádza žiadne obmedzenia v prístupe k dôkazom, či neprenáša dôkazné bremeno na spotrebiteľa v rozpore so všeobecným predpisom upravujúcim súdne konanie. Žalobkyni bola poskytnutá možnosť voľby prijať alebo neprijať takýto návrh. Súd mal preukázané, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, pretože nebol preukázaný ani jeden so zákonných dôvodov, pre ktorý by bolo možné rozhodcovský rozsudok zrušiť. Žalobkyňa bola riadne upovedomená o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý nie je vylúčený zo spotrebiteľského rozhodcovského konania. Rozhodcovský súd bol ustanovený v súlade so zákonom a spotrebiteľská rozhodcovská zmluva obsahuje všetky náležitosti podľa § 3 a nebol zistený iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovský súd nerozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnym predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.

17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 tak, že priznal žalovanému, ktorý mal plný úspech, nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.