Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Csp/39/2018

Zmenené rozhodnutím 11Co/242/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Jarmily Maximovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobkyne K. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., Na T. 17XX/XX, zast. Mgr. Stanislavou Tichou, advokátkou, so sídlom Považská Bystrica, Zakvášov 1519/55, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, o zaplatenie 1.775,75 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku 24Csp/39/2018-75 z 5.3.2019 Okresného súdu Michalovce rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok v časti napadnutého vyhovujúceho výroku, v ktorej bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.775,75 € s 5 % úrokmi z omeškania ročne od 12.5.2018 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o trovách konania. M e n í rozsudok v prevyšujúcej časti vyhovujúceho výroku tak, že žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.775,75 € za obdobie od 9.3.2016 do 11.5.2018 zamieta. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni 100 % trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, samosudcom JUDr. Andrejom Radomským, v právnej veci žalobcu: K. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. T. č. XXXX/XX, XXX XX B., pr. zást. Mgr. Stanislava Tichá, advokát, so sídlom kancelárie Zakvášov 1519/55, 017 01 Považská Bystrica proti žalovanej: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova č. 25, 82496 Bratislava 26, IČO: 36792752, zast. JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., advokát so sídlom Kubániho 16, 81104 Bratislava, IČO: 47233516, v konaní o zaplatenie 1.775,75 Eur, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.775,75 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.775,75 Eur od 09.03.2016 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi voči žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.03.2018 domáhala vydania bezdôvodného obohatenia od žalovanej a to vo výške 1.775,75 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.775,75 Eur od 09.03.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako dlžník - spotrebiteľ požiadal žalovaného ako veriteľa a dodávateľa o poskytnutie spotrebiteľského úveru. Žalovaný mu predložil na podpis formulár s názvom Žiadosť o poskytnutie úveru/ Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorý vyplnil finančný agent žalovaného a žalobca ho dňa 30.07.2012 podpísal s nasledovnými podmienkami úveru, teda poskytnutá čiastka 1.500,- Eur pri splatnosti 42 mesiacov, mesačná splátka vrátane úrokov 80,37 Eur , celková čiastka, ktorú musel dlžník zaplatiť bola 3.375,54 Eur, predpokladaná RPMN za úver 70,01%, ročná úroková sadzba úveru 70,01%, priemerná RPMN za úver vo výške 46,52% a poskytnutá čiastka revolvingu 790,84 Eur. Žalovaný následne schválil žalobcovi revolvingový úver) a podpísal žiadosť/zmluvu s niektorými nasledovnými podmienkami úveru, kde poskytnutá čiastka (úverový limit) predstavovala s sumu 1.500 EUR, splatnosť úveru 42 mesiacov, mesačná splátka vrátane úrokov 80,37 EUR, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 3.375,54 EUR, RPMN za úver 68,83 %, ročná úroková sadzba úveru 70,01 %, priemerná RPMN za úver vo výške 46,52 %, poskytnutá čiastka revolvingu 790,84 EUR, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 8,75 %. Súčasťou žiadosti/zmluvy bol aj bod 8., ktorý obsahuje Dohodu o poskytnutí služby, na základe ktorého sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení podmienok "službu" spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch splátok úveru, pričom dlžník sa zaviazal zaplatiť za túto "službu" veriteľovi odplatu vo výške 215,75 EUR splatnú v deň uzavretia tejto dohody, pričom zároveň obsahuje dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok dlžníka a veriteľa

- pohl'adávky na poskytnutie úveru a pohľadávky na zaplatenie poplatku za "službu". Obdobne bod 8 obsahuje Dohodu o poskytnutí služby aj vo vzťahu k revolvingovému úveru. Podľa názoru žalobcu Zmluva o spotrebiteľskom úvere má nasledovné nedostatky: 1. V úverovej zmluve absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru; tento údaj musí byt v zmluve výslovne uvedený, nemožno ho vyvodzovať z ďalších zmluvných náležitostí (napr. z počtu splátok úveru a podobne). 2.V úverovej zmluve absentuje výška splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, nakoľko nie je v zmluve výslovne rozpísané, v akej časti zo sumy splátky je splátka istiny, v akej splátka úroku a v akej výške splátka prípadných poplatkov. V zmluve tiež absentuje údaj o splatnosti jednotlivých splátok, zahŕňajúc prvú a poslednú splátku. 3.V úverovej zmluve absentuje údaj o presnej výške úveru, ako povinnej náležitosť zmluvy o spotrebitel'skom úvere. Na základe úverovej zmluvy sa žalovaný zaviazal, že poskytne žalobcovi úver vo výške 1.500 EUR (tak ako bola koncipovaná žiadosť (bod 5) a vyplnený bod 6 (odpovedi). Žalovaný však skutočne vyplatil žalobcovi len sumu 1.284,25 EUR čo odôvodnil tým, že ku dňu poskytnutia úveru podl'a úverovej zmluvy bol splatný poplatok za poskytnutie "služby" podl'a bodu 8 žiadosti/zmluvy, vo výške 215,75 EUR, ktorý si žalovaný započítal oproti úveru žalobcu. Žalobca má za to, že dohoda obsiahnutá v bode 8 žiadosti/zmluvy je neprijateľnou podmienkou, nakoľko vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu reálne nie je dodané, resp. nemusí byt nikdy dodané a ktoré slúži v skutočnosti len záujmom žalovaného ako dodávateľa. Žalovaný formulovaním danej zmluvnej podmienky zneužil svoje postavenie v neprospech žalobcu. Rovnako tak aj dohodu, súhlas so započítaním, obsiahnutú v bode 10. Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré boli prílohou Žiadosti/zmluvy, možno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko tá odporuje ratio legis inštitútu úveru tým, že žalovaný poskytuje žalobcovi nižší úver, ako bolo dojednané. 4. V zmluve je nesúlad ohľadne výšky RPMN, nakoľko údaj o výške RPMN úveru uvedený v bode 5 /zmluvy 70,01 %, ktorá je návrhom na uzatvorenie zmluvy, nie je v súlade s údajom o výške RPMN úveru uvedený v akceptácii návrhu v bode 6 zmluvy (68,83 %). Prijatie návrhu na uzavretie úverovej zmluvy žalobcom, urobené úkonmi žalovaného obsahoval zmenu v údaji o výške RPMN. Takýto písomný prejav, ak sa zmenila výška RPMN, bolo potrebné považovať za nový návrh v časti, ktorá sa týkala tejto zmeny. Zo strany žalobcu však nebol urobený žiadny ďalší písomný úkon, z ktorého by nepochybne vyplývalo, že RPMN akceptoval. Z uvedeného vyplýva, že výška RPMN je iná v návrhu ako je v akceptácii. 5. Nesprávny výpočet výšky RPMN a to ako v bode 5 pri sume 70,01%, ako aj v bode 6 pri sume 68,83 % zmluvy, nakol'ko žalovaný pri výpočte RPMN nevychádzal zo skutočnej výšky poskytnutých peňažných prostriedkov, pretože len takúto sumu možno považovať za úver, pričom táto by výrazne prevyšovala RPMN uvedenú v bode 5 a v bode 6 a predstavuje v skutočnosti 92,98 %. Nesprávny výpočet RPMN vyplýva tiež z toho, že výška ročnej úrokovej sadzby úveru je vyššia, ako výška RPMN, pritom ročná percentuálna miera nákladov predstavuje celkové náklady spotrebiteľa vrátane úrokov a poplatkov. Z toho je teda zrejmé, že výška RPMN nemôže byť nikdy nižšia ako výška úrokovej sadzby, v ideálnom prípade by sa hodnota RPMN mohla rovnať hodnote úrokovej miery, ale tento údaj o RPMN obsahuje aj možné iné poplatky okrem úrokov a preto je spravidla vyššia ako je len úroková miera v danej zmluve. 6. Neprimeraná výška odplaty za poskytnutie úveru, ktorá je 70,01 % %, podstatne prevyšuje odplatu stanovenú v ustanovení § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, vychádzajúc zo skutočnosti, že vo všeobecnosti súdy za podstatné prevýšenie odplaty v zmysle uvedeného, považujú jej prevýšenie o viac ako 20 %. Podľa priemernej úrokovej štatistiky zverejnenej na internetovej stránke Národnej banky Slovenska predstavovali úroky slovenských bánk z nových obchodov v roku 2012 pre spotrebiteľské úvery s dobou splatnosti od 1 do 5 rokov 11,64 % p.a. Teda podla § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, tiež ak, podla písm. b) zmluva o spotrebitel'skom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, f) veritel' v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov. Žalobca taktiež uviedol, že z vyplateného úveru vo výške 1.284,25 EUR, poskytnutého mu na základe Zmluvy o revolvingovom úvere Č. 8300049535 zaplatil za obdobie do 08.03.2016 sumu vo výške 3.060,- EUR. Rozdiel teda predstavuje sumu 1.775,75 EUR.

3. Súd vo veci vydal Platobný rozkaz č.k. 24Csp/39/2018-15 zo dňa 03.05.2018 voči ktorému žalovaná účinne podala odpor, z ktorého dôvodu súd následne Uznesením č.k. 24Csp/39/2018-32 zo dňa 16.07.2018 zrušil predmetný platobný rozkaz vo v celom rozsahu v zmysle ust. § 267 ods. 3 Civilného sporového poriadku.

4. V odpore žalovaná okrem iného uviedla aj nasledovné. Všeobecne platí, že pre to, aby nejaká zmluva vznikla, musí mať obligatórne náležitosti ustanovené právnym poriadkom. Ak tieto dodržané nie sú, potom nedochádza k vzniku zmluvy. Ak však ide o iné ako obligatórne náležitosti, potom absencia takýchto fakultatívnych dojednaní (či už pre ich neplatnosť, nedojednanie a pod.) má za následok len to, že takéto dojednania nie sú platné. Ich nedodržanie ale nemá za následok nevzniknutie zmluvy. Určenie podstatných zložiek právneho úkonu pre úverovú zmluvu vyplýva z § 493 Obchodného zákonníka. Podľa uvedeného ustanovenia: „Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.“ Z uvedeného vyplýva, že tvrdenia žalobcu o neuzavretí zmluvy v písomnej forme nie sú dôvodné. Návrh na uzavretie zmluvy a prijatie návrhu na uzavretie zmluvy o úvere sa navyše nachádzajú na tej istej listine. Čo sa týka samotného údaja RPMN žalovaný uviedol, že zákonná úprava určenia RPMN, teda nielen svojim textom, ale aj spôsobom jeho určenia vychádza z toho, že nejde o údaj o dohodnutý, ale určený, presne stanoveným postupom. K neuvedeniu termínu konečnej splatnosti úveru žalovaný uviedol, že zmluva o úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa nielen v listine označenej ako „Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského revolvingového úveru“, resp. Zmluve o spotrebiteľskom úvere, revolvingového typu, ale aj zmluvnými dojednaniami. Obsah zmluvy tvoria aj zmluvné dojednania, ktoré sú v zmysle článku 13 neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ako aj prílohy tvoriace súčasť zmluvy podľa článku 7 bod 7.1 písm. g) zmluvných dojednaní. Z ust. článku 4 bod 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva, že deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Z ust. článku 9 ods. 9.1 zmluvných dojednaní vyplýva, že zmluva je uzavretá na dobu neurčitú s tým, že revolving sa uskutoční za podmienok stanovených touto zmluvou a deň splatnosti poslednej splátky úveru je uvedený v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi čím je splnená požiadavka vyplývajúca z uvedeného zákonného ustanovenia. Žalovaný teda tvrdil, že doba trvania zmluvy a tiež termín konečnej splatnosti úveru sú riadne uvedené a je táto zákonná požiadavka splnená. Termín konečnej splatnosti vyplýva z Oznámenia o schválení úveru zaslaný dlžníkovi. Predmetné oznámenie zároveň obsahuje aj údaj o dátume splatnosti prvej splátky. Zákonný pojem „termín konečnej splatnosti“ nie je pritom požiadavkou na uvedenie presného dátumu, pretože v takom prípade by zákonodarca použil spojenie „dátum“ Zo zákona je zrejmé, že pojem „termín“ a pojem „dátum“ nie sú používané ako synonymá v zákone, ale sa používajú pre odlišné situácie, v ktorých sa má uviesť dátum a kedy termín. Zmluva o revolvingovom úvere obsahuje určenie „termínu konečnej splatnosti“ viacerými spôsobmi, a to určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok, ako aj spôsobom vyplývajúcim z článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti. Čo sa týka výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, žalovaný uviedol, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anulitnej splátky. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. februára 2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017, ako aj na nálež Ústavného súdu III. ÚS 341/07, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu 6 MCdo/22/2010, pričom žalovaný uviedol, že ak by zákonodarca sledoval, že zmluva má obsahovať rozpis splátky na časť istina, úrok vo vzťahu ku každej zložke by bolo nutné uvádzať termín splatnosti, či počet splátok potom zákonná úprava vyžiadať si tzv. amortizačnú tabuľku by teda nemala žiadny zmysel, význam. Zároveň pri tejto náležitosti zmluvy poukázal aj na eurokomforný výklad. Čo sa týka presného údaja o výške úveru tak k uvedenému žalovaný uviedol, že poskytnutie úveru predstavuje z právneho hľadiska splnenie záväzku veriteľa poskytnúť úver. Žiadna právna úprava neurčuje, že pojem poskytnutie úveru je rovnocenný, či dokonca synonymom vyplatenia úverových peňažných prostriedkov, pričom tak tomu bolo aj v danom prípade. Poskytnutím úveru sa v zmysle právnej úpravy a ustálenej obchodnej praxe a to či už bankovej, alebo nebankovej rozumie nielen vyplatenie prostriedkov úveru v hotovosti na účet a podobne, ale každá zákonom uznaná forma splnenia záväzku teda započítanie. Ohľadne tejto skutočnosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR ObdoV/47/2001 a uviedol, že poskytnutím úveru sa teda rozumie úkon, ktorým sa splní záväzok poskytovateľa úveru uvoľniť peňažné prostriedky a vo forme, ktorá je medzi stranami dohodnutá. Čo sa týka Dohody o poskytnutí služby samotná dohoda nebola podmienkou ani predpokladom pre vznik zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Spotrebiteľ túto dohodu uzavrieť nemusel a v podanej žalobe ani netvrdil a ani nepreukázal opak. Na základe tohto tvrdenia žalovaný, že dohoda o poskytnutí služby je individuálnym dojednaním v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka a poukázal na rozsudok Krajského v Banskej Bystrici, č. k. 43 CoR/5/2016-14, pričom poskytnutie splátok predpokladá iniciatívu dlžníka preto iba na základe toho, že žalobca svoje právo nevyužil sa nemožno domáhať neprijateľnosti takéhoto dojednania. Taktiež žalovaný poprel tvrdenie žalobcu vo výške odplaty, nakoľko táto je podľa jeho názoru v súlade s právnou úpravou zohľadňujúcou priemernú odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu. V zákone je výslovne určené, že pri porovnávaní sa má zobrať nielen hodnota obvyklej odplaty, ale aj spôsob a miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehota splatnosti. Žalobca toto vôbec nerešpektuje. Porovnávanie s údajmi bánk je samo osebe nesprávne. Banka si svoj zisk účtovala v danom období aj za vedenie úverového účtu, spracovanie platieb a podobne. Čiže úrok nebol pre ňu jediný výnos za požičanie peňazí, ale bol tam celý rad ďalších položiek, ktoré musel dlžník za spotrebiteľského vzťahu platiť. Obvyklá výška odplaty bola 46,52 % a táto nebola podstatne prevýšená. Podstatné prevýšenie je podľa súdnej praxe ustálené na viac ako 25 až 27%.

5. K odporu sa následne vyjadril žalobca replikou a to písomným Vyjadrením zo dňa 12.08.2018 v ktorom sa v zásade nachádzala recidíva tvrdení žalobcu zo samotnej žaloby, pričom čo sa týka novôt uvedených v tomto vyjadrení okrem iného samotný žalobca uviedol nasledovné: k nezhodnej výške RPMN má za to, že úverová zmluva je dvojstranný úkon, pričom zmluva vzniká na základe zhodného prejavu vôle zúčastnených osôb. Pokiaľ ide o návrh a jeho prijatie, musí ísť o vzájomné a obsahovo zhodné prejavy vôle dvoch zmluvných strán, inak platná zmluva nevznikne. V danom prípade ide o nepochybne spotrebiteľský úver, ktorého podstatnou náležitosťou je dohoda o výške RPMN , nie však v zmysle vyjednávania o výške RPMN, ako nesprávne tvrdí žalovaný, ale v zmysle akceptácie RPMN ako takej, ktorá bola určená v zmysle zákonných pravidiel jej určenia, ktoré vychádzajú z iných, konsenzuálne dohodnutých parametrov úveru. Z uvedených dôvodov dojednanie o RPMN nemožno považovať za platné zmluvné dojednanie, keďže chýba bezvýhradná akceptácia návrhu, ak zmluvnému konsenzu medzi zmluvnými stranami nedošlo. Neplatné dojednanie RPMN spôsobuje absenciu povinnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a spotrebiteľský úver treba považovať za úver poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov. K náležitosti zmluvy a to termínu konečnej splatnosti úveru uviedol, že predovšetkým predmetná formulárová zmluva neobsahovala ani rubriku s pojmom termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v bodoch 5, alebo 6 a len počet splátok a teda že žalovaný nemôže tvrdiť, že uviedol termín konečnej splatnosti úveru keď ani len nepoužil tento termín v zmluve. Pokiaľ podstatné náležitosti zmluvy obsahovalo až neskôr doručené oznámenie veriteľom o schválení úveru a toto nebolo podpísané aj dlžníkom má žalobca za to, že sa nejednalo o dvojstranný právny úkon a nie je možné toto oznámenie považovať za súčasť uzavretej zmluvy. Žalovaný tvrdí, že toto oznámenie je súčasťou zmluvy o úvere nemožno sa s týmto stotožniť nakoľko vzniku zmluvy predchádzala ponuka a až následná akceptácia znamená uzavretie zmluvy. Avšak takáto akceptácia obsahuje nové podmienky treba ju považovať za nový návrh na uzavretie zmluvy pretože predstavuje nový jednostranný prejav vôle účastníka zmluvy. Oznámenie veriteľa zaslané dlžníkovi až následne po uzavretí zmluvy treba považovať za jednostranný prejav vôle, ktorý sa mohol stať súčasťou zmluvy až jeho akceptovaním zo strany žalobcu nakoľko oznámenie obsahovalo v porovnaní so samotnou zmluvou odlišné údaje týkajúce sa RPMN úveru a to 70,01% v zmluve a 68,83 % v oznámení, výšky revolvingu kde v zmluve sa uvádza 790,84 Eur, v oznámení to bolo 902,92 Eur ako aj RPMN úveru po revolvingu 63,32% v zmluve a 60,49% v oznámení. Nakoľko nedošlo k obsahovo zhodnému prejavu vôle v otázke výšky revolvingu a RPMN úveru po revolvingu a nový návrh nebol žalobcom prijatý v písomnej forme vyžadovanej § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch potom obligátorne náležitosti zmluvy o úvere, ktoré mali byť uvedené v Oznámení o schválení úveru neboli v zmluve uvedené a to ani predmetným oznámením. Nie je udržanie rovnováhy účastníkov zmluvy postavené na tom, aby spotrebiteľ v tomto rozhodujúcom časovom momente pri uzatváraní zmluvy nemusel odvodzovať obligátorne náležitosti zmluvy, ale ich v tom čase tiež poznal aj s prihliadnutím na značný obsah údajov obsiahnutých v zmluve, či formuláciou zrozumiteľnosti a to obsahovou aj formálnou. Čo sa týka nesprávne uvedenej výšky úveru má žalobca za to, že žalovaný uvedenou dohodou absolútne ignoruje princíp ochrany práv spotrebiteľa. Žalovaný totiž žalobcovi strhol z úveru poplatok za to, že ak by snáď niekedy v budúcnosti žiadal o odklad splátok aj to až pri splnení ďalších podmienok, teda stanovenej doby práceneschopnosti, alebo skončenia pracovného pomeru povolí mu odklad, ale maximálne troch splátok a to všetko za poplatok 215,75 Eur pri úvere 1.500,- Eur. Ide o hrubú nerovnováhu práv a povinnosti účastníkov spornej dohody v neprospech spotrebiteľa. Celá dohoda spočíva na tom, že spotrebiteľ má platiť za niečo čo mu nie je dodané, pričom aj výška poplatku, ktorý predstavuje 14,38% z poskytnutého úveru len potvrdzuje záver o neprijateľnosti celej takejto zmluvnej podmienky. Žalobca netvrdí, že započítanie zmluvných vzťahov nie je možné ako sa mylne domnieva žalovaný a tvrdí, že nie je možné započítať fiktívnu pohľadávku, resp. pohľadávku z neplatného právneho úkonu akým je dohoda o poskytnutí služby, ktorá nevznikla voči existujúcej pohľadávke na vyplatenie celého dohodnutého úveru. V tomto taktiež poukázal na množstvo rozhodnutí prvostupňových a odvolacích súdov okrem iného aj na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove 2Co/111/2016 a 8Co/227/2015, ktoré vo svojich rozhodnutiach právoplatne vyslovili, že dohoda o poskytnutí služby podsúvaná žalovaným spotrebiteľom je neprijateľná zmluvná podmienka. Tvrdenie žalovaného, že výška úroku úveru 70,01% môže byť vyššia ako je výška RPMN 68,83 % je logický nezmysel nakoľko ak množina RPMN je tvorená aj podmnožinou úroku tak je logické, že táto podmnožina nemôže nikdy vyššia ako je množina, maximálne tak rovná ak sú ostatné podmnožiny množiny rovné 0. Ak sa žalovaný odvoláva na matematický vzorec neznamená, že dosiahnutie veličín a výpočet z jeho strany je správny. Čo sa týka dojednanej úrokovej sadzby k uvedenému žalobca uviedol, že pri úverovej zmluve, ktorá je predmetom tohto konania bol určený úrok 70,01%, pričom z internetovej stránky NBS žalobca zistil, že pri spotrebiteľských úveroch v júli v r. 2012 s dobou splatnosti od 1 do 5 rokov bola priemerná úroková sadzba 11,98% ročne, teda viac ako 6-násobne nižšia ako v uvedenej zmluve o úvere. Nepochybne teda ide o úžernícky úrok, ktorý je potrebné považovať za neplatný. Tvrdenie žalovaného, že podstatné prevýšenie odplaty sa považuje odklon od priemernej sadzby 25 až 27% je účelové tvrdenie, pričom percentuálnu výšku tohto odklonu si žalovaný prispôsobil svojej situácii nakoľko je známe, že všeobecne súdny ustálený akceptovaný odklon od priemernej sadzby odplaty na finančnom trhu je maximálne 20%. Tiež je potrebné uviesť, že prevýšenie sa nepočíta spôsobom priemerná hodnota RPMN + 20 percentuálnych bodov, ako to má na mysli žalovaný, ale ako súčet priemernej hodnoty RPMN a 20% z priemernej hodnoty. Ak žalovaný tvrdí, že priemerná hodnota RPMN na finančnom trhu bola 46,52 % tak v úvere uvedená hodnota RPMN 68,83 % prevyšuje priemernú o 47,96%, resp. tiež inak možno povedať, že 20% z priemernej hodnoty RPMN 46,52 % pri maximálnom odklone je 9,30 %, teda maximálna výška RPMN úveru mohla byť maximálne 55,82 %.

6. K replike sa následne vyjadrila žalovaná duplikou a to písomným Vyjadrením zo dňa 26.09.2018 v ktorom uviedla, že čo sa týka rozdielneho RPMN z návrhu na zmluvu a samotnej akceptácie zmluvy žalovaný sa pridržiava svojej doterajšej argumentácie a poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne 5Co/839/2015. Čo sa týka odlišného spôsobu určovania RPMN po r. 2016 tu žalovaný poukázal na svoje nedostatočné personálne a technické vybavenie v r. 2013, ktoré mu neumožňovalo v priebehu jedného dňa vypočítať presnú výslednú hodnotu RPMN a získať všetky potrebné informácie z hľadiska celkového vyhodnotenia analýzy bonity žiadateľa o úver. Oznámenie veriteľa o schválení úveru predstavuje dokument, ktorý má informatívnu povahu a ktorý je iba potvrdením už dojednaných náležitosti medzi zmluvnými stranami, ktoré sú obsahom samotnej zmluvy. Cieľom predmetnej listiny bolo predovšetkým informovať spotrebiteľa titulom zhrnutia už dohodnutých zmluvných údajov, teda aj termínom konečnej splatnosti, ktorý bol v zmluve vymedzený dostatočným a pre spotrebiteľa zrozumiteľným spôsobom. Žalovaný zároveň poprel tvrdenie žalobcu, že nemohol odmietnuť podpísanie zmluvy o poskytnutie služby. Individuálnosť tohto dokumentu preukazuje jeho osobitná asignácia popri zmluve o úvere. Podľa názoru žalovaného odplata na finančnom trhu v čase uzatvorenia zmluvy pripúšťala výšku úrokovej sadzby ako bola dojednaná v zmluve o revolvingovom úvere. Tak ako to vyplýva z dôvodovej správy k novelizácii vyhlášky č. 87/1995 Z.z. účinnej od 15.8.2014 bolo možné za podstatné prevýšenie odplaty považovať odklon od priemernej sadzby o 25 až 27%. Odplata v prejednávanej veci vyjadrená v bode 6 žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, teda zmluvy o revolvingovom úvere v nádväznosti na oznámenie žalovaného o schválení revolvingového úveru vo výške 70,01% nie je oproti priemernej hodnote RPMN platnej ku dňu podpísania zmluvy o revolvingovom úvere v rozsahu 47,29% sadzbou, ktorá by podstatným spôsobom túto sadzbu prevyšovala. Priemernú hodnotu RPMN určuje Ministerstvo financií SR na základe úverov získaných za celý finančný trh a nie na základe údajov z konkrétnej zmluvy o revolvingovom úvere a od tejto nie je možné sa odchýliť.

7. Súd okrem iného vytýčil pojednávanie na deň 05.03.2019 na ktoré sa nedostavila právna zástupkyňa žalobkyne, právny zástupca žalovanej a žalovaná sa nedostavili, pričom svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnili a súhlasili aby vec bola prejdnaná v ich neprítomnosti.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou, pričom zistil nasledujúci skutkový stav, na základe ktorého dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom:

9. Zo Žiadosti a Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 30.07.2012 vyplýva, že žalobca ako dlžník - spotrebiteľ požiadal žalovaného ako veriteľa a dodávateľa o poskytnutie spotrebiteľského úveru. Žalovaný mu predložil na podpis formulár s názvom Žiadosť o poskytnutie úveru/ Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorý vyplnil finančný agent žalovaného a žalobca ho dňa 30.07.2012 podpísal s nasledovnými podmienkami úveru, teda poskytnutá čiastka 1.500,- Eur pri splatnosti 42 mesiacov, mesačná splátka vrátane úrokov 80,37 Eur , celková čiastka, ktorú musel dlžník zaplatiť bola 3.375,54 Eur, predpokladaná RPMN za úver 70,01%, ročná úroková sadzba úveru 70,01%, priemerná RPMN za úver vo výške 46,52% a poskytnutá čiastka revolvingu 790,84 Eur. Žalovaný následne schválil žalobcovi revolvingový úver) a podpísal žiadosť/zmluvu s niektorými nasledovnými podmienkami úveru, kde poskytnutá čiastka (úverový limit) predstavovala s sumu 1.500,00 EUR, splatnosť úveru 42 mesiacov, mesačná splátka vrátane úrokov 80,37 EUR, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 3.375,54 EUR, RPMN za úver 68,83 %, ročná úroková sadzba úveru 70,01 %, priemerná RPMN za úver vo výške 46,52 %, poskytnutá čiastka revolvingu 790,84 EUR, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 8,75 %. Súčasťou žiadosti/zmluvy bol aj bod 8., ktorý obsahuje Dohodu o poskytnutí služby, na základe ktorého sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení podmienok "službu" spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch splátok úveru, pričom dlžník sa zaviazal zaplatiť za túto "službu" veriteľovi odplatu vo výške 215,75 EUR.

10. Z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 31.07.202 vyplýva, že po uzatvorení zmluvy o spotrebiteľskom úvere veriteľ oznámil dlžníkovi nasledovné spresnenie údajov o poskytnutom úver a to nasledovne: schválená výška úveru predstavuje 1.500,- €|, so splatnosťou úveru 42 mesiacov, výškou mesačnej splátky 80,37 €, dátumom splatnosti prvej splátky 06.09.2012 a poslednej splátky 06.02.2016, s mesačnou periodicitou splácania, pri celkovej výške úveru 1.500,- €, RPNM 68,83 %, priemernou RPNM 46,52 %, schválenou výškou revolvingu 902,92 €, celkovou čiastkou ktorú musí dlžník zaplatiť 3.375,54 € s odplatou za poskytnutie služby vo výške 215,75 € a ročnou úrokovou sadzbou úveru vo výške 70,01 %.

11. Z výpisu z účtu vyplýva, že žalobcovi bolo reálne poskytnutých 1.284,25 €.

12. Z internetovej kalkulačky RPNM vyplýva, že pri výške úveru 1.284,25 € s pravidelnou splátkou 80,37 € a dobou splácania 42 mesiacov predstavuje RPN 92,98 %.

13. Z karty klienta k zmluve č. XXXXXXXXXX vyplýva, že žalobca na úver zaplatil sumu vo výške 3.060,- € za obdobie do 08.03.2016 pričom tento doklad vystavil samotný žalovaný pre žalobcu.

14. Podľa ust. § 52 ods. 1 v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

15. Podľa ust. § 53 ods. 9 v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 165 najneskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

16. Podľa ust. § 53 ods. 1 v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len “neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

17. Podľa ust. § 53 ods. 2 v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, sa za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

18. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

19. Podľa ust. § 53 ods. 5 v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

20. Podľa ust. § 53 a ods. 1 OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch ako je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky, alebo podmienky s rovnakým významom, zmluva so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ ma rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu, alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

21. Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

22. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

23. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

25. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

26. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

27. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalovaný ako dodávateľ a žalobkyňa ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok bol daný žalovaným bez možnosti žalobkyne privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že tým, že by na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia žalobkyne ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

28. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

29. Podľa § 2 písm. a), b) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

30. Podľa § 9 ods. 1, 2 písm. a) až k), r), y) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov,

k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, t) informácie o právach podľa § 15 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20150401.html> a podmienky ich uplatnenia, u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20150401.html>, v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20150401.html>, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20150401.html>, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 <https://www.slov- lex.sk/pravne%20redpisy/SK/ZZ/2010/129/20150401.html> za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.

31. Podľa § 11 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150401.html>, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150401.html>, s) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150401.html>, z) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150401.html> a aa) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20150401.html>, c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150401.html> alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

32. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákonov, ktoré aplikoval na dokazovaním zistený skutkový stav.

33. Medzi účastníkmi konania mal vzniknúť uzavretím Zmluvy o spotrebiteľskom úvere právny vzťah, ktorý od svojho vzniku je nevyhnutné posudzovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§497 a násl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka , ako aj Zákona č. 129/2010 Z.z. ), keďže Zmluva o spotrebiteľskom úvere je tzv. absolútny obchod podľa ust. § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka a zároveň žalovaný pri uzatváraní Zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalobkyňa vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy o úvere nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľský charakter zmluvy je nepochybný aj tým, že zmluva bola žalovaným pripravená vopred na formulári vrátane znenia obchodných podmienok bez možnosti zasiahnuť do jej znenia žalobkyňou ako spotrebiteľom. Preto súd na posúdenie daného záväzkového vzťahu aplikoval ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmysle citovaného zákona musí mať zmluva o spotrebiteľských úveroch písomnú formu a musí obsahovať v zákone taxatívne uvedené náležitosti. Zákon priamo sankcionuje absenciu určitých náležitostí, buď neplatnosťou zmluvy (písomnosť zmluvy) alebo stanovuje, že zmluva síce je platná, ale úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

34. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaná ako veriteľ a žalobca ako dlžník sa pokúsili uzavrieť Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 8300049535 na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver tak ako je to vyššie uvedené.

35. Po preskúmaní zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 8300049535 súd zistil, že v zmluve absentujú tieto podstatné náležitosti uvedené v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch:

- výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia; (§ 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z.) V zmluve sa uvádza len výška splátky. V bližšej špecifikácie teda nie je uvedená výška splátky istiny, úroku a poplatkov. Zákon stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky na ktoré nemá právo. Tento údaj sa nachádza iba na dokumente Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 31.07.2012, ktorý však nemožno považovať za zmluvu samotnú z dôvodu, že toto oznámenie je z iného dátumu ako podpísaná zmluva samotná žalobcom ku dňu 30.07.2012 , teda netvorí a ani tvoriť nemohla neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere a zároveň nemá ani údaj ktorý by dodatočne spotrebiteľ po jeho oznámení kontrahoval a teda s ním prejavil súhlas a to z dôvodu, že tento dokument nebol spotrebiteľom podpísaný.

- priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platná k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnená podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok, a to z dôvodu uvedenia jej nesprávnej výšky žalovaným, pričom uvedenie nesprávneho údaju má rovnaký následok ako neuvedenie údaju žiadneho. Pričom možno konštatovať, že v zmluve je uvedená priemerná hodnota RPNM vo výške 46,52 %, pričom MFSR pre spotrebiteľské úvery od 1 do 5 rokov vo výške do 1.500,- € na 3. štvrťrok kalendárneho roku 2012 stanovil priemernú hodnotu RPMN v odlišnej percentuálnej výške, ktorá je tabuľkovo dohľadateľná na internetovej stránke MFSR. (§ 9 ods. 2 písm. z) zák. č. 129/2010 Z. z.). Už samotná táto skutočnosť postačuje pre záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytutého úveru.

- obsahová náležitosť v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f) ZSU a síce údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Zmluva určuje iba počet splátok bez toho, aby mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa s konečným termínom splatnosti, čo má za následok neurčitosť právneho úkonu. Predmetná zmluva neobsahuje údaj o konečnom termíne splatnosti. Tento údaj sa nachádza iba na dokumente Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 31.07.2012, ktorý však nemožno považovať za zmluvu samotnú z dôvodu, že toto oznámenie je z iného dátumu ako podpísaná zmluva samotná žalobcom ku dňu 30.07.2012 , teda netvorí a ani tvoriť nemohla neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere a zároveň nemá ani údaj ktorý by dodatočne spotrebiteľ po jeho oznámení kontrahoval a teda s ním prejavil súhlas a to z dôvodu, že tento dokument nebol spotrebiteľom podpísaný. Jedná sa o údaj ktorý z mysle platnej právnej úpravy mal mať spotrebiteľ v čase, keď zvažoval či zmluvu o úvere podpíše alebo nie, tak aby mal možnosť reálnu zmluvu posúdiť z dôvodu jej výhodnosti alebo nevýhodnosti. V tomto prípade spotrebiteľ takýmto údajom v čase podpisovania zmluvy nedisponoval a bol žalovaným dodatočne po podpise zmluvy oznámený. Takýto postup žalovaného možno považovať za obchádzanie povinnosti riadne poskytnúť spotrebiteľovi údaje vyžadované zákonom pri podpisovaní zmluvy samotnej spotrebiteľom. Je prijateľné aby si spotrebiteľ vypočítaval termín konečnej splatnosti sám podľa postupu uvedeného žalovanou. Neuvedenie termínu konečnej splatnosti priamo v zmluve žalovanou postráda akúkoľvek logiku, keď žalovaná v rozhodujúcom časovom momente vedela z obligatórnych náležitostí zmluvy sama určiť presný termín konečnej splatnosti. Je neprípustné aby si mal spotrebiteľ sám vychádzajúc z veľkého množstva údajov v zmluve a ich komplikovanú informačnú výpovednú hodnotu a zrozumiteľnosť mal termín konečnej splatnosti sám presne vypočítať.

- absentuje aj údaj o presnej výške úveru a to z dôvodu, že zmluva uvádza sumu vo výške 1.500,- €, avšak reálne poskytnutých bolo žalovanou 1.284,25 €. Túto skutočnosť potvrdzuje stav, že žalovaná si pri poskytnutí úveru započítala fiktívnu a neexistujúcu pohľadávku vo výške 215,75 € za službu poskytnutia možnosti odkladu maximálne troch splátok na základe potencionálnej žiadosti žalobcu. Jedná sa jednoznačne nekalú obchodnú praktiku a zároveň tým je uvedená v zmluve aj neprijateľnú zmluvnú podmienku.

- medzi zmluvou a žiadosťou je nesúlad v tam určenej výške RPNM, podstatnou náležitosťou je zmluvná dohoda o výške RPMN , nie však v zmysle vyjednávania o výške RPMN, ale v zmysle akceptácie RPMN ako takej, ktorá bola určená v zmysle zákonných pravidiel jej určenia, ktoré vychádzajú z iných, konsenzuálne dohodnutých parametrov úveru. Z dôvodu nesúladu o určenej výške RPNM medzi zmluvou a žiadosťou dojednanie o RPMN nemožno považovať za platné zmluvné dojednanie, keďže chýba bezvýhradná akceptácia návrhu, z dôvodu že súdu nebolo preukázané v rámci procesnej obrany žalobcu, že k zmluvnému konsenzu medzi zmluvnými stranami došlo

- v zmluve došlo k nesprávnemu výpočtu RPNM v zmluve o úvere, nakol'ko žalovaný pri výpočte RPMN nevychádzal zo skutočnej výšky poskytnutých peňažných prostriedkov, pretože len takúto sumu možno považovať za úver, pričom táto by výrazne prevyšovala RPMN uvedenú v bode 5 a v bode 6 a predstavuje v skutočnosti podľa výpočtu v danom prípade prestavuje viac ako 90 %. Nesprávny výpočet RPMN vyplýva tiež z toho, že výška ročnej úrokovej sadzby úveru je vyššia, ako výška RPMN, pritom ročná percentuálna miera nákladov predstavuje celkové náklady spotrebiteľa vrátane úrokov a poplatkov. Z toho je teda zrejmé, že výška RPMN nemôže byť nikdy nižšia ako výška úrokovej sadzby.

- v zmluve bola stanovená jednoznačne neprimeraná výška odplaty. Bez ďalšieho každá rozumne usudzujúca osoba musí ročný úrok z úveru vo výške 70,01 % v roku 2012 považovať za neprimeraný a úžernícky a to vzhľadom na pomery finančného trhu v SR v tomto kalendárnom roku a daný typ úverového vzťahu, ktoré súd považuje za verejne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné dokazovať.

36. Vzhľadom na vyššie uvedené s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

37. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník uzavreli priamo v zmluve úverovej aj Dohodu o poskytnutí služieb. Súd má za to, že inštitút zmluvy o poskytnutí služby, nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, avšak pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu, je relevantné ex offo súdne preskúmavanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Zmluva o poskytnutí služby, ktorá spočíva v starostlivosti o klienta je zmluva, ktorá nie individuálne dojednaná v súlade s ustanovením § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

38. Zmluva o poskytnutí služby sa uzatvára vo viacerých prípadoch v rovnakej podobe medzi podnikateľom vykonávajúcim svoju podnikateľskú činnosť a spotrebiteľom, ktorý nemá možnosť reálnym spôsobom zmeniť obsah pripraveného návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať o zmene návrhu, s možnosťou dosiahnutia úspechu. Spotrebiteľ má možnosť prijať alebo neprijať návrh zmluvy, pretože podľa názoru súdu by totiž poskytovateľ úveru určite neupravil vopred naformulované úverové podmienky určené širokému spektru spotrebiteľov, ktoré sú koncipované tak, aby bol dosiahnutý finančný efekt pre žalobcu.

39. Vzhľadom k tomu, že v priebehu konania bolo zistené, že v danom prípade medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzatváraná aj Zmluva o poskytnutí služby (ďalej len zmluva č. 2“), súd preskúmaval podmienky uvedenej zmluvy. Z obsahu uvedenej zmluvy nijakým spôsobom nevyplýva, že odmena za poskytnutie služby je prednostná vo vzťahu k splátke úveru, pričom obe zmluvy, zmluva o úvere aj Zmluva o poskytnutí služby, boli uzatvárané v jeden deň súčasne. Jedná sa o neprimerané navyšovanie odplaty, respektíve odmeny započítaním odmeny za poskytnutú službu. Odmena za poskytnutú službu predstavuje 138,14 eur teda 14,39 % z poskytnutého úveru. Už táto skutočnosť nasvedčuje tomu, že takto koncipovaná odmena spojená s poskytnutím jedného spotrebiteľského úveru je absolútne neprimeraná. Zo zmluvy poskytnutí služby nevyplýva, že by odmena za poskytovanú službu mala mať prednosť pred splátkami úveru. Súd má zato, že prednosť má úhrada úveru a služba je len vedľajšou službou, ktorá s ním súvisí a preto mali byť najskôr vykonané úhrady úveru až potom zaplatené služby domáceho servisu za predpokladu, že takéto služby spotrebiteľ vôbec mienil uzavrieť a zároveň ak ich aj skutočne čerpal. Zmluva o poskytnutí služby z hľadiska jej obsahu je v rozpore s dobrými mravmi v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka a zjavne absentuje aj prejav vôle žalobcu takúto zmluvu uzavrieť. V súlade s uvedenými ustanoveniami Občianskeho zákonníka súd považuje zmluvu poskytnutí služby komfort uzavretú za neplatnú. Súd má za to, že Zmluva o poskytnutí služby je právnym úkonom absolútne neplatným a plnenia na základe nej poskytnutej nemožno započítať na úhradu odmeny v nej uvedenej a je namieste ich započítať na úhradu záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere. Uzavretie takejto Zmluvy o poskytnutí služby je typickou praktikou nekalej povahy. Priemerný spotrebiteľ nevie, keď sa od neho zinkasuje konkrétna suma, či ide o splátku úveru alebo odmenu za službu. Súd nemôže akceptovať, aby úhrady od dlžníka boli prioritne započítané na odmenu za službu a nie na splatenie úveru. Odmena za službu je jednoznačne neprimeraná výške poskytovaného úveru, porovnajúc poplatky za takéto poskytnuté služby od bankového sektora (výber z bankomatu, vloženie hotovosti na vlastný alebo cudzí bankový účet). Predmetom zmluvy a poskytnutí služby sú predsa bežné služby, ktoré poskytujú banky i nebankové subjekty, ktoré by mala pokrývať odplata za úver, prípadne sú kryté poplatkami za konkrétny úkon. Jediné čo poskytuje služba komfort naviac, je odklad splatnosti splátok, ktoré žalobca ani nikdy nevyužil, ostatné služby možno považovať za štandardné a bežné pri poskytnutí úveru samotného. Tento servis mohol spoplatnený nejakým poplatkom v primeranej výške, určite nie vo výške, ktorá predstavuje viac než polovicu poskytnutej sumy úveru. Súd považuje zmluvu o poskytnutí služby za zmluvu, ktorej skutočným účelom je navýšiť odplatu za poskytnutý úver a to tak, aby táto odplata nebola uvedená v zmluve o úvere. Takýmto spôsobom žalovaná dosiahne to, že uvedená odmena, keďže nie je odplatou, ale odmenou za službu komfort, sa nezapočítava ani do výpočtu RPMN a ide o obchádzanie zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských a iných úveroch a pôžičkách. Súd vyhodnotil zmluvu o poskytovaní služby ako neplatný právny úkon s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka, a to tak pre rozpor s dobrými mravmi ako aj pre účelové obchádzanie zákona. Zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva o poskytovaní služby je formulárovou zmluvou, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa. Takýto právny úkon sa súdu javí ako úkon neplatný s poukazom na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

40. Súd mal za to, že zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru žalovaný vopred vnútil pripraveným predtlačeným tlačivom žalobcovi aj iný úkon než len ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jej záujmu. Súd má za to, že žalobca ako osoba neznalá zákona bez podrobnejšieho pre neho zrozumiteľnejšieho výkladu obsahu dohody o poskytnutí služby, nebola schopná posúdiť následky tejto nedostatočnej vedomosti a informovanosti. Takto sa dá usudzovať nedostatok žalobcovej vôle ako spotrebiteľa vstúpiť do dohody o poskytnutí služby so žalovaným.

41. Vymedzenie práv a povinností v zmluve č. 1 je zrejmé, že je predmet nemá charakter samostatnej zmluvy. Už len samotná skutočnosť, že žalovaná jednotlivé ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy vyňala zo štandardnej zmluvy o úvere a formálne ich označila ako samostatnú zmluvu, za účelom navýšenia odplaty vyžadovanej od spotrebiteľa, vykazuje znaky konania žalovanej rozporného s dobrými mravmi. Zmluva o poskytovaní služieb totiž definuje obvyklé a úplne bežné úkony súvisiace s evidovaním a uhrádzaním pohľadávky veriteľa, rozhodne nejde o nadštandardné služby. Vytvorením pokútnej druhej zmluvy ako zmluvy odplatnej žalovaná jednoznačne sledovala absolútne neúmerné zvýšenie vlastného zisku z poskytnutia úveru. Skutočnosť, že zmluva č. 2 predstavovala iba účelovo vyňatú časť zmluvných dojednaní patriacich do zmluvy o úvere do samostatnej zmluvy zodpovedná oprávneniu súdu pri prejednaní veci posúdiť aj jej platnosť.

42. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať; ods.2 Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

43. Podľa § 456 predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

44. Podľa § 458 ods.1 musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

45. Jedným z dôvodov vzniku bezdôvodného obohatenia je aj plnenie z neplatného právneho úkonu (úverová zmluva) ako aj plnením bez právneho dôvodu (spoplatnená neexistentná služba). Žalovaná skutočne poskytla úver vo výške 1.284,25,- Eur, keď posúdil započítanie sumy na fiktívnu službu (od žalovanej pre žalobcu ktorá nikdy poskytnutá nebola) ako nekalú obchodnú praktiku žalovanej. Žalovanej bolo uhradená celková suma vo výške 3.060,- Eur. V súvislosti s neprijateľným poplatkom, úžernou odplatou úveru a tým, že je úver bezúročný a bez poplatkov, vzniklo bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej vo výške 1.775,75 Eur. Žalovaná sa teda na úkor žalobcu neoprávnene obohatila a je teda povinná toto obohatenie žalobkyni vrátiť.

46. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, splatnosť bezdôvodného obohatenia zákonom daná nie je. Postupovať treba podľa § 563 - Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka - Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka - Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 NV SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.02.2013 - Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Vzhľadom na to, že žalobkyňa v petite žaloby úroky z omeškania žiadala súd ich tejto sporovej strane priznal v zákonnej výške 5 % ročne.

47. Vo vzťahu k námietkam týkajúcim sa absencie zákonom požadovaných náležitostí zmluvy o úvere súd uvádza, že je bez významu vyjadrovať sa k skutočnosti a posudzovať, či zmluvné dojednania v zmluve o úvere sú súladné s platným právnym poriadkom, nakoľko tak, ako súd konštatoval vyššie, z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí zmluvy žalovaná voči žalobkyni nárok na zaplatenie za žiadnych okolností nemá.

48. K rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C- 42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej súd konštatuje nasledovné. Požiadavka zákona je od požiadavky smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES č. 2008/48 (ďalej len „smernica“) odlišná. Zákon uvádza, že zmluvy musia obsahovať "výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov". Niet pochybností, že slovenský zákon ide nad rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje Smernica, ktorá navyše obsahuje požiadavku tzv. úplnej harmonizácie, teda zákaz odchýlenia od ustanovení Smernice vo vnútroštátnom práve, je zrejmé, že by použil takú terminológiu ako používa Smernica. Avšak slovenský zákonodarca takúto terminológiu nepoužil, ale k termínu "splátky" pridal slová "istiny, úrokov a iných poplatkov". K výkladu tohto ustanovenia existuje konštantná judikatúra slovenských súdov (potvrdená rozsudkami Najvyššieho súdu SR Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/61/2015 zo dňa 28. 06. 2016 Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžo / 19 /2012 zo dňa 12.03.2013, ktorým potvrdil rozsudok Krajského súdu v Prešov zo dňa 21.02.2012, sp. zn. 3S/53/2011-43 desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov SR), v zmysle ktorej sa má toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) Zákona za bezúročnú a bez poplatkov. Nachádza sa tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a Zákonom. V taktom prípade musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, a ak jej priamy účinok poskytnúť nemôže, tak či jej môže priznať nepriamy účinok (teda vykladať Zákon eurokonformne), alebo či jej takýto nepriamy účinok priznať nemôže. Keďže v tomto prípade sa jedná o spor medzi jednotlivcami, nie je možné, aby tunajší súd poskytol Smernici priamy účinok. Súd preto skúma, či jej môže priznať nepriamy účinok, a teda vykladať Zákon eurokonformne. V tomto konkrétnom prípade vnútroštátny súd SR môže skúmať len možnosť nápravného súladného výkladu, pretože text zákona je odlišný od textu Smernice, a výklad Smernice zo strany Súdneho dvora EÚ je odlišný od výslovného znenia Zákona. Nejedná sa tu o priamy účinok, kedy je vnútroštátne právo vypustené a nahradené smernicou. V prípade nepriameho účinku vnútroštátne právo ostáva naďalej v platnosti, nemôže byť vypustené na úkor smernice, vnútroštátny súd ho berie v plnom rozsahu v úvahu a vykladá ho, iba musí skúmať, či ho môže vykladať eurokonformne. Teda nestačí, že Smernica hovorí niečo iné ako Zákon, že Súdny dvor EÚ v Rozsudku C-42/15 uviedol, že Smernica sa má vykladať tak alebo onak, musí to byť jedine vnútroštátny súd, ktorý musí skúmať, či môže podľa vnútroštátnych výkladových metód vykladať vnútroštátne právo, teda zákon) eurokonformne. Vnútroštátne súdy SR v konštantnej judikatúre potvrdenej Najvyšším súdom SR potvrdili, že výklad zákona je taký, že sa vyžaduje členenie splátok na splátky úveru, splátky poplatkov a splátky úverov, vychádzajúc z jazykového výkladu zákona. Opäť, vnútroštátne súdy vykladali predmetné znenia zákona už v niekoľkých stovkách prípadov a za použitia vnútroštátnych výkladových metód dospeli k záveru, že sa vyžaduje členenie splátok na splátky istiny, úrokov a poplatkov. Vzhľadom na explicitné znenie Zákona v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, by súdy, ak by po Rozsudku C42-15 vyložili toto ustanovenie eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov, doslova zlomili vnútroštátne právo a toto vnútroštátne právo by nahradili Smernicou, čo je však postup typický pre priamy účinok. Nakoľko sa ale nejedná o priamy účinok, ale účinok nepriamy, takýto postup nebude možný, pretože by sa jednalo o výklad práva contra legem. Zároveň, výklad Zákona nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty. Pojem právnej istoty je v slovenskom Civilnom sporovom poriadku vyjadrený v ust. článku 2 ods. 2 ako stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona účinného v čase uzatvárania Zmlúv už bol predmetom výkladu v stovkách prípadoch a v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že sa vyžaduje členenie splátok na splátky istiny, úrokov a poplatkov. Z vyššie uvedeného vyplýva, že predmetným ustanovenia zákona, napriek Rozsudku C-42/15, nie je možné priznať nepriamy účinok. Tým nie je dotknuté právo veriteľov, aby sa domáhali náhrady škody, v prípade, že im vznikne, priamo voči Slovenskej republike, a to vzhľadom na chybnú implementáciu Smernice. Na to, aby bolo možné vykladať Zákon v súlade so Smernicou by bolo potrebné Zákon novelizovať a zosúladiť s textom Smernice, inak by sa jednalo o výklad Zákona contra legem a bola by porušená zásada právnej istoty.

49. S poukazom na vyššie uvedené, súd vyhovel žalobe žalobcu a rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Za tejto situácie súd zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 1.775,75 € predstavujúcej jej bezdôvodné obohatenie v dôsledku plnenia bez právneho dôvodu podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

50. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

51. V zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

52. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a túto priznal žalobcovi voči žalovanej v rozsahu 100%, ktorý mal vo veci plný úspech, keď súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.

53. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Michalovce) na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písmenom a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.