Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/92/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, samosudcom JUDr. Ivanom Almanom, v trestnej veci proti obžal. K. A. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05. marca 2019 takto

rozhodol:

Obžalovaný

K.Š. A., nar. XX.XX.XXXX/XXXX v Bratislave, trvale bytom Bratislava, O. XXXX/XX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o,

ž e

dňa 08.04.2018 v čase približne od 02:00 h do 03:00 h v Bratislave na Saratovskej ul.č. 2/A vo vstupnej chodbe do podniku LaBene Bowling Club počas otváracej doby napadol poškodeného J. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Bratislava, A. R..Č.. XX tak, že ho udrel päsťou pravej ruky do ľavej časti tváre, v dôsledku čoho poškodený spadol na zem a utrpel hematóm na ľavom líci a zlomeninu pravého členka, ktorá si vyžiadala trojdňovú hospitalizáciu poškodeného, operačný zákrok, nasadenie sadrovej dlahy a následné liečenie spojené s práceneschopnosťou od 08.04.2018 do 26.06.2018,

teda

-inému úmyselne ublížil a zdraví, -dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.

Za to sa

odsudzuje

Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 4, § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu sú určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd zaväzuje obžalovaného k náhrade škody poškodenej Sociálnej poisťovni, a.s., Záhradnícka 31, Bratislava, IČO: 38 807 484 vo výške 1.974,-eur a Dôvere, zdravotnej poisťovni, a.s., Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 35 942 436 vo výške 1.904,53eur.

odôvodnenie:

V trestnej veci proti obžal. K. A. bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie prečítaním nárokov poškodených na náhradu škody z predsúdneho konania, výsluchom obžalovaného, výsluchom poškodeného J. P., výsluchom svedkyne Q. B., prečítaním výpovedí neprítomných svedkov, oboznámením listinných dôkazov.

Mgr. D. B. ako zástupkyňa Sociálnej poisťovne sa v predsúdnom konaní pripojila k trestnému konaniu s nárokom na náhradu škody vo výške 1.974,-eur. Mgr. F. Ž. ako zástupkyňa poisťovne Dôvera sa v predsúdnom konaní pripojila k trestnému konaniu s nárokom na náhradu škody vo výške 1.904,53eur.

Obžalovaný K. A. po zákonnom poučení urobil vyhlásenie, že sa cíti byť nevinným zo spáchania žalovaného skutku v zmysle podanej obžaloby. K veci uviedol, že počul ako buchli biele plastové dvere, otočil sa a videl, že sú zatvorené. On ich išiel otvoriť a po ich otvorení videl, ako svedkyňa Q. B. vstávala zo zeme a mala rozbité čelo. Poškodený J. P. stál oproti dvom mužom ktorých vyhodnotil ako agresorov. J. P. mal zranenú ľavú časť tváre. On im povedal, aby si ho nevšímali, prešiel okolo nich a išiel zatvoriť vonkajšie kovové dvere. Keď ich zatvoril, otočil sa a videl, ako J. P. sedí na zemi v neprirodzenej polohe a kričal, že ho bolí noha. Čupol si k poškodenému, spýtal sa ho či je v poriadku a ten mu povedal, že ho zabije a napriahol sa po ňom. On sa chcel vyhnúť konfliktu a tak si išiel sadnúť späť do podniku. Žiadne praskanie kostí pokiaľ bol v chodbičke on nepočul. Do chodbičky sa vrátil asi po dvoch minútach, ale J. P. tam už nebol, Q. B. bola vo vnútri podniku a chcela volať sanitku, alebo políciu. Uviedol, že pred skutkom z miesta kde sedel videl do chodbičky, kde sa stal skutok. Tie dve neznáme osoby tam boli s poškodeným P. a svedkyňou B. dlhšiu dobu, asi pol hodinu a vybavovali si účty. Videl, ako B. viac krát napadla minimálne jedného z tých neznámych osôb. V čase keď B. so zranením vyšla z chodbičky, P. s tými dvoma neznámymi osobami stáli. P. mal začervenanú ľavú stranu tváre, akoby narazenú. Tie dve neznáme osoby museli z chodbičky vyjsť vtedy, keď on zatváral vonkajšie kovové dvere. Asi prešli poza jeho chrbát. Uviedol, že poškodený aj svedkyňa B. boli pred skutkom pod vplyvom alkoholu. On alkohol nepil. V uvedenom podniku nepracuje ako sekuriťák. Po incidente poškodený sa do vnútra podniku nevrátil, z chodbičky zmizol. Svedok-poškodený J. P. uviedol, že v podniku sa sťažoval na kvalitu alkoholu a čašníčka ho ignorovala. Potom si išiel von zapáliť a ako vošiel do chodbičky, tak dostal ranu od obžalovaného, ktorý načierno v tom podniku robí vyhadzovača. Dostal od neho úder pravou rukou zovretou v päsť pod svoje ľavé oko. Po údere spadol na zem a nemohol sa postaviť, lebo mal zlomený členok. Hneď na to k nemu prišla Q. B., ktorá sa ho snažila brániť a dostala aj ona. V čase jeho napadnutia v chodbičke nikto iný nebol. Pred napadnutím nemal s nikým konflikt. Po údere ostal ležať na zemi na chrbte. Členok mu v nemocnici operovali, asi 10 týždňov bol práceneschopný, nevie kedy mu dali dole sádru. Obžalovaného opoznal aj pri rekognícii. V predsúdnom konaní v jednej zo svojich výpovedí uviedol, že v chodbičke boli ešte dvaja ľudia, v ďalšej výpovedi uviedol, že iní ľudia tam neboli.

Svedkyňa Q. B. uviedla, že v uvedený deň bola s poškodeným v podniku LaBene, mali vypité, ale nie veľmi. Po polnoci išla s poškodeným von si zapáliť. V chodbičke, ktorá vedie von nikto nebol. Útočník asi išiel za nimi, zrazu tam bol s nimi. Ona išla pár krokov pred poškodeným P.. Otočila sa a videla, že medzi ňou a poškodeným stojí páchateľ. Ako sa otočila videla, ako páchateľ udrel poškodeného päsťou pravej ruky do oblasti líca. Poškodený po údere spadol na zem. Ona k nemu pribehla a bola útočníkom odsotená do steny, kde si buchla hlavu. Keď vstávala zo zeme, útočník tam už nebol. Poškodený ako ležal na zemi hovoril, že ho bolí noha, že ju má si zlomenú. Ona potom išla požiadať, aby zavolali záchranku. Páchateľa odvtedy nevidela. V čase útoku útočníkovi do tváre nevidela.

Súd po splnení zákonných podmienok prečítal na hlavnom pojednávaní výpoveď svedkyne MUDr. T. Q., ktorá uviedla, že operovala poškodeného J. P.. Tento utrpel zlomeninu oboch kostí píšťaly a vretennej kosti v členku. Okrem toho mal hematóm na ľavom líci. Zlomeninu členka si mohol spôsobiť sám podvrtnutím, pošmyknutím, ale mohla mu byť spôsobená aj inou osobou a to dokopaním. Zranenie členka poškodeného si vyžiadalo operáciu. Na nohu bola naložená sadrová dlaha, pacient nohu odľahčoval. Na desiaty deň mu vybrali stehy a dokopy 6 týždňov nemohol na nohu došľapovať a chodil o barliach. Práceneschopnosť si zranene vyžadovala minimálne 8 týždňov naposledy bol pacient na kontrole 9.5.2018.

Z listinných dôkazov súd oboznámil protokoly o rekognícii z ktorých vyplýva, že poškodený J. P. jednoznačne opoznal pri rekognícii obžalovaného ako páchateľa žalovaného skutku. Svedkyňa Q. B. pri rekognícii s istotou nevedela opoznať obžalovaného ako páchateľa žalovaného skutku. Z dokladov o škode vyplýva, že zástupcova poškodených spoločnosti si uplatnili nárok na náhradu škody so skutočne vynaloženými nákladmi. Z lekárskych správ k zraneniu poškodeného vyplýva, že poškodený J. P. bol práceneschopný od 08.04.2018 do 26.06.2018. Z registra trestov a posudkov na obžalovaného vyplýva, že tento má v registri trestov dva záznamy, tri krát bol postihnutý za spáchanie priestupku.

Súd na hlavnom pojednávaní zamietol návrh obžalovaného na vypočutie záchranárov, ktorí prišli po skutku do kontaktu s poškodeným, nakoľko tento návrh súd považuje za nadbytočný. Okolnosti po spáchaní skutku nie sú predmetom dokazovania na hlavnom pojednávaní. Navrhnutí svedkovia neboli svedkami skutku, nemohli by k tomuto nič povedať. K zraneniam poškodeného bola vypočutá svedkyňa MUDr. Q. a boli oboznámené lekárskej správy.

V predmetnej veci bolo vykonané dokazovanie všetkými dostupnými a vykonateľnými dôkazmi. Po ich vykonaní súd tieto vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k záveru, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky znaky žalovanej skutkovej podstaty prečinu

ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, ktorých sa obžalovaný dopustil tak, ako je to uvedené v podanej obžalobe a výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaný poprel spáchanie žalovaného skutku, pričom sa snažil vinu preniesť na dve neznáme osoby, ktoré sa podľa neho mali nachádzať v uličke a mali napadnúť poškodeného a svedkyňu B.. Toto jeho tvrdenie je jednoznačne vyvrátené výpoveďou poškodeného J. P., ktorý celkom jednoznačne, mimo akúkoľvek pochybnosť označil za páchateľa skutku a útočníka práve obžalovaného. Opoznal ho pri rekognícii v prípravnom konaní a ako útočníka ho jednoznačne označil aj na hlavnom pojednávaní. U poškodeného J. P. neboli zistené žiadne problémy s pamäťou, ani pri reprodukovaní prežitých skutočností, ktoré by spochybňovali jeho tvrdenia. Poškodený vypovedal po zákonnom poučení, po zložení prísahy a nemal žiadny objektívny dôvod na to, aby krivo obviňoval obžalovaného. Svedkyňa Q. B. jednoznačne uviedla, že v chodbičke v čase skutku bola ona, poškodený a útočník, ktorému nevidela do tváre, lebo ho pozorovala zozadu a zboku. Z toho dôvodu ho nemohla jednoznačne opoznať pri rekognícii. Táto svedkyňa potvrdila, že iné osoby sa v čase skutku na mieste činu nenachádzali. Ako poškodený, tak aj svedkyňa B. zhodne popisujú útok na poškodeného, kedy zhodne uvádzajú, že útočník napadol poškodeného tak, že ho udrel pravou rukou - päsťou, do pravej strany tváre, čo bolo aj potvrdené lekárskou správou a výpoveďou svedkyne MUDr. Q.j. Teda ani v tomto smere neboli zistené dôvody, pre ktoré by súd mal spochybňovať tvrdenia poškodeného a svedkyne B.. Obaja zhodne následne popísali to, že poškodený po údere spadol na zem a po páde sa sťažoval na bolesť v nohe. Opäť toto ich tvrdenie korešponduje s lekárskymi správami a výpoveďou MUDr. Q.Ó.. Skutočnosť, že poškodený a svedkovia sa v menších detailoch odchyľujú od svojich predošlých výpovedí je nutné pripočítať tomu, že obaja boli pod vplyvom alkoholu a od spáchania skutku uplynula dlhšia doba. Rozdiely v ich výpovediach sú však minimálne a v rozhodných skutočnostiach vypovedali identicky celé konanie. Naopak výpoveď obžalovaného sa súdu javí ako nepravdepodobná, ak uvádzal, že incident sledoval dlhšiu dobu a poškodený s B.H. a dve neznáme osoby mali byť v chodbičke asi pol hodinu, kde si vybavovali účty. Je nelogické, že svedok sa nesnažil incidentu zabrániť, alebo na neho upozorniť personál podniku a len ho sledoval. Je veľmi nepravdepodobné až vylúčené, aby dve neznáme osoby mohli vyjsť z chodbičky poza chrbát obžalovaného, keď údajne tento zatváral vonkajšie dvere bez toho, aby si to všimol. Dve osoby neboli duchovia, mohli sa pohybovať v stiesnených priestoroch a ak by tak prechádzali okolo obžalovaného, musel by si to všimnúť. Je tiež nelogické, aby nepočul a nevidel napadnutie poškodeného tesne pred tým, ako zatváral vonkajšie dvere. Podľa tvrdenia obžalovaného poškodený mal zranenie ľavej časti tváre už keď on vošiel do chodbičky a v tom čase poškodený stál. Je to nelogické, lebo za tak krátky čas sa nemohlo zranenie na tvári viditeľne u poškodeného vyfarbiť a ako vyplýva z výpovede poškodeného a svedkyne B., poškodený bezprostredne po údere do tváre spadol na zem, takže nemohol v čase ako uvádzal obžalovaný stáť. Zistený skutkový stav je okrem výpovede poškodeného a svedkyne nepriamo potvrdený aj výpoveďou MUDr. Q.j, ktorá potvrdila rozsah a charakter zranení, ktoré poškodený utrpel aj mechanizmus ich vzniku zhodne so zisteným skutkovým dejom. Tieto skutočnosti tiež vyplývajú z lekárskych správ o zranení poškodeného. Z protokolu o rekognícii jednoznačne vyplýva, že poškodený opoznal obžalovaného ako páchateľa žalovaného skutku. Je logické a odôvodnené, že svedkyňa B. na 100% nemohla obžalovaného ako páchateľa skutku opoznať, lebo tohto vnímala zozadu a zboku, priamo do tváre mu v čase skutku nevidela.

Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona sa prečinu blíženia na zdraví dopustí ten, kto inému úmyselne ublíži a zdraví. Podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona sa prečinu výtržníctva dopustí ten, kto sa dopustí slovne alebo fyzicky verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného.

Zo skutkovej vety obžaloby a vykonaného dokazovania celkom jednoznačne vyplýva, že v dôsledku úmyselného konania obžalovaného poškodený utrpel ujmu na zdraví v rozsahu dlhšej ako 7 dní, pričom hoci práceneschopnosť poškodeného trvala viac ako 6 týždňov, nejedná sa o ťažkú ujmu na zdraví, nakoľko po takúto dobu nebol poškodený obmedzovaný v obvyklom spôsobe života, nebol odkázaný na pomoc inej osoby. Doba práceneschopnosti je v tomto smere len orientačná. Rovnako zo skutkovej vety obžaloby a z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný napadol poškodeného na mieste verejnosti prístupnom. Týmto svojim konaním obžalovaný naplnil znaky žalovaných skutkových podstát prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, ktorých sa obžalovaný dopustil tak, ako je to uvedené v podanej obžalobe a výrokovej časti rozsudku. Preto ho súd uznal vinným zo spáchania uvedených prečinov v plnom rozsahu.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovanému vychádzal zo zákonom stanovenej trestnej sadzby pri najprísnejšie trestnom prečine zo zbiehajúcej sa trestnej činnosti obžalovaného z ktorej bol uznaný vinným, ktorá je pri prečine výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona do troch rokov pri treste odňatia slobody. Súd v osobe obžalovaného, ani v okolnostiach prípadu nezistil žiadne poľahčujúce okolnosti podľa § 36 Trestného zákona, ktoré by mali vplyv na ukladanie trestu obžalovanému. To, že obžalovaný spáchal viac trestných činov a že už bol v minulosti súdne trestaný súd zohľadnil ako priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h/, písm. m/ Trestného zákona. Pri prevahe priťažujúcich okolností súd použil sprísňujúce ustanovenie § 38 ods. 4 Trestného zákona a zvýšil spodnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu. Tak mohol pri upravenej trestnej sadzbe ukladať obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere od 1 roku do 3 rokov. Súd uložil obžalovanému primeraný podmienečný trest odňatia slobody pod polovicou trestnej sadzby v trvaní 20 mesiacov, výkon ktorému mu podmienečne odložil na primeranú skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov. Takto uložený trest je plne v súlade so zákonom a mal by dostatočne zabezpečiť svoju výchovnú aj ochrannú funkciu ako to má na mysli .

Súd v rámci adhézneho konania rozhodoval o riadne a včas uplatnených nárokoch na náhradu škody poškodených spoločností. Mgr. D. B. ako zástupkyňa Sociálnej poisťovne sa v predsúdnom konaní pripojila k trestnému konaniu s nárokom na náhradu škody vo výške 1.974,-eur. Mgr. F. Ž. ako zástupkyňa poisťovne Dôvera sa v predsúdnom konaní pripojila k trestnému konaniu s nárokom na náhradu škody vo výške 1.904,53eur. Výška uplatnených nárokov na náhradu škody bola preukázaná listinnými dôkazmi. Z dokazovania vyplýva, že škoda bola spôsobená úmyselným trestným činom, ktorý spáchal obžalovaný a teda tento zodpovedá za vznik škodlivého následku svojho konania a teda aj za škodu, ktorá takýmto konaním vznikla. Preto súd priznal poškodeným spoločnostiam nárok na náhradu škody tak, ako si ho uplatnili a zaviazal obžalovaného k náhrade spôsobenej škody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia, cestou Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd v Bratislave.