Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_32CbZm-4-2019.pdf
PDF · 81.83 KB
Case nature
Subarea
32CbZm/4/2019
Uznesenie
Okresný súd Nitra v spore žalobcu: LMR Equity, s.r.o., so sídlom Košice, mestská časť Sever, Potočná č. 1/C, IČO: 52156974, zastúpeného v konaní advokátom: JUDr. Marek Radačovský, so sídlom Košice, mestská časť Staré Mesto, Žriedlová č. 3, IČO: 35553961, proti žalovanému 1/: P.. A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., V. S. č. XXX/XX, a proti žalovanému X/: P.. Q. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., R. č. 3635/9, zastúpeného v konaní advokátom: A.. Z. A., so sídlom C., L. č. XX, P.: XXXXXXXX, o zaplatenie zmenkovej sumy 151.560,58 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I/ Súd schvaľuje zmier uzavretý medzi stranami sporu, žalobcom a žalovaným 2/, v nasledovnom znení: „Žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť 30.000,- eur žalobcovi do 10 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia na účet číslo účtu ( IBAN ): SK77 1100 0000 0029 4306 9328, vedený v Tatra banka, a.s.. Žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobcovi na účet číslo účtu ( IBAN ): SK77 1100 0000 0029 4306 9328, vedený v Tatra banka, a.s., sumu 5.000,- eur v piatich pravidelných mesačných splátkach vo výške 1.000,- eur vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc mesiacom, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom toto uznesenie nadobudne právoplatnosť. Omeškanie s plnením jednej splátky o viac ako 10 dní má za následok zročnosť celého plnenia. Žalobca je povinný vydať zmenku žalovanému v 2. rade, a to do 10 dní odo dňa prijatia sumy 30.000,- eur podľa výroku I. tohto uznesenia. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.“
II/ Súd konanie voči žalovanému 1/ z a s t a v u j e.
III/ Súd žalovanému 1/ náhradu trov konania nepriznáva.
IV/ Súd vracia žalobcovi súdny poplatok vo výške 8.211,15 eur ( slovom osemtisícdvestojedenásť eur a pätnásť eurocentov ) prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1/ Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia zmenkovej sumy 151.560,58 eur s príslušenstvom a náhrady trovy konania, ako nárok zo zmenky č. 825/8760/06. Dňa 14.02.2022 pred otvorením pojednávania uzatvorili strany sporu ( žalobca a žalovaný 2/ ) zmier v znení ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Dohoda vo forme zmieru bola výsledkom vzájomných rokovaní strán sporu ( žalobca a žalovaný 2/ ), ktoré sa dohodli na zmieri v znení: „Žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť 30.000,- eur žalobcovi do 10 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia na účet číslo účtu ( IBAN ): K.s.. Žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobcovi na účet číslo účtu ( IBAN ): K XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v R. banka, a.s., sumu X.XXX,- eur v piatich pravidelných mesačných splátkach vo výške X.XXX,- eur vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc mesiacom, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom toto uznesenie nadobudne právoplatnosť. Omeškanie s plnením jednej splátky o viac ako 10 dní má za následok zročnosť celého plnenia. Žalobca je povinný vydať zmenku žalovanému v 2. rade, a to do 10 dní odo
dňa prijatia sumy 30.000,- eur podľa výroku I. tohto uznesenia. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.“
2/ Strany sporu ( žalobca a žalovaný 2/ ) navrhli znenie zmieru písomne, a to ešte pred otvorením pojednávania, keď dohodnuté znenie právni zástupcovia strán sporu podpísali elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom, pričom obaja právni zástupcovia disponujú plnou mocou oprávňujúcou ich aj na uzatvorenie zmieru.
3/ Podľa § 148 ods. 1 Civilného sporového poriadku žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť.
4/ Podľa § 148 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
5/ Zmierom sa rozumie dohoda strán uzavretá v priebehu konania, ktorou si upravujú svoje práva a povinnosti. Inštitút zmieru zostal aj v novej právnej úprave zachovaný, no s viacerými zásadnými zmenami.
6/ Súd by mal na strany sporu pôsobiť mediačne, t.j. o uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť. Táto zásada je zvýraznená aj v ďalších ustanoveniach Civilného sporového poriadku ( napríklad § 170 ods. 2 a § 179 ods. 2 ). Oproti predchádzajúcej právnej úprave už nie je predpokladom schválenia zmieru skutočnosť, že to povaha veci pripúšťa. Uzavretie zmieru je teda v súčasnosti prípustné bez ohľadu na povahu sporu. Jediným predpokladom pre schválenie zmieru je súlad so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Úlohou súdu je vykonať dokazovanie len v takom rozsahu, aby mal preukázané, že navrhnutý zmier nie je v rozpore s kogentnými ustanoveniami právnych predpisov, alebo ich neobchádza. Nie je úlohou súdu vykonať dokazovanie v takom rozsahu, aký by si vyžadovalo autoritatívne rozhodnutie súdu ( uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. októbra 2010, sp. zn. 5MCdo/11/2009). Obsah zmieru môže prekročiť rámec predmetu konania, no vždy musí byť z neho zrejmé, ako boli vyporiadané nároky, ktoré boli predmetom konania. Znenie zmieru musí byť presne a určito formulované, aby nevznikali pochybnosti pri jeho výkone.
7/ Súd dospel k záveru, že stranami ( žalobcom a žalovaným 2/ ) navrhnuté znenie zmieru zo dňa 14.02.2022 nebolo v rozpore s kogentnými ustanoveniami právnych predpisov a ani ich neobchádza. Zároveň je stranami sporu ( žalobcom a žalovaným 2/ ) navrhnutý zmier dostatočne presný a určitý a v navrhnutom znení aj vykonateľný. Vzhľadom na uvedené preto súd zmier na žiadosť strán sporu ( žalobcu a žalovaného 2/ ) schválil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Súčasťou zmieru je aj dohoda o trovách konania, preto súd o nároku na náhradu trov konania nerozhodoval samostatným rozhodnutím, t. j. o náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným 2/ ( výrok I/ uznesenia ).
8/ Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. V danom prípade bola lehota na plnenie súčasťou dohody strán, pričom takáto dohoda nie je v rozpore s právnymi predpismi.
9/ Podľa § 144 C Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.
10/ Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
11/ Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
12/ Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
13/ Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
14/ Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
15/ Keďže žalobca vzal žalobu voči žalovanému 1/ v celom rozsahu späť pred začatím predbežného prejednania sporu, ako aj pred začatím pojednávania, nebol potrebný k tomuto úkonu súhlas žalovaného. Preto súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení konanie zastavil voči žalovanému 1/ ( výrok II/ uznesenia ).
16/ Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného.
17/ V danom prípade o nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, keďže žalobca žalobu voči žalovanému 1/ zobral späť z dôvodu, že na majetok žalovaného 1/ bol vyhlásený konkurz a žalobca preto nepovažuje za potrebné trvať na uplatnení svojich nárokov voči žalovanému 1/. Ak žalobca žalobu zoberie späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda by nebolo možné pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca. S ohľadom na uvedené skutočnosti, súd konštatoval, že žalovaný 1/ procesne nezavinil zastavenia konania. O nároku na náhradu trov konania napriek tomu rozhodol súd tak, že tieto nepriznal žalovanému 1/, hoci by mu nárok na ich náhradu patril, a to s ohľadom na skutočnosť, že žalovanému 1/ v konaní doposiaľ žiadne trovy konania nevznikli ( výrok III/ uznesenia ).
18/ Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, ak konanie skončia strany alebo účastníci schválením zmieru do začiatku prvého pojednávania, vráti sa im 90 % zo všetkých zaplatených poplatkov. Ak konanie skončia strany alebo účastníci schválením zmieru po začatí prvého pojednávania, vráti sa im 50 % zo všetkých zaplatených poplatkov. Ak správny súd zastaví konanie o správnej žalobe z dôvodu uspokojenia žalobcu, vráti sa žalobcovi 75 % zo všetkých zaplatených poplatkov. Pri nezaplatených poplatkoch v rovnakom rozsahu súd poplatok nevyberie a uznesenie o uloženej povinnosti zaplatiť poplatok v uvedenom rozsahu zruší. Ustanovenia odsekov 3 a 4 sa nepoužijú.
19/ Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, orgány uvedené v § 3, ktoré a) nie sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu alebo sídla poplatníka, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a daňový úrad vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia, b) sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.
20/ Podľa § 11 ods. 11 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov poplatok, ktorý sa má vrátiť podľa odsekov 4, 7 až 9 sa zaokrúhli na eurocenty nahor.
21/ V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd vrátil žalobcovi zaplatený súdny poplatok zo žaloby, a to v rozsahu 90%, t. j. 8.211,15 eur ( § 11 ods. 7 ), nakoľko konanie skončili strany schválením zmieru pred začatím prvého pojednávania ( výrok IV/ uznesenia ).
Poučenie:
Proti výroku I/ rozhodnutia, ktorým súd schválil zmier, nie je možné podať odvolanie. Proti výroku II/ rozhodnutia, ktorým súd rozhodol o zastavení konania voči žalovanému 1/, je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. Proti výroku III/ rozhodnutia, ktorým súd rozhodol o trovách konania žalovaného 1/, je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. Proti výroku IV/ rozhodnutia, ktorým súd rozhodol o vrátení súdneho poplatku, je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak si povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže sa oprávnený domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.