Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36C-195-2012.pdf
PDF · 119.48 KB
Case nature
Area
Subarea
36C/195/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v spore žalobcu: J.. T. Š., N.. XX.X.XXXX, A. K. X, XXX XX K., zastúpený AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 0 1 Košice, IČO: 47 237 406 proti žalovanej: T.. V. Š., N.. XX.X.XXXX, A. S. XX, XXX XX K., zastúpená JUDr. Matúšom Lemešom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Nerudova 14, 040 01 Košice, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
rozhodol:
I. Vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že
A) do výlučného vlastníctva žalobcu z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu pripadá:
1. Kožená sedacia súprava v hodnote 150 Eur, 2. Chladnička značky Gorenje v hodnote 150 Eur, 3. DVD prehrávač značky Panasonic v hodnote 20 Eur, 4. CRT televízor značky Panasonic v hodnote 150 Eur, 5. Stojan pod televízor v hodnote 50 Eur, 6. Mikrovlna rúra značky Whirpool v hodnote 70 Eur, 7. Stojanová lampa čierna v hodnote 20 Eur, 8. Kuchynská linka dub/čerešňa v hodnote 829,50 Eur, 9. Plynová varná doska nerezová a teplovzdušná rúra v hodnote 487,91 Eur, 10. Manželská posteľ, dva rošty, 2x matrac v hodnote 100 Eur, 11. Hodnota motorového vozidla zn. Alfa Romeo v hodnote 1.750 Eur, teda majetok v hodnote 3.777,41 Eur.
B) do výlučného vlastníctva žalovanej z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu pripadá:
1. Detská izba jaseň v hodnote 180 Eur, 2. Automatická práčka zn. AEG v hodnote 150 Eur, 3. Hodnota motorového vozidla zn. Ford Fiesta v hodnote 1.000 Eur, teda majetok v hodnote 1.333 Eur.
II. Žalobca a žalovaná sú povinní zaplatiť súdny poplatok za konanie o vyporiadanie BSM, žalobca vo výške 76,50 Eur a žalovaná vo výške 76,50 Eur, na účet Okresného súdu Košice I, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.
IV. Priznáva žalovanej trovy odročeného pojednávania zo dňa 13.12.2018 v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 25.7.2012 sa domáhal, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov s odôvodnením, že manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 15C 374/2009 zo dňa 24.11.2010, právoplatným dňa 24.11.2010 (správne 27.1.2011 - poznámka súdu) a so žalovanou sa na vyporiadaní BSM nevedel dohodnúť. V návrhu na začatie konania uviedol, že počas trvania manželstva účastníci do BSM nadobudli koženú sedaciu súpravu v zostatkovej hodnote 150,- €, chladničku značky Gorenje v zostatkovej hodnote 150,- €, notebook HP compaq nx v zostatkovej hodnote 200,- Eur, DVD prehrávač značky Panasonic v hodnote 20,- €, CRT televízor značky Panasonic v zostatkovej hodnote 150,- €, stojan pod televízor v hodnote 50,- €, mikrovlnú rúru značka Whirpool v hodnote 70,- €, stojanovú lampu čiernu v hodnote 20,- €, detskú stenu do izby jaseň v hodnote 180,- €, automatickú práčku (zn. AEG - poznámka súdu) v hodnote 150, €, ako aj pasíva a to úver zo B. a.s. v sume 650.000,- Sk, t.j. 21.576,05 € na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX do dňa 2.2. 2006, poukazujúc na to, že do rozvodu manželstva tento úver bol splácaný zo spoločných finančných prostriedkov, po rozvode manželstva výlučne on zo svojich vlastných finančných prostriedkov spláca tento úver, úver zo B.i a.s. v sume 400.000,- Sk, t.j. 13.277,56 € na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.8.2006, poukazujúc na to, že aj tento úver ku dňu rozvodu manželstva bol splácaný so spoločných finančných prostriedkov, po rozvode tento úver spláca žalobca a úver zo B. a.s. v sume 95.000,- Sk , t.j. 3.153,42 € na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.2.2007, poukazujúc na to, že aj tento úver ku dňu rozvodu manželstva bol splácaný zo spoločných finančných prostriedkov a po rozvode manželstva tento úver je splácaný žalobcom. Poukázal na to, že vyporiadať je potrebné aj zostatok na kreditnej karte č. XXXXXXXXXX/XXXX a účet č. XXXXXXXXX/XXXX. Uviedol, že najväčším problémom medzi stranami sporu, je dohodnúť sa na vyporiadanie pasív, t.j. dlhov. Navrhol, aby súd zaviazal žalobcu k povinnosti splatiť úver zo B. č. XXXXXXXXXX a žalovaná, aby bola zaviazaná k povinnosti splatiť zostatky zostávajúcich úverov s tým, aby žalovaná tiež mu nahradila 1 z platených úverov platených ním od rozvodu manželstva.
2. K žalobe sa vyjadrila žalovaná písomným podaním zo dňa 27.9.2012, v ktorom uviedla, že hnuteľné veci, ktoré obsahuje žaloba žalobcu, sa nachádzajú v byte na F. Č.. X M. K., ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalobcu a o ktoré žalovaná nemá záujem, navrhuje ich prikázať do výlučného vlastníctva žalobcu za primeranú náhradu. Uviedla, že je pravdou, že počas manželstva do BSM nadobudli aj dlhy, pôžičky, ktoré sú spomínané v návrhu na začatie konania. K úveru v sume 650.000,- Sk (21.576,05 Eur) uviedla, že časť sumy vo výške 122.000,- Sk (4.049,66 Eur) bolo použitých na splatenie hypotekárneho úveru z J.s., ktorý vzal žalobca vo výške 360.000,- Sk (11.949,81 Eur) na kúpu bytu, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve a ďalšia čas pôžičky bola spotrebovaná na rekonštrukciu predmetného bytu a za zostávajúcu časť žalobca zakúpil motorové vozidlo. K úveru v sume 400.000,- Sk (13.277,57 Eur) žalovaná uviedla, že tento úver bol vzatý zo B. po dohode žalobcu a jej brata s tým, že 200.000,- Sk (6.638,78 Eur) bolo poskytnutých jej bratovi, úver vo výške 200.000,- Sk (6.638,78 Eur) si žalobca vzal výlučne pre svoje potreby. Z tejto sumy sa použila časť peňazí na splácanie dlhov a zostávajúca časť na kúpu ďalšieho auta zn. Alfa Romeo. K úveru v sume 95.000,- Sk (3.153,42 Eur) žalovaná uviedla, že táto suma bola požičaná za účelom kúpy motorového vozidla Ford Fiesta a dodala, že dňa 2.10.2007 na spoločný účet účastníkov poskytla sumu 85.000,- Sk (2.821,48 Eur) s úmyslom splatiť túto pôžičku, ktoré finančné prostriedky mala od svojho otca, ktorý jej na jej osobný účet daroval sumu 200.000,- Sk (6.638,78 Eur), ktoré peniaze pochádzali z predaja bytu matky otca žalovanej. K sporožírovému účtu sa žalovaná vyjadrila tak, že od r. 2004 s týmto sporožírovým účtom preukázateľne disponuje len žalobca, a ku kreditnej karte sa žalovaná vyjadriť nevedela. Žalovaná taktiež poukázala na to, že počas manželstva žalobca nakúpil veľký počet morových vozidiel, neustále kupoval novšie a drahšie autá, na kúpu ktorých používal peniaze z pôžičiek, čím zaťažoval bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov a navrhla, aby výlučne žalobca sa podieľal na splácaní dlhov. Taktiež navrhla, aby žalobca uhradil jej to, čo z jej výlučného majetku sa vynaložilo na výlučný majetok žalobcu.
3. V spore bolo rozhodnuté rozsudkom dňa 31.5.2016 sp, zn. 36C/195/2012 - 343, voči ktorému bolo podané odvolanie žalovanou (okrem výrok I, ktorým súd vyporiadal hnuteľné veci), o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 29.12.2017 sp. zn. 11Co/502/2016 - 389 tak, že zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konania a nové rozhodnutia, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
5. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak že bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd 1. inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
6. Krajský súd v Košiciach v uznesení zo dňa 29.12.2017 sp. zn. 11Co/502/2016-389 uviedol, že „ i keď výroková časť rozsudku o vyporiadaní BSM obsahuje vždy viacero výrokov (medziiným o tom, čo sa z BSM prikazuje tej - ktorej strane sporu a o tom, či a čo má jeden z nich plniť druhému na ich úplné vyrovnanie), treba na toto rozhodnutie hľadieť ako na jednotný celok, ktorý má komplexne vyporiadať doterajšie práva strán sporu z BSM a konštituovať ich nové práva. Ak strana sporu napadne odvolaním rozsudok súdu rozsudok prvej inštancie o vyporiadaní BSM, či už ako celok alebo niektorý z jeho výrokov, odvolací súd nie je v zmysle § 379 písm. c) CSP viazaný rozsahom odvolania. V takom prípade žiadny z výrokov odvolaním napadnutého rozhodnutia vo veci samej nenadobúda oddelene právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP; viď uznesenie Najvyššieho súdu SR 3Cdo 174/2012 z 25.7.2013) a odvolací súd musí vždy preskúmať celé rozhodnutie súdu prvej inštancie (všetky jeho výroky) a môže toto rozhodnutie len ako celok buď potvrdiť, zmeniť alebo zrušiť. Z toho dôvodu, aj keď žalovaná ako odvolateľka nenapadla odvolaním rozsudok vo výroku o vyporiadaní hnuteľných vecí, ani tento výrok súdu prvej inštancie sa nestal právoplatným. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení uviedol, že v konaní o vyporiadanie BSM súd nie je viazaný návrhmi strán sporu a to ani pokiaľ ide o rozsah tohto spoluvlastníctva, ani pokiaľ ide o spôsob jeho vyporiadania. Vyporiadanie sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva strán sporu a ich spoločného hospodárenia. Pri vyporiadaní BSM vo všeobecnosti by mali byť medzi stranami sporu rozdelené veci v pomere zodpovedajúcom veľkosti podielov. Vždy treba dbať na to, aby stranám sporu bolo zrejmé z čoho súd pri rozhodovaní vychádzal a ktoré veci a práva podľa zistenia súdu patria do BSM. O vyporiadaní je potrebné spraviť vyúčtovanie, ktoré musí nájsť odraz v odôvodnení rozsudku. Do celkovej bilancie musia byť zahrnuté nielen všetky veci, ale aj ostatný majetok vrátane pohľadávkou a dlhov (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 128/2012 z 30.1.2013). Odvolací súd skonštatoval, že Okresný súd Košice I ako súd prvého stupňa v prejednávanej veci neodstránil rozpory v tvrdeniach sporových strán týkajúcich sa úveru vo výške 360.000,- Sk, t.j. 11.949,81 Eur, jeho čerpania a následného použitia, t. j. či úver poskytnutý žalobcovi pred uzavretím manželstva (či nie je sporné) bol skutočne použitý na kúpu bytu do jeho výlučného vlastníctva alebo na kúpu bytu do výlučného vlastníctva žalovanej, pričom rozpory sú aj v tom, že ak bol naozaj byt z tohto úveru kúpený do výlučného vlastníctva žalovanej, či k tomu došlo pred alebo po uzavretí manželstva so žalobcom, či tento byt bol následne predaný a na čo bola použitá kúpna cena, resp. či úver bol splatený z úveru čerpaného počas trvania manželstva vo výške 650.000,- Sk (21.576,05 Eur). Pokiaľ súd k tomuto pasívu len stručne uviedol, že účastníci, teda strany sporu majú navzájom voči sebe plnenia titulom vyporiadania BSM a tieto sa navzájom kryjú, je jeho rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť a odvolacia námietka žalovanej je dôvodná „.
7. Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach a skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
8. Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.
9. Podľa § 187 ods. 2 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
10. Podľa § 188 ods. 1 CSP, súd vykonáva dôkazy na pojednávaní.
11. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
12. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
13. Súd vykonal dokazovanie prednesmi advokátov strán sporu, výsluchom strán sporu, oboznámením s listinnými dôkazmi pripojenými v spise a zistil tento skutkový stav:
14. Z rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 15C 374/2009 zo dňa 24.11.2010 súd zistil, že manželstvo účastníkov, ktoré bolo uzavreté dňa 20.6.1998, bolo rozvedené; rozsudok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 27.1.2011 a v tom čase maloletý syn P. Š. bol na čas po rozvode manželstva zverený do osobnej starostlivosti žalovanej, t.j. matky. Zároveň súd zistil, že medzi účastníkmi konania po právoplatnom rozvode ich manželstva nedošlo k uzavretiu dohody ohľadom vyporiadania vecí patriacich do BSM, na vyporiadanie vecí patriacich do BSM sa účastníci konania nevedeli dohodnúť.
15. V priebehu konania a to na základe zhodných tvrdení účastníkov konania bolo zistené, že do BSM patria hnuteľné veci uvedené vo výroku rozsudku pod č. 1 - 11. písm. A/ a pod č. 1.-3. písm. B/. Zo zhodných tvrdení účastníkov konania súd zároveň zistil, že okrem aktív, predmet BSM tvoria aj pasíva a to zostatok úverov na základe úverových zmlúv č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX. Uvedená skutočnosť medzi účastníkmi sporná nebola. Súd takto zo zhodných tvrdení účastníkov konania zistil predmet BSM a mal za to, že na takomto rozsahu vecí patriacich do BSM sa dohodli aj účastníci konania, čo potvrdili i vo svojich jednotlivých výpovediach na pojednávaniach konaných pred súdom. Pri určovaní zostatkových hodnôt hnuteľných vecí súd vychádzal opätovne zo zhodných tvrdení účastníkov konania. Účastníci konania sa zhodli na zostatkových hodnotách tej ktorej hnuteľnej veci, zhodli sa aj na tom, komu na čas po zániku BSM tá ktorá hnuteľná vec, resp. jej hodnota bude patriť do výlučného vlastníctva. Problémovou otázkou zostalo vyporiadanie pasív. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zostatok na úvere ku dňu zániku BSM č. XXXXXXXXXX činil sumu 14.936,35 €, zostatok na úvere ku dňu zániku BSM č. XXXXXXXXXX činil sumu 2.345.05 € a zostatok na úvere ku dňu rozvodu manželstva č. XXXXXXXXXX činil sumu 9.265.62 €. Táto skutočnosť medzi účastníkmi sporná nebola. Taktiež nebolo spornou skutočnosťou aj to, že všetky tieto úvery boli po zániku BSM splácané žalobcom z výlučne jeho finančných prostriedkov a je pravdou aj to, že aj žalovaná sa podieľala na splácaní úveru č. XXXXXXXXXX a ktorá zaplatila po rozvode manželstva sumu 3.027,77 €, žalobca zaplatil z vlastných finančných prostriedkov spolu sumu 25.262,56 €. Ani tieto skutočnosti medzi stranami sporné neboli.
16. Vykonaným dokazovaním, a to na základe zhodných tvrdení strán sporu súd zistil, že v BSM je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku len jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pre uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka (§ 143 Občianskeho zákonníka). Skôr ako sa vyporiadavajú veci, je nutné stanoviť presný predmet BSM v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia a predmet vyporiadania. Treba skúmať, či veci, ktoré strany sporu uviedli, patria do BSM, či boli nadobudnuté počas trvania manželstva a či boli nadobudnuté zo spoločných prostriedkov, aké boli investície a čo a prečo do BSM nepatrí.
17. V konaní bolo nesporné, že k splateniu spoločných dlhov manželov došlo po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov a súčasne pred jeho vyporiadaním zásluhou žalobcu z jeho výlučných finančných prostriedkov a preto mu prislúcha právo na ich náhradu a táto skutočnosť by sa potom mala premietnuť do rozhodnutia o povinnosti jedného z manželov zaplatiť určitú čiastku druhému na vyrovnanie ich podielov v rámci vyporiadania bezpodielového vlastníctva.
18. Predmetom tohto konania je vyporiadanie BSM.
19. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
20. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
21. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
22. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
23. Súd rešpektujúc vôľu strán, ktoré sa dohodli na vyporiadaní BSM, iba čo sa týka hnuteľných vecí, resp. iba tejto časti majetku a to bez ohľadu na zásady uvedené v § 150 OZ, pretože zásady uvedené v § 150 OZ sa totiž použijú iba v prípade, ak medzi stranami sporu k dohode nedôjde. Je potrebné uviesť, že Občiansky zákonník pripúšťajúc dohodu a umožňujúc stranám sporu dohodnúť sa o vyporiadaní, tak umožňujú odchýliť sa od ustanovenia § 150 OZ. Je potrebné uviesť, že podľa predchádzajúcej judikatúry bolo vyporiadanie BSM dohodou platné len vtedy, keď sa týkalo všetkých vecí patriacich do tohto majetkového spoločenstva, avšak od účinnosti novely OZ zákonom č. 131/1982 Z. z. 1. apríl 1983 sa objavili argumenty, že nie je účelné postupovať podľa doterajšej súdnej praxe a právna teória pripúšťala výklad, podľa ktorého dohoda o čiastočnom vyporiadaní BSM manželov je platná. Predovšetkým k uvedenému odklonu došlo z dôvodu presadzovania vôle účastníkov vykonať vyporiadanie aj len k jednotlivým veciam patriacim do BSM (čiastočná dohoda) a tiež v súvislosti s doplnením § 149 ods. 4 OZ z dôvodu právnej istoty občianskoprávnych vzťahov.
24. Na základe zisteného skutkového stavu veci a zhodnoteného dokazovania súd dospel k záveru, že predmet BSM tvoria aktíva v hodnote 5.107,41 Eur, žalobcovi do jeho výlučného vlastníctva pripadli aktíva v hodnote 3.777,41 Eur a žalovanej v hodnote 1.333 Eur.
25. Súd zhodnotiac vyššie uvedené skutkové zistenia, vykonané dokazovanie, vychádzajúc zo zhodných tvrdení strán sporu, ktorí žiadali vyporiadať iba hnuteľné veci bez akejkoľvek finančnej náhrady titulom vyporiadania, vychádzajúc z rovnakých podielov obidvoch bývalých manželov, určenia rozsahu a ocenenia majetku BSM, určil masu BSM a vykonal vyporiadanie BSM tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, poukazujúc na odôvodnenie predmetného výroku v rozsudku.
26. Podľa § 7 ods. 7 zákona č. 71/1992 Zb. z. o súdnych poplatkoch, v konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je základom poplatku cena všetkých vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ostatných hodnôt, ktoré sa pritom vyporiadajú.
27. Súd strany sporu zaviazal aj k povinnosti zaplatiť súdny poplatok spolu v sume 153 Eur z hodnoty vyporiadavaného majetku 5.107,41 Eur (súdny poplatok činí 3 % z predmetu konania podľa položky 6 písm. b) prílohy zákona č. 71/1992 Zb. z.). Žalobca je povinný zaplatiť súdny poplatok za konanie vo výške 76,50 Eur a žalovaná tiež vo výške 76,50 Eur na účet Okresného súdku Košice I .
28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 29. Podľa 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania aj ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
30. Je pravdou, že v konaní o vyporiadanie BSM patrí náhrada trov konania podľa procesného úspechu, pričom procesný úspech sa posudzuje podľa toho, či bolo žalobe ako takej vyhovené, ale zároveň aj podľa toho, akým spôsobom bol spoločný majetok manželov vyporiadaný. Konanie o vyporiadanie BSM je jedným z konaní, pre ktoré z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami sporu. Hoci platná právna úprava civilného procesu určité osobitosti konaní, v ktorých z hmotnoprávneho právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahov medzi stranami sporu zohľadňuje, keď ustanovuje, že súd nie je žalobným návrhom v týchto prípadov viazaný (§ 216 ods. 2 CSP), vo vzťahu k trovám konania žiaden osobitný postup neponúka. Možno teda uzavrieť, že aj v týchto konaniach je pri rozhodovaní o trovách konania, ktoré nebolo zastavené, s poukazom na § 255 CSP nutné vychádzať zo zásady úspechu. V konaní o vyporiadanie BSM by mala byť rovnosť podielov manželov len jedným z hľadísk pri posudzovaní úspechu strán sporu, a to najmä za situácie, keď existuje spor o uplatnenie tzv. disparity podielov, kedy súd rozhoduje o tom, či sa podiely manželov na spoločnom majetku neurčia iným spôsobom. Pri rozhodovaní o nákladoch konania o vyporiadanie BSM je treba preto prihliadať k výške požadovaného a skutočne pridaného podielu, spôsobu, akým strany sporu navrhli BSM vyporiadať a ako túto otázku posúdil konajúci súd a zohľadniť i výsledok sporu medzi stranami sporu a to, ktoré veci (majetkové položky) do BSM prináležia a ktoré nie. Vychádzajúc z vyššie uvedeného by súd aj v prejednávanej veci mal rozhodnúť o trovách konania podľa zásady úspechu. K vyporiadaniu BSM napokon medzi stranami sporu došlo na základe predneseného návrhu zo strany žalovanej, ktoré bolo žalobcom aj akceptované a ktoré v konečnom dôsledku viedlo iba k vyporiadaniu hnuteľných vecí nadobudnutých počas trvania manželstva, pričom strany sporu k pasívam zaujali stanovisko, že po vzájomnom zápočte by si titulom vyrovnania vyporiadania BSM nemali uhradiť žiadnu sumu. Žalobca podal žalobu o vyporiadanie BSM z dôvodu, že k dohode o vyporiadanie BSM nedošlo z dôvodu protichodných postojov strán sporu a vyporiadanie BSM súdnou cestou bolo jedinou možnosťou ako usporiadať ich vzájomné vzťahy. Práva na súdnu ochranu a v jeho rámci náhrady trov súdneho konania sa možno domáhať len spôsobom a v medziach zákona, ktorý upravuje podmienky na jej priznanie (čl. 51 ods. 1 Ústavy SR). Ustanovenie § 257 CSP umožňuje súdu, aby v rámci svojho uváženia v medziach tohto zákonného ustanovenia celkom výnimočne nepriznal náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvodom na použitie uvedeného ustanovenia môžu byť teda len okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré zákon (CSP) neuvádza ani exemplifikatívne, čo však neznamená, že tým vytvára priestor na voľnú úvahu súdu. Pri skúmaní, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, treba prihliadnuť na osobné, zárobkové, majetkové a iné pomery strán sporu, procesný postoj strán sporu a to na obidvoch stranách, okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nárokov, pričom hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnej strane sporu pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania. Súd o trovách konania strán sporu rozhodol v súlade s § 257 CSP a dospel k záveru, že v okolnostiach danej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd náhradu trov konania stranám sporu nepriznal. Predmetom konania je vyporiadanie BSM, lebo strany sporu sa nedokázali mimosúdne dohodnúť. Vzhľadom na charakter tohto sporu, ktorý je vlastne vyústením rozvodového konania, je svojím charakterom osobitným sporom. Nemožno jednoznačne ustáliť kto zavinil tento spor a kto v akej miere bol úspešný. Je teda zrejmé, že ako žalobca tak aj žalovaná nemali v konaní plný úspech a je ťažko vyčísliteľné, ak nemožné, v akom pomere ten ktorý z nich je úspešný. Z týchto dôvodov, ktoré súd považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa, výnimočne v danom prípade stranám sporu trovy nepriznal. Postupoval tak v súlade s § 257 CSP.
31. Podľa 181 ods. 4 CSP, ak strana alebo jej zástupca nie sú schopní predniesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia a označiť alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie, súd im môže určiť lehotu na dodatočné splnenie tejto povinnosti. Po márnom uplynutí tejto lehoty nemusí súd na tieto skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy prihliadať. Tým nie je dotknuté ustanovenia § 153 a § 154.
32. Podľa § 181 ods. 5 CSP, ak v dôsledku postupu podľa ods. 4 došlo k odročeniu pojednávania, trovy odročeného pojednávania znáša ten, kto odročenie zavinil.
33. Advokát žalovanej na pojednávaní konanom dňa 13.12.2018 a ktoré konanie bolo odročené na deň 5.3.2019 si uplatnil tzv. separátne trovy konania, poukazujúc na to, že žalobca si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť k svojím skutkovým tvrdeniam, dôkazy nepredložil ku dňu konaného pojednávania
- 13.12.2018, s týmito sa žalovaná nemohla ani oboznámiť, nemohla sa k nim ani vyjadriť a poukazujúc aj na to, že žalobca mal dostatok času na splnenie dôkaznej povinnosti k svojím skutkovým tvrdeniam od posledného pojednávania a odročenie pojednávania jednoznačne zavinil žalobca.
34. Žalobca poukázal na to, že si splnil svoju povinnosť tvrdenia, splnil si aj svoju dôkaznú povinnosť a preto má za to, že priznanie tzv. separátnych trov neprichádza do úvahy.
35. Postup podľa § 181 ods. 4 CSP, pri ktorom súd strane poskytne dodatočnú lehotu na prednesenie skutkových tvrdení a označenie alebo predloženie dôkazov, je nevyhnutne spojený s odročením pojednávania. Súd o poskytnutí tejto dodatočnej lehoty rozhodne individuálne a podľa konkrétnych okolností prípadu; vždy však ide o procesný postup v prospech strany, ktorej je dodatočná lehota poskytnutá. To nielenže procesne znevýhodňuje protistranu a spôsobuje prieťahy v konaní, ale obmedzuje aj koncentráciu konania a neguje pravidlo o rozhodnutí súdu (spravidla) na jedinom pojednávaní. Ako určitú formu sankcie s kompenzačným prvkom je v CSP zavedené pravidlo, podľa ktorého znáša v takýchto prípadoch trovy odročeného pojednávania ten, kto odročenie zavinil. Uplatňuje sa teda princíp procesnej zodpovednosti, avšak nie za výsledok, ale parciálne iba za odročenie konkrétneho pojednávania. Zodpovednosť postihuje tú osobu, ktorá procesne zlyhala a spôsobila tým v konečnom dôsledku odročenie pojednávania podľa § 181 ods. 4 CSP. Povinnosť nahradiť trovy odročeného pojednávania sa posudzuje osobitne, relevantné je, či osoba zavinila odročenie konkrétneho pojednávania bez ohľadu na celkový procesný úspech strany v spore. Predovšetkým pôjde o trovy právneho zastúpenia.
36. Z obsahu spisu je zrejmé, že dňa 13.12.2018 bolo nariadené v spore pojednávanie, ktorého sa zúčastnil žalobca, jeho advokát a advokát žalovanej. Žalobca, resp. jeho advokát súdu doručil podanie zo dňa 6.12.2018, ktoré podanie ešte ku dňu pojednávania, t. j. k 13.12.2018 sa súdu v elektronickej podobe nezobrazilo - uvedené podanie sa ešte k uvedenému dňu spracúvavalo a žalobca, resp. jeho advokát uvedené podanie doručil priamo na mailovú adresu zákonnej sudkyne a ktoré podanie bolo zákonnou sudkyňou aj z mailovej pošty do listinnej formy vytlačené. V uvedenom podaní žalobca poukázal na to, že úvery, ktoré boli vzaté počas trvania manželstva stranami sporu a ktoré platil výlučne žalobca po zániku BSM zo svojich vlastných finančných prostriedkov sú už splatené, poukázal na listinné dôkazy, poukázal aj na ďalšie listinné dôkazy, s ktorými však súd ku dňu 13.12.2018 vôbec nedisponoval a k uvedenému nielen súd, ale aj žalovaná nevedela zaujať stanovisko, právnu argumentáciu. Z uvedeného dôvodu súd pojednávanie odročil. Z obsahu spisu je zrejmé, že pred vytýčeným termínom pojednávania dňa 13.12.2018 bolo pojednávanie predtým vytýčené na deň 11.10.2018, ktoré pojednávanie z vyhlásenia mimoriadnej situácie v budove súdu bolo odročené práve na deň 13.12.2018. Súd považuje argumentáciu advokáta žalovanej za dôvodnú, čo do uplatnenia trov odročeného pojednávania majúc za to, že odročenie pojednávania dňa 13.12.2018 jednoznačne zavinil žalobca, ktorý si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť k svojím skutkovým tvrdeniam, aj keď mal dostatok času na unesenie dôkazného bremena prinajmenšom od 11.10.2018, ktoré pojednávanie muselo byť odročené z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie v budove súdu, kedy už na tomto pojednávaní mohol mať k dispozícii žalobca dôkazy k svojím skutkovým tvrdeniam a tieto mohol bezodkladne po odročení pojednávania súdu doručiť včas tak, aby sa s nimi súd ako aj žalovaná mohli oboznámiť a zaujať k nim stanovisko.
53. Vzhľadom k tomu, že v dôsledku postupu podľa ods. 4 § 181 CSP došlo k odročeniu pojednávania, odročenie pojednávania zavinil jednoznačne žalobca, a žalovaná si uplatnila trovy odročeného pojednávania, súd o týchto trovách rozhodol tak, že žalobcu zaviazal k povinnosti nahradiť žalovanej trovy odročeného pojednávania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje (§ 355 ods. 1 CSP). Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
Odvolanie môže podať strana, ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo k rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy nájsť preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z.).