Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28P/87/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Gašparovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Y. H., W.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava, dieťa rodičov - matky: H. L., W.. XX.X.XXXX, trvale bytom O. XX, F., M..Č.. F. X. XX, F., zastúpená JUDr. Norou Víglaskou, PhD., advokátkou so sídlom Laurinská 18, Bratislava, a otca: Y. H., W.. X.X.XXXX, trvale bytom A. Z. X, F., zastúpený zástupcom JUDr. C. Y., trvale bytom C. XX, F., doručovacia adresa: L. X, F., v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

I. Súd z v e r u j e maloletého Y. H., W.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky.

II. Obidvaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. Y. H., W.. XX.X.XXXX sumou 100,- eur mesačne od 11.7.2019, ktorú je povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky.

IV. Zročné výživné za obdobie od 11.7.2019 do 28.2.2022 nie je žiadne.

V. Styk otca s maloletým súd neupravuje.

VI. Matka je povinná informovať otca raz mesačne, k poslednému dňu v mesiaci o zdravotnom stave maloletého vrátane absolvovaných vyšetrení a ich výsledkoch, o jeho školských výsledkoch, hlavne priebežných hodnoteniach a dosahovanom prospechu v jednotlivých predmetoch, vrátane poskytnutia kópie polročného a koncoročného výsledku, o jeho mimoškolských aktivitách a o ostatných podstatných a mimoriadnych veciach týkajúcich sa maloletého na emailovú adresu otca, ktorý je povinný oznámiť ju matke do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom, doručeným Okresnému súdu Bratislava V dňa 29.01.2019 a postúpeným Okresnému súdu Bratislava II dňa 31.05.2019, tu vedeným pod sp. zn. XXP/XX/XXXX, sa otec domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, umožnil mu stretávať sa s maloletým synom každý druhý víkend od soboty 9,00 hod. do nedele do 17,00 hod a polovicu dní počas každých školských prázdnin a zároveň mu určil výživné na maloletého vo výške 100,- eur mesačne.

2. Svoj návrh otec odôvodnil tým, že maloletý syn sa narodil po krátkej známosti rodičov. V spoločnej domácnosti žili asi rok a pol. Na začiatku mu matka dávala syna vo vopred určenom čase, čo sa neskôr

zmenilo a nechcela mu ho dávať vôbec. V roku 2014 bol otec odsúdený na 6 rokov nepodmienečne. Za toto obdobie videl syna len párkrát, matka mu ho nechcela nosiť na návštevy. Od roku 2015 maloletého nevideli ani starí rodičia zo strany otca, ktorí prejavovali záujem o vnuka aj počas otcovej neprítomnosti. Matka maloletého s nimi prerušila kontakt. Otec vtedy chcel byť so synom aspoň v telefonickom kontakte, ale matka mu to neumožnila. V decembri 2018 bol otec podmienečne prepustený z výkonu trestu a hneď sa skontaktoval s matkou maloletého so záujmom vidieť syna, byť s ním znovu v kontakte a tráviť s ním čas. Dohadovali si stretnutie, ktoré sa napokon nezrealizovalo. Matka mu následne oznámila, že by bola najradšej, keby sa vzdal otcovstva a nekontaktoval ich. Zároveň si otca zablokovala v telefóne, aby nemohla prijímať správy a telefonáty od neho. Otec svojho syna nadovšetko miluje a chce mu vynahradiť všetok čas, ktorý s ním nemohol tráviť. Chce sa podieľať na jeho výchove a vývine, rovnako chce, aby sa obnovil kontakt syna s jeho starou mamou tak, ako to bolo kedysi. Matka mu pritom doposiaľ neumožňuje akýkoľvek kontakt s maloletým synom.

3. Samostatným návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.04.2019, doplneným podaním doručeným súdu dňa 11.07.2019 a vedeným pod sp. zn. XXP/XX/XXXX, sa matka domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému synovi tak, že maloletý bude zverený do jej osobnej starostlivosti s výlučným právom matky zastupovať ho a spravovať jeho majetok, styk otca s maloletým zostane neupravený a otec bude povinný prispievať na výživu maloletého sumou 100,- eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky počnúc dňom podania návrhu.

4. Uznesením č.k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 19.07.2019 súd spojil konanie o návrhu matky a konanie o návrhu otca na spoločné konanie s tým, že ďalej budú spoločne vedené pod sp. zn. XXP/XX/XXXX.

5. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu otca uviedla, že medzi otcom a maloletým synom nie je vybudovaný žiadny vzťah. Od jeho narodenia rodičia nežili v spoločnej domácnosti, otec o maloletého nejavil žiaden záujem. V tom čase udržiaval paralelný vzťah s inou ženou a následne bol za ťažké ublíženie na zdraví odsúdený na výkon trestu odňatia slobody v trvaní 4 rokov. Maloletý otca vôbec nepozná, vie síce, že je to jeho biologický otec, ale reálne ho už niekoľko rokov vychováva matka spoločne so svojim priateľom, s ktorým má maloletý vybudované silné a hlboké väzby. Biologický otec je pre maloletého cudzou osobou, pričom jeho osobnosť nedáva predpoklad pre správne rodičovské vedenie či výchovu, preto z pohľadu maloletého a jeho najlepšieho záujmu nie je vhodný žiaden styk otca s maloletým. Styk preto navrhovala neupravovať, resp. ho upraviť každý nepárny týždeň v sobotu a v nedeľu od 16.00 hod. do 18.00 hod za prítomnosti matky. Vyživovaciu povinnosť otca k maloletému navrhovala upraviť vo výške 100,- eur mesačne.

6. Otec vo svojom písomnom vyjadrení spochybnil vyjadrenia matky, ktoré sú nepravdivé a zavádzajúce. S matkou žili v spoločnej domácnosti do veku 1,5 roka maloletého, čiže sa spoločne podieľali na výchove syna. Do 4 rokov veku mu bol umožnený kontakt so synom, ale odkedy sa matka dala dokopy s terajším partnerom, tak mu prestala dvíhať mobil a prerušila jeho kontakt so synom. Od prepustenia z výkonu trestu otec vedie usporiadaný život, bez akýchkoľvek priestupkov. Preto nevidí dôvod spochybňovať jeho kontakt a vplyv na výchovu maloletého syna.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámil sa s rodným listom maloletého, potvrdeniami o príjme, potvrdeniami o poberaní prídavku na dieťa, výpismi z obchodného a živnostenského registra, elektronickou komunikáciou rodičov, obsahom pripojeného spisu sp. zn.

8.

9.

10. , ako aj ostatnými listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný stav veci.

11. Maloletý Y. sa narodil z mimomanželského vzťahu svojich rodičov. Aktuálne navštevuje 4. ročník základnej školy. Je zdravý, vo voľnom čase aktívne hráva futbal. Býva spoločne s matkou a jej partnerom. Medzi mesačné náklady na maloletého matka zahrnula: strava 150,- eur, domácnosť 50,- eur, zubár 33,- eur, doprava škola + futbal (tréningy, zápasy) 150,- eur, poplatok za futbal 25,- eur, športové potreby 30,- eur, oblečenie 30,- eur, hry a voľný čas 30,- eur, školské poplatky 25,- eur.

12. Matka maloletého je zamestnaná, u aktuálneho zamestnávateľa dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 710,- eur. V predchádzajúcich rokoch vykonávala rôzne práce na základe dohôd s príjmom vo výške 600 - 700,- eur mesačne. Na maloletého syna poberá prídavky na dieťa a uplatňuje si daňový bonus. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Spolu s maloletým synom býva u svojho priateľa.

13. Otec maloletého pracuje, podniká ako samostatne zárobkovo činná osoba. Svoje aktuálne majetkové a zárobkové pomery súdu nepreukázal. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.

14. V priebehu konania súd ex offo začal konanie o uloženie výchovného opatrenia, ktoré vylúčil na samostatné konanie. Uznesením č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 10.11.2020 súd otcovi, matke a maloletému Y. uložil výchovné opatrenie, spočívajúce v povinnosti zúčastniť sa odborného sociálno- psychologického poradenstva v Z. pre H. E. C. F. - G., G. XX, F. v rozsahu 20 hodín poskytovaného poradenstva matke, 20 hodín poskytovaného poradenstva otcovi, 20 hodín poskytovaného poradenstva maloletému, každému zvlášť s tým, že presný čas stretnutí určí zariadenie po dohode s každým z rodičov. Matka je povinná v stanovenom čase zabezpečiť prítomnosť maloletého dieťaťa v Z. pre H. E. C. F. - G. a dieťa riadne pripraviť. Výchovné opatrenie sa bude realizovať za účelom zlepšenia komunikácie rodičov, akceptácie postavenia druhého rodiča, zlepšenia rodičovských zručností, za účelom obnovenia vzájomného vzťahu otca s maloletým dieťaťom a prípravu na vzájomné stretávanie sa. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.12.2020.

15. Zo správ o účinkoch výchovného opatrenia bolo zistené, že matka ani maloletý syn o stretnutia nemajú záujem, ale rešpektujú rozhodnutie súdu o povinnosti zúčastniť sa odborného sociálno- psychologického poradenstva v danom rozsahu. Matka odmieta akokoľvek spolupracovať s biologickým otcom, daná situácia je jej veľmi nepríjemná, pripomína jej to minulosť, na ktorú nerada spomína. Maloletý Y. má stres najmä z predstavy, že by sa s biologickým otcom mal stretávať. Skoro vôbec si na neho nespomína. Sám sa pri jednom stretnutí vyjadril, že otca nechce spoznať, že sa ho bojí, lebo bol vo väzení. Nie je ani zvedavý, ako vyzerá a nechce ho ani vidieť. Uviedol, že on má svojho tatinka a maminku. Otec si je vedomý, že dieťa ho nepozná a nechce ho vystrašiť. Pristupuje zodpovedne, rešpektuje postavenie matky. S odmietavým postojom matky a maloletého bol otec uzrozumený. Na prelome rokov 2021/2022 už otec nevyvinul žiadnu iniciatívu o ďalšie stretnutia. Cieľ výchovného opatrenia sa teda nepodarilo naplniť.

16. Pri výsluchu maloletého, ktorý bol vykonaný zákonnou sudkyňou bez prítomnosti rodičov, maloletý uviedol, že žije s mamou a maminým priateľom, volajú ho T.. Hráva futbal za ŠK Vrakuňa, tréningy má 3 krát do týždňa, vozí ho na ne maminka. Zápasy máva v sobotu alebo v nedeľu, mama ho chodí aj povzbudzovať. Teraz to bude trochu pozmenené kvôli korone. T. nechodí na futbal, lebo má veľa práce. Z otcovej strany nemá starých rodičov, z maminej strany áno. Niekedy u babky prespí, má to blízko do školy. Niekedy navštevuje E. T. rodičov. Maloletý uviedol, že nevie, ako sa volá jeho otec. Keby sa prišiel pozrieť na futbal, bolo by to hrozné. Vôbec si ho nepamätá. Trochu by mu to vadilo, keby sa prišiel pozrieť, ako hrá. Nechce, aby sa prišiel pozrieť. To je pre neho cudzí človek, nechce ho spoznať. On má svojho otca a svoju maminku. Nechce s ním vôbec byť, pre neho je to cudzí človek. Keď bol malý, tak sa rozviedol s jeho mamou a nechal ich samých. Možno by zvládol, keby mu prišiel zagratulovať k meninám a bola by tam aj mama.

17. Otec maloletého vo svojich výpovediach pred súdom zotrval na svojom písomne podanom návrhu. Žiadal, aby súd upravil jeho styk s maloletým v rozsahu každý párny týždeň v sobotu a v nedeľu od 15.00 do 19.00 hod za prítomnosti matky, počas letných prázdnin jeden júlový a jeden augustový týždeň po dohode oboch rodičov. Čo sa týka narodenín a menín, vtedy navrhol upraviť styk v rozsahu 3 hodín, rovnako Veľkonočné sviatky v rozsahu 3 hodín a Vianočné sviatky 3 hodiny. S matkou a maloletým žil v spoločnej domácnosti do 1,5 roku veku maloletého, do jeho 3,5 roka sa ešte riadne stretávali. Syn oslavoval 4. narodeniny v dome otcových rodičov, otec už bol vtedy vo výkone trestu. Syn bol za ním na návšteve 2 x v Justičáku a raz v Leopoldove v roku 2015. Potom boli v telefonickom kontakte. Potom kontakty ustali, matka mu nedvíhala telefón. Snažil sa synovi písať z výkonu trestu, posielal mu kresby, vždy mu posielal pozdravy k narodeninám a k meninám. Odkedy bol otec v decembri 2018 prepustený z výkonu trestu, neuskutočnilo sa žiadne stretnutie. Na synov futbal otec nechodí, pretože nevedel, kde majú zápasy. Od prepustenia z výkonu trestu otec prispieva na výživu maloletého sumou 100,- eur mesačne. Jeho predstava stretnutí so synom je taká, že tieto sa uskutočnia za prítomnosti matky, určite

ho syn nespozná, takže by sa tak postupne oťukávali. Momentálne má dve práce, pracuje od 6.00 do 18.00 hod cez týždeň, soboty a nedele má voľné.

18. Matka maloletého pred súdom vypovedala, že síce navrhla úpravu styku každý nepárny týždeň v sobotu a v nedeľu na 2 hodiny za jej prítomnosti, avšak aktuálna situácia je taká, že dieťa sa s otcom nechce stretávať. Navrhla, aby súd vypočul maloletého a rozhodol tak, že styk sa upravovať nebude. Pokiaľ by súd nariadil výchovné opatrenie, malo by trvať aspoň rok, nakoľko polročné výchovné opatrenie nebude dostatočné. Súd by mal akceptovať vôľu maloletého dieťaťa. V súčasnosti nepovažovala stretávanie sa s otcom za vhodné pre maloletého, nie je v jeho záujme. Rodičia s maloletým synom nikdy nežili v spoločnej domácnosti, nakoľko už počas matkinho tehotenstva mal otec priateľku a býval s ňou v podnájme. Matka sa snažila, aby sa syn s otcom stretával, dokonca mu umožnila, aby išiel do väznice k otcovi. Myslela si, že vzťah dajú ešte dokopy. Aktuálne má matka partnera, ktorého syn vníma ako otca. Vie, že to nie je jeho biologický otec. S otcom sa syn nechce stretávať. Keby sa syn s otcom stretával a mal zlé výsledky v škole, na koho sa potom má obrátiť? Otec maloletého je neslušný človek a matka má zlý pocit z toho, ako bude na syna pôsobiť. Vlastne nevie, čo otec chce, matka ho nepozná, ani dieťa ho nepozná. Otec bol odsúdený za násilnú trestnú činnosť, najlepší záujem dieťaťa je nadradený. U maloletého neexistuje žiadna pamäťová stopa týkajúca sa otca. Svojim konaním otec maloletému len ubližuje. Teda tým tlakom, ktorý naňho vyvíja. Maloletý má vytvorený vzťah s partnerom matky. Rozhodne poprela, že by žili s otcom maloletého v spoločnej domácnosti do 1,5 roka veku maloletého. Vôbec nežili v spoločnej domácnosti. Otec sa stretával so synom zriedkavo na 5 minút, toto stretávanie iniciovala matka. Otca o maloletom neinformuje, nemá na to dôvod. Ak otec chce, tak sa môže sám informovať. S informačnou povinnosťou nesúhlasila, otec povedal, že on si informácie o maloletom zistí, keď bude chcieť. Otec prispieva na maloletého sumou 100,- eur mesačne. Výživné matka žiadala určiť vo výške 100,- eur mesačne od podania návrhu, pričom zročné výživné momentálne nie je žiadne.

19. Kolízny opatrovník maloletého rodičom navrhol spoluprácu so psychológom referátu poradensko- psychologických služieb. Navrhoval, aby súd vypočul maloletého, zistil jeho názor a následne podľa jeho vyjadrenia buď nariadil výchovné opatrenie alebo rozhodol, že styk sa neupravuje. Každopádne bol proti tomu, aby sa maloletý stretával s otcom proti svojej vôli, napr. za asistencie polície. Bol však presvedčený, že matka by dokázala synovi vysvetliť význam biologického otca a dokázala by syna v tomto smere ovplyvniť. Keďže sa rodičia nedohodli, navrhoval nariadiť znalecké dokazovanie, ktoré by malo preukázať, kde je ten problém, prečo matka nesúhlasí so stykom a prečo sa otec zrazu začal o syna zaujímať. Mal za to, že matka by mala informovať otca aspoň e-mailom o bežnom živote maloletého syna, o škole, o zdravotnom stave. Čo sa týka zastupovania, tak navrhoval, aby právo zastupovať a spravovať majetok maloletého mala matka, vzhľadom na komplikovaný vzťah medzi rodičmi. Súhlasil s tým, aby výživné na dieťa bolo určené vo výške 100,- eur mesačne.

20. Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

21. Podľa a rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

22. Podľa rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery

v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

23. Podľa maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

24. Podľa , , a , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

25. Podľa , ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

26. Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

27. Podľa , právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

28. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

29. Podľa článku 8 Dohovoru o právach dieťaťa, Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú rešpektovať právo dieťaťa na zachovanie jeho totožnosti, včítane štátnej príslušnosti, mena a rodinných záväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov.

30. Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti zohľadňuje množstvo faktorov jednak na strane dieťaťa a jednak na strane rodičov. Vo veciach starostlivosti o maloletých sú súdy povinné vždy prihliadať v prvom rade na záujem dieťaťa. Zásadnými okolnosťami, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov sú najmä osobnosť rodiča, vzťah rodiča k dieťaťu, charakter, morálka a štruktúra mravných noriem rodičov, rešpekt k právu dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, vzťah dieťaťa ku každému z rodičov či kontinuita prostredia. Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti zohľadňuje množstvo faktorov jednak na strane dieťaťa a jednak na strane rodičov. Vo veciach starostlivosti o maloletých sú súdy povinné vždy prihliadať v prvom rade na záujem dieťaťa. Zásadnými okolnosťami, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov sú najmä osobnosť rodiča, vzťah rodiča k dieťaťu, charakter, morálka a štruktúra mravných noriem rodičov, rešpekt k právu dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, vzťah dieťaťa ku každému z rodičov či kontinuita prostredia. Mimoriadne dôležitým pre nariadenie osobnej starostlivosti je zistenie názoru dieťaťa, ktorého sa toto opatrenie bezprostredne dotýka. Dieťa má právo byť vypočuté v každom súdnom konaní, v ktorom sa rozhoduje o otázkach, ktoré sa ho bezprostredne dotýkajú. Na názor maloletého dieťaťa súd prihliada s ohľadom na jeho vek, rozumovú a citovú vyspelosť.

31. V časti zverenia maloletého súd rozhodol tak, že zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, nakoľko tak navrhli všetci účastníci konania vrátane kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa. Matka dlhodobo osobnú starostlivosť o maloletého vykonáva, týmto rozhodnutím súd zosúladil faktický

stav s právnym. Zároveň súd určil, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obidvaja rodičia. Zastupovanie maloletého dieťaťa a správa jeho majetku je súčasťou základných rodičovských práv a povinností. Keďže v danom prípade nebol dôvod obmedziť alebo pozbaviť ani jedného rodiča rodičovských práv a povinností, súd priznal oprávnenie zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok obom rodičom.

32. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia , odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého ako aj z možnosti rodičov. Odôvodnenými potrebami nie sú len hmotné potreby ako jedlo, ošatenie, výživné slúži aj na uspokojovanie ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa. Obidvaja rodičia zhodne navrhli súdu, aby určil otcovi k maloletému výživné vo výške 100,- eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť v tejto výške si otec pravidelne plní, ku dňu rozhodnutia tak neexistovalo dlžné výživné.

33. Právo rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy, stretávať sa s týmto dieťaťom, je jedným z jeho základných práv. Na rozdiel od iných rodičovských práv a povinností môže súd upraviť styk rodiča s dieťaťom len vtedy, ak sa rodičia v tejto otázke nedohodli. Vzťah dieťaťa a rodiča je prirodzeným biologickým vzťahom a každé dieťa potrebuje pre zdravý vývoj pocit spolupatričnosti nielen so svojou matkou, ale aj so svojím otcom. Len ich vzájomné pozitívne pôsobenie v rámci výchovného procesu dáva záruku riadneho vývoja dieťaťa. Výchovné pôsobenie len zo strany jedného rodiča má spravidla za následok nedostatky správania a myslenia. Rodič, ktorému maloletého dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, uplatňuje pri styku s ním svoju úlohu pri výchove dieťaťa danú mu v ust. . Úlohou druhého rodiča, ktorý maloleté dieťa vychováva, je okrem iného, aby so zreteľom na záujem dieťaťa, ktorý je prioritný, vytváral priaznivé podmienky na styk druhého rodiča s dieťaťom. Právu styku rodiča s dieťaťom korešponduje právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, ako aj právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov podľa článku 7a 8 Dohovoru o právach dieťaťa. svojho syna a nevnucovali mu svoje predstavy.

34. Z článku 8 Dohovoru vyplýva pre vnútroštátne orgány pozitívny záväzok konať tak, aby umožnili rozvoj preukázaného a existujúceho rodinného puta. Mali by prijať všetky vhodné opatrenia, ktoré od nich možno vzhľadom na okolnosti toho ktorého prípadu rozumne očakávať za účelom umožnenia styku rodiča s dieťaťom. Povinnosť štátnych orgánov prijať také opatrenia, ktoré umožnia kontakt rodiča s dieťaťom, ktorí nežijú spoločne, však nie je absolútna a porozumenie a spolupráca všetkých zúčastnených osôb predstavujú dôležitý faktor. Štátne orgány síce majú vyvíjať snahu, aby tejto spolupráci napomohli, ale ich povinnosť použiť donucovacie prostriedky nemôže byť neobmedzená; musia brať ohľad na záujmy, práva a slobody dotknutých osôb a osobitne na najlepší záujem dieťaťa a jeho práva, ktoré mu priznáva článok 8 Dohovoru. Najlepší záujem dieťaťa môže v závislosti na

svojej povahe a závažnosti prevážiť nad záujmom rodiča. Vnútroštátne orgány nie sú zodpovedné za výsledok. ESĽP uznal, že štátne orgány nie sú všemocné, najmä ak sa stretávajú s rodičmi, ktorí nie sú schopní prekonať svoju nevraživosť a nedbajú na záujmy vlastného dieťaťa. Skutočnosť, že rodičia nespolupracujú však nezbavuje vnútroštátne orgány povinnosti prijať všetky nevyhnutné a vhodné opatrenia (stretnutia u psychológa, asistovaný styk v špecializovanom zariadení a pod.) na to, aby boli udržané rodinné putá. Okresný súd Bratislava II urobil všetky opatrenia, ktoré by mohli napomôcť styku otca s maloletým. Nariadil výchovné opatrenie zamerané na zlepšenie komunikácie rodičov, akceptácie postavenia druhého rodiča, zlepšenia rodičovských zručností, za účelom obnovenia vzájomného vzťahu otca s maloletým dieťaťom a prípravu na vzájomné stretávanie sa. Výchovné opatrenie nedosiahlo svoj účel a to predovšetkým kvôli postoju matky, ktorá nespolupracovala, dokonca sa vyjadrila, že „s ňou nikto nepohnem, ani ju nedonúti“. Z uvedeného vyplýva, že matka má jednoznačne podiel na aktuálnom stave, nevyvíja žiadnu iniciatívu, aby sa vzťah maloletého k otcov zmenil. Maloletý otca odmieta, odmieta sa s ním stretnúť, odmieta akékoľvek spoločné aktivity. I keď je pravdepodobné, že maloletý je vo svojich názoroch ovplyvnený postojom matky, v tejto chvíli však súd nevidí také riešenie a takú úpravu styku, ktorá by zároveň neublížila maloletému. Berúc do úvahy záujem maloletého, ktorý otca odmieta, súd styk maloletého s otcom neurčil. Zároveň ale súd poukazuje na to, že styk otca s maloletým nebol zakázaný. Pre otca to znamená možnosť navštevovať futbalové zápasy, ktorých sa maloletý zúčastňuje, prípadne účasť na školských akciách. Súd apeluje na otca aby postupoval citlivo a nenásilne, v prípade, že sa rozhodne pre túto formu zbližovania so synom. Otec má možnosť s maloletým komunikovať aj písomne , i keď je možné, že dlhodobo bude táto komunikácia jednosmerná, nemožno však vylúčiť, že po určitom čase prinesie úspech. Otec si musí uvedomiť a prijať svoj podiel na vývoji vzťahu s maloletým synom a na jeho súčasnej podobe. Síce to neznamená, že by mal byť otec doživotne diskvalifikovaný ako rodič, každopádne sa otcovo správanie pod kvalitu vzťahu so synom podpísalo. Zároveň súd určil matke povinnosť informovať otca o podstatných veciach týkajúcich sa maloletého. Otec síce nemá určené právo sa s maloletým stretávať to ale neznamená jeho absolútne vylúčenie zo života syna. Pokiaľ matka odôvodňuje svoj nesúhlasný postoj so stykom odmietavým postojom syna, sotva môže tento argument použiť pri informačnej povinnosti. Informačná povinnosť žiadnym spôsobom nezasahuje do komfortu syna, nenúti ho k žiadnej aktivite, je to vyslovene záležitosť matky. Zjednodušené, je to „minimum“ čo môže matka pre vzťah syna a otca urobiť. Súd v závere apeluje na matku, aby súdne rozhodnutie nepoňala ako víťazstvo, ako odobrenie jej doterajšieho postoja a aby maloletému neuzavrela cestu k otcovi. I keď matka neustále deklaruje, že ona iba rešpektuje vôľu syna, súd sa domnieva, že ide predovšetkým o postoj matky, ktorý maloletý pochopiteľné zdieľa, keďže matka je pre neho najbližšou osobou. Bez ohľadu na to, čo sa prihodilo v minulosti , matka by mala byť dostatočne zrelá nato, aby neprenášala svoje traumy a krivdy zo vzťahu s otcom na syna, pretože tak synovi, i keď zrejme nevedome, ubližuje.

35. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.