Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-1Csp/21/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, sudkyňa JUDr. Jana Keselicová, v právnej veci žalobcu E. J., nar. X.X.XXXX, bytom U.. Q. XXX/XX, XXX XX Q., občan SR zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice - Staré Mesto, IČO: 47 234 466, proti žalovanému BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 90, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpený advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, o povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 42746989370001, uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, IČO: 47 258 713, na výkon zrážok zo mzdy.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 20.3.2020 sa žalobca domáhal proti žalovanému uloženia povinností zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že „žalovaný, ktorého jedným z predmetov činnosti je poskytovanie úverov uzavrel so žalobcom ako spotrebiteľom dňa 27.10.2016 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej mali byť navrhovateľovi poskytnuté finančné prostriedky vo výške 25.000,- EUR. Čo sa týka samotného splácania úveru v predmetnej zmluve sa uvádza, že dlžník je povinný vrátiť veriteľovi poskytnuté finančné prostriedky spolu s odplatou za poskytnutie úveru v pravidelných 96 - ich mesačných splátkach po 363,88 EUR. -2-

Listom zo dňa 10.12.2019 (Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy) požiadal žalovaný prostredníctvom spoločnosti MCGA legal, s.r.o. zamestnávateľa žalobcu o začatie výkonu zrážok zo mzdy navrhovateľa za účelom uspokojenia údajnej pohľadávky vyplývajúcej z predmetnej úverovej zmluvy, ktorá ku dňu 10.12.2019 mala dosahovať hodnotu 21.298,27 EUR. Takýmto výkonom zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného však neustále každým mesiacom bude dochádzať k zjavne nezákonným a neprimeraným zásahom do majetku žalobcu. Žalovaný sa domáha u zamestnávateľa žalobcu, ktorým je spoločnosť TNT Express Worldwide spol s r.o., so sídlom Pri starom letisku 14, 830 06 Bratislava, IČO: 31 351 603 (ďalej aj ako „zamestnávateľ navrhovateľa“), výkonu zrážok z jeho mzdy, na základe

žiadosti o zrážky zo mzdy zo dňa 10.12.2019, ktoré doručil na mzdové oddelenie zamestnávateľa žalobcu. Žalovaný spolu so žiadosťou o vykonávanie zrážok zo mzdy predložil zamestnávateľovi žalobcu dohodu o zrážkach zo mzdy k predmetnej úverovej zmluve, na podklade ktorej zamestnávateľ žalobcu pristúpil k výkonu zrážok zo mzdy žalobcu. Podaním zo dňa 13.01.2020 však žalobca doručil Okresnému súdu Svidník návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby konajúci uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu vyplývajúceho z dohody o zrážkach zo mzdy k predmetnej úverovej zmluve. Dňa 14.02.2020 konajúci súd o tomto návrhu rozhodol, a to tak, že Uznesením zo dňa 14.02.2020, vydaným pod sp. zn.: - 49 uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobcu vykonávaných na základe dohody o zrážkach zo mzdy k predmetnej úverovej zmluve. Vo veci konajúci súd zároveň týmto uznesením uložil žalobcovi povinnosť, aby v lehote jedného mesiaca odo dňa právoplatnosti predmetného uznesenia podal proti žalovanému žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy. Nakoľko žalobca popiera dôvodnosť uspokojovaného nároku i platnosť samotnej dohody o zrážkach zo mzdy, v súlade s Uznesením Okresného súdu Svidník zo dňa 14.02.2020, vydaným pod sp. zn.: - 49 sa žalobca domáha touto žalobou uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobcu, vykonávaných na podklade dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 27.10.2016. Potrebu vydania rozhodnutia, ktorým by konajúci súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy odôvodňujeme tým, že V súvislosti s uvedeným namietame, že predmetná úverová zmluva ako i dohoda o zrážkach zo mzdy k tejto zmluve sú neplatné z dôvodu nedostatku zákonom predpokladanej formy. Uvedené odôvodňujeme tým, že zákon o spotrebiteľských úveroch (platný a účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy) vo svojom ustanovení ) vyžadoval pre uzavretie takejto zmluvy písomnú formu. Táto požiadavka je pritom splnená len vtedy, ak je právny úkon podpísaný konajúcou osobou () ). Žalobca v prejednávanom prípade však absolútne samotnú úverovú zmluvu ani dohodu o zrážkach zo mzdy nepodpísal. Aj napriek tomu, že tak úverovú zmluva ako i dohoda o zrážkach zo mzdy obsahujú na mieste pre podpis dlžníka podpis „Riško“, žalobca pravosť tohto podpisu spochybňuje (viď Uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II zo dňa 18.03.2019, ČVS: ORP-406/RZ-B2-2019). V prípade podpisu uvedeného na úverovej zmluve i na dohode o zrážkach zo mzdy pritom ide o celkom odlišné podpisy od skutočného podpisu žalobcu, o čom svedčí pravý podpis žalobcu na udelenom plnomocenstve, či na Čestnom vyhlásení zo dňa 07.01.2020, ktoré takisto predkladáme v prílohe tohto návrhu. Je teda zrejmé, že predmetná úverová zmluva ani samotná dohoda o zrážkach zo mzdy sú neplatnými právnymi úkonmi, nakoľko tieto za dlžníka nie sú podpísané konajúcou osobou. Navyše pokiaľ o samotnú dohodu o zrážkach zo mzdy ktorú veriteľ predložil zamestnávateľovi žalobcu, tu je tiež potrebné poukázať na to, že táto nespĺňa základné atribúty dohody ako dvojstranného právneho úkonu. Dokument, ktorý veriteľ predložil ako dohodu o zrážkach zo mzdy v prvom rade absolútne neobsahuje ani len miesto pre podpis veriteľa (ako druhej strany dohody), na základe čoho takisto nie je naplnená požiadavka písomnej formy tejto dohody podľa ustanovenia ) . Navyše ani z hľadiska obsahu tohto dokumentu nemôže ísť o dohodu o -3-

zrážkach zo mzdy, keď tento dokument obsahuje len akýsi jednostranný súhlas dlžníka so zrážkami zo mzdy. Preto ak by aj samotná úverová zmluva i dohoda o zrážkach zo mzdy obsahovali originálny podpis žalobcu, samotnú dohodu o zrážkach zo mzdy by bolo nevyhnutné považovať za neplatnú tiež s ohľadom na vyššie uvedené vady. Ďalej tiež poukazujeme na to, že ak by aj predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňala všetky formálne náležitosti vyžadované príslušnými právnymi predpismi, na jej základe by sa navrhovateľ nemohol domáhať výkonu zrážok zo mzdy, a to z nasledujúceho dôvodu. V zmysle uvedeného tak trváme na uložení povinnosti zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy tiež z nasledujúcich dôvodov - dohodu o zrážkach zo mzdy o akú ide aj v prejednávanom prípade by bolo potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskom vzťahu, ktorá nebola individuálne dojednaná, a preto je neplatná () ) a zabezpečenie zmluvy o úvere dohodou o zrážkach zo mzdy, ktorej uzatvorenie nemal možnosť navrhovateľ odmietnuť, považujeme za neplatné (v zmysle ) ). Vyššie uvedené odôvodňujeme najmä tým, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobuje značný nepomer v právach medzi spotrebiteľom a dodávateľom, v dôsledku čoho je táto neprijateľnou zmluvnou podmienkou obsiahnutou v predmetnom spotrebiteľskom vzťahu. Takáto zmluvná podmienka je platná jedine v tom prípade, ak bola medzi zmluvnými stranami individuálne dojednaná. Individuálnosť

dojednania neprijateľnej zmluvnej podmienky je daná v zmysle ustanovení (ďalej len „“) len vtedy, ak mal spotrebiteľ reálnu možnosť upraviť obsah takejto zmluvnej podmienky. Žalobca svoje tvrdenia o tom, že v prejednávanom prípade nedošlo k individuálnemu dojednaniu zmluvnej podmienky opiera najmä o to, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy bola vopred predformulovaná a predložená žalobcovi bez možnosti zmeny jej obsahu, resp. možnosti akýchkoľvek úprav zo strany žalobcu. Individuálnosť dojednania akejkoľvek neprijateľnej zmluvnej podmienky pritom predpokladá jednak jej uzavretie na osobitnej listine podpísanej oboma zmluvnými stranami, a zároveň poučenie o obsahu takejto zmluvnej podmienky a jej dôsledkoch pre spotrebiteľa za súčasnej reálnej možnosti spotrebiteľa ovplyvniť znenie samotnej dohody o zrážkach zo mzdy, resp. vymôcť si prípadnú zmenu jej znenia. V uvedenom prípade pritom nemal žalobca reálnu možnosť akokoľvek disponovať s obsahom predmetnej dohody, resp. nemal možnosť zmeniť jej obsah ani ju odmietnuť. Takéto konanie je v priamom rozpore so zmyslom a účelom prijatej právnej úpravy na ochranu práv spotrebiteľov, ku ktorej došlo v súvislosti s existenciou Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľ si takýmto spôsobom neprimerane zhoršil svoje postavenie voči dodávateľovi, a to bez toho, aby mal možnosť uzatvorenie takejto dohody odmietnuť. Týmto, na základe svojej neobmedzenej vôle, môže veriteľ vymáhať od dlžníka kedykoľvek v budúcnosti dlh, ktoré reálne neexistuje, resp. aj plnenie, na ktoré nemá veriteľ žiaden nárok. Bez akéhokoľvek obmedzenia tak stavia žalobcu do pozície, kedy tento stráca právo disponovať s jeho príjmom ako s vlastným majetkom, a to bez platného právneho základu. Zároveň žalobca poukazuje na to, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je neurčitým právnym úkonom v zmysle ustanovenia ) , nakoľko táto neuvádza presnú výšku pohľadávky, ktorú dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje (keďže táto dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje okrem istiny a odplaty za poskytnutie úveru domáhať sa aj zaplatenia rozličných sankčných plnení a iných plnení v neurčitej výške), čím nie je naplnená požiadavka určitosti právneho úkonu. Z uvedeného tak vyplýva, že samotné zabezpečenie záväzku žalobcu ako dlžníka vopred podpísanou dohodou o zrážkach zo mzdy bez vyplnenia dlžnej sumy a určenia presných pravidiel pre jej určenie predstavuje neprimeranú a neprijateľnú požiadavku poskytovateľa úveru. Zároveň poukazujeme na to, že ak sa vykonávajú zrážky vyššie než pri výkone rozhodnutia, ide o neplatný právny úkon, čím nie sú splnené atribúty určitosti právneho úkonu a podľa ustanovenia ) takýto právny úkon ktorý nie je určitý, je neplatný. -4-

V uvedenej súvislosti tiež poukazujeme na to, že žalobca v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere a predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy ako neinformovaný spotrebiteľ bez právnického vzdelania nedokázal vyhodnotiť túto zmluvnú podmienku a poukázať na to, že je neprijateľná, ani nedokázal rozoznať nesúlad inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy so zákonom. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy tak umožňuje postihnúť majetok spotrebiteľa v podobe jeho mzdy aj z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. V zmysle predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, poskytovateľ úveru alebo veriteľ sám určuje výšku dlžnej sumy, túto predkladá platiteľovi mzdy za účelom vykonávania zrážok, a to aj v prípade plnení z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Dlžník tieto zrážky nemôže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť, a to kvôli neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Takáto zmluvná podmienka v predformulovanej forme je tak neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a poškodzuje ho. S touto zmluvnou podmienkou navrhovateľ pri uzatváraní predmetnej zmluvy o úvere nebol oboznámený a nebol mu objasnený inštitút dohody o zrážkach zo mzdy. Spotrebiteľ je v slabšej pozícii z hľadiska informovanosti, či vyjednávacej pozície v rámci kontraktácie a Súdny dvor Európskej únie vo viacerých rozhodnutiach zdôraznil nerovnováhu na úkor spotrebiteľa a dôvodnosť jeho zvýšenej ochrany ex offo. V súvislosti s uvedeným žalobca poukazuje na čl. 6 smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorého účelom je bránenie uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečovanej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožnenie vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Žalobca taktiež poukazuje na článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu

súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo neumožňuje v tejto súvislosti súd vydať predbežné (neodkladné) opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že obdobná dohoda o zrážkach zo mzdy o akú ide aj v prejednávanom prípade bola posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka o. i. aj Komisiou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich. O neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy bolo rozhodnuté slovenskými súdmi v mnohých obdobných prípadoch. Dovoľujeme si poukázať na niektoré z nich

- Rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 01.06.2016, vydaný v konaní vedenom pod sp. zn.: , v ktorom sa uvádza: „Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v eurokonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal). Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného úžitku.“

- Rozhodnutie Krajského súdu Nitra zo dňa 11.02.2015, vydané v konaní vedenom pod sp. zn.: , v ktorom sa uvádza: „Na základe vyššie uvedených výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8400042897 uzavretá medzi žalobkyňou a -5-

žalovaným dňa 20.01.2012 je absolútne neplatná podľa , pretože v rozpore s ustanovením o ochrane spotrebiteľa, neobsahuje poučenie žalobkyne o dôsledkoch jej uzavretia a možnosti ju odmietnuť a takéto zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy podľa zákona neprípustné, tiež preto, že je v rozpore s ustanovením , podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný a je v rozpore s ustanovením , podľa zrozumiteľne; inak je neplatný a je v rozpore s ustanovením , podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Na absolútnu neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy súd prihliada z úradnej povinnosti. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný, preto mu v celom rozsahu vyhovel a určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8400042897 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 20.01.2012 je neplatná. Obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení, že v zmluve o revolvingovom úvere je jasne uvedená celková suma, ktorú musí žalobkyňa zaplatiť a aj suma mesačných splátok, súd nepovažoval za dôvodnú. Neurčitosť obsahu dohody nespočívala v splátkach vo výške 80,34 eura mesačne, ale v tom, že nebola časovo obmedzená a vzťahovala sa na akékoľvek aj budúce pohľadávky žalovaného, až do momentu, keď žalovaný uzná za vhodné oznámiť zamestnávateľovi, že jeho pohľadávky sú splatené.“

- Rozhodnutie Krajského súdu Košice zo dňa 31.10.2012, vydané v konaní vedenom pod sp. zn.: , ktorým krajský súd potvrdil okresným súdom nariadené predbežné opatrenie, ktorým bolo zamestnávateľovi spotrebiteľa uložené zdržať sa zrážok zo mzdy vykonávaných na základe dohody o zrážkach zo mzdy predformulovanej v zmluve o úvere v prospech veriteľa Poštovej banky, a.s. Odvolací súd skonštatoval, že spotrebiteľ sa pri podpise zmluvy o úvere musel podrobiť vopred určenej a sformulovanej zmluvnej podmienke vo formulárovej spotrebiteľskej zmluve bez toho, aby s ním Poštová banka, a.s. túto podmienku individuálne dohodla.

- Rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 13.03.2013, vydaný v konaní vedenom pod sp. zn.: , v ktorom: „...súd došiel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným v zmluve o revolvingovom úvere je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ust. a z dôvodu, že žalobkyňa ako spotrebiteľka bola nútená predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy vo vzťahu k žalovanému ako veriteľovi podpísať ako súčasť formulárovej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a tým sa dobrovoľne podrobiť vykonaným zrážkam bez možnosti zabránenia ich vykonávaniac za predpokladu, že sú tieto uplatňované veriteľom z neprijateľných zmluvných klauzúl, resp. z neplatnej časti právneho titulu pre rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi.“

- Rozhodnutie Okresného súdu Svidník zo dňa 17.07.2013, vydané v konaní vedenom pod sp. zn.: , ktorý rozhodol o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy zakotvenej v Spoločných ustanoveniach Zmluvy o úvere a o. i. v odôvodnení predmetného rozhodnutia uviedol: „...súd poukazuje aj na zrejmý nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle žalobkyne s dohodou o zrážkach zo mzdy, toto ustanovenie bolo žalobkyni vnútené, pretože nemala inú možnosť podpisu úverovej zmluvy bez toho, aby podpísala celý formulár. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zakomponovaná do spoločných ustanovení, ktoré sú uvedené podstatne menším písmom než ostatné ustanovenia zmluvy o úvere, naviac v texte odkazuje na bez konkrétneho ustanovenia a čísla zákona...“ Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskom právnom vzťahu, ktorej obsah spotrebiteľ nemohol reálne ovplyvniť, a preto je nutné považovať ju ex lege za neplatnú. Na základe takejto neplatnej zmluvnej podmienky nemôže dochádzať k realizácii zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného. -6-

Žalobca zároveň na podporu svojich tvrdení poukazujú na tú skutočnosť, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy a zabezpečenie predmetného úveru prostredníctvom takejto dohody považuje za neplatné taktiež s odkazom na to, že Z citovaného znenia ustanovenia § 5a zákona o ochrane spotrebiteľa nesporne vyplýva, že zabezpečenie pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy je neprípustné, ak spotrebiteľ nebol poučený o dôsledkoch uzavretia tejto dohody a nemal možnosť ju odmietnuť. Čo sa týka prípadných klauzúl obsiahnutých v samotnej dohode o zrážkach zo mzdy, ktorými spotrebiteľ vyhlasuje že si je vedomý toho, že uzatvorenie dohody je dobrovoľné a bol poučený o možnosti ju odmietnuť uvádzame, že možnosť odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy je potrebné skúmať z objektívneho hľadiska, teda či mal aj reálnu možnosť odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy a aj napriek tomu uzatvoriť samotnú úverovú zmluvu. Na základe uvedeného je tak zrejmé, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je v zmysle ustanovenia o ochrane spotrebiteľa neplatná, nakoľko spotrebiteľ pred jej uzatvorením nebol poučený o dôsledkoch jej uzatvorenia a nemal faktickú možnosť ju odmietnuť. Žalobca ďalej poukazuje na to, že na základe predmetnej úverovej zmluvy žalovaný nemá nárok na žiadne plnenie nad rámec istiny poskytnutého úveru, čo odôvodňuje nasledovne. Podľa o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy). Z citovaného ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch jasne vyplýva, že poistné je súčasťou výpočtu celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom vtedy, ak uzavretie poistnej zmluvy je podmienkou pre uzavretie samotnej úverovej zmluvy. Samotnú skutočnosť, či poistenie schopnosti splácať úver bola alebo nebola podmienkou uzavretia úverovej zmluvy nemožno skúmať len s odkazom na to, že v úverovej zmluve je uvedené, že k poisteniu dlžník pristupuje dobrovoľne, resp. že poistná zmluva bola uzavretá vo forme osobitne listiny, ale je potrebné skúmať, či spotrebiteľ mal reálnu možnosť odmietnuť poistenie bez toho, aby táto skutočnosť mala vplyv na uzavretie úverovej zmluvy. Vo vzťahu k uvedenému žalobca uvádza, že pri uzatváraní úverovej zmluvy mu nebolo dané žiadnym spôsobom na výber, či chce pristúpiť k poisteniu alebo nie. Zároveň poukazujeme na to, že z obsahu samotnej úverovej zmluvy nijakým spôsobom nevyplýva, či spotrebiteľ bol poučený o možnosti odmietnutia poistenia, resp. či takúto možnosť aj objektívne mal. Na základe uvedeného je potom potrebné dospieť k záveru, že skutočnosť, že spotrebiteľ nemal v prejednávanom prípade akúkoľvek možnosť neuzavrieť poistnú zmluvu bez toho, aby takéto jeho konanie malo vplyv na uzavretie hlavnej - úverovej zmluvy, a preto pri skúmaní jednotlivých parametrov úveru je potrebné prihliadať aj na poistenie úveru. Vzhľadom na uvedené tak poukazujeme na nasledovné. Z obsahu samotnej úverovej zmluvy č. 4274689370001 zo dňa 27.10.2016, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným vyplývajú nasledujúce skutočnosti. Ad 1) Absencia údajov o dobe trvania zmluvy Zo znenia predmetnej úverovej zmluvy vyplýva, že táto neobsahuje údaj o dobre trvania zmluvy tak, ako to vyžaduje ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý má byť podľa dostupnej judikatúry určený počtom dní, týždňov, mesiacov alebo rokov, na ktoré sa zmluva uzatvára a počas ktorých z predmetnej úverovej zmluvy vyplývajú stranám jednotlivé práva a povinnosti. Samotná úverová zmluva takéto vymedzenie doby trvania zmluvy preukázateľne neobsahuje. Ad 2) Absencia údajov o výške poistného

Predmetná úverová zmluva rovnako neobsahuje údaje o výške mesačného poistného, pričom i s poukazom na vyššie uvedené je zrejmé, že ide o jeden z podstatných predpokladov potrebný pre výpočet RPMN. Absencia poistného v predmetnej úverovej zmluvy je tak preukázateľne v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) za bodkočiarkou, zákona o spotrebiteľských úveroch. Ad 3) Nesprávne uvedenie údaju o hodnote RPMN -7-

Žalobca ďalej poukazuje na to, že z predmetnej úverovej zmluvy vyplýva, že hodnota RPMN dosahuje v prejednávanom prípade úroveň 8,19 %. Takého ustanovenie je potrebné považovať za nekalú praktiku žalovaného, nakoľko v skutočnosti výška RPMN dosahuje v prípade v prípade predmetnej zmluvy úroveň až 9,18 % (viď výpočet skutočných hodnoty RPMN k predmetnej úverovej zmluve). Z uvedeného ako i z početnej rozhodovacej praxe súdov je zrejmé, že žalovaný vo svojich zmluvách, ktoré predkladá neinformovaným spotrebiteľom, uvádza nižšie hodnoty RPMN, nakoľko neinformovaný spotrebiteľ bez príslušného vzdelania ich výšku nedokáže posúdiť a výhodnosť poskytovaných úverov posudzujú práve podľa takýchto údajov. Ak by žalovaný v predmetných zmluvách uviedol skutočnú výšku RPMN, mnoho spotrebiteľov by s ním zmluvu neuzavrelo. Z uvedeného tak vyplýva, že údaj o hodnote RPMN v predmetnej zmluve o úvere je uvedený nesprávne a v neprospech spotrebiteľa, čo ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru. Na doplnenie a vysvetlenie predloženého výpočtu uvádzame, že celková suma ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť nekorešponduje s takouto celkovou čiastkou uvedenou v úverovej zmluve, nakoľko do tejto sumy je potrebné zarátať 96 mesačných po 363,88 EUR. Správna výška celkovej čiastky ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a z ktorej musí pri výpočte RPMN vychádzať tak dosahuje sumu 34.932,48 EUR. Ad 4) K údaju o celkovej čiastke, ktorú sa zaviazal spotrebiteľ zaplatiť V neposlednom rade je tiež potrebné poukázať na to, že v predmetnej zmluve je uvedená celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť v sume 33.806,40 EUR. V prípade správneho uvedenia tejto sumy v úverovej zmluve by sa tak táto suma mala rovnať súčtu všetkých mesačných anuitných splátok vo výške 363,88 EUR mesačne, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť. Uvedenému však nie je tak v prejednávanom prípade, súčet všetkých týchto splátok dosahuje výslednú sumu až 34.932,48 EUR, pričom takto vyrátaná celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť značne prevyšuje celkovú čiastku uvedenú v úverovej zmluve, a to o 1.126,08 EUR. Z uvedenej zmluvy tak nie je možné jednoznačne určiť, akú celkovú čiastku má dlžník splatiť veriteľovi na úhradu istiny poskytnutého úveru a nákladov za jeho poskytnutie, nakoľko súčet anuitných splátok sa nerovná celkovej čiastke uvedenej v úverovej zmluve. Vzhľadom na absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere (údaju o dobe trvania zmluvy, poistného ako predpokladu na výpočet RPMN, správneho údaju o ročnej percentuálnej miery nákladov a správneho údaju o celkovej čiastke, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť) je potrebné úver poskytnutý na podklade predmetnej úverovej zmluvy považovať za bezúročný a bez poplatkov. V neposlednom rade je tiež potrebné zdôrazniť, že z obsahu samotnej úverovej zmluvy vyplýva, že predmetom predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 27.10.2016 bolo poskytnutie

- Klasického úveru (podľa časti 1 zmluvy), na základe ktorého mali byť žalobcovi zo strany žalovaného poskytnuté finančné prostriedky vo výške 25.000,- EUR a

- Revolvingového úveru (podľa časti 2 zmluvy), na základe ktorej mal byť žalobcovi zo strany žalovaného poskytnutý úverový rámec vo výške 5.000,- EUR. Uzavretie úverovej zmluvy minimálne v časti 2), na základe ktorej malo dôjsť k poskytnutiu úverového rámca žalobcovi je potrebné považovať za neplatné, a to z nasledujúcich dôvodov. Podľa (platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy): Z obsahu predmetnej úverovej zmluvy nesporne vyplýva, že primárnym záujmom žalobcu pri uzatváraní úverovej zmluvy bolo uzavrieť zmluvu o klasickom úvere, t. j. v časti 1) úverovej zmluvy. Sekundárny záväzok bol zakomponovaný v zmluve v časti 2) - a to vo vopred pripravenej predtlači, ktorú žalobca nemal žiadnu možnosť ovplyvniť, nič do nej nemohol doplniť, nič z nej nemohol vylúčiť ani nemohol nič v tomto bode zmeniť, a to dokonca ani v tak dôležitej otázke, -8-

akou je rozsah samotného úverového rámca! Jednoducho ak žalobca chcel získať klasický úver, nemal inú možnosť, len formulárovú zmluvu ako celok podpísať, čím automaticky pristúpil k časti 2) úverovej zmluvy a uzatvoril tak fakticky ďalšiu úverovú zmluvu a stal sa dlžníkom v ďalšom úverovom vzťahu.

Takéto konanie žalovaného, ktorým do jednej úverovej zmluvy včlenil klauzulu o poskytnutí ďalších osobitných finančných prostriedkov je nevyhnutné hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku, ktorej nie je možné v demokratickom, právnom štáte poskytnúť akúkoľvek právnu ochranu. Uzavretie zmluvy takýmto spôsobom v žiadnom prípade nemôže platne založiť úverový vzťah, pretože aby zmluva vznikla, musela by byť i v prípade vzniku záväzkového vzťahu vymedzenom v časti 2) uzatvorená tak, aby obe zmluvné strany mali možnosť participovať na koncipovaní obsahu úverovej zmluvy a museli byť mať dostatok vôle byť obsahom takejto zmluvy aj viazaní. Akýkoľvek iný spôsob uzavretia zmluvy by bolo potrebné hodnotiť ako závažné porušenie princípu zmluvnej voľnosti. Je teda zrejmé, že individuálna písomná zmluva o vydaní úverovej karty a o stanovení úverového rámca medzi žalobcom a žalovaným nevznikla a znenie časti 2) zmluvy nie je spôsobilé platne založiť právny vzťah medzi zmluvnými stranami. Uvedené tvrdenia žalobcu potvrdzuje aj ustálená rozhodovacia prax súdov Slovenskej republiky, ktorá vo vzťahu k obdobným (resp. k totožným) zmluvám uzatváranými medzi spotrebiteľmi a žalovaným zastáva jednotný právny názor, že takýmto spôsobom dojednanú zmluvu o revolvingovom úvere, je potrebné posudzovať ako neplatný právny úkon. V súvislosti s uvedeným poukazujeme na

- Rozsudok Krajského súdu Trnava zo dňa 30.04.2014, vydaný v konaní vedenom pod sp. zn.: , ktorým krajský súd potvrdil záver okresného súdu, v zmysle ktorého: „Okrem toho je treba zdôrazniť, že ako je zmluva nakoncipovaná, ako sú umiestnené jednotlivé jej časti vrátane časti „C“, navrhovateľ vopred vnútil odporkyni aj podpis iného úkonu než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jej záujmu, ako totiž vyplýva z tlačiva, podpisom želanej zmluvy sa súčasne podpisuje aj pod tú časť textu, ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu, ktorý má vzniknúť až v budúcnosti. Súhlas s revolvingovým úverom ako jednostranný úkon nie je zmluvou a ako taký neobsahuje dohodu strán o výške úveru ani výške úroku z úveru, ani výške úroku z omeškania, ani o poplatkoch a vôbec nie o ustanovení zmluvnej pokute. V danom prípade nemožno túto zmluvu považovať za platnú...“

- Rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 20.06.2013, vydaný v konaní vedenom pod sp. zn.: , v ktorom sa uvádza: „Je jednoznačné, že primárnym záujmom spotrebiteľa bolo uzavrieť zmluvu o klasickom úvere. Úver slúžil na nákup a zaplatenie spotrebného tovaru. Sekundárny záväzok bol zakomponovaný v zmluve v časti C, C1 - vo vopred pripravenom predtlači, teda odporkyňa ak chcela získať klasický úver, nemala inú možnosť, len formulárovú zmluvu ako celok podpísať, hoc už samotné obsahové znenie textu v časti C, C1, svedčí iba o „možnom“ a „budúcom“ uzavretí záväzkového vzťahu. Ak by aj túto časť zmluvy bolo možné považovať za návrh na uzavretie záväzku, okamih vzniku zmluvy o úvere v článku IV - IV.1.1. vyžadoval aj zaslanie oznámenia navrhovateľom o prijatí žiadosti o poskytnutí úverového rámca adresované odporkyni. Navrhovateľ nepreukázal, žeby bol odporkyni takéto oznámenie zaslal, naviac ani samotné doručenie takéhoto oznámenia odporkyni by nemohlo založiť platnú zmluvu o revolvingovom úvere a o vydaní úverovej karty, pretože aby zmluva vznikla, musela by byť i v prípade vzniku záväzkového vzťahu vymedzenom v časti C, C1 - uzatvorená v písomnej podobe a so všetkými náležitosťami ako to vyžaduje v ustanovení v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Individuálna písomná zmluva o vydaní úverovej karty o stanovení úverového rámca medzi účastníkmi konania nevznikla a znenie časti „C“, „C1“ zmluvy svojim obsahom nemohol založiť platný právny vzťah 1. pre nedostatok slobodnej vážnej vôle konajúceho subjektu - spotrebiteľa uzavrieť takýto záväzok, 2. a aj v prípade, žeby bola preukázaná slobodná vôľa odporkyne uzavrieť tzv. sekundárny záväzok, uvedený v bode C, C1,

-9-

musela by táto časť zmluvy obsahovať náležitosti vyžadované v čo taktiež naplnené nebolo v prejednávanej veci.“ Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 30.10.2013 pod sp. zn.: , v ktorom sa uvádza: „Pri hodnotení úverovej zmluvy pomocou vyššie spomenutej smernice okresný súd správne vyhodnotil nedostatok vôle konajúcej osoby - odporkyne vstúpiť do iného zmluvného vzťahu s navrhovateľom ako bol primárne predpokladaný - uzavrieť zmluvu o úvere - a nie aj uzatvoriť ďalšiu zmluvu vo forme revolvingového úveru na čerpanie finančných prostriedkov pomocou úverovej karty. Ide tu o zrejmý nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle odporkyne spätý so skutočnosťou, že odporkyňa nemala reálnu možnosť sa popri časti C) úverovej zmluvy oboznámiť so znením Všeobecných zmluvných podmienok. Takýto právny úkon je s poukazom na ustanovenie neplatným právnym úkonom. Jednostranný písomný prísľub navrhovateľa o tom, že odporkyni poskytne možnosť uzatvoriť zmluvu o revolvingovom úvere nemožno považovať za uzavretie písomnej zmluvy s individualizáciou záväzkového vzťahu so všetkými náležitosťami vyžadujúcimi zákonom o ochrane spotrebiteľa. Za daného právneho stavu bolo jednoznačné, že u odporkyne vznikla len povinnosť vrátiť

skutočne čerpané finančné prostriedky a to vo výške 974,72 Eur, a to z titulu bezdôvodného obohatenia. neobsahuje úpravu bezdôvodného obohatenia, aplikovateľnú na daný prípad, preto okresný súd správne použil ustanovenia a nasl. ako všeobecnú právnu úpravu.“ Rozsudok Okresného súdu Lučenec zo dňa 16.09.2013, vydaný v konaní vedenom pod sp. zn.: , v ktorom sa uvádza: „Ako totiž vyplýva z danej predtlače zmluvy/žiadosti o poskytnutí spotrebiteľského úveru, sa konajúca osoba - odporca súčasne jedným a tým istým podpisom na predmetnej listine podpísal aj pod tú časť predtlače listiny, ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu a ktorý má vzniknúť až v budúcnosti. Teda, ak chcel odporca získať úver na zakúpenie tovaru, čo bolo primárne jeho pohnútkou k vstupu do právneho vzťahu s navrhovateľom, nemal na výber a musel podpísať predloženú predtlač listiny, ktorá v sebe obsahovala aj náležitosti iného právneho úkonu. V tomto prípade sa tak dá usudzovať na nedostatok vôle konajúcej osoby - spotrebiteľa vstúpiť do iného zmluvného vzťahu s navrhovateľom ako bol primárne vo sfére jeho záujmu (spotrebiteľ je tak sústredený jedine na primárny právny úkon, v prejednávanej veci nákup tovaru na úver, pričom v dôsledku nemožnosti akejkoľvek zmeny predtlače predloženej listiny koná neuvážene a nevedome aj s účinkami smerom k uzavretiu sekundárneho právneho úkonu, s čím dodávateľ už vopred kalkuluje)...S poukazom na uvedené dôvody sa súdu javí takýto právny úkon spotrebiteľa - odporkyne (časť C) zmluvy/ žiadosti o poskytnutí spotrebiteľského úveru) ako neplatný s poukazom na ust. .“ V zmysle uvedených skutočností je preto potrebné predmetnú úverovú zmluvu, minimálne v jej časti 2), hľadieť ako na absolútne neplatný právny úkon z dôvodu nedostatku vôle žalobcu túto zmluvu uzavrieť. Vzhľadom na:

- bezúročný a bezpoplatkový charakter predmetnej úverovej zmluvy v jej časti 1, ako aj vzhľadom na

- neplatnosť samotnej úverovej zmluvy ako celku (resp. minimálne v jej časti 2) nemá žalovaný základe predmetnej úverovej zmluvy právo na plnenie žiadnych úrokov a poplatkov nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov, ktorých sa domáha zjavne nezákonným výkonom zrážok zo mzdy žalobcu.“

3. Predmetom konania bolo uloženie povinnosti zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 29.5.2020 uviedol, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 27.10.2016 zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných -10-

služieb. Predmetom zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo poskytnutie klasického úveru žalobcovi vo výške 25 000,- eur, ako aj poskytnutie úverového rámca vo výške 5 000,- eur. Žalobca taktiež okrem vyššie spomenutých úverov uzavrel so žalovaným dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, ktorá je predmetom podanej žaloby žalobcu. Žalobca ako dlžník si neplnil svoje povinnosti podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere a mesačné splátky nesplácal riadne a včas, resp. neuhradil žalovanému viacej po sebe nasledujúcich splátok. Nakoľko si žalobca svoje povinnosti neplnil, žalovaný si uplatnil svoje nároky prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy. Žalovaný žiadosťou zo dňa 10.12.2019 požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávania zrážok z jeho mzdy v súlade s dohodou o zrážkach zo mzdy obsiahnutou v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Žalobca sa cestou podanej žaloby domáha o uloženie povinnosti zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy s odôvodnením, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatným právnym úkonom s poukazom na ustanovenia , keďže tá nie je podpísaná žalovaným. Žalobca svoj podpis uvedený na zmluve o spotrebiteľskom úvere a rovnako na dohode o zrážkach zo mzdy spochybňuje. Vo vzťahu k dojednanej dohode o zrážok zo mzdy žalobca ďalej uviedol, že tá predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže tá nebola individuálne dojednaná, pričom žalobca zároveň poukazuje na to, že zabezpečenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere prostredníctvom tohto zabezpečovacieho inštitútu je potrebné považovať za neplatné, keďže dohodu o zrážkach zo mzdy žalovaný nemal možnosť odmietnuť. Vzhľadom na rozsiahlosť žaloby žalovaný úvádza, že svoje vyjadrenie obmedzí na merito veci, teda na uloženie povinnosti zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy, keďže má za to, že argumentácia týkajúca sa zvyšku žaloby je vzhľadom na predmet prejednávanej veci irelevantná. Písomnú dohodu o zrážkach zo mzdy ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky uzatvára veriteľ s dlžníkom. Obsahom dohody je súhlas dlžníka (v tomto prípade žalobcu) s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne sa poukazovali veriteľovi (v tomto prípade žalovanému).

Podmienkou platnosti takejto dohody je, že dohoda o zrážkach zo mzdy musí mať písomnú formu a dohodnuté zrážky nesmú svojou výškou presahovať výšku zrážok, aké sú prípustné pri výkone rozhodnutia (exekúcii). V tejto súvislosti uvádza, že dohoda o zrážkach zo mzdy je vyhotovená v písomnej podobe a taktiež vykonávané zrážky zo strany žalovaného ako veriteľa nikdy nepresiahli zákonom určený limit. Ďalej uvádza, že dispozičné právo so mzdou žalobcov bolo obmedzené zákonom a bolo ho možné realizovať len do maximálne prípustnej zákonnej výšky. Dokonca je možné tvrdiť, že táto časť prostriedkov je viazaná na riadne splátky úveru, a tak nie je možné tvrdiť, že dochádza k jednostrannému dispozičnému obmedzeniu mzdy žalobcov. Žalovaný si uplatňovaním zrážok zo mzdy iba zabezpečuje plnenie zmluvných povinností žalobcov, na ktoré sa zaviazali uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Nie je možné žalovaného obmedzovať v uplatnení jeho zmluvného oprávnenia, ktorým v skutočnosti len zabezpečuje plnenie zmluvných povinností žalobcov. V kontexte vyššie uvedenom uvádza, že aj napriek tvrdeniam, ktoré žalobca uvádza v žalobnom návrhom a síce, že ten dohodu o zrážkach zo mzdy nepodpísal, má žalovaný za to, že táto skutočnosť ostala v rovine tvrdení, ktorú žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalobca na jednej strane spochybňuje pravosť podpisu, ktorý je uvedený na dohode o zrážkach zo mzdy, no na strane druhej opomína skutočnosť, že finančné prostriedky, ktoré mu boli poskytnuté zo strany žalovaného čerpal. S poukazom na uznesenie Okresného riaditeľstva policajného zboru v Bratislave II, ČVS: ORP-406/ RZ-B2-2019, ktoré bolo -11-

žalovanému doručené ako príloha žaloby, upriamil pozornosť na to, že žalovanému nie je jasné, prečo žalobca osobe Adamovi Juhászovi (finančný sprostredkovateľ zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vyplatil odmenu za sprostredkovanie úveru, keď súčasne v žalobe prezentuje názor, že žalobca zmluvu o spotrebiteľskom úvere nepodpísal. Žalovaný má za to, že v prípade keby žalobca predmetnú zmluvu nepodpísal, nemal dôvod na vyplatenie vopred dojednanej provízie. Odkazujúc na vyššie uvedené má za to, že žalobcovo konanie po uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je v značnom rozpore s tvrdením o nepravosti jeho podpisu na zmluve o spotrebiteľskom úvere a na dohode o zrážkach zo mzdy a nemožno ho hodnotiť inak ako zavádzajúce a účelové tvrdenie s cieľom vyhnúť sa splneniu záväzku, ktorý vznikol titulom uzavretej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. S tvrdeniami žalobcu nesúhlasí, a to z dôvodu, že dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov nie je súčasťou textu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale predstavuje ju osobitná listina, ktorú žalobca podpísal. Z uvedeného vyplýva, že sa pri podpise zmluvných dokumentov musel žalobca aj osobitne s týmto dokumentom zaoberať a dôsledne oboznámiť. Poukázal aj na skutočnosť, že žalobca prejavil súhlas s dohodou o zrážkach zo mzdy podpisom tejto osobitnej listiny. Rovnako dal do pozornosti skutočnosť, že absencia podpisu na dohode o zrážkach zo mzdy, by nemala vplyv na platnosť ostatných zmluvných dojednaní a teda je možné uzavrieť, že predmetná dohoda bola individuálne dojednaná. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je možné súhlasiť ani s tvrdením žalobcu, v ktorom uvádza, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy nebola dojednaná individuálne a rovnako s tvrdením, že dohodu o zrážkach zo mzdy nemal možnosť žalobca odmietnuť. To, že žalobca toto právo nevyužil nemožno prezentovať a už vôbec nie stotožňovať s nemožnosťou odmietnuť dohodu o zrážkach zo mzdy. Uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy teda nie je, ani nebolo podmienkou platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, či poskytnutia úveru, tak ako to prezentuje žalobca. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje osobitnú dohodu zmluvných strán, pričom žalobca ako dlžník mal možnosť odmietnuť jej uzavretie. Vo vzťahu k tvrdeniu, že takáto dohoda predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku si dovoľujeme uviesť, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je ustanovením považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Naproti tomu je za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovaný napr. zabezpečovací prevod práva, ktorý taktiež predstavuje zabezpečovací inštitút. Ak by dohoda o zrážkach zo mzdy mala byť považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku, tak ako tvrdí žalobca, zákonodarca by ju za takúto podmienku označil priamo v zákone. Taktiež poukázal na ustanovenie :„ Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.“ V prípade ak žalobcovia tvrdia, že dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov je neplatná, je potrebné k určeniu neplatnosti (neprijateľnosti)

vyššie uvedenej zmluvnej podmienky preukázať, že takáto podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (žalobcov). Zastáva názor, že použitie inštitútu zabezpečenia pohľadávky prostredníctvom zrážky zo mzdy a iných príjmov v nadväznosti na neplnenie povinností žalobcov (neuhrádzanie mesačných splátok riadne a včas) nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach a určite nie značnú nerovnováhu, keďže žalovaný iba reaguje na neplnenie povinností žalobcu ako dlžníka. Taktiež je potrebné uviesť, že výkonom zrážok sa predchádza ďalšiemu -12-

zbytočnému navyšovaniu príslušenstva záväzku žalobcu a teda na strane žalobcu nevzniká zbytočne vysoká pohľadávka. Skutočnosť, že žalobca nemohol ovplyvniť obsah dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov nie je sama dôvodom k tomu, aby takáto podmienka bola považovaná za neprijateľnú z dôvodu, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Najmä ak, dohoda o zrážkach zo mzdy nepredstavovala podmienku uzavretia zmluvy alebo poskytnutia úveru. Za značnú nerovnováhu má byť podľa nášho názoru považovaná len taká podmienka, ktorá spotrebiteľovi nedovoľuje alebo ho značne obmedzuje v uplatňovaní jeho práv a nárokov, ktorými sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, resp. nápravy už prijatého plnenia (zodpovednosť za vady, omeškanie či škodu). Za značnú nerovnováhu sa nepovažuje zabezpečenie pohľadávky veriteľa, ktoré je možné uplatniť len v prípade ak dlžník (žalobca) neplní svoj záväzok. Základnou charakteristikou neprijateľných podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán je to, že dodávateľovi (v tomto prípade žalovanému) priznávajú silnejšie právne postavenie ako spotrebiteľovi (v tomto prípade žalobcom). V praxi ide najmä o prípady, keď spotrebiteľská zmluva obsahuje taxatívny výpočet povinností spotrebiteľa a len vágne ustanovenia o právach spotrebiteľa a povinnostiach dodávateľa. V tomto prípade však dochádza iba k uspokojovaniu žalovaného ako veriteľa v dôsledku neplnenia povinností žalobcu, čím sa zároveň predchádza k zväčšovaniu škody na strane spotrebiteľa (žalobcu). Z vyššie uvedených dôvodov nesúhlasíme s tvrdením o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Dohoda o zrážkach zo mzdy je platná a taktiež nie je dôvod pochybovať o jej platnosti. V tejto súvislosti žalobca na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutie Krajského súdu so sp. zn. zo dňa 27.04.2016. Ďalej tvrdí, že uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy nielenže nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, ale jej uzatvorenie bolo v záujme samotného žalobcu (resp. dlžníkov vo všeobecnosti), keďže ak by nedochádzalo k zabezpečovaniu záväzkov dlžníkov, tak by dlžníci mali nižšiu pravdepodobnosť, že by boli schopní financovať svoje potreby prostredníctvom spotrebiteľských úverov, keďže je zrejmé, že veritelia pri poskytovaní úverov zohľadňujú aj skutočnosť, či sú pohľadávky z úverov zabezpečené nejakým zabezpečovacím inštitútom. Z vyššie uvedených dôvodov nesúhlasí s tvrdením o neprijateľnosti zmluvnej podmienky týkajúcej sa dohody o zrážkach zo mzdy zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je platná a nie je dôvod pochybovať o jej platnosti a ani ju považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalovaný v reakcii na tvrdenie žalobcu uvádza, že priamo v tejto dohode je uvedené, že sa zabezpečuje pohľadávka vyplývajúca z úveru, ktorý bol dlžníkovi poskytnutý. Teda dohoda priamo odkazuje na text zmluvy o úvere. Tu je následne potrebné konštatovať, že táto pohľadávka je v zmluve riadne a určito vymedzená a teda spotrebiteľovi muselo byť zrejmé akej konkrétnej pohľadávky sa týka tento zabezpečovací inštitút. Žalovaný na záver poukázal na základnú zásadu súkromného práva pacta sunt servanda, v zmysle ktorej spotrebiteľ je povinný plniť svoje povinnosti zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a teda úver podľa dohodnutých podmienok riadne splácať. Iný výklad by umožňoval spotrebiteľovi uzatvárať akúkoľvek zmluvu o spotrebiteľskom úvere s tým vedomím, že po získaní úveru môže spochybniť akékoľvek ustanovenia zmluvy, ktoré mu nevyhovujú. Žalovaný si dohodou o zrážkach zo mzdy uplatňuje svoje právo vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere v súlade s právnymi predpismi a ustanovením v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na doposiaľ uvedené možno konštatovať, že žalobca podpisom dohody o zrážkach zo mzdy prejavil svoj slobodný súhlas s uzatvorením predmetnej dohody a preto -13-

jeho tvrdenie o tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná neobstojí. Žalovaný má za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy obsahuje všetky náležitosti vyžadované Zákonom o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy a táto zaväzuje žalobcu v postavení dlžníka. Vzhľadom

k vyššie uvedenému považujeme argumentáciu žalobcu za nesprávnu a účelovú. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol žalobu zamietnuť v plnom rozsahu.

5. Súd sa vo veci oboznámil so spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:

6. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že strany mali uzatvoriť dňa 27.10.2016 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 25 000,- eur. Žalovaný sa zaviazal uhradiť úver v 96 mesačných splátkach po 363,88 eura, pri ročnej úrokovej sadzbe 7,9 %. RPMN bola dohodnutá vo výške 8,19 %, priemerná hodnota RPMN 9,59 %. Termín konečnej splatnosti úveru bol určený na deň 15.11.2024.

7. Z 2. časti spotrebiteľskej zmluvy súd zistil, že strany mali uzatvoriť dňa 27.10.2016 zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere služieb č. XXXXXXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úverového rámca 5 000,- eur. Žalovaný sa zaviazal uhradiť úver mesačne minimálne 5 % z dlžnej sumy, pri ročnej úrokovej sadzbe 28,68 %. RPMN bola dohodnutá vo výške 46,36 %.

8. Na č.l. 21 predložil žalobca dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 27.10.2016. Dohoda mala všeobecný charakter vo vzťahu ku klientom žalovaného. Žalobca mal dať súhlas so zrážkami zo mzdy v prípade omeškania so splácaním úveru viac ako jeden mesiac, t.j. ak nezaplatí minimálne dve po sebe nasledujúce splátky úveru. Na predmetnej dohode je uvedené meno žalobcu a jeho podpis. Na predmetnej dohode absentuje podpis žalovaného.

9. Zo žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 10.12.2019 súd zistil, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy vo výške 21 298,27 eura na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 27.10.2016, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je dohoda o zrážkach zo mzdy.

10. Z čestného prehlásenia zo dňa 7.1.2020 súd zistil, že žalobca nemá akúkoľvek vedomosť o tom, aby niekedy uzavrel so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXzo dňa 27.10.2016, nakoľko žiadnu zmluvu s danou spoločnosťou nikdy vlastnoručne nepodpísal.

11. Žalobca podal trestné oznámenie z dôvodu falšovania jeho podpisu na úverových zmluvách a dokumentoch žalovaného. Z uznesenia MV SR, Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave II, odboru poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ Bratislava - Ružinov - západ zo dňa 18.3.2019 súd zistil, že podľa odmietol podozrenie zo spáchania úmyselného prečinu poškodzovania cudzích práv podľa , nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa .

12. Z uznesenia Okresného súdu Svidník, sp. zn. -49 zo dňa 14.2.2020 súd zistil, že bolo nariadené neodkladné opatrenie, v ktorom súd uložil povinnosť žalovanému -14-

zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 27.10.2016, taktiež súd uložil žalobcovi povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia žalobu vo veci samej.

13. Na pojednávaní konanom dňa 21.2.2022 žalobca uviedol, že úver potreboval pre svojho priateľa, ktorý ho spojil s pánom Juhaszom, ktorý pracoval pre žalovaného. Stretli sa v kaviarni, kde dohodli sumu 25 000 eur, ktorá mala byť predmetom úveru. Žalobca poskytol sprostredkovateľovi svoje údaje a na jeho účet mu prišla suma 25 000 eur, žiadne listiny nepodpisoval. Nepodpísal ani úverovú zmluvu, ani dohodu o zrážkach zo mzdy. Úver splácal, peniaze mu poskytoval priateľ a zo mzdy mu bolo zrazené dvakrát, z toho jedenkrát sumu 900 eur a druhú sumu nevedel uviesť.

14. Predmetom konania bolo uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobcu na základe dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 27.10.2019.

15. Žalobca namietal platnosť samotnej dohody zrážkach zo mzdy, ktorú vlastnoručne nepodpísal. Namietal jej uzavretie ako dvojstranného právneho úkonu. Bez ohľadu na uvedené namietal neprijateľnosť dohody o zrážkach zo mzdy a teda aj neplatnosť, pretože spôsobuje značný nepomer v právach a povinnostiach medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Ďalej namietal jej neurčitosť, pretože neobsahuje presnú výšku pohľadávky, ktorú dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje. Žalobca nemal možnosť ovplyvniť obsah dohody, nebol poučený o jej dôsledkoch pre spotrebiteľa a teda nebola individuálne dojednaná.

16. Žalovaný považoval dohodu o zrážkach zo mzdy platnú. Poukázal na jej písomnú formu a na to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že dohodu o zrážkach nepodpísal. Poukázal na skutočnosť, že finančné prostriedky žalobca čerpal a finančnému sprostredkovateľovi vyplatil odmenu za sprostredkovanie úveru. Žalovaný poukázal na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale predstavuje ju osobitná listina, ktorú žalobca podpísal. Dohodu o zrážkach zo mzdy žalovaný nepovažoval za neprijateľnú zmluvu podmienku s poukazom na ustanovenie . Táto dohoda podľa žalovaného nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach.

17. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

18. Podľa , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

19. Podľa , právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

20. Podľa , prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

-15-

21. Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

22. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Podľa , písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

24. Podľa (účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

25. Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

26. Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

27. Podľa , za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

28. Podľa , ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

29. Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

30. Podľa , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

-16-

31. Podľa , uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

32. Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13/ EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

33. Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok (čl.6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života bežných ľudí (pozri napr. rozsudok Mostaza Claro bod 37 Asturcom bod 51).

34. , ktorým sa mení a dopĺňa v znení neskorších predpisov, zakotvil s účinnosťou od 1.4.2004, t. j. pred uzatvorením úverovej zmluvy do nášho právneho poriadku inštitút spotrebiteľských zmlúv. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívnou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku záväzkového vzťahu - spotrebiteľa a jeho práva.

35. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.

36. Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 2 Smernice rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

-17-

37. Podľa ustanovenia čl. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

38. Podľa ustanovenia čl. 5 Smernice Rady č. 93/13 EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7.

39. Podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

40. Podľa o spotrebiteľských úveroch (účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

41. Podľa o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20200101?ucinnost=27.10.2016> musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o -18-

spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme

amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, t) informácie o právach podľa § 15 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20200101?ucinnost=27.10.2016> a podmienky ich uplatnenia, u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20200101?ucinnost=27.10.2016>, v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20200101?ucinnost=27.10.2016>, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20200101?ucinnost=27.10.2016>, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20200101?ucinnost=27.10.2016> za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

42. Podľa o ochrane spotrebiteľa neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby,12cd) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/20211231?ucinnost=> ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

43. Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

44. Podľa , súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

-19-

45. Spotrebiteľské vzťahy, teda zmluvy medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi spadajú pod ochranu , podľa ktorého je neprípustné dojednať so spotrebiteľom nevýhodnejšie ustanovenie zmluvy, ako upravuje .

46. Posudzovaný právny vzťah účastníkov konania je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou, konkrétne ide o spotrebiteľský úver, preto uvedený právny vzťah je v režime spotrebiteľského práva. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa pod sankciou ich absolútnej neplatnosti.

47. Právny vzťah účastníkov konania súd posúdil podľa noriem spotrebiteľského práva, a to podľa osobitného právneho predpisu zákona o spotrebiteľských úveroch, všeobecného právneho predpisu

, ako aj smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

48. V rámci vymedzeného predmetu konania sa súd zaoberal platnosťou dohody o zrážkach zo mzdy a to jednak z civilistického hľadiska, či spĺňa náležitosti platného právneho úkonu a ďalej z hľadiska ochrany práv spotrebiteľa, či nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán sporu.

49. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov je dvojstranným právnym úkonom medzi veriteľom a dlžníkom, ktorý musí mať písomnú formu.

50. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca vykonával zrážky zo mzdy žalobcu na základe dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 27.10.2016.

51. Žalobca požadoval zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy, keď tvrdil, že so žalovaným neuzatvoril písomnú dohodu o zrážkach zo mzdy.

52. Žalovaného v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno, aby preukázal, že so žalobcom uzatvoril platnú dohodu o zrážkach zo mzdy v zákonom požadovanej písomnej forme.

53. Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy. Ide o dvojstranný právny úkon medzi dlžníkom a veriteľom, ktorého obsahom je súhlas dlžníka so zrážkami zo mzdy.

54. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá bola predložená v konaní nespĺňa náležitosti dvojstranného právneho úkonu v písomnej forme pre absenciu podpisu žalovaného, teda prejavu vôle žalovaného. S predmetnou listinou označenou ako dohoda o zrážkach zo mzdy nie je možné spájať žiadne právne účinky (neexistujúci právny úkon), keďže v konaní nebolo preukázané jej uzavretie.

55. Skúmanie pravosti podpisu žalobcu na uvedenej listine je pre účely tohto konania bez právneho významu. Aj prípadné preukázanie pravosti podpisu žalobcu by nemalo žiaden vplyv na záver o neplatnosti tejto dohody pre absenciu prejavu vôle žalovaného.

-20-

56. Napriek uvedenému, aj v prípade preukázania uzavretia písomného dvojstranného právneho úkonu

- dohody o zrážkach zo mzdy, bolo by nevyhnutné túto dohodu posúdiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku.

57. Predmetnou dohodou o zrážkach zo mzdy pri podpise zmluvy žalovaný vopred vnútil pripraveným predtlačeným tlačivom konajúcej osobe - žalobcovi aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu a to uzatvorenie úverovej zmluvy. Žalobca v čase uzavretia zmluvy nedokázal vyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné. Nedokázal ani rozpoznať nesúlad inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy s právom EÚ. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je upravená v , umožňuje postihnúť majetok žalobcu v podobe jeho mzdy aj na plnenia z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. V konaní nebolo preukázané, že žalobca bol osobitne oboznámený zo strany žalovaného o forme tohto zabezpečovacieho inštitútu, ani o jeho následkoch. Žalobca ako osoba neznalá zákona a bez podrobnejšieho jednoduchého pre neho zrozumiteľného výkladu obsahu dohody o zrážkach zo mzdy nebol schopný posúdiť následky tejto svojej nedostatočnej vedomosti a informovanosti v tomto prípade. Tak sa dá usudzovať na nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle žalobcu s dohodou o zrážkach zo mzdy, podpis dohody o zrážkach zo mzdy bol žalobcovi vnútený, pretože nemal inú možnosť podpisu zmluvy o pôžičke bez toho, aby podpísal aj takúto dohodu. Súd poukazuje na to, že žalovaný pri dodržaní elementárnych zásad poctivého obchodného styku mohol a mal ponúknuť žalobcovi dôslednejšie vysvetlenie aj riziká vyplývajúce z úverového vzťahu. S poukazom už na uvedené dôvody a konkrétne okolnosti sa súdu javí takýto právny úkon ako neplatný podľa ust. .

58. V danej súvislosti súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. , kde práve bolo poukazované, že rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu.

59. Súd v ďalšom má za to, že uvedený postup žalovaného sa dá s poukazom na už uvedené dôvody kvalifikovať aj ako nekalá praktika, ktorá v zmysle vyššie citovaných ustanovení Smernice Rady č. 93/13/ EHS z 5. apríla 1993, ako aj ustanovenia a nasl. nemôže požívať právnu ochranu. Súd poukazuje na to, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej -21-

kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, V./POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu nariadiť predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.

60. V danom prípade súd poukazuje aj na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich zriadenej pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 21.1.2011 pod č. 8636/2010-110.98, 113, 179, ktorým v bode 9 Komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ust. , keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa.

61. Uvedený zabezpečovací inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, a preto podľa názoru súdu spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu sa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly prípadných neprijateľných klauzúl uplatneného nároku dodávateľa.

62. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody, súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXX, uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, IČO: 47 258 713, na výkon zrážok zo mzdy.

63. O trovách strán, súd rozhodol podľa , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

P O U Č E N I E : Odvolanie sa podáva lehote 15dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

-22-

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).