Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/247/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci žalobkyne: I. S., narodená X.XX.XXXX, bytom R. XXXX/X, V., zastúpená advokátom: JUDr. Peter Harakály, so sídlom Mlynská 28, Košice, proti žalovanej: Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO 31 595 545, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, zastúpená advokátom: JUDr. Felix Neupauer, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava - Staré Mesto, o náhradu škody na zdraví, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 4C/215/2008-438 zo dňa 15.11.2017, takto

rozhodol:

I. Odvolanie žalovanej sa o d m i e t a.

II. Žalobkyňa má p r á v o voči žalovanej na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 10.938,06 eur s 8,5%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 10.938,06 eur od 3.10.2007 až do zaplatenia a to titulom náhrady za bolesť a titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 120.292,04 eur s 8,5%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 29.189,67 eur od 3.10.2007 do zaplatenia a s 5,0%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 27.182,50 eur od 1.7.2017 do zaplatenia a sumu 2.474,04 eur titulom kapitalizovaných úrokov z omeškania, a to všetko spolu do troch dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom II. rozhodol, že žalobkyňa má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 221 písm. b), § 275, § 137 písm. a), § 274, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.

3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že žalobkyňa sa podanou žalobou zo dňa 17.10.2007 v znení zmeny pripustenej uznesením č. k. 4C/215/2008-428 zo dňa 5.9.2017 domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom náhrady za bolesť sumu 10.938,06 eur s 8,5%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 10.938,06 eur od 3.10.2007 do zaplatenia, titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 120.292,04 eur s 8,5%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 29.189,67 eur od 3.10.2007 do zaplatenia a s 5,0%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 27.182,50 eur od 1.7.2017 do zaplatenia a titulom kapitalizovaných úrokov z omeškania sumu 2.474,04 eur. Právnym dôvodom na vydanie rozsudku pre zmeškanie bolo kumulatívne splnenie podmienok na jeho vydanie podľa ustanovenia § 274 Civilného sporového poriadku. Žalobkyňa mala vo veci plný úspech, a preto má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania.

4. Proti uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie podala písomne odvolanie žalovaná z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozsudku pre zmeškanie a žiadala napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie zrušiť v celom rozsahu. V odvolaní uviedla, že z ustanovenia § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia je bezpochyby zrejmé, že o mimoriadnom zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia rozhoduje výlučne súd, a to podľa svojej voľnej úvahy, s hornou limitáciou prípadného zvýšenia v rozsahu maximálne 50%. Z uvedeného potom jednoznačne vyplýva, že toto právo je konštituované až samotným meritórnym rozhodnutím súdu. Minimálne v časti mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia potom nemožno hovoriť o „žalobe o splnenie povinnosti“, o ktorej možno vo všeobecnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. V prípade žaloby o splnenie povinnosti má totiž prípadný rozsudok účinky zásadne deklaratórne. Teoretická povinnosť žalovanej uhradiť mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia však v čase podania žaloby neexistuje, táto pohľadávka nie je splatná a žalovaná ani nie je v omeškaní. Svojim charakterom sa v prípade domáhania sa mimoriadneho zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa právneho názoru žalovanej potom jedná o žalobu v zmysle § 137 písm. b) Civilného sporového poriadku, keďže sa žalobca domáha určitého nároku na usporiadanie práv a povinností medzi stranami sporu, kde určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi žalobcom a žalovanou vyplýva z osobitného predpisu. Skutočnosť, že tento nárok je ako taký vyčísliteľný v peniazoch, je vo vzťahu k určeniu druhu žaloby právne irelevantný. Žalovaná má za to, že nebola splnená ani základná a imanentná podmienka na vydanie rozsudku pre zmeškanie - rozhodovanie o žalobe podľa § 137 písm. a) Civilného sporového poriadku. Na dôvažok potom podotkla, že výrok I. rozsudku nie je súladný s pripustenou zmenou žaloby.

5. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa. Vo vyjadrení uviedla, že žalovaná nepostupovala v zmysle § 277 ods. 2 Civilného sporového poriadku a ani neuviedla žiadne prekážky, ktoré by bránili právnemu zástupcovi žalovanej dostaviť sa na pojednávanie. Podstatou odvolania žalovanej je, že náhrada za zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia nie je žalobou o splnenie povinnosti. S takto vytvorenou konštrukciou ustanovenia § 137 Civilného sporového poriadku nemožno súhlasiť a uvedené považuje za právne neudržateľný dôvod pre zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Podľa § 137 písm. a) Civilného sporového poriadku sa žalobou možno dožadovať, aby sa rozhodlo o splnení povinnosti. Ide o tzv. žaloby na plnenie, pri ktorých splnenie povinnosti môže vyplývať zo zákona, z právnych vzťahov atď.. Nároky žalobkyne nie je možné podradiť pod žiadny iný druh žaloby, ako žaloby na plnenie. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a navrhuje ho potvrdiť.

6. K vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalovaná. Vo vyjadrení uviedla, že odvolanie podala z dôvodu, že nebola splnená imanentná podmienka na vydanie rozsudku pre zmeškanie, ktorou je v zmysle § 274 Civilného sporového poriadku rozhodovanie o žalobe podľa § 137 písm. a) Civilného sporového poriadku, t. j. o žalobe o splnenie povinnosti. Žalovaná potom v celom rozsahu zotrváva na dôvodoch a odôvodnení odvolania, ktoré argumentácia žalobkyne nie je spôsobilá relevantne spochybniť. Svojim charakterom sa v prípade domáhania mimoriadneho zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa právneho názoru žalovanej potom jedná o žalobu v zmysle § 137 písm. b) Civilného sporového poriadku, keďže sa žalobkyňa domáha určitého nároku na usporiadanie práv a povinností medzi stranami sporu, kde určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (zákon č. 437/2004 Z. z.). Skutočnosť, že tento nárok je ako taký vyčísliteľný v peniazoch, je vo vzťahu k určeniu druhu žaloby právne irelevantný. Žalovaná taktiež zotrváva aj na námietke vo vzťahu k výroku I. rozsudku, ktorý nie je súladný s ostatnou zmenou žalobného petitu zo strany žalobkyne, a je teda zaťažený aj vadou arbitrárnosti.

7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie podala oprávnená osoba (§ 359 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), skúmal, či proti napadnutému rozsudku pre zmeškanie je odvolanie prípustné a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je potrebné odmietnuť (§ 386 písm. c) Civilného sporového poriadku), nakoľko bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné (§ 356 písm. b) Civilného sporového poriadku).

9. Podľa § 274 Civilného sporového poriadku na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

10. Podľa § 356 písm. b) Civilného sporového poriadku odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia.

11. Podľa § 386 písm. c) Civilného sporového poriadku odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

12. Rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje následok procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľom procesnej iniciatívy sporové strany - žalobca, ktorý iniciuje konanie a má záujem na efektívnom vedení veci a rovnako žalovaný, ak má v spore procesne obstáť musí vyvíjať iniciatívu vo forme svojej procesnej obrany. Cieľom inštitútu rozsudku pre zmeškanie je čeliť prieťahom v konaní zvyčajne spôsobených nepružnosťou, nedbanlivosťou i zámernou pasivitou žalovaného, najmä pokiaľ ide o účasť na pojednávaniach a vyjadrovaní sa k obsahu žaloby. V tomto zameraní ho možno chápať ako nástroj vyššej efektivity konania. Vecne je jeho úprava konštruovaná tak, aby neoslabila právo všetkých strán na súdnu ochranu, nenarušila ich rovnosť, neznemožnila zistiť skutkový stav a neobmedzila súd v možnosti úvahy o právnej kvalifikácii veci.

13. Rozsudkom pre zmeškanie podľa ustanovenia § 274 Civilného sporového poriadku môže súd rozhodnúť v prípadoch, keď už nariadil vo veci samej pojednávanie a žalovaný sa na toto pojednávanie nedostavil. V tomto prípade je na procesnej ostražitosti žalobcu, aby navrhol vydanie kontumačného rozsudku, keďže bez procesnej iniciatívy žalobcu nemožno k vydaniu tohto rozsudku prikročiť. Ak súd pristúpi k vydaniu rozsudku pre zmeškanie žalovaného na pojednávaní, podmienky ustanovenia § 274 Civilného sporového poriadku musia byť splnené kumulatívne. Rozsudkom pre zmeškanie môže súd rozhodnúť na ktoromkoľvek nariadenom pojednávaní, ak sú súčasne splnené všetky podmienky normované hypotézou ustanovenia § 274 Civilného sporového poriadku.

14. Rozhodnutie odvolacieho súdu závisí od zistenia, ku ktorému dospeje po preskúmaní napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd môže rozhodnúť o odvolaní tak, že ho odmietne, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší. Bez toho, aby odvolací súd skúmal obsah napadnutého rozhodnutia, odvolací súd odvolanie odmietne, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, d) nemá náležitosti podľa § 363 Civilného sporového poriadku, ak pre vady odvolania, nie je možné v odvolacom konaní pokračovať. Ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému prípustné nie je, odvolací súd takéto odvolanie odmietne. Podľa všeobecnej úpravy Civilného sporového poriadku je odvolanie prípustné proti rozsudku súdu prvej inštancie, ak to zákon nevylučuje. Neprípustnosť odvolania je daná zákonom voči rozsudkom vydaným osobitným procesným postupom, a to kontumáciou, uznaním a vzdaním sa nároku (§ 356 Civilného sporového poriadku). Voči ostatným rozsudkom súdu prvej inštancie v sporových konaniach je odvolanie prípustné. Neprípustnosť odvolania tak znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť rozhodnutie súdu prvej inštancie napadnúť riadnym opravným prostriedkom.

15. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie nariadil v prejednávanej veci pojednávanie na deň 15.11.2017 s tým, že predvolanie na nariadené pojednávanie bolo advokátovi žalovanej doručené dňa 28.7.2017. Obsahom predvolania zo dňa 28.7.2017 na pojednávanie nariadené na deň 15.11.2017 o 14.00 hod. bolo poučenie o tom, že ak sa na pojednávanie vo veci riadne a včas predvolaný nedostaví a svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlní, na návrh druhej strany rozhodne súd o žalobe rozsudkom pre zmeškanie (§ 274 a § 278 . Na nariadené pojednávanie dňa 15.11.2017 sa dostavil len advokát žalobkyne, advokát žalovanej sa nedostavil a svoju neúčasť na tomto pojednávaní neospravedlnil žiadnym spôsobom. Advokát žalobkyne na nariadenom pojednávaní dňa 15.11.2017 navrhol súdu prvej inštancie, aby vo veci rozhodol podľa ustanovenia § 274 Civilného sporového

poriadku rozsudkom pre zmeškanie. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci preskúmavaným rozsudkom pre zmeškanie žalovanej tak, že žalobe žalobkyne vyhovel a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom náhrady za bolesť sumu 10.938,06 eur s 8,5%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 10.938,06 eur od 3.10.2007 až do zaplatenia, titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 120.292,04 eur s 8,5%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 29.189,67 eur od 3.10.2007 do zaplatenia a s 5,0%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 27.182,50 eur od 1.7.2017 do zaplatenia a titulom kapitalizovaných úrokov z omeškania sumu 2.474,04 eur. Z uvedeného je zrejmé, že v konaní o žalobe o splnenie povinnosti zaplatiť náhradu škody na zdraví v celkovej sume 131.230,10 eur s príslušenstvom, sa žalovaná, resp. advokát žalovanej, nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci mal súd prvej inštancie doručenie predvolania riadne vykázané a v predvolaní bol advokát žalovanej poučený o možných procesných následkoch jeho nedostavenia sa; žalovaná, resp. advokát žalovanej, svoju neprítomnosť na nariadenom pojednávaní neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami; vydanie rozsudku pre zmeškanie navrhol na pojednávaní advokát žalobkyne. Za tohto stavu odvolací súd konštatuje, že boli splnené všetky podmienky v zmysle ustanovenia § 274 Civilného sporového poriadku pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovanej v prejednávanej veci.

16. Podstatou odvolacej argumentácie žalovanej bola námietka, že v súdenom spore minimálne v časti mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia sa jedná o žalobu v zmysle ustanovenia § 137 písm. b) Civilného sporového poriadku a nie o žalobu v zmysle ustanovenia § 137 písm. a) Civilného sporového poriadku, keďže o mimoriadnom zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia rozhoduje výlučne súd, a to podľa svojej voľnej úvahy, s hornou limitáciou prípadného zvýšenia v rozsahu maximálne 50 %.

17. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

18. Ustanovenie § 137 Civilného sporového poriadku zakotvuje pozitívnoprávne členenie súkromnoprávnych žalôb, a to na žalobu o splnení povinnosti, na žalobu o nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, na žalobu na určenie, či tu právo je alebo nie je, na žalobu na určenie právnej skutočnosti a na inú žalobu v ustanovení § 137 Civilného sporového poriadku neuvedenú. Kritériom pre členenie žalôb podľa uvedeného ustanovenia je v zásade žalobný návrh (petit), i keď druhy žalôb uvedené v ustanovení § 137 písm. b) a d) Civilného sporového poriadku identifikujeme nielen podľa žalobného návrhu, ale zároveň aj podľa právneho dôvodu tvrdeného práva. Pri žalobe na plnenie v zmysle ustanovenia § 137 písm. a) Civilného sporového poriadku znie žalobný návrh na zaplatenie určitej peňažnej sumy alebo na splnenie inej ako peňažnej povinnosti.

19. V súdenom spore sa žalobkyňa po čiastočnom zastavení konania a po pripustení zmeny žaloby domáhala zaplatenia náhrady škody na zdraví v celkovej sume 131.230,10 eur s príslušenstvom, z toho titulom náhrady za bolesť v sume 10.938,06 eur s príslušenstvom, titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 56.372,17 eur s príslušenstvom, titulom zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 63.919,87 eur a titulom kapitalizovaných úrokov z omeškania v sume 2.474,04 eur. Žalobný návrh jednoznačne smeroval k požiadavke na zaplatenie určitej peňažnej sumy, teda k požiadavke na plnenie, a to v preskúmavanom prípade k požiadavke na zaplatenie náhrady škody na zdraví. Nemožno sa stotožniť s právnym názorom žalovanej v prípade nároku na mimoriadne zvýšenia spoločenského uplatnenia v sume 63.919,87 eur, že sa jedná o žalobu v zmysle ustanovenia § 137 písm. b) Civilného sporového poriadku, ktorou sa žalobkyňa domáha nároku na usporiadanie práv a povinností medzi stranami sporu, kde určitý spôsob usporiadania vzťahov medzi žalobcom a žalovanou vyplýva z osobitného predpisu, konkrétne v súdenom spore z ustanovenia § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení

neskorších predpisov. Skutočnosť, že o nároku na mimoriadne zvýšenie spoločenského uplatnenia rozhoduje v zmysle ustanovenia § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že sa nejedná o nárok na plnenie, teda o nárok na zaplatenie určitej peňažne sumy. Rozhodnutie súdu o peňažnom nároku na mimoriadne zvýšenie sťaženie spoločenského uplatnenia je konštitutívnym rozhodnutím, na základe ktorého rozhodnutia vzniká potom poškodenému právo a zodpovednému subjektu povinnosť na plnenie, t. j. zaplatiť mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia. V preskúmavanom prípade si žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu škody na zdraví vyjadrený peňažným ekvivalentom. Aj je obsahom nároku požiadavka žalobkyne na zaplatenie peňažnej sumy, potom sa jedná jednoznačne o žalobu na plnenie. Odvolacia námietka žalovanej, že sa v súdenom sporu nejedná minimálne v časti mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia o žalobu na plnenie, nie je tak opodstatnená.

20. K ďalšej odvolacej námietke žalovanej, že výrok I. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nie je súladný s pripustenou zmenou žaloby, odvolací súd uvádza, že je taktiež nenáležitá. Z obsahu spisu vyplýva, že predmet konania po čiastočnom zastavení konania uznesením č. k. 4C/215/2008-76 zo dňa 20.4.2010 a pripustení zmeny žaloby uznesením súdu prvej inštancie č. k. 4C/215/2008-428 zo dňa 5.9.2017 tvorí požiadavka žalobkyne na uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť jej titulom náhrady za bolesť sumu 10.938,06 eur s úrokom z omeškania 8,5 % z 10.939,06 eur od 3.10.2007 do zaplatenia, titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 56.372,17 eur s úrokom z omeškania 8,5 % zo sumy 29.189,67 eur od 3.10.2007 do zaplatenia a s úrokom z omeškania 5 % zo sumy 27.182,50 eur od 1.7.2017 do zaplatenia, titulom vyčísleného úroku z omeškania sumu 2.474,04 eur a titulom náhrady za zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 63.919,87 eur. Súd prvej inštancie preskúmavaným rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom náhrady za bolesť sumu 10.938,06 eur s 8,5%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 10.938,06 eur od 3.10.2007 až do zaplatenia, titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 120.292,04 eur s 8,5%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 29.189,67 eur od 3.10.2007 do zaplatenia a s 5,0%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 27.182,50 eur od 1.7.2017 do zaplatenia a titulom kapitalizovaných úrokov z omeškania sumu 2.474,04 eur. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie rozhodol v úplnej zhode s požiadavkou žalobkyne na plnenie v znení zmeny žaloby pripustenej uznesením č. k. 4C/215/2008-428 zo dňa 5.9.2017, keď požiadavku na zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 56.372,17 eur a náhrady za zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 63.919,87 eur uviedol jednou sumou 120.292,04 eur predstavujúcou ich súčet (56.372,17 eur + 63.919,87 eur = 120.292,04 eur). Civilné sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou a spravidla začína na základe žaloby. Súd je žalobným petitom viazaný, to znamená, že ho musí svojím rozhodnutím celkom vyčerpať a nesmie ho prekročiť, t. j. prisúdiť viac, než čoho sa žalobca domáha, ani z iného skutkového základu, než ako bol vymedzený v žalobe. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol preskúmavaným rozsudkom jednoznačne v súlade so žalobným návrhom žalobkyne (v znení poslednej pripustenej zmeny žaloby) a je úplne bez významu, že sumu, ktorú požaduje žalobkyňa zaplatiť titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia uviedol v celkovej výške 120.292,04 eur, hoci žalobkyňa si ju rozčlenila na sumu 56.372,17 eur a na sumu 63.919,87 eur. Totiž iba súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia; prípadným návrhom žalobkyne na znenie výroku rozhodnutia pritom nie je viazaný. Pri formulácii výroku rozhodnutia súd musí vždy dbať, aby vyjadroval (z obsahového hľadiska) to, čoho sa žalobkyňa žalobou skutočne domáhala. Žalobkyňa označila v žalobe presne, určite a zrozumiteľnosť povinnosť, ktorá má byť žalovanej uložená rozhodnutím súdu a súd prvej inštancie nepostupoval v rozpore so zákonom, ak požiadavku žalobkyne na zaplatenie dvoch súm vyjadril vo výroku preskúmavaného rozsudku sčítaním týchto dvoch súm žiadaných žalobkyňou, keď použitím inej číslice vyjadril vo výroku svojho rozhodnutia rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobkyňa domáhala.

21. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu a tiež vyššie citované zákonné ustanovenia, odvolanie žalovanej tak smeruje proti rozsudku, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa a nevyhnutným tak bolo, aby odvolací súd podané odvolanie s použitím ustanovenia § 386 písm. c) Civilného sporového priadku odmietol.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keďže žalovaná

podaním odvolania proti rozsudku pre zmeškanie, ktoré bolo odmietnuté z dôvodu neprípustnosti odvolania proti nemu, zavinila výsledok odvolacieho konania v jej neprospech. S poukazom na článok 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolací súd na rozhodovanie o nároku na náhradu trov odvolacieho konania aplikoval ustanovenie čo do obsahu a účelu najbližšie posudzovanej právnej veci, ktorým je ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku o náhrade trov konania pri zastavení konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

23. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .