Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6T-88-2018.pdf
PDF · 90.82 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/88/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, samosudcom JUDr. Jurajom Kapinaj, v trestnej veci obž. T. J., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05.03.2019 takto
rozhodol:
rozhodol:
obžalovaný
T. J., R.. XX.XX.XXXX C. D., T.. D. Ž., K. Q. XXX,
j e v i n n ý , ž e
dňa 04.11.2017 v čase od 12.26 hod. do 12.35 hod. v Bratislave, v predajni NAY Elektrodom, na Tuhovskej ul. č. 15, nezisteným spôsobom bez zjavného použitia násilia odcudzil z uzamknutej skrinky 1 ks tablet zn. Prestigio PMT54873GD v hodnote 135,-Eur, 1 ks tablet zn. Asus ME175CG-1B028A v hodnote 96,85,-Eur a 1 ks tablet z. Asus EEEPAD FONEPAD ME371MG716GB v hodnote 160,-EUr , čím týmto svojím konaním spôsobil poškodenej spoločnosti NAY a.s., so sídlom Bratislava, Tuhovská 15, škodu vo výške 391,80,-Eur,
t e d a
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil,
č í m s p á c h a l
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e:
Podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, k trestu odňatia slobody v trvaní 4 /štyri/ mesiace.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, § 50 ods. 1 Trestného zákona, súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 16 /šestnásť/ mesiacov.
Podľa § 287 ods. l Trestného poriadku, súd obžalovaného zaväzuje k náhrade škody voči poškodenému: NAY a.s., so sídlom Tuhovská 15, 830 06 Bratislava, IČO: 35 739 487, vo výške 391,80 Eur.
Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona, § 51 ods. 4 písm. c) Trestného zákona, súd obžalovanému prikazuje nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní po oznámení prejednávanej veci a po vyhlásení obžalovaného T. J. v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku o tom, že je nevinný, vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom poškodeného svedok oboznámil sa s kamerovým záznamom a s relevantnými listinnými dôkazmi zabezpečenými v prípravnom konaní. Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd zistil a ustálil skutkový a právny stav tak, ako je uvedený v skutkovej a právnej vete výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný T. J. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že prišli do NAY Elektrodomu, pozeral si tam tablety, skrinka bolo otvorená, nebola zamknutá. Myslel si, teda že zákazník si môže počas prevádzky tieto pozrieť, čo je aj na kamerovom zázname vidno, že si ten tablet pozerá a že otvára skrinku. Potom ten tablet vrátil späť, nakoľko keď ho otočil zistil, že bol opravovaný. Na kamerovom zázname je vidieť len to, ako stojí pri skrinke, pričom mu policajt nechcel viac ukázať z kamerového záznamu. On policajta žiadal, aby mu ukázal kamerový záznam aj ďalej, čo on odmietol. Ten tablet si pozrel a vrátil ho späť a potom odišli preč. Bol tam s K. D. O. X. D.. Sadli do auta a v ten deň išli do Talianska, zastavili sa tam len po ceste. V aute boli celý čas spolu, ale v predajni neboli celý čas spolu, oni si tam pozerali iné veci, boli tam cca. 15-20 minút.
Splnomocnený zástupca poškodenej spoločnosti X.. K. Š., na hlavnom pojednávaní uviedol, že on v tom čase nebol na predajni. Bol tam predavač pán O. N., ktorý zistil otvorenie skrinky a nahlásil to zástupcovi predajne pánovi N.. V tom čase sa tam nachádza veľmi málo ľudí, zvlášť na hornom poschodí, pričom na kamerovom zázname je vidieť, že sa tie dvierka otvorili, avšak nie je vidieť, že by odtiaľ niekto niečo zobral. Rovnako tak nie je vidieť že tie tablety tam boli. O. C.ystavil ráno navigáciu do skrinky, tam kde boli aj tie tablety a notebooky a skrinku zatvoril. On sa o zmiznutí notebookov dozvedel sprostredkovane od zástupcu a nahlásil to na polícii. Kamerový záznam videl, je na ňom vidieť 3 osoby, pričom 2 osoby boli ďalej a jedna osoba bola priamo pri skrinke. Pán O. prišiel ku skrinke asi 10 minút po tom, čo bola otvorená a zistil, že sú tam už len cenovky. Z kamerového záznamu už potom nie je vidieť, či by sa niekto potom zastavil pri skrinke. Na otázku obžalovaného, ako je možné, že tam boli 3 tablety a navigácia, pričom obžalovaný tam videl 1 notebook, ktorý bol na kraji vľavo a napravo bol 1 tablet, ktorý si pozeral, nič viac tam nebolo, k tomu svedok uviedol, že určite tam boli, bolo tam viacej vecí, keďže sa tá skrinka skladá z dvoch poličiek. Po krádeži bola robená aj inventúra, jednalo sa o tovar, ktorý je z reklamácií a preto ich aj zarazilo, že chýba. Tovar sa kontroluje nepravidelne. Čo sa týka skrinky tak jazýček zámky je dlhý asi 1,5 cm a uvedenú skrinku bolo možné otvoriť tak, že sa sklenené dvierka nadvihli. Obdobným spôsobom boli v minulosti ukradnuté aj napr. hodinky.
Svedok K. D., na hlavnom pojednávaní vypovedal, že bolo to dávno, pamätá si, že Tomáš si chcel niečo kúpiť. Svedok nechcel nič kupovať, avšak kúpil si tam nejaký kábel, ale presne nevie aký. V predajni boli cca 5-10 minút, pričom neboli stále spolu. On si pozeral elektroniku a také bežné normálne veci. Do predajne prišli na jednom aute a na tom spolu aj odchádzali, ale nepamätá si, či najprv šli spolu naraz, alebo postupne. Obžalovaný si prezeral tiež nejakú elektroniku. Videl, že tá skrinka je otvorená, domnieval sa, že si obžalovaný odtiaľ nič nezobral, keďže odchádzali na jednom aute, určite by si všimol, že má niečo zo sebou.
Následne na základe rozporov vo výpovediach svedka bola na návrh prokurátorky prečítaná zápisnica o výpovedi svedka z prípravného konania, kde uviedol, totožne okolnosti skutku ako sú uvedené vyššie, iba doplnil, že tá skrinka bola otvorená.
Svedok N. K., na hlavnom pojednávaní vypovedal, že si na okolnosti prípadu presne nepamätá. Pamätal si na skutočnosť, že mu bolo povedané, že sa stal skutok, povedal mu to zástupca pán N., domnieval sa, že on vtedy pracoval. Jeho pracovná náplň spočíva v tom, že kontroluje stavy a to stav tovaru fyzicky aj evidenčný. Keď mu bolo oznámené, že chýbajú tablety, spravil inventúru outletového tovaru a zistil, že chýbajú notebooky. Inventúra sa robila najneskôr deň potom, avšak možno aj v ten deň, ale presne si
nepamätal. Videl aj kamerový záznam, ktorý zachytáva predmetnú skrinku a videl osobu, ktorá otvorila dvierka a načiahla sa do skrinky, pričom do tváre jej nevidel. Nepamätá si, či v ten deň robil. Nevie sa ani vyjadriť k tomu, koľko bolo v predajni ľudí. O tú skrinku sa vždy staral jeden kolega a to pán O., túto skrinku vždy zamykal, pričom vychádzal z toho, že sa vždy táto skrinka zamyká. Myslel si, že predmetnú krádež nahlásil pán O.. S tým, že skrinky sa kontrolujú niekoľko krát za deň. Tovar, ktorý bol predmetom odcudzenia sa nemohol za ten čas /od krádeže po inventúru/ predať, lebo vždy keď sa tovar predá, tak kasa odpíše tovar zo skladu.
Svedok N. O., na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pracuje v NAY 21 rokov, ako predajca čiernej techniky a v tej dobe bol zodpovedný za tovar, ktorý sa vystavoval v predmetných skrinkách, teda tovar, ktorý už nebol nový, javil známky nejakého použitia, zodpovedný nie v rovine toho, že sa stráženie uvedených zariadení, ale ak taký tovar prišiel do predajne, nabil telefóny, vyskúšal ich, ocenil ich a vystavil v skrinke, aby nepredal niečo, čo je nefunkčné. V ten deň pracoval na predajni, a v rámci svojej pracovnej náplne sa aj pohybuje po predajni. Tovar do skriniek dáva on a ak nie je v práci tak nejaký iný kolega. Skrinky sú zabezpečené zámkom na kľúč, ktorý sa nachádza u vedúceho v kancelárii a keď niekto niečo chce predavač si ten kľúč vezme, skrinku otvorí, následne skrinku potom zamkne a kľúč vráti späť. To že sa kľúč berie o tom, sa nezapisuje žiadny záznam, nakoľko v kancelárii je väčšinou niekto, buď vedúci alebo iný pracovník, ktorý vidí, že berie kľúč. Toho dňa išiel za vedúcim on, lebo si všimol, že skrinka je otvorená a chýbajú odtiaľ nejaké veci. Bola tam prázdna polica iba s cenovkami. Od kedy naposledy videl skrinku zatvorenú do doby kedy zistil, že z nej chýbajú tablety mohli ubehnúť hodiny ale presne si to nepamätá. Ráno tá skrinka bola určite zavretá a všimol si, že je otvorená, ako išiel po schodoch zo šatne, niekedy poobede. Kontrolu týchto vitrínok nemá na starosti špeciálne nikto, ale na inventúrach raz za pol roka sa to kontroluje. Skutočnosť, že boli odcudzené práve predmetné tablety vedel na základe toho, že tam ostali cenovky, na ktorých je uvedený aj tovar. Či sa v predajni v čase skutku pohybovalo veľa ľudí si on nepamätá. Rovnako si nepamätal, či by on alebo niekto z jeho kolegov bol išiel niekomu ukazovať tovar z tejto skrinky. V súčasnej dobe je tovar nie je špeciálne zabezpečený.
Svedok W. N., na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracuje na Tuhovskej 15 v Bratislave, v spol. NAY, na pozícii zástupcu vedúceho obchodného domu. Má na starosti komplet celý personál a chod obchodného domu v neprítomnosti vedúceho aj v jeho prítomnosti. Nakoľko uplynuli tri roky alebo dva ku skutku vie len uviesť, že vyhotovil kamerový záznam, čo je jedna z jeho povinností. Priamo ku skutku uviedol,, že svedok O. ho informoval o tom, že je prázdna vitrína, kde sa nachádzali tablety. Ten záznam skontroloval spätne od času kedy ho svedok informoval až do začiatku dňa, kde boli len tri osoby, ktoré boli vidno na kamerovom zázname, že majú otvorenú vitrínu. Nik iný v tom čase od času, keď záznam začal pozerať do začiatku dňa okrem svedka O.. Následne pozrel kam osoby išli a do akého vozidla nastúpili. On obsah vitrín nekontroluje, tieto sú zabezpečené zámkom.
Súd sa na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 270 Trestného poriadku oboznámil s kamerovými záznamami z troch kamier, z ktorých vyplynulo, že prvá kamera sa nachádza nad zadným vchodom, kde je administratívny vchod, na ktorom kamerovom zázname je vidieť ako osoba vyzerajúca ako obžalovaný a ďalšie dve osoby zaparkovali zozadu obchodného domu, ktoré parkovisko je podľa vyjadrení poškodeného a svedkov určené pre zamestnancov obchodného domu NAY a nie pre zákazníkov. Na druhom kamerovom zázname je vidno tri osoby nachádzajúce sa v predajni, z ktorých jedna je osoba obžalovaného - súd tak hodnotí na základe toho, že súhlasí s osobou obžalovaného ktorého súd na hlavnom pojednávaní videl, a sám obžalovaný priznal, že sa tam nachádzal. Na tomto kamerovom zázname je vidno ako nielen obžalovaný ale aj ostatné dve osoby sa rozhliadajú po predajni smerom na strop ku kamerám, ďalej je vidno ako obžalovaný pristúpi k jednej zo skriniek tým spôsobom, že sa k nej natlačil, následne otvoril skrinku, vybral z nej nejakú vec, ktorú si vložil pod bundu. Na treťom kamerovom zázname, ktorý sníma auto s ktorým obžalovaný prišiel spolu s ďalšími osobami a je vidno ako obžalovaný drží v ruke predmet, nápadne sa podobajúci na tablet, pričom z toho istého kamerového záznamu ako i kamerového záznamu č. 1 je vidieť, že obžalovaný nemal pred vstupom do predajni nič v rukách.
Na záver sa súd oboznámil s relevantnými listinnými dôkazmi zabezpečenými v spise a to najmä:
- Fotografiami z miesta činu, na ktorých je vidno osobu obžalovaného, spolu s ďalšími osobami,
- Aktuálnym odpisom z registra trestov obžalovaného, z ktorého vyplynulo, že tento nebol v minulosti súdne trestaný.
- Výpisom z ústrednej evidencie priestupkov, z ktorého vyplýva, že obžalovaný bol v minulosti postihnutý za priestupky na úseku cestnej dopravy, pričom za obdobie od r. 2015-2018 celkovo 10 krát.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd, hodnotiac produkované dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku, dospel bez akýchkoľvek dôvodných pochybností k záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a dopustil sa ho obžalovaný T. J.. Ten priznal, že v uvedený deň sa nachádzal v predmetnom nákupnom dome aj v uvedenom oddelení. Ostatná výpoveď obžalovaného o tom, že si normálne otvoril skrinku a pozeral si tam tablete a potom ho vrátil, však s poukazom na vykonané dokazovanie neobstojí. Výpoveď svedka D., súd hodnotí ako nepreukaznú, nakoľko svedok k veci nič ozrejmujúce neuviedol v zásade nič nevidel. Naproti tomu, poškodený a svedkovia O. O. N., jednoznačne vyvrátili, že by sa v ten deň pred spáchaním skutku niekto iný ako obžalovaný a dve neznáme osoby zdržiavali v priestore skriniek. Správanie sa obžalovaného a ďalších osôb v predajni bolo neštandardné, pozerali na kamery, ktoré ich snímali, obžalovaný sa dokonca natlačil k jednej skrinke tak, že to preukazuje, že skrinku otvoril iným spôsobom ako klasickým otvorením potiahnutím dvierok k sebe, a je vidieť, že si niečo dával pod bundu. Predtým ani po tom, sa nikto iný v predajni pri uvedených skrinkách nenachádzal. Vo vzťahu ku kvalifikácii konania obžalovaného súd po vykonaní dokazovania a riadnom ustálení skutkového stavu dospel k záveru, že obžalovaný svojim úmyselným protiprávnym konaním naplnil všetky obligatórne znaky prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, tak po stránke subjektívnej ako aj objektívnej. Z hľadiska subjektívnej stránky sa obžalovaný uvedeného protiprávneho konania dopustil v priamom úmysle lebo vedel a chcel spôsobom uvedeným v trestnom zákone / prisvojenie si cudzej veci jej zmocnením/ spôsobiť inému škodu.
Súd pri úvahe o druhu a výške trestu pri rešpektovaní zásad ukladania trestov tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 Trestného zákona, prihliadol na spôsob spáchania činu úmyselným konaním obžalovaného, jeho následok - spôsobenie malej škody na cudzom majetku a zavinenie obžalovaného vo forme priameho úmyslu. U obžalovaného súd nezistil ani poľahčujúcu okolnosť ani priťažujúcu okolnosť. Obžalovaný nebol doteraz súdne trestaný ale na strane druhej súd poukazuje, že obžalovaný bol v minulosti postihnutý za priestupky na úseku cestnej dopravy za posledné 3 roky 10 krát, z čoho je potrebné usudzovať, že sa u neho nejedná o osobu, ktorej by bolo možné priznať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákon, teda že viedol riadny život. Za vedenie riadneho života sa považuje dodržiavanie právneho poriadku ako celku, teda aj to, aby sa nedopúšťal priestupkov. Za daného stavu v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona súd ukladal trest v trestnej sadzbe až na dva roky. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že možným motívom konania obžalovaného mohla byť jedno-rázová snaha o získanie veci, ktorá nie je chránená pred krádežou elektrickým signalizačným zariadením a teda jej krádež je jednoduchšia na vykonanie, z nedostatku peňazí na zakúpenie si takej veci, prípadne len frajerstvom medi kamarátmi. U obžalovaného teda nemožno pozerať ako na pre spoločnosť nebezpečného kriminálnika, ktorý by si páchaním majetkovej trestnej činnosti zabezpečoval prostriedky napríklad na obživu alebo pre nákup drog alebo podobne. Na druhej strane je potrebné nie len výchovne pôsobiť na obžalovaného, ale aj na iných členov spoločnosti a pred páchaním krádeží obdobného typu ich odradiť.
Súd vzhľadom na vyššie uvedené zistenia dospel k záveru, že pre nápravu obžalovaného a najmä jeho uvedomenia si závažnosti dôsledkov svojho protiprávneho konania v rámci tak individuálnej prevencie ako aj z hľadiska výchovného pôsobenia trestu na ostatných členov spoločnosti, bude postačujúce na obžalovaného pôsobiť primeraným podmienečným trestom odňatia slobody /4 mesiace/, na spodnej hranici trestnej sadzby za súčasného odloženia jeho výkonu so skúšobnou dobou /16 mesiacov/, a za súčasne uloženej povinnosti nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu, ako odvrátenie negatívneho následku trestného činu.
Podľa názoru súdu trest, ktorý bol obžalovanému uložený je dostatočný, adekvátny a spravodlivý a splní svoj účel tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona.
Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil s listinnými dôkazmi, na základe ktorých si poškodený v prípravnom konaní riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody, pričom táto bola stanovená na sumu 391,80 Eur, preto bolo o ňom rozhodnuté, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III na Krajský súd v Bratislave.
Okresný súd Bratislava III V Bratislave dňa 05.03.2019
JUDr. Juraj K a p i n a j
samosudca