Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28P-96-2021.pdf
PDF · 92.67 KB
Case nature
Area
Subarea
28P/96/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Gašparovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Y. X., Q.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: J.. Z.. H. X.Á., Q.. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. 3, U., t.č. bytom J.N. X, U., zastúpená JUDr. Zuzanou Srnákovou, advokátkou so sídlom Podbrezovská 39, Bratislava, a otca: Z. W., Q.. XX.XX.XXXX, hlásený trvalý pobyt U.-N., za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava II, Kvetná 13, Bratislava, v konaní o pozbavenie otca výkonu rodičovských práv k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd obmedzuje otcovi Z. W., Q.. XX.XX.XXXX výkon rodičovských práv a povinností k maloletej dcére Y. X., Q.. XX.XX.XXXX tak, že otec nie je oprávnený maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným Okresnému súdu Bratislava III a postúpeným Okresnému súdu Bratislava II, sa matka domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd pozbavil otca výkonu rodičovských práv k maloletej dcére, eventuálne otcovi obmedzil výkon rodičovských práv a povinností k maloletej tak, že otec nie je oprávnený maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloletá sa narodila z partnerského vzťahu svojich rodičov, vzťah ukončili v roku 2009. Už počas tehotenstva sa začali u otca maloletej prejavovať žiarlivostné a majetnícke sklony, ktorými matku maloletej ubíjal, čo prechádzalo do častých hádok a konfliktov. Matka maloletej nemohla chodiť medzi ľudí, stretávať sa so známymi, telefonovať s nimi, dokonca mu vadilo, keď matka trávila čas so svojou chorou matkou. Pritom otec maloletej sa neustále stretával s predošlými partnerkami a matkami svojich ostatných detí a chodil s nimi aj na dovolenky. S tým matka maloletej nikdy nemala problém. V prípade, že došlo k situácii, ktorá sa vyostrila medzi rodičmi maloletej a matka maloletej nedala otcovi za pravdu, fyzicky ju napadol, hoci mala v náručí svoju trojmesačnú dcéru. Vo februári 2009 matka maloletej požiadala otca, aby sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Potom sa otec matke vyhrážal, čo vyvrcholilo dňom 03.03.2009, kde v byte matky otec maloletej so zbraňou v ruke napadol, zbil a ohrozoval matku maloletej ako aj jej kamarátku. Otec maloletej bol v roku 2009 aj podmienečne odsúdený za uvedený skutok, t.j. úmyselný prečin Nebezpečné vyhrážanie. Po odsúdení vyhrážky zo strany otca pokračovali. Maloletá videla svojho otca posledný krát ako dvojročná, bolo to posledný krát, čo sa s ňou otec stretol a prejavil o ňu nejaký záujem. Od tejto doby sa otec o maloletú v skutočnosti nijako nezaujíma, prakticky maloletá pre neho neexistuje. Otec nedáva maloletej k sviatkom žiadne darčeky, nekontaktuje sa s ňou, žiadnym spôsobom sa neinformuje o maloletej, o jej zdravotnom stave, prospechu v škole, o jej potrebách, na maloletú neplatí výživné od samotného narodenia maloletej a bremeno výživy je tak výlučne na matke maloletej. Otec maloletej má ešte ďalšie
4 deti s ďalšími troma ženami. Maloletá nemá kontakt so žiadnym zo svojich súrodencov. Súrodenci ju poznali, ale neprejavili záujem sa s ňou naďalej stretávať. Podľa informácií matky otec maloletú ako svoju dcéru pred verejnosťou zapiera. Otec vo vzťahu k maloletej dlhodobo zanedbáva plnenie svojich rodičovských povinností, na výživu maloletej neprispieva žiadnou sumou, pričom matka maloletej vzhľadom na konfliktnú a agresívnu povahu otca maloletej, ako aj jeho nebezpečné vyhrážanie, výživné od otca ani nevymáha. Matka nemá vedomosť, kde sa aktuálne zdržiava otec maloletej. Návrh na pozbavenie otca výkonu rodičovských práv k maloletej podáva matka z dôvodu, že pri rôznych úkonoch týkajúcich sa maloletej od nej úrady a štátne inštitúcie požadujú súhlas otca maloletej, čo však nie je v jej možnostiach zabezpečiť, keďže nevie, kde sa otec maloletej nachádza. Matka v súčasnosti nedisponuje žiadnym kontaktom na otca maloletej. V minulosti sa jej podarilo zistiť na otca telefónne číslo, na ktoré mu matka v mene maloletej dcéry písala k narodeninám správy, raz za rok poslala fotografiu maloletej. Naposledy tak urobila v roku 2013, keď poslala otcovi fotku maloletej z prvého ročníka. Na žiaden tento podnet zo strany matky otec maloletej nereflektoval žiadnym spôsobom, preto matka s jeho kontaktovaním prestala. Otec o maloletú dcéru neprejavuje žiadny záujem, otec sa sám nepokúša s maloletou nadviazať kontakt, s matkou maloletej sa tiež nekontaktuje a maloletú ako svoju dcéru pred verejnosťou zapiera. Maloletá sa so svojím otcom v súčasnosti nechce stýkať, lebo svojho otca prakticky nepozná, nevidela ho takmer 11 rokov a nemá k nemu vytvorený žiadny citový vzťah. Za závažné zanedbávanie rodičovských povinností sa podľa konštantnej judikatúry považuje najmä dlhodobé neplnenie rodičovských práv a povinností voči maloletému, nemorálny spôsob života rodičov, sústavné neplnenie vyživovacej povinnosti voči dieťaťu, či zanedbávanie rodičovskej zodpovednosti takého stupňa, že pozbavenie rodičovskej zodpovednosti je jediným účinným prostriedkom ochrany dieťaťa (NS ČR 30 Cdo 2873/2005). Zároveň podľa konštantnej judikatúry za závažné zanedbávanie výkonu rodičovských práv sa považuje aj absolútny nezáujem o maloleté dieťa, najmä o jeho výchovu a výživu, dlhodobé neplnenie si rodičovských práv a povinností, neposkytnutie základných životných potrieb dieťaťu, opustenie dieťaťa a pod. (R 21/1990, R 41/1976). Keďže otec maloletej si dlhodobo neplní rodičovské práva a povinnosti k maloletej, neprejavuje absolútne žiadny záujem o maloletú, najmä o jej výchovu a výživu, pričom si sústavne dlhodobo už od samotného narodenia maloletej neplní voči nej vyživovaciu povinnosť, matka mala za to, že bola naplnená hypotéza ustanovenia § 38 ods. 4 Zákona o rodine a otec maloletej tak môže byť pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Zároveň samotná maloletá o styk a kontakt s otcom nemá v súčasnosti záujem, nakoľko svojho otca prakticky nepozná, nevidela ho niekoľko rokov a nemá k nemu vytvorený žiadny citový vzťah. Preto je aj v záujme maloletej, aby bol otec pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Záujem maloletej možno vidieť aj v ochrane maloletej pred otcom, ktorý je pre ňu nevhodným životným príkladom. Je totiž preukázateľné, že otec maloletej bol podmienečne odsúdený za úmyselný prečin Nebezpečné vyhrážanie, mal niekoľko exekúcií, žije trvale neusporiadaným spôsobom života, má viacero potomkov s viacerými ženami a maloletú ako vlastnú dcéru zapiera.
3. Otec maloletej sa zdržiava na neznámom mieste, jeho aktuálny pobyt sa súdu nepodarilo zistiť. Návrh na začatie konania a ostatné písomnosti mu preto boli doručené postupom podľa § 116 v spojení s § 106 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku. Otec maloletej sa k návrhu nevyjadril, súdneho pojednávania sa nezúčastnil, súd preto vo veci konal a rozhodol aj v jeho neprítomnosti.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka maloletej a zástupcu prokuratúry, oboznámil sa s rodným listom maloletej, uznesením o začatí trestného stíhania otca ako aj ostatnými listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný stav veci.
5. Maloletá Y. sa narodila z mimomanželského vzťahu svojich rodičov. Doteraz nebol súdom upravený výkon rodičovských práv a povinností k maloletej. Maloletá sa nachádza v starostlivosti matky.
6. Otec maloletej sa zdržiava na neznámom mieste. Okrem maloletej Y. je otcom ďalším štyroch detí, z toho jedno je ešte maloleté.
7. Matka maloletej pred súdom zotrvala na svojom písomne podanom návrhu a žiadala, aby súd pozbavil otca výkonu rodičovských práv k maloletej. Ak by podľa názoru súdu neboli splnené podmienky na pozbavenie alternatívne navrhovala obmedzenie výkonu rodičovských práv v rozsahu zastupovať maloletú a spravovať jej majetok. Maloletá sa narodila z mimomanželského vzťahu, otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Práva a povinnosti k maloletej neboli upravované súdnym rozhodnutím z dôvodu matkinej obavy, že otec naplní svoje vyhrážky. Vyhrážal sa jej totiž, že keď podá
návrh, zabije ju. S otcom maloletej žila v spoločnej domácnosti do obdobia, kedy sa stal incident popísaný v návrhu. Otec jej nikdy nedával peniaze na maloletú, pokiaľ žili v spoločnej domácnosti, tak sama hradila všetky výdavky na domácnosť i na maloletú. V tom čase mala dobrú prácu aj nejaké našetrené financie. Rozhodla sa, že bude vychovávať dcéru sama a nebude žiadať žiadnu finančnú pomoc, čo sa jej aj podarilo. Dokonca otcovi dovolila po tom incidente, aby sa s dcérou stretával. Keď videl, že to berie s pokojom, prestal mať o dcéru záujem. Dcéra ho ešte rok spomínala a čakala na neho v škôlke. Matka nemá o otcovi žiadne informácie, len známi jej vravia, že ho vídavajú v Bratislave. O jeho rodičoch nemá informácie. Matka bola už pred 10 rokmi umiestnená v DSS v Komárne a prekonala mozgové porážky. Čo sa týka požiadavky zástupcu Okresnej prokuratúry na fyzické doručovanie návrhu otcovi, mala za to, že nemožno uprednostniť záujem otca na oboznámení sa s návrhom pred záujmom maloletého dieťaťa. Najmä v ohrození jeho majetkovej sféry do budúcna za situácie, keď otec vyše 10 rokov neprejavuje žiaden záujem o maloletú, neprispieva na jej výživu, čo potvrdila aj maloletá pri výsluchu kolízneho opatrovníka. A je to otec, ktorý svojím zavinením konaním, keď má hlásený pobyt bezdomovca, čo rovnako preukazuje jeho neusporiadaný život. V danom prípade treba uprednostniť záujem maloletej na primeranej dĺžke súdneho konania. V otázke doručovania návrhu treba posudzovať výlučne v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku, v danom prípade cez doručovanie cez obec. Mala za to, že podmienky doručenia žaloby v tejto veci boli splnené. Zastávala názor, že je možné subsidiárne použiť zákon CSP. Nestotožňovala sa s názorom kolízneho opatrovníka, že nie sú dôvody na pozbavenie otca rodičovských práv, len na obmedzenie. Odkázala na stanovisko NS SR CPJ 19/1989, v zmysle ktorého sa za závažné zanedbanie rodičovských povinností považuje dlhodobé neplnenie si rodičovských práv a povinností, absolútny nezáujem o dieťa, najmä o jeho výživu a výchovu. Pričom podľa stanoviska NS ČSR, 32 /1965 je súd povinný prikročiť k pozbaveniu rodičovských práv, ak zistí, že rodičia závažným spôsobom svoje rodičovské práva zanedbávajú.
8. Kolízny opatrovník maloletej mal za to, že otec maloletej by mal byť v konaní vypočutý, nakoľko ide o závažný zásah do jeho rodičovských práv. Zvažoval aj také riešenie, že v rámci úpravy rodičovských práv a povinností by bola matka oprávnená zastupovať maloletú a spravovať jej majetok. Maloletá bola vypočutá dňa 9.12.2020 a uviedla, že otca nevidela niekoľko rokov. Keď bola malá, tak prejavovala o neho záujem, v súčasnosti sa s ním stretnúť nechce, je so svojím životom spokojná. Otca si nepamätá. S návrhom, ktorý podala matka, súhlasí. Opatrovník ďalej uviedol, že otec sa síce o maloletú nezaujíma, ale tento dôvod nie je dostatočný na to, aby bol pozbavený rodičovských práv. V časti zastupovania maloletej a spravovania jej majetku súhlasil s tým, aby toto právo bolo priznané výhradne matke. Taktiež sa domnieval, že otcovi by mal byť doručený návrh. Je to závažné konanie, nie je to bežná vec.
9. Zástupca Okresnej prokuratúry Bratislava II bol tiež názoru, že by bolo vhodné otca vypočuť. Pokiaľ by to malo neprimerane predĺžiť konanie, tak sa domnieval, že je možné rozhodnúť o pozbavení aj bez vypočutia otca. Otec žije v tom istom meste ako dcéra, nič mu nebráni, aby sa o ňu zaujímal. Z jeho strany ide o dlhodobý nezáujem, cca 10 rokov. Dôvody na pozbavenie rodičovských práv sú splnené. Avšak nesúhlasil s pozbavením otca rodičovských práv bez toho, aby mu bol riadne doručený návrh s predvolaním. Trval na tom, aby mu bol doručený návrh, a to aj prostredníctvom príslušnej zložky Policajného zboru.
10. Podľa § 38 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom obmedzí výkon ich rodičovských práv, ak a) žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života, b) svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, alebo c) nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa.
11. Podľa § 38 ods. 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí o obmedzení výkonu rodičovských práv podľa odseku 2 súd uvedie rozsah práv a povinností, na ktoré sa obmedzenie vzťahuje.
12. Podľa § 38 ods. 4 Zákona o rodine, ak rodič zneužíva svoje rodičovské práva a povinnosti najmä týraním, zneužívaním, zanedbávaním maloletého dieťaťa alebo iným zlým zaobchádzaním s maloletým dieťaťom, alebo výkon rodičovských práv a povinností napriek predchádzajúcim upozorneniam závažným spôsobom zanedbáva, súd pozbaví rodiča výkonu rodičovských práv.
13. Podľa § 39 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodol o obmedzení alebo pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu iba vo vzťahu k jednému z rodičov, vykonáva rodičovské práva a povinnosti v plnom rozsahu druhý rodič.
14. Podľa § 39 ods. 4 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu o obmedzení alebo pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu nezaniká.
15. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Rodičovské práva a povinností patria obom rodičom od narodenia až do plnoletosti dieťaťa. Súčasťou rodičovských práv je najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu ,zdravie, výživu a všestranný vývoj, maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správu majetku maloletého dieťaťa. Tento výpočet má demonštratívny charakter, výchovu treba vykladať ako starostlivosť o komplexný rozvoj dieťaťa- duševný, telesný, mravný, citový, zdravotný a rozumový. Zákon o rodine rozoznáva tri stupne zásahu do výkonu rodičovských práv najmiernejší je pozastavenie, nasleduje obmedzenie a pozbavenie. Hmotnoprávnymi podmienkami obmedzenia rodičovských práv a povinností je jednak záujem dieťaťa ako aj isté nežiadúce správanie rodiča napr. nevykonávanie rodičovských povinností alebo nezabezpečovanie výchovy dieťaťa. Najvážnejším zásahom do rodičovských práv a povinností je rozhodnutie súdu o pozbavení rodiča ich výkonu. Dôvody pre ktoré je možné pristúpiť k tak vážnemu zásahu sa delia do dvoch skupín a to ak rodič svoje rodičovské práva zneužíva ( najmä týraním, zneužívaním, zanedbávaním) alebo výkon svojich rodičovských práv a povinností napriek predchádzajúcim upozorneniam závažným spôsobom zanedbáva. Nestačí teda akékoľvek zanedbanie rodičovských povinností ale musí ísť o určitý stupeň, ktorý dosahuje istú intenzitu závažnosti. Otec neprejavuje o maloletú žiadny záujem, dlhodobo si neplní rodičovské povinností, na výživu maloletej neprispieva. Ide o dlhodobý stav, bremeno výživy ako aj starostlivosti o maloletú, je tak výlučne na matke. I keď otec zanedbáva svoje rodičovské povinnosti, nedosahuje to takú intenzitu , ktorá by spĺňala podmienky nevyhnutné na pozbavenie otca rodičovských práv. Z tohto dôvodu súd vyhovel alternatívnemu petitu matky, t.j. obmedzil otca vo výkone rodičovských práv a povinností k maloletej tak, že otec nie je oprávnený maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Obmedzenie otca vo výkone rodičovských práv je dostačujúcim zásahom, sledujúcim záujem maloletej. V prípade, že odpadnú dôvody pre ktoré k obmedzeniu rodičovských práv a povinností došlo, rozhodnutie môže súd zrušiť.
16. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.