Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_14Sa-10-2021.pdf
PDF · 144.14 KB
Case nature
Area
Subarea
14Sa/10/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Slušnou v právnej veci žalobcu: P. C., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Slovenskej republiky, bytom O. 9, E., zastúpenému M.. M. F., advokátom so sídlom Z. XX, E., proti žalovanému Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 30. novembra 2020,
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX- X/XXXX-BA zo dňa 30.11.2020 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín č. XXXXX/XXXX- TN-DvN zo dňa 17.09.2020 a vec v r a c i a I. stupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Predmetom súdneho prieskumu sú vyššie uvedené rozhodnutia správnych orgánov. Rozhodnutím žalovaného zo dňa 30.11.2020 bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín č. XXXXX/XXXX-TN-DvN zo dňa 17.09.2020 vo veci nepriznania nároku na dávku nezamestnanosti.
2. Žalobca s napadnutými rozhodnutiami nesúhlasil, nakoľko skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom alebo v ňom nemá oporu, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a rozhodnutiami došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.
2.1. Žalobca uviedol, že o dávku v nezamestnanosti požiadal súčasne so žiadosťou o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie zo dňa 06.07.2020 podanou na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín. Dňa 30.06.2020 ukončil pracovný pomer v spoločnosti K., s.r.o. K., prostredníctvom ktorej vykonával prácu pilota dopravných lietadiel pre leteckú spoločnosť Q. N., s.r.o. K.. Prvostupňový správny orgán o jeho žiadosti rozhodol tak, že žalobca nemá nárok na dávku v nezamestnanosti z dôvodu, že žalobca nemal počas zamestnania v Českej republike zachované na Slovensku bydlisko v zmysle centra záujmov. Správny orgán vychádzal z toho, že v Českej republike mala bydlisko manželka žalobcu, ktorá bola v Českej republike so žalobcom počas celej doby jeho zamestnania v Českej republike a žalobca bol prioritne orientovaný na pracovný trh v Českej republike. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnuté rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Žalovaný svoje rozhodnutie založil na tom, že žalobca sa v Českej republike zdržiaval takmer šesť posledných rokov, kde trávil pracovný aj mimopracovný čas s manželkou a na Slovensko sa vracal mesačne až polročne, žalobca bol prioritne orientovaný na český
pracovný trh, keďže bol zamestnaný v Q., a.s. a následne v manželkinej firme K., s.r.o., popritom na Slovensku v organizácii Y. Trenčín od 01.06.2016 do 30.11.2017, väzby žalobcu na Slovensko vo všetkých ostatných oblastiach mimo manželstva (celá ostatná rodina, priatelia, vlastníctvo majetku, všeobecný lekár, využívanie všetkých služieb, bankových a telekomunikačných produktov výlučne na Slovensku) nepovažoval žalovaný za dostatočne silné, aby z nich mohol dovodzovať bydlisko žalobcu na Slovensku. Žalobca uviedol, že strávený čas s manželkou bol spravidla v mieste jej bydliska v Českej republike, avšak rozsah tohto času bol natoľko malý, že z neho nemožno usudzovať vytvorenie si tak intenzívnej väzby žalobcu na Českú republiku, ktorá by umožňovala prijať záver o bydlisku žalobcu v Českej republike. S manželkou sa prakticky stretával len počas svojich a jej voľných víkendov približne pri dvadsiatich návštevách manželky ročne. Napadnuté rozhodnutie však dovodzuje každodenný kontakt žalobcu s manželkou, keď v rozpore s obsahom administratívneho spisu a bez opory v dôkazoch prijíma záver, že žalobca trávil s manželkou v Českej republike pracovný aj mimopracovný čas. Opomenutie druhu práce žalobcu pilota dopravných lietadiel je v rozpore s administratívnym v spisom, nakoľko prítomnosť manželky žalobcu pri výkone jeho práce je vylúčená. Záver žalovaného, že žalobca trávil s manželkou v Českej republike mimopracovný čas nemá oporu v administratívnom spise. Práca žalobcu v medzinárodnej doprave je charakteristická prácou na turnusy a viactýždňové služobné pobyty v zahraničí. Žalobca predložil prehľad o svojich letoch a služobných pobytoch mimo Českú republiku za obdobie od júla 2016 do decembra 2019, pričom z aktuálneho pilotného denníka od roku 2017 je možné overiť správnosť tohto prehľadu. Žalobca vo svojej výpovedi pred správnym orgánom uviedol, že sa na Slovensko vracal jedenkrát mesačne, pričom tým chcel poukázať na výnimočnú dĺžku niektorých služobných pobytov, ktoré mu viac návratov na Slovensko neumožňovali, pričom rovnakou mierou mu však neumožňovali ani návrat do Českej republiky. Správny orgán však prijal záver, že žalobca sa vracal na Slovensko jedenkrát mesačne z Českej republiky a všetok ostatný čas trávil v Českej republike, avšak uvedený záver nemá oporu v administratívnom spise a je v rozpore so skutočnosťou rovnako tak tvrdenie žalobcu, že na Slovensko chodí jedenkrát polročne nezodpovedá skutočnosti a žalobca ho uviedol v snahe zdôrazniť mimoriadnu zaťaženosť dlhotrvajúcimi zahraničnými pobytmi. Z prehľadu o letoch žalobcu od júla 2016 do decembra 2019 vyplýva, že za celé uvedené obdobie boli len dva kalendárne mesiace, v ktorých neabsolvoval lety v Trenčíne. Športové lietanie žalobcu v Trenčíne preukázateľné pilotným denníkom je dôkazom, ktorý svedčí o nesprávnosti záveru o mieste trávenia mimopracovného času žalobcu v Českej republike. Intenzita športovej leteckej činnosti žalobcu je vysoká, zaberá podstatnú časť voľného času žalobcu a významnou mierou sa podieľa na intenzívnej väzbe žalobcu k Slovensku. Napriek vysokej pracovnej vyťaženosti profesionálnym lietaním žalobca trávil vysoký počet letových dní v Trenčíne. Za lietaním do Trenčína nedochádzal z Brna denne, preto zistenie skutkového stavu žalovaným je pre riadne posúdenie veci nedostačujúce. Žalobca trávil mnoho ďalších dní v Trenčíne, počas ktorých sa lietaniu nevenoval, o čom môžu svedčiť záznamy o používaní platobnej karty.
2.2. Podľa žalobcu je nesprávny záver žalovaného, že sa prioritne orientoval na český pracovný trh. Relevantný pracovný trh pilota samostatne v hraniciach Slovenskej alebo Českej republiky nie je možné zohľadňovať, nakoľko na Slovensku nepôsobí v tejto oblasti národný dopravca, spoločnosť AirExplore Bratislava bola jednou z dvoch slovenských leteckých spoločností, v súčasnosti ostala opäť jedinou, preto ktorýkoľvek slovenský dopravný pilot sa nikdy nemohol zamerať len na slovenský pracovný trh. Uvedené platí aj pre český pracovný trh. Relevantným pracovným trhom pre väčšinu slovenských dopravných pilotov sú prinajmenšom európske letecké spoločnosti. V pracovnej oblasti pilota je vo veľkej miere prítomný výkon práce na základe iných pracovných vzťahov ako je pracovný pomer. Preto aj žalobca vykonával prácu pilota najskôr prostredníctvom svojho slovenského živnostenského oprávnenia a neskôr prostredníctvom s.r.o., v ktorej mala účasť jeho manželka. Zameranie na úzky český pracovný trh u dopravných pilotov je prakticky vylúčené. Spoločnosť manželky žalobcu nemá v predmete činnosti leteckú dopravu, preto ho nemohla zamestnávať priamo ako pilota. Za obdobie 2015 až 2017 bol popri práci pilota v pracovnom pomere aj v slovenskej neziskovej organizácii Y. Trenčín.
2.3. Zistenia správneho orgánu sú v rozpore s povahou práce žalobcu a nemajú oporu v administratívnom spise. Malý rozsah spoločne stráveného času s manželkou v Českej republike, ako jedinou významnou väzbou žalobcu na Českú republiku, neumožňuje prijať záver, že žalobca mal kedykoľvek v minulosti bydlisko v Českej republike, keď všetky ostatné väzby žalobcu boli trvalo spojené so Slovenskou republikou. Prostredníctvom manželky žalobca nemá a nikdy nemal vytvorené voči Českej republike zďaleka tak silné väzby, ako má a vždy mal prostredníctvom ostatných oblastí života trvalo vytvorené k Slovensku. Preto ani neuvažoval uchádzať sa o zamestnanie
v Českej republike a v súčasnosti si našiel zamestnanie na Slovensku. V pri podaní žiadosti o priznanie dávky v nezamestnanosti, ktorú podal spoločne so žiadosťou o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie postupoval žalobca podľa poučenia uverejneného na webovej stránke Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Z uvedeného poučenia vyplývalo, že občania, ktorí skončili zamestnanie v zahraničí, si musia podať žiadosť u zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie v mieste trvalého pobytu.
3. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Vo svojom vyjadrení uviedol, že pri zohľadňovaní dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých na území iného členského štátu EÚ pri uplatnení nároku na dávku v nezamestnanosti na území Slovenskej republiky sa uplatňuje zásada, že slovenská doba poistenia v nezamestnanosti musí byť dosiahnutá ako posledná. Iba vo výnimočných prípadoch je možné zohľadniť dobu poistenia dosiahnutú na území iného členského štátu EÚ, pokiaľ je dosiahnutá ako posledná. Výnimkou zo základnej zásady je situácia, ak si žiadateľ zachová počas výkonu zárobkovej činnosti na území iného členského štátu centrum záujmov a bydlisko na území Slovenskej republiky. Žalobca bol zaradený do evidencie o uchádzačov o zamestnanie dňom 01.07.2020 a žiadosť o dávku v nezamestnanosti bola elektronicky postúpená Sociálnej poisťovni dňa 21.07.2020. V posudzovanom období posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. od 01.07.2016 do 30.06.2020 žalobca nepreukázal žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by mu bolo možné zohľadniť na účely nároku na dávku nezamestnanosti. V zmysle § 104 ods. 1 zákona na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti sa vyžaduje doba poistenia v nezamestnanosti najmenej 730 dní v období posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Žalobca teda nesplnil základnú podmienku nároku na dávku v nezamestnanosti. Žalobca pracoval v posudzovanom období na území iného členského štátu EÚ, v Českej republiky. Uvedené osvedčil formulárom U1 zo dňa 22.07.2020, v ktorom príslušná česká inštitúcia osvedčila údaj o období poisteného zamestnania od 01.05.2016 do 30.06.2016, od 01.07.2016 do 31.07.2016, od 01.06.2016 do 31.08.2016, od 01.02.2017 do 28.02.2017, od 01.04.2017 do 30.04.2017, od 01.10.2017 do 31.12.2017, od 01.06.2016 do 30.06.2020. Dôvodom ukončenia zamestnania bolo ukončenie pracovného pomeru vzájomnou dohodou. Nakoľko žalobca dosiahol v posudzovanom období štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území iného členského štátu EÚ, bolo v konaní o jeho dávke v nezamestnanosti potrebné posúdiť, či je možné takúto dobu zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia. Žalobca bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol doby poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy. Z uvedeného dôvodu by bolo možné zohľadniť dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území Českej republiky do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti v súlade čl. 61 ods. 1 základného nariadenia len v prípade preukázania zachovania pevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu posledného zamestnania na území členského štátu EÚ. V konaní o nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti bolo potrebné posúdiť, či si zachoval centrum záujmov na území Slovenskej republiky počas výkonu činnosti zamestnanca na území Českej republiky. V konaní o dávke v nezamestnanosti príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne vychádzala z objektívnych skutočností vyplývajúcich z formulára U1 zo dňa 22.07.2020, z údajov osvedčených žalobcom vo vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov zo dňa 17.08.2020 a z údajov, ktoré žalobca uviedol do zápisnice dňa 16.09.2020. Centrum záujmov dotknutej osoby v zmysle článku 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia je možné určiť na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov, situáciu dotknutej osoby vrátane povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým na miestach, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosť tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy, jej rodinného stavu a rodinných väzieb, jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná, členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely. Žalovaný vyhodnotil žalobcovu pracovnú situáciu v Českej republike ako stabilnú s dlhodobou orientáciou na český pracovný trh vzhľadom k tomu, že žalobca v rokoch 2015 až 2017 vykonával na Slovensku činnosť zamestnanca, pričom sa naňho vzťahovali české právne predpisy, na území Českej republiky bol zamestnaný v jednom pracovnom pomere od 01.06.2016 do 30.06.2020, ktorý bol dohodnutý na dobu neurčitú a bol ukončený dohodou a žalobca uviedol, že počas výkonu zárobkovej činnosti v Českej republike si nehľadal zamestnanie na území Slovenskej republiky. Žalovaný
ďalej konštatoval, že žalobca sa na území Českej republiky zdržiaval s jemu najbližšou osobou - manželkou a na územie Slovenska sa vracal nepravidelne podľa potreby jedenkrát mesačne, jedenkrát polročne. Žalovaný ďalej zistil, že žalobca býval s manželkou na území Českej republiky v prenajatom obecnom byte, spoločne uhrádzali spoločné náklady a tvorili spoločnú domácnosť. Na území Slovenska je žalobca spoluvlastníkom rodinného domu v podiele 1/3. Žalovaný zdôraznil, že v súvislosti so žiadosťou žalobcu o dávku nezamestnanosti na území Slovenskej republiky je možnosť uplatniť si tento nárok žalobcu, ktorý mal posledné zamestnanie v inom štáte EÚ len výnimkou. Nárok na dávku v nezamestnanosti by si mala nezamestnaná osoba prednostne uplatniť v štáte posledného zamestnania, lebo v tomto štáte platila poistné pre prípad nezamestnanosti. Cieľom nariadenia je podporiť hľadanie práce v tom členskom štáte, v ktorom dotknutá osoba bezprostredne pred tým platila príspevky na poistenie v nezamestnanosti a zároveň aj to, aby tento štát niesol bremeno výplaty dávky v nezamestnanosti. Pri uplatnení nároku na dávku v nezamestnanosti v štáte posledného zamestnania sa neskúma, aké väzby má žiadateľ v tejto krajine, ale doby poistenia dosiahnuté podľa jeho legislatívy sa zohľadnia automaticky, čo však nezabezpečuje automatický vznik nároku na dávku v nezamestnanosti. Žalobca mal zákonnú možnosť požiadať o dávku v nezamestnanosti na území Českej republiky. Nezamestnané osoby, ktoré dosiahli doby poistenia v nezamestnanosti na území iného členského štátu nemajú v zmysle ustanovení základného a vykonávacieho nariadenia právo výberu členského štátu EÚ, v ktorom si uplatnia nárok na dávku v nezamestnanosti. Fyzická osoba vykonávajúca zárobkovú činnosť v členskom štáte EÚ podlieha právnym predpisom tohto štátu a teda je v tejto krajine sociálne poistená. Koordinačné predpisy určujú, že pri skončení výkonu zárobkovej činnosti by si nezamestnaní mali uplatňovať nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte, v ktorom práve skončili zamestnanie. V prípade priznania nároku na dávku v nezamestnanosti má dotknutá osoba v zmysle čl. 64 základného nariadenia možnosť požiadať o export priznanej dávky v nezamestnanosti do ktoréhokoľvek členského štátu EÚ. V prípade, keď nezamestnaný nevyužije možnosť uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte posledného zamestnania a požiada o dávku v nezamestnanosti v inom členskom štáte, tento členský štát je v zmysle koordinačných predpisov povinný skúmať, či je možné dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú v zahraničí zohľadniť v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti. Takúto dobu je možné zohľadniť len podľa čl. 65 základného nariadenia, t.j. v prípade zachovania pevných väzieb v členskom štáte, v ktorom si dotknutá osoba uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti. Dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území iného členského štátu teda nemôže Sociálna poisťovňa zhodnotiť automaticky na účely vzniku nároku na dávku nezamestnanosti, ale je povinná dôsledne vyhodnotiť všetky relevantné skutočnosti preukázané v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti. Žalovaný poukázal na to, že žalobca sám vo vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov uviedol, že v členskom štáte sa zdržiava s manželkou. Žalovaný mal za to, že rodinná situácia žalobcu svedčí o jeho väzbe k Českej republike, pretože na tomto území sa zdržiava jeho najbližšia osoba - manželka a práve na toto územie sa vracal zo služobných ciest. Podľa žalovaného žalobca trávil mimopracovný čas na území Českej republiky, teda čas kedy nebol povinný vykonávať pracovné činnosti vyplývajúce mu z pracovnej zmluvy. Z rodinnej situácie žalobcu nie je možné usúdiť, že počas posledného pracovného pomeru v zahraničí mal zachované väzby na Slovensku, kde sa zdržiaval jeho otec a kde sa žalobca vracal nepravidelne raz za mesiac, niekedy raz za polroka. Pri posudzovaní bydliska dotknutej osoby nie je možné skúmať takú subjektívnu okolnosť ako je intenzita, prípadne kvalita vzťahu účastníka konania k blízkym osobám. Žalovaný zotrval na svojom tvrdení, že žalobca vykonával v Českej republike zárobkovú činnosť aj prostredníctvom spoločnosti, v ktorej mala účasť jeho manželka, s ktorou spolupracoval, teda s ňou trávil aj pracovný čas. skutočnosť, že žalobca je mimoriadne pracovne vyťažený nepreukazuje zachovanie jeho väzieb na území Slovenskej republiky počas jeho výkonu zárobkovej činnosti v Českej republike. Podľa názoru žalovaného sa žalobca jednoznačne častejšie zdržiaval na území Českej republiky spoločne s manželkou a na územie Slovenska sa vracal občasne
- nepravidelne. Žalovaný poukázal na vyjadrenia žalobcu, že na Slovensko sa vracia podľa potreby, a nie podľa možnosti, a to jedenkrát mesačne, jedenkrát za polrok. Podľa žalovaného všetky rozhodujúce skutočnosti preukazujú, že žalobca si bydlisko na území Slovenska počas výkonu zárobkovej činnosti na území Slovenska nezachoval. Jeho väzby k Slovensku predstavujú len prítomnosť otca na tomto území a nepravidelné návraty na Slovensko. Naopak na území Českej republiky sa žalobca zdržiaval posledných 6 rokov, kde dlhodobo vykonáva zárobkovú činnosť a na tomto území sa zdržiava spolu s manželkou. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR ako aj na rozhodnutia krajských súdov.
4. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len správny súd) preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup orgánov verejnej správy podľa § 199 a nasl. SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených nielen v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP, § 134 ods. 2 SSP) a ustálil, že žaloba je dôvodná.
5. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil tieto skutočnosti:
6. Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín rozhodnutím č. XXXXX/2020-TN-DvN zo dňa 17.09.2020 rozhodla, že žalobca podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a podľa čl. 61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. Sociálna poisťovňa v rozhodnutí konštatovala, že v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti posúdila zachovanie väzieb žalobcu na území Slovenskej republiky počas výkonu zamestnania a pobytu na území členského štátu EÚ - Českej republiky. Celková dĺžka zamestnania na území Českej republiky viac ako tri roky, prioritná orientácia na pracovný trh Českej republiky, počas celej doby zamestnania v Českej republika bola so žalobcom v tomto štáte aj manželka, plnenie odvodových a daňových povinností v Českej republike svedčia o tom, že počas výkonu činnosti zamestnanca v štáte EÚ nemal žalobca zachované centrum záujmov a bydlisko na území Slovenska. Dané skutočnosti možno považovať za silnejšie ako ostatné skutočnosti - vlastníctvo nehnuteľností, prítomnosť rodiča v Slovenskej republike. Podľa Sociálnej poisťovne zo všetkých dostupných a preukázaných údajov vyplýva, že štátom bydliska žalobca na účely aplikácie čl. 61 a 62 základného nariadenia je potrebné považovať štát výkonu zárobkovej činnosti žalobcu. Bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie žalobca nedosiahol doby poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy. Vzhľadom na uvedené nespĺňa podmienku nároku na dávku v nezamestnanosti.
7. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca dňa 04.10.2020 odvolanie, v ktorom namietal, že pri podaní žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie postupoval presne podľa informácií zverejnených na oficiálnej webovej stránke Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Vzhľadom k tomu, že má trvalý pobyt na Slovensku, zaevidoval sa na Úrade práce a požiadal o priznanie dávky v nezamestnanosti a predložil všetky potrebné potvrdenia a dokumenty z Českej republiky. Referentka Úradu práce ho neupozornila, že by mal zvoliť iný postup. Dňa 14.09.2020 mu referentka Odboru poistenia v nezamestnanosti a garančného poistenia Sociálnej poisťovne zaslala oznámenie - zápisnicu, v ktorej žiadala na diaľku doplniť údaje napriek tomu, že jej osobne predložil 06.07.2020 všetky doklady a dokumenty a následne ju osobne niekoľkokrát navštívil. Poukázal na skutočnosť, že výkon jeho práce bol vykonávaný v rozsahu 90 % mimo územia Českej republiky, 80 % mimo EÚ. Svoju manželku za uvedený čas navštívil maximálne 20 krát, nakoľko kedykoľvek mal pracovné voľno, odchádzal späť do Slovenskej republiky. V Českej republike nemá trvalý, ani dlhodobý ani žiadny iný pobyt. V Českej republike nemá žiadnych známych ani priateľov ani pracovné či iné väzby. V Českej republike iba pracuje a žije jeho manželka, a to nájme v obecnom byte. Po skončení pracovného pomeru v Českej republike sa vrátil na Slovensko, kde má trvalý pobyt, svojho otca, súrodencov a priateľov, kde je vlastníkom nehnuteľnosti, vlastníkom a prevádzkovateľom viacerých vozidiel, držiteľom zbrojného preukazu, má tu bankový účet, mobilného operátora, svojho praktického lekára aj zubára. Uviedol, že má a po celú dobu tu mal centrum všetkých jeho záujmov. Nesúhlasil s výrokom Sociálnej poisťovne, že bol orientovaný a český pracovný trh, nakoľko objednávky, ktoré pre českého zamestnávateľa zastrešoval a vykonával, boli primárne objednávkami zo Slovenskej republiky pre slovenského objednávateľa.
8. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 30.11.2020 odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín č. 10597/2020-TN-DvN zo dňa 17.09.2020 zamietla v celom rozsahu a uvedené rozhodnutie potvrdila. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že centrum záujmov a bydlisko žalobcu je v zmysle čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia možné určiť na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov, situáciu žalobcu, vrátane povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým na mieste, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy, rodinného stavu a rodinných väzieb, jeho bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná, členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely. Celková dĺžka pobytu žalobcu na území Českej republiky bola takmer 6 rokov, mal stabilnú pracovnú situáciu v
Českej republike, spoločný pobyt s manželkou v Českej republike, primeranú bytovú situáciu v Českej republike, platenie daní a odvodov na území Českej republiky. Uvedené skutočnosti vyhodnotil žalovaný ako silnejšie oproti ostatným skutočnostiam (rodina, deklarované návraty na Slovensko, spoluvlastníctvo nehnuteľnosti na Slovensku v podiele 1/3, prevádzkovanie vozidiel, vlastníctvo zbrojeného pasu). Žalovaný mal so spisového materiálu za preukázané, že počas výkonu zárobkovej činnosti v Českej republike sa žalobca v tomto čase dlhodobo zdržiaval, býval, trávil pracovný čas aj mimopracovný čas s manželkou, platil zákonné odvody a dane na území Českej republiky. Všetky tieto skutočnosti preukazujú vytvorenie centra záujmov žalobcu počas posledného zamestnania práve na území Českej republiky. So zreteľom na všetky dostupné informácie žalovaný nepovažoval bydlisko žalobcu počas jeho posledného zamestnania v členskom štáte EÚ za zachované na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že žalobca nebol bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistený v nezamestnanosti v zmysle slovenských právnych predpisoch, nie je možné dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území Českej republiky zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia. Žalobca mal zákonnú možnosť požiadať o dávku v nezamestnanosti na území Českej republiky. V prípade priznania nároku na dávku nezamestnanosti má dotknutá osoba v zmysle čl. 64 základného nariadenia možnosť požiadať o export priznanej dávky v nezamestnanosti do ktoréhokoľvek členského štátu. Žalovaný zdôraznil, že otázka bydliska je v prípadoch, keď žiadateľ o dávku v nezamestnanosti bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej legislatívy, zásadná. Účelom uvedeného je zabrániť zneužívaniu sociálneho systému v podobe výberu členského štátu EÚ, v ktorom si nezamestnaný uplatní nárok na dávku v nezamestnanosti. Žalovaný uviedol, že pojem trvalý pobyt nie je možné stotožňovať s pojmom bydliskom, je potrebné ho chápať v širších súvislostiach ako miesto, kde sa fyzická osoba trvalejšie zdržuje, kde je jej centrum záujmov, kde trávi čas v mimopracovnom čase. Podľa žalovaného žalobca zvolením uvedeného územia a stabilizovaného bývania aj s manželkou na ňom trávil väčšinu času mimo svoje pôvodné rodinné prostredie na Slovensku, čím oslabil svoje individuálne väzby na Slovensko. Žalovaný konštatoval, že v konaní o nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti bolo posúdené zachovanie jeho väzieb na území Slovenskej republiky v súlade s čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. Dĺžka prítomnosti na území členského štátu EÚ - čl. 11 ods. 1 písm. a) vykonávacieho nariadenia (takmer 6 rokov), situácia žalobcu - čl. 11 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia (prioritná orientácia na český pracovný trh, spoločný pobyt na území Českej republiky s manželkou, primeraná bytová situácia v Českej republike, plnenie daňových povinností na území Českej republiky preukazujú, že žalobca si nezachoval väzby so Slovenskou republikou počas výkonu činnosti zamestnanca v Českej republike v zmysle čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia.
9. Zo žalobcom predloženého leteckého denníka vyplýva, že:
- v januári 2017 absolvoval 8 letových dní v leteckej doprave, 6 dní pobytom mimo ČR a SR v súvislosti s leteckou dopravou, 2 letové dni v Trenčíne,
- vo februári 2017 absolvoval 5 letových dní v leteckej doprave, 5 dní pobytom mimo ČR a SR v súvislosti s leteckou dopravou, 2 letové dni v Trenčíne,
- v marci 2017 absolvoval 13 letových dní Trenčíne,
- v apríli 2017 absolvoval 10 letových dní v leteckej doprave, 3 dni pobytom mimo ČR a SR v súvislosti s leteckou dopravou,
- v máji 2017 absolvoval 16 letových dní v leteckej doprave, 4 dní pobytom mimo ČR a SR v súvislosti s leteckou dopravou, 2 letové dni v Trenčíne,
- v júni 2017 absolvoval 11 letových dní v leteckej doprave, 3 dni pobytom mimo ČR a SR v súvislosti s leteckou dopravou, 7 letových dní v Trenčíne,
- v júli 2017 absolvoval 13 letových dní v leteckej doprave, 5 dní pobytom mimo ČR a SR v súvislosti s leteckou dopravou, 1 letový deň v Trenčíne,
- v auguste 2017 absolvoval 15 letových dní v leteckej doprave, 1 deň pobytom mimo ČR a SR v súvislosti s leteckou dopravou, 4 letové dni v Trenčíne,
- v septembri 2017 absolvoval 12 letových dní v leteckej doprave, 1 deň pobytom mimo ČR a SR v súvislosti s leteckou dopravou, 2 letové dni v Trenčíne,
- v októbri 2017 absolvoval 10 letových dní v leteckej doprave, 3 dni pobytom mimo ČR a SR v súvislosti s leteckou dopravou, 6 letových dní v Trenčíne,
- v novembri 2017 absolvoval 8 letových dní v leteckej doprave, 4 dni pobytom mimo ČR a SR v súvislosti s leteckou dopravou, 3 letové dni v Trenčíne,
- v decembri 2017 absolvoval 6 letových dní v leteckej doprave, 1 deň pobytom mimo ČR a SR v súvislosti s leteckou dopravou, 3 letové dni v Trenčíne,
- v januári 2018 absolvoval 7 letových dní v leteckej doprave, 2 dni pobytom mimo ČR a SR v súvislosti s leteckou dopravou, 6 letových dní v Trenčíne,
- vo februári 2018 absolvoval 4 letové dni v leteckej doprave, 1 deň pobytom mimo ČR a SR v súvislosti s leteckou dopravou, 6 letových dní v Trenčíne,
- v marci 2018 absolvoval 12 letových dní v leteckej doprave, 1 deň pobytom mimo ČR a SR v súvislosti s leteckou dopravou, 2 letové dni v Trenčíne,
- v apríli 2018 absolvoval 13 letových dní v Trenčíne,
- v máji 2018 absolvoval 7 letových dní v leteckej doprave, 2 dni pobytom mimo ČR a SR v súvislosti s leteckou dopravou, 9 letových dní v Trenčíne,
- v júni 2018 absolvoval 14 letových dní v leteckej doprave, 10 letových dní v Trenčíne,
- v júli 2018 absolvoval 16 letových dní v leteckej doprave, 5 dní pobytom mimo ČR a SR v súvislosti s leteckou dopravou, 3 letových dní v Trenčíne,
- v auguste 2018 absolvoval 14 letových dní v leteckej doprave, 10 dní pobytom mimo ČR a SR v súvislosti s leteckou dopravou,
- v septembri 2018 absolvoval 9 letových dní v leteckej doprave, 2 dni pobytom mimo ČR a SR v súvislosti s leteckou dopravou, 9 letových dní v Trenčíne,
- v októbri 2018 absolvoval 8 letových dní v leteckej doprave, 9 dní pobytom mimo ČR a SR v súvislosti s leteckou dopravou, 5 letových dní v Trenčíne,
- v novembri 2018 absolvoval 3 letové dní v leteckej doprave, 3 dni pobytom mimo ČR a SR v súvislosti s leteckou dopravou, 5 letových dní v Trenčíne,
- v decembri 2018 absolvoval 4 letové dni v leteckej doprave, 5 dní pobytom mimo ČR a SR v súvislosti s leteckou dopravou, 5 letových dní v Trenčíne,
- v januári 2019 absolvoval 1 letový deň v leteckej doprave, 15 letových dní v Trenčíne,
- vo februári 2019 absolvoval 3 letové dni v leteckej doprave, 3 dni pobytom mimo ČR a SR v súvislosti s leteckou dopravou, 7 letových dní v Trenčíne,
- v marci 2019 absolvoval 7 letových dní v leteckej doprave, 8 dní pobytom mimo ČR a SR v súvislosti s leteckou dopravou, 7 letových dní v Trenčíne,
- v apríli 2019 absolvoval 11 letových dní v leteckej doprave, 15 dni pobytom mimo ČR a SR v súvislosti s leteckou dopravou,
- v máji 2019 absolvoval 11 letových dní v leteckej doprave, 8 dní pobytom mimo ČR a SR v súvislosti s leteckou dopravou, 2 letových dní v Trenčíne,
- v júni 2019 absolvoval 6 letových dní v leteckej doprave, 8 letových dní v Trenčíne,
- v júli 2019 absolvoval 13 letových dní v leteckej doprave, 6 dni pobytom mimo ČR a SR v súvislosti s leteckou dopravou, 1 letový deň v Trenčíne,
- v auguste 2019 absolvoval 14 letových dní v leteckej doprave, 4 dni pobytom mimo ČR a SR v súvislosti s leteckou dopravou, 3 letové dni v Trenčíne,
- v septembri 2019 absolvoval 12 letových dní v leteckej doprave, 7 letových dní v Trenčíne,
- v októbri 2019 absolvoval 14 letových dní v leteckej doprave, 12 dni pobytom mimo ČR a SR v súvislosti s leteckou dopravou, 1 letový deň v Trenčíne,
- v novembri 2019 absolvoval 5 letových dní v leteckej doprave, 6 dní pobytom mimo ČR a SR v súvislosti s leteckou dopravou, 4 letové dni v Trenčíne,
- v decembri 2019 absolvoval 6 letových dní v leteckej doprave, 1 deň pobytom mimo ČR a SR v súvislosti s leteckou dopravou, 2 letové dni v Trenčíne,
- v januári 2020 absolvoval 9 letových dní v leteckej doprave, 7 letových dní v Trenčíne,
- vo februári 2020 absolvoval 8 letových dní v Trenčíne,
- v marci 2020 absolvoval 2 letové dni v Trenčíne,
- v apríli 2020 absolvoval 1 letový deň v leteckej doprave, 4 letové dni v Trenčíne,
- v máji 2020 absolvoval 10 letových dní v Trenčíne,
- v júni 2020 absolvoval 15 letových dní v Trenčíne.
10. Podľa § 104 ods 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky.
11. Podľa čl. 61 ods. 1 Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len základné nariadenie)
príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.
12. Podľa čl. 61 ods. 2 základného nariadenia s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm. a) sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky:
- doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia,
- doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo
- doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej činnosti.
13. Podľa čl. 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.
14. Podľa čl. 1 písm. j) základného nariadenia na účely tohto nariadenia „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva.
15. Podľa čl. 11 ods. 1 Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 z 16.09.2009 ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len vykonávacie nariadenie) ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať: a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov; b) situáciu dotknutej osoby vrátane: i) povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy; ii) jej rodinného stavu a rodinných väzieb; iii) vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti; iv) v prípade študentov zdroja ich príjmov; v) jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná; vi) členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.
16. Podľa čl. 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami, na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.
17. Podľa § 119 Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.
18. Podľa § 120 písm. a) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci.
19. Podľa § 123 ods. 1, 2 SSP Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä
výsluch účastníka konania, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie, posudok a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho správny súd.
20. Podľa § 129 ods. 1 SSP dôkazy správny súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
21. Podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
22. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu má správny súd za to, že preskúmavané rozhodnutia správnych orgánov nie sú v súlade so zákonom z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
23. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 01.07.2020 a že žiadosť o dávku v nezamestnanosti bola žalovanému elektronický postúpená dňa 21.07.2020. V období posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t. j. od 01.07.2016 do 30.06.2020 žalobca nepreukázal žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by bolo možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku nezamestnanosti v zmysle § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.. Príslušná česká inštitúcia osvedčila žalobcovi vo formulári U1 zo dňa 22.07.2020 obdobia poisteného zamestnania od 01.05.2016 do 30.06.2016, od 01.07.2016 do 31.07.2016, od 01.06.2016 do 31.08.2016, od 01.02.2017 do 28.02.2017, od 01.04.2017 do 30.04.2017, od 01.10.2017 do 31.12.2017, od 01.06.2016 do 30.06.2020. Dôvodom ukončenia zamestnania bolo ukončenie pracovného pomeru vzájomnou dohodou. V zmysle čl. 61 ods. 1 základného nariadenia mal žalovaný ako príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie nároku na dávku dosiahnutím dôb poistenia v potrebnom rozsahu zohľadniť doby poistenia dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje, a to po splnení podmienok podľa čl. 61 ods. 2 a čl. 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia.
24. Pre posúdenie veci rozhodným ako aj medzi stranami sporným však zostalo pre účely posúdenia splnenia podmienok aplikácie čl. 61 ods. 1 základného nariadenia zistenie, kde mal žalobca počas poslednej činnosti ako zamestnanec bydlisko, resp. kde zvyčajne býval (čl. 1 písm. j) základného nariadenia), resp. kde mal centrum svojich záujmov (čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia). Žalovaný vychádzal z vyhlásenia žalobcu na účely posúdenia zachovania centra záujmov zo 17.08.2020 a zo zápisnice spísanej na diaľku zo dňa 16.09.2020. Žalovaný mal za to, že žalobca sa zdržiaval na území Českej republiky takmer šesť rokov, a to od augusta 2014 do júla 2020. Súd však dospel k záveru, že žalovaný nedostatočne vyhodnotil osobitné vlastnosti vykonávanej činnosti žalobcu (výkonný letec, konzultant), na ktoré žalobca opakovane poukazoval. Žalobca tvrdil a predloženým leteckým denníkom preukázal, že prevažnú časť svojho pracovného času strávil mimo územia Českej a Slovenskej republiky. Osobitné okolnosti vykonávanej činnosti žalobcu spočívali v dlhodobom pobyte mimo územia Českej a Slovenskej republiky bez pravidelných (každodenných) príletov do Českej republiky. Vzhľadom na rozsah letových dní v leteckej doprave a dní strávených pobytom mimo Českej a Slovenskej republiky v súvislosti s leteckou dopravou je tvrdenie žalovaného, že žalobca trávil pracovný čas na území Českej republike, predčasné a nevyplývajúce z vykonaného dokazovania. Pokiaľ žalovaný pri posúdení trávenia pracovného času žalobcom na území Českej republiky poukazoval na skutočnosť, že žalovaný vykonával činnosť pre zamestnávateľa spoločnosť K. s.r.o., ktorej konateľkou bola aj manželka žalobcu, bolo potrebné v tomto smere dostatočne zistiť rozsah pracovného času, ktorý žalobca pre tohto zamestnávateľa vykonal na pracovisku v Českej republike, nakoľko uvedenú skutočnosť žalobca namietal s poukazom na to, že uvedená spoločnosť nemá v predmete podnikania leteckú prepravu a uvedený spôsob vykonávania činnosti pilotov, ktorí nie sú zamestnancami leteckého prepravcu, je v leteckej doprave obvyklý. Zároveň poukazoval na skutočnosť, že jeho manželka v zmysle leteckých predpisov nemohla absolvovať uvedené lety s ním.
25. Súd ďalej vyhodnotil tvrdenie žalovaného, že žalobca sa prioritne orientoval na pracovný trh Českej republiky za predčasné a nevyplývajúce z vykonaného dokazovania. Rovnako aj pri posúdení tohto záveru je potrebné zohľadniť všetky osobitné aspekty žalobcovej práce pilota
s poukazom na trh práce v tomto úzkom odvetví. Vzhľadom na prevažne nadnárodný až medzikontinentálny charakter leteckej dopravy s poukazom na úplne minimálne množstvo leteckých dopravcov sídliacich a pôsobiacich Českej a Slovenskej republike nemožno reálne uvažovať, že existuje v Českej a Slovenskej republike pracovný trh v oblasti pilotovania lietadiel, na ktorý by sa mohol žalobca orientovať. Pre prijatie takého záveru žalovaným je potrebné reálne zhodnotenie veľkosti tohto trhu a možnosti zamestnania sa v tejto oblasti v Českej republike.
26. Ďalšou veľmi osobitnou vlastnosťou vykonávanej činnosti žalobcu, ktorá zasahuje aj do mimopracovného času žalobcu, je podmienka absolvovania pravidelného počtu letových hodín na udržanie si licencie pilota. Napriek tvrdeniu žalobcu vo vyhlásení na účely posúdenia zachovania centra záujmov zo 17.08.2020 a v zápisnici spísanej na diaľku zo dňa 16.09.2020, že na Slovensko dochádzal podľa možností raz za mesiac, prípadne raz za pol roka sa toto tvrdenie s poukazom na predložený letecký denník ukázalo ako nepravdivé, nakoľko žalobca preukázateľne v roku 2017 strávil 32 letových dní v Trenčíne pri 150 dňoch v leteckej doprave a pobytom mimo ČR a SR v súvislosti s leteckou dopravou, pričom len jeden mesiac neabsolvoval letové dni v Trenčíne, v roku 2018 strávil 73 letových dní v Trenčíne pri 138 dňoch v leteckej doprave a pobytom mimo ČR a SR v súvislosti s leteckou dopravou, pričom len jeden mesiac neabsolvoval letové dni v Trenčíne, v roku 2019 strávil 57 letových dní v Trenčíne pri 166 dňoch v leteckej doprave a pobytom mimo ČR a SR v súvislosti s leteckou dopravou, pričom len jeden mesiac neabsolvoval letové dni v Trenčíne, v roku 2020 do júna strávil 46 letových dní v Trenčíne pri 10 dňoch v leteckej doprave a pobytom mimo ČR a SR v súvislosti s leteckou dopravou. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je záver žalovaného, že žalobca trávil svoj mimopracovný čas s manželkou v Českej republike rovnako predčasný. Pre posúdenie tohto tvrdenia je potrebné dôsledne vyhodnotiť skutočnosti vyplývajúce z pilotného denníka a dokazovanie v tomto smere prípadne aj doplniť výsluchom manželky žalobcu a prípadne aj otca žalobcu.
27. Žalovaný síce v rozhodnutí konštatoval, že žalobca má na Slovensku otca, súrodencov, ďalšiu rodinu a priateľov, finančné produkty, zbrojný preukaz, automobil a mobilný telefón, avšak tieto skutočnosti nevyhodnotil dôsledne. Žalobca na pojednávaní uviedol, že je vlastníkom 10 kusov motorových vozidiel, pričom sa jedná o limitované edície vozidiel, ktoré sú všetky evidované na Slovensku. Z tohto vyjadrenia žalobcu vyplýva, že sa jedná o jeho mimopracovnú a inú ako s letectvom súvisiacu záujmovú činnosť, ktorá je umiestnením viazaná na Slovenskú republiku. Žalobca rovnako ako v priebehu celého konania uvádzal, že s manželkou trávil čas pre vysokú pracovnú zaťaženosť vo veľmi malom rozsahu, pričom počas jeho prítomnosti v Českej republike býval s manželkou v jej prenajatom obecnom byte. Vzhľadom k tomu, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti na Slovensku v podiele 1/3, v ktorej po návrate na Slovensko býva a s poukazom na výpis z leteckého denníka najmä za rok 2020 do mesiaca jún 2020, kedy žalobca strávil 46 letových dní v Trenčíne pri 10 dňoch v leteckej doprave a pobytom mimo ČR a SR v súvislosti s leteckou dopravou, sa javí záver žalovaného o tom, že žalobca mal počas poslednej činnosti ako zamestnanec stabilnú bytovú situáciu v Českej republike a aj bydlisko v Českej republike ako predčasný.
28. Pretože správny súd v prejednávanej veci z vyššie popísaných dôvodov ustálil, že zistenie skutkového stavu bolo nedostatočné, a teda že žalobné námietky (žaloba) sú v tomto smere dôvodné, za použitia vyššie citovaného ustanovenia § 191 ods. 1 písm. e) S.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku a vyslovil, že zrušuje rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktoré mu predchádzalo, a vec vracia prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. 29. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného vo veci dopočuť žalobcu, zvážiť vypočutie svedkov manželky a otca žalobcu, dôsledne sa oboznámiť a vyhodnotil skutočnosti vyplývajúce z leteckého denníku a vo veci opätovne rozhodnúť. 30. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania (§ 167 ods. 1 S.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.