Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-6T/95/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom 4.3.2019 v Kežmarku, takto

rozhodol:

Obžalovaný

B. A., nar. XX.XX.XXXX Z. C., E. K. Z. L., Ž. XXX/XX, U. C.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

v presne nezistených dňoch a v presne nezistenej dobe v období od roku 2010 až do dňa 05.01.2015 v rodinnom dome vo Z. L., G. F.. Ž. Č.. XXX/XX, okres Kežmarok opakovane viackrát pod vplyvom alkoholu vulgárne nadával svojej manželke Q. A., fyzicky ju napádal a to tak, že ju rukou udieral po tvári a po hlave, kde menovaná po týchto fyzických napadnutiach nevyhľadala lekárske ošetrenia a nebola práceneschopná, vyhrážal sa jej, že najprv zabije ju a potom aj seba, že podpáli dom, gestom ruky jej ukazoval, že jej podreže krk, čím spôsobil u Q. A. dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky uskutoční,

t e d a

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu a spáchal taký čin na chránenej osobe - blízkej osobe,

č í m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona a § 42 ods. 1 Trestného zákona na s ú h r n n ý trest odňatia slobody v trvaní 22 (dvadsaťdva) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona sa mu výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa mu stanovuje skúšobná doba na 4 /štyri/ roky.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zároveň ruší výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/154/2017 zo dňa 15.08.2018, právoplatný dňa 31.08.2018, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 24 mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona súd u k l a d á obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie, ktoré sa vykoná ambulantnou formou.

odôvodnenie:

Okresný prokurátor Okresnej prokuratúry v Kežmarku podal na Okresný súd Kežmarok dňa 18.08.2015 obžalobu pod sp. zn. Pv 256/15/7703 - 45 na obžalovaného B. A. pre skutok, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť tak, že v presne nezistených dňoch, asi jeden týždeň v kalendárnom mesiaci v období od roku 2010 až do dňa 05.01.2015 vo Z. L., G. F.. Ž.N. XXX/XX, U. C., v rodinnom dome pod uvedeným popisným číslom, pod vplyvom alkoholu vulgárne nadával svojej manželke Q. A., fyzicky ju napádal a to tak, že ju rukou udieral po tvári a po hlave, kde menovaná po týchto fyzických napadnutiach nevyhľadala lekárske ošetrenie a nebola práceneschopná, a taktiež v presne nezistený deň v dobe odo dňa 05.01.2015 do dňa 03.04.2015 a tiež dňa 03.04.2015 sa vyhrážal svojej manželke Q. A., že najprv zabije ju a potom aj seba, čím spôsobil u svojej manželky dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky uskutoční, pričom prokurátor tento skutok právne kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.

Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 11.02.2016 súd uznal obžalovaného za vinného zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe prokurátora pri zachovaní jeho právnej kvalifikácie a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov nepodmienečne so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň mu súd uložil ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 3To 14/16 zo dňa 31.05.2016 na podklade odvolania obžalovaného voči rozsudku súdu prvého stupňa, tento napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V odôvodnení uznesenia odvolací súd poukázal na absenciu zákonných poučení svedkov Q. Z., M. Z., L. Z., M. Š. Q. Ľ. A., ktorá spôsobila nezákonnosť vykonania týchto dôkazov a potrebu ich opakovania. Odvolací súd zároveň poukázal na absenciu úvah súdu o hodnotení výpovedí svedkov v súvislosti s rozpormi v ich výpovediach a záverov znaleckých posudkov. Vzhľadom na uvedené právne záväzné názory odvolacieho súdu a zmenu v osobe konajúceho sudcu v zmysle Dodatku č. 1 Rozvrhu práce Okresného súdu Kežmarok na rok 2017 súd rozhodol o konaní hlavného pojednávania odznovu.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.12.2017 vo vzťahu ku skutku, ktorý sa mu kladie z vinu v zmysle § 257 ods. 1 Trestného poriadku vyhlásil, že je nevinný a vypovedal, že vzťahy so svedkyňou - poškodenou Q. A.U. sa zhoršili, od kedy si svedkyňa - poškodená našla prácu. Nestarala sa o domácnosť a fackovacím panákom bol on. Neskôr si svedkyňa - poškodená našla priateľa a s jej bratom a jej matkou ho „vysáčkovali“ z domu. Poprel, že by na svedkyňu - poškodenú nejako útočil a facku jej dal iba raz a to až potom, čo ona dala jednu facku jemu. Obžalovaný pripustil, že pri hádkach padali vulgárne slová, kedy jej vynadal „ty špina, ty kurva, zabijem ťa“, ale to nemyslel vážne a bolo len v rámci hádky, a to vtedy, keď sa dozvedel, že sa svedkyňa - poškodená nakazila pohlavnou chorobou. Svedkyňa - poškodená sa podľa neho chytila tohto slovíčka. Pripustil, že si vypil, keď pracoval v bare, a to po práci 2 - 3 poháriky becherovky alebo fernetu, avšak po požití alkoholu bol kľudný. Vo vzťahu k tomu, čo sa malo udiať dňa 05.01.2015 obžalovaný uviedol, že svedkyňa - poškodená mu v ten deň oznámila, že už nechce byť s ním a odsťahovala sa k svojej mame, ale len v rámci ich viacgeneračného rodinného domu. Prišiel z práce domov, išiel za svedkyňou - poškodenou, ktorá sa k nemu odmietla vrátiť, zamkol vchodové dvere, zakúril v krbe, pustil správy v televízii a zaspal. Keď sa zobudil a zistil, že svedkyňa - poškodená nie je doma, volal jej, aby prišla, čo ona odmietla a tak jej povedal, že sa zabije. Znovu si ľahol, zaspal a zobudil sa až na to, ako na dvere búchali policajti a záchranári, ktorí ho odviezli na psychiatrické oddelenie do Levoče, kde bol päť dní hospitalizovaný a následne bez nasadenia liekov prepustený. Nikdy predtým a ani potom nebol na psychiatrii hospitalizovaný a ani nepovedal svedkyni -

poškodenej, že sa zabije. Ako uviedol, vzťah s bratom svedkyne - poškodenej bol dobrý ale zhoršil sa, keď si svedkyňa - poškodená našla priateľa. Vo vzťahu k zháňaniu zbrane uviedol, že mal v bare dva problémy s rómskymi spoluobčanmi a mal plynovú zbraň, ktorú predal a chcel novú, tak si ju zháňal na internete. Na tejto svojej výpovedi ako aj na vyhlásení o nevine obžalovaný zotrval aj na odročených hlavných pojednávaniach.

Svedkyňa - poškodená Q. Z. na tomto hlavnom pojednávaní uviedla, že vzhľadom na odstup času si už nepamätá všetky udalosti, ktoré sú zachytené v jej výpovedi z prípravného konania. Nezhody s obžalovaným sa stupňovali, keď staršia dcéra mala rok, kedy začal byť obžalovaný agresívny, začal žiarliť, čo sa vystupňovalo, keď si našla prácu, a preto podala žiadosť o rozvod a išla bývať k svojej mame, ktorá mala samostatnú bytovú jednotku v ich rodinnom dome. Potom sa zo strany obžalovaného začali vyhrážky, že ju zabije, zabije deti a seba. Okrem toho sa jej vyhrážal, že si ju počká na ceste domov. Keď jej otec Ľ. A. povedal, že si obžalovaný zháňa zbraň a ona sa pozrela do vyhľadávača na počítači, kde bolo vyhľadávanie zbrane, to ju utvrdilo v jej strachu o život a preto podala trestné oznámenie. Poukázala aj na ďalší útok zo strany obžalovaného, ktorý sa mal odohrať dňa 10.06.2016. Ako uviedla, obžalovaný požíval alkoholické nápoje, ale nevedela povedať, ako často alebo koľko, pretože to záležalo na tom, či pracoval. Po požití alkoholu bol obžalovaný podľa svedkyne - poškodenej agresívny, vyvolával hádky, ktoré sa stupňovali, len keď boli doma sami. Ako tiež uviedla, obžalovaný ju bil väčšinou do hlavy na miesta, kde nebolo vidieť a modriny mala na ušiach, krku a zátylku. S týmito zraneniami nikdy nebola u lekára, pretože neboli nijako vážne a ona nevedela, že sa bude rozvádzať a chodiť na súdy. Naposledy ju mal obžalovaný fyzicky napadnúť v januári 2015, a to v deň, keď obžalovaného vzali na psychiatriu do Levoče. Keď obžalovaný zistil, že s ním ona nechce zostať a trvá na rozvode manželstva, po prepustení zo psychiatrie jej uviedol, že zabije ju aj seba, vyhadzoval veci z okna, rozbíjal kľučky na dverách, pričom aj pred jej matkou, ktorá už zomrela, sa jej vyhrážal gestom, že jej podreže krk. Ako príklad konania obžalovaného uviedla, že keď išli do Krakova na letisko, tak jej počas jazdy autom obžalovaný kopal do volantu auta. Ku konkrétnym udalostiam z hľadiska dátumov sa svedkyňa - poškodená vyjadriť nevedela, pretože toho bola podľa nej strašne veľa ale vyhrážky typu „zabijem teba, tvoje deti a podpálim dom“ boli podľa svedkyne - poškodenej na dennom poriadku. Tieto vyhrážky na svedkyňu - poškodenú nepôsobili dobre, najmä keď zistila, že si obžalovaný zháňa bandasku a chce ňou poliať auto. Vyhrážky zo strany obžalovaného mali podľa nej počuť vždy deti a jej mama a raz aj jej brat. U obžalovaného videla plynovú pištoľ ale ten ju nikdy voči nej nepoužil.

Pretože svedkyňa M. Z., matka svedkyne - poškodenej zomrela, súd v zmysle § 263 ods. 3 písm. a) Trestného poriadku prečítal jej výpoveď z prípravného konania a vzhľadom na absenciu zákonného poučenia pri jej výsluchu na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.10.2015 v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu o nezákonnosti tohto dôkazu odmietol návrhu obhajcu obžalovaného na čítanie tejto jej výpovede. Svedkyňa M. Z. v prípravnom konaní uviedla, že býva v rodinnom dome so svojou dcérou Q., obžalovaným, ich deťmi a synom P.. Svedkyňa - poškodená je s obžalovaným v rozvodovom konaní, pretože obžalovaný od roku 2010 začal popíjať a začal sa správať hrubo k jej dcére. Podľa svedkyne od roku 2010 až doposiaľ sa mnohokrát stalo, že svedkyňa - poškodená k nej prišla s modrinami na krku, rukách, nohách, pričom uviedla, že s obžalovaným má nezhody a tento ju napádal. Za obdobie od roku 2010 doposiaľ mnohokrát počula hádky pričom pred dvoma rokmi bola svedkom toho, ako obžalovaný fyzicky napadol jej dcéru Q. tak, že ju udieral po tele a vtedy bola na miesto privolaná hladka polície. Pred vianočnými sviatkami roku 2014 sa obžalovaný vyhrážal svedkyni

- poškodenej neverbálne, že ju podreže, keď si gestom ruky prešiel pod krk. Tiež svedkyňa pred dvomi týždňami počula, ako obžalovaný povedal svedkyni - poškodenej, že jeho pochovajú a ona pôjde s ním. Svedkyňa tiež mnohokrát počula hádky medzi obžalovaným a jej dcérou, pričom jej dcéra prišla bývať aj s deťmi k nej, lebo s obžalovaným sa to nedalo vydržať. Ako svedkyňa uviedla, obžalovaný svojím nepredvídateľným a agresívnym správaním, ktoré u neho počas celého obdobia pozorovala, vzbudzoval u jej dcéry Q. strach o svoj život a zdravie. Obžalovaný k tejto výpovedi uviedol, že svedkyňa vypovedala iba to, čo jej povedala dcéra.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul aj svedka P. Z., brata svedkyne - poškodenej, ktorý uviedol, že spolužitie obžalovaného a svedkyne - poškodenej začalo byť zlé, keď obžalovaný začal piť alkohol a kedy medzi nimi vznikali konflikty, pre ktoré musela byť privolaná polícia. Ako uviedol, bývali vo viacgeneračnom rodinnom dome, kde na poschodí býval on a na prízemí obžalovaný so svedkyňou - poškodenou a ich deťmi. Nevedel uviesť, čo sa medzi nimi stalo, lebo väčšinou prišiel domov až po napadnutí. Podľa neho boli zo strany obžalovaného viacnásobné bitky, o ktorých mu ani sestra a ani jeho mama nepovedali. Až neskôr to vyšlo najavo, keď mu svedkyňa - poškodená povedala, že to nebolo prvý raz, čo ju obžalovaný zbil a to aj pred deťmi. Svedok videl na tvári a na rukách svedkyne - poškodenej modriny. Obžalovaný mal svedkyni - poškodenej kričať, že ju zabije a tiež svedok vedel o tom, že si obžalovaný zháňal zbraň. Svedok uviedol, že keď išla svedkyňa - poškodená spať do izby k deťom, obžalovaný mal vykopnúť dvere a vyhrážať sa jej a hoci to svedok nevidel, videl poškodenú kľučku na dverách. Ako svedok uviedol, bol svedkom vyhrážania sa obžalovaného svedkyni - poškodenej tak, ako to uviedol v prípravnom konaní.

Svedok Ľ. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný a svedkyňa - poškodená sú jej susedia. S obžalovaným a svedkyňou - poškodenou sa pozná ale nechodil k nim domov a maximálne sa pozdravili na ulici alebo k nim prišiel na záhradu grilovať. S oboma mal normálne vzťahy a svedkyňa - poškodená sa mu na spolužitie s obžalovaným nesťažovala. Nevedel nič ani o tom, že si mal obžalovaný zháňať zbraň.

Svedok M. Š., sused a priateľ obžalovaného a svedkyne - poškodenej vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa spolu s obžalovaným a svedkyňou - poškodenou stretávali, vzájomne sa navštevovali a to aj vrátane osláv, kde sa normálne požíval alkohol a vzťah obžalovaného ku svedkyni

- poškodenej tento svedok hodnotil ako normálny. Obžalovaný sa podľa neho ku svedkyni - poškodenej nechoval nijako urážlivo ale ich súkromie nikdy nepreberali. Svedok nemal vedomosť o vlastníctve zbrane obžalovaným alebo o vyhrážkach svedkyni - poškodenej zo strany obžalovaného.

Svedkyňa L. Z., bývalá švagriná svedkyne - poškodenej uviedla, že s obžalovaným a svedkyňou - poškodenou žila v spoločnej domácnosti asi dva roky do januára 2014. Pri vzťahoch obžalovaného a svedkyne - poškodenej bola svedkom len výmeny názorov ale nebolo prítomné žiadne fyzické napádanie a ani agresívne správania sa obžalovaného voči svedkyni - poškodenej a to ani počas osláv, kde bol pod vplyvom alkoholu. Vzťahy v rodine hodnotila ako bežné, oni žili na poschodí a obžalovaný s rodinou na prízemí. So svedkyňou - poškodenou sa rozprávali len o bežných problémoch ale oni sa do obžalovaného svedkyne - poškodenej nestarali, lebo chceli mať svoj vlastný život. Na svedkyni - poškodenej svedkyňa nevidela žiadne zranenia.

Svedkyňa Q. A., matka obžalovaného vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že manželstvo obžalovaného so svedkyňou - poškodenou bolo ideálne a nevšimla si, že by sa spolu hádali. V roku 2014 jej obžalovaný začal rozprávať o rozvode a všimol si, že svedkyňa - poškodená mu je neverná. Podľa nej svedkyňa - poškodená nebola tak týraná, keď niekoľko týždňov po zadržaní obžalovaného už mala milenca. Žiadne útoky medzi obžalovaným a svedkyňou - poškodenou nevidela a ani o nich nepočula. Podľa nej obžalovaný predtým nepil a piť alkohol začal, až keď sa dozvedel, že mu je svedkyňa - poškodená neverná. Pod vplyvom alkoholu je však nekonfliktný. Domácnosť obžalovaného a svedkyne - poškodenej svedkyňa navštevovala dosť často, niekedy dvakrát do mesiaca a niekedy aj trikrát do týždňa, ale nikdy nebola svedkom bitiek alebo hádok. Počas týchto návštev sa v domácnosti zdržala asi hodinu až hodinu a pol. Ak sa niečo odohralo, tak toho bola svedkom len svedkyňa - poškodená a jej mama a len od svedkyne - poškodenej vie, že sa hádali a že sa chce rozviesť. Svedkyňa

- poškodená jej tiež hovorila, že na ňu obžalovaný útočil a že jej nadával ale to podľa svedkyne mohla ale ani nemusela byť pravda. Svedkyňa - poškodená je povedala, že sa jej obžalovaný vyhráža, že ju zabije, tiež že jej dal za ucho a že ona dala jemu. Žiadne zranenia na svedkyni - poškodenej nevidela. Podľa jej vedomostí mal obžalovaný plynovú zbraň na svoju ochranu s tým, že o inej zbrani nevedela. Keď raz prišla na návštevu, obžalovaný jej povedal, že bol predtým napadnutý svedkyňou - poškodenou.

. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.01.2019 súd vypočul znalkyňu v odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvia Psychiatri MUDr. Andreu Remeckú, ktorá zotrvala na záveroch písomného znaleckého posudku, ktorý vypracovala v prípravnom konaní spolu s MUDr. Ladislavom Laukom a ktorá vypovedala, že u obžalovaného zistila syndróm závislosti na alkohole v III. štádiu podľa Jellineka, pričom u neho nebola diagnostikovaná žiadna duševná choroba. Jeho schopnosť rozpoznať protiprávnosť jeho konania nebola narušená a jeho schopnosť ovládať svoje konanie mohla byť zachovaná až nepodstatne znížená v závislosti od stupňa opitosti. Obžalovaný podľa znalkyne chápe zmysel trestného konania a je schopný plnohodnotne a zúčastňovať úkonov trestného konania. Vzhľadom na to, že u obžalovaného nebola diagnostikovaná žiadna duševná choroba, pobyt obžalovaného na slobode nie je nebezpečný avšak vzhľadom k diagnostikovanej závislosti na alkohole, znalkyňa odporučila ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Za emočne nestabilnú osobu bol podľa znalkyne obžalovaný označený pri jeho hospitalizácii, avšak ona takúto diagnózu u obžalovaného nezistila. Podľa znalkyne alkohol vo všeobecnosti odbúrava zábrany, znižuje mieru sebaovládania a človek pod vplyvom alkoholu koná viac impulzívne, čo zvyšuje riziko neprimeraného správania sa, eventuálne aj v rozpore so zákonom. U obžalovaného nediagnostikovala poruchu osobnosti, takže ak je obžalovaný triezvy a nie je pod vplyvom alkoholu, jeho správanie je spoločensky primerané a dokáže ho korigovať.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01.03.2019 súd vypočul znalkyňu z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých PhDr. Ľubicu Onderušovú, ktorá zotrvala na záveroch písomného znaleckého posudku, ktorý vypracovala o osobe svedkyne - poškodenej v prípravnom konaní. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že u svedkyne

- poškodenej zistila osobnosť s priemernými pamäťovými schopnosťami, pričom je schopná popísať prežité udalosti bez závažných skreslení. To, čo si nezapamätá, nemá tendenciu dopĺňať na podklade vlastných predpokladov alebo skúseností. Svedkyňa - poškodená je podľa znalkyne plne orientovaná v realite, neboli u nej zistené poruchy vnímania v zmysle halucinácii. Jej intelektové schopnosti sú priemerné, dokáže sa plne orientovať v životných situáciách. Osobnosť je priemerne štruktúrovaná, mentálny výkon je dobrý v situáciách neutrálnych ale aj emocionálne podfarbených. Svedkyňa - poškodená je náladová so sklonom k výbušnosti, ale má dobré sebaovládanie a svoje emócie dokáže regulovať. Má veľmi dobre organizačné schopnosti, ak sa objavia nejaké agresívne popudy, sú u nej sprevádzané pocitmi úzkosti a viny. Je dobre prispôsobivá, nemá tendenciu úplne podliehať osobám a okolnostiam, ale ani nemá sklony k nejakému rebelanstvu. V podstate za každých okolností reaguje na dianie okolo seba, čo môže byť príčinou konfliktných vzťahov, pretože nie každý tie reakcie môže akceptovať. Jej pohľad na svet je viac subjektivistický, ťažšie chápe postoje iných, v čase vyšetrenia bola u nej tendencia nehovoriť nič významné, ako keby unikať. Neboli u nej preukázané sklony vymýšľať si a aj keď je ľahšie ovplyvniteľná, v tom čase motivácia jej výpovede mohla byť podmienená aj mnohými informáciami o tragických udalostiach, keď sa správanie agresora bralo na ľahkú váhu a ako keby v záujme ochránenia rodiny sa rozhodla konať, ale napriek tomu je schopná podať objektívnu výpoveď bez závažných skreslení. V čase znaleckého vyšetrenia neboli u nej preukázané závažné neurotické či depresívne príznaky, ktoré by svedčili pre rozvoj nejakej adaptačnej poruchy, kompenzačné mechanizmy, ktoré má, sú dobré, veľmi dobre sa vie vyrovnávať so záťažou, čo v tomto prípade pôsobí ako protektívny faktor a teda to ju v podstate výrazne ochránilo pred rozvojom závažnejšej poruchy. Syndróm týranej osoby sa u nej podľa znalkyne nepotvrdil. Čo sa týka nejakých provokácii, tak dá sa predpokladať, že dochádzalo medzi menovanou a obžalovaným k mnohým hádkam, ale ako uviedla, postupne sa snažila konfliktom vyhýbať. K týmto záverom znalkyňa dospela objektívnym testovým vyšetrením pamäťových schopností a osobnosti, metódou ZP, ROR a W-memory. Znalkyňa uviedla, že výbušnosť sa u svedkyne - poškodenej môže prejaviť vo výrazne emocionálne podfarbených situáciách. Svedkyňa - poškodená má podľa zistenia znalkyne dobré intelektové schopnosti. Je plne orientovaná v realite a jej správanie je účelné, čiže nekoná bez rozmyslu. Dokáže si veci premyslieť, zorganizovať. K pohnútke správania voči obžalovanému sa znalkyňa nedovolila vyjadrovať. Svedkyňa - poškodená sama pri znaleckom vyšetrení priznala, že spočiatku sa s obžalovaným hádali. Teda nepoprela svoj podiel na vyhrotení tej situácie počas hádky. Ale podľa znalkyne uviedla aj to, že neskôr sa nejakým konfrontáciám v zmysle hádky snažila vyhýbať, pretože začalo dochádzať aj k fyzickým útokom zo strany obžalovaného voči nej. Znalkyňa u nej nezistila také osobnostné charakteristiky, ktoré by ju nejako viedli k nerozumenému provokovaniu, jej pud sebazáchovy je plne zachovaný, čiže znalkyňa nenašla žiadnu charakteristiku, ktorá by svedčila o tom, že by potrebovala sama vyvolávať alebo spôsobovať konflikty. V čase vyšetrenia znalkyňa nezistila vo vzťahu k obžalovanému takú mieru nenávisti, ktorá by viedla svedkyňu - poškodenú k nejakej pomste. U svedkyne - poškodenej znalkyňa nezistila, že by agresívne prejavy brala na ľahkú váhu a ako uviedla, svedkyňa poškodená ich prežíva formou úzkosti, čiže ak sama zareaguje agresívne a pod tú agresivitu možno zahrnúť jednak verbálnu agresivitu, ale aj to keď človek dá napr. dieťaťu po zadku, tak ona tieto agresívne svoje prejavy prežíva, vyvoláva to v nej úzkosť a výčitky. Čiže nie je človek, ktorému vlastná agresivita prináša radosť. Spolužitie s obžalovaným na osobnostné charakteristiky svedkyne - poškodenej nemá podľa znalkyne zásadný vplyv, jej pohľad a vnímanie sveta sa formoval v podstate od detstva a súvisel jednak s výchovou a jednak s osobnostnými preferenciami. Čo sa týka subjektívneho pohľadu na svet, každý človek pokiaľ sa teda nejedná o ľudí s poruchami typu autizmu, sú vo svojom vnímaní subjektívni, pretože úplne objektívny pohľad na svet dokáže mať len človek, ktorý má výraznú poruchu emotivity. Subjektivita u svedkyne - poškodenej nebola mimo normy.

Súd odmietol návrh obhajcu obžalovaného na výsluchu lekára svedkyne - poškodenej a na oboznámenie sa s jej zdravotnou dokumentáciou, nakoľko svedkyňa - poškodená výslovne na hlavnom pojednávaní uviedla, že nezbavuje svojho lekára zákonom stanovenej povinnosti mlčanlivosti a nesúhlasí so sprístupnením svojej zdravotnej dokumentácie. Navyše, ako vo svojej výpovedi uviedla, so zraneniami u lekára nebola, teda oboznámenie jej zdravotného stavu by presahovala rámec potrieb dokazovania v tejto veci a neprimerane by zasiahlo do súkromia svedkyne - poškodenej. Jej prípadné zranenie nie sú uvedené v skutku obžaloby a neboli ani predmetom jeho právnej kvalifikácie.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01.03.2019 súd oboznámil obsahy písomných znaleckých posudkov, ktoré vypracovali znalci z odvetvia psychiatrie MUDr. Ladislav Lauko a MUDr. Andrea Remecká (č. 51/2015) a z odboru Psychológie PhDr. Ľubica Onderušová (č. 16/2015), kde z obsahu písomných znaleckých posudkov vyplynuli závery, ktoré boli znalcami opísané v ich výpovediach na hlavnom pojednávaní.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil zápisnicu o trestnom oznámení svedkyne - poškodenej, ktoré podala dňa 07.04.2015 a v ktorom uviedla, že obžalovaný začal od roku 2010 pravidelne požívať alkoholické nápoje a začal jej denno - denne nadávať, že je kurva, že chodí po baroch, podozrieval ju z nevery a jeden týždeň v mesiaci ju fyzicky napádal kvôli maličkostiam a to tak, že jej dal facku alebo ju udieral do hlavy a dával si pozor, aby nemala modriny. Na ošetrenie u lekára nebola, lebo sa bála, že by sa to obžalovaný dozvedel a napadol by ju horšie. Naposledy ju napadol dňa 05.01.2015, kedy od neho odišla k svojej mame do vedľajšieho bytu ich rodinného domu. Dňa 06.01.2015 jej obžalovaný zavolal, že sa ide zabiť a keďže ostal sám a neotváral dvere, zavolala políciu a následne bol obžalovaný prevezený na psychiatriu do Levoče, kde bol asi jeden týždeň. Po návrate bol kľudný, ale keď sa dozvedel, že s ním nechce zostať, znova začal piť. Keď jej obžalovaný dňa 03.04.2015 volal, povedal jej, že keď sa dozvie, že ich rozviedli, tak zabije najprv ju a potom seba, že nemá čo stratiť. Ako svedkyňa - poškodená uviedla, má z obžalovaného strach, lebo je psychický labilný a má psychickú poruchu ako emočne nestabilná osobnosť. Veľmi sa ho bojí a je presvedčená, že by jej mohol ublížiť.

Zo záznamu o dychovej skúške vyplýva, že dňa 07.04.2015 o 18:55 hod. bola u obžalovaného dychovou skúškou zistená prítomnosť alkoholu v dychu 0,53 mg/l vydychovaného vzduchu. Dňa 08.04.2015 o 08:04 hod. už u obžalovaného nebola prítomnosť alkoholu zistená.

Obžalovaný je z Ústavu na výkon väzby v Prešove hodnotený pozitívne, správa sa slušne a disciplinovane, pokyny plní a režim dňa dodržiava. K príslušníkom a zamestnancom ústavu sa správa slušne. Dňa 11.05.2015 bol pre výkon väzby zaradený do oddielu so zmierneným režimom. Disciplinárne odmenený a ani potrestaný nebol. Zo zamestnania je hodnotený pozitívne, ako nekonfliktný, schopný pracovať v kolektíve, bez výhrad zamestnávateľa k jeho osobným vlastnostiam a morálke. Z miesta bydliska je Obcou Veľká Lomnica hodnotený všeobecne údajmi evidenčného charakteru, pričom jeho správanie nebolo prerokúvané komisiou verejného poriadku. Z lustrácie registra priestupkov vyplýva, že obžalovaný bol dňa 24.11.2014 priestupkovo postihnutý za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, kedy dňa 24.11.2014 v čase okolo 19:20 hod. v Obci Z. L., G. F. Ž. Č.. XXX/XX, vulgárne nadával a fyzicky napadol svoju manželku Q. A., a to tak, že ju rukou udrel po hlave, čo ona považuje za hrubé správanie voči nej, pričom jej nespôsobil zranenia, ktoré by si vyžadovali lekárske ošetrenie. Za tento priestupok mu bola uložená pokuta vo výške 20,- Eur. Z kalendára predloženého obhajcom vyplýva, že dňa 03.04.2015 bol Veľký piatok.

Z aktuálneho odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ štyrikrát súdne trestaný, naposledy rozsudkom v trestnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 7T 154/2017 zo dňa 15.08.2018. Vo všetkých prípadoch mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody, pričom v prípade prvých troch odsúdení sa v skúšobnej dobe osvedčil. Zo spisu tunajšieho súdu vedeného pod sp. zn. 0T 68/2013 vyplýva, že dňa 24.09.2013 bola na obžalovaného podaná obžaloba pre skutok, ktoré sa dopustil dňa 23.09.2013 a ktorý prokurátor právne kvalifikoval ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 Trestného zákona. Trestným rozkazom zo dňa 25.09.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť v rovnaký deň bol obžalovaný uznaný vinným z uvedeného prečinu a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov. Zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu troch rokov. Z úradného záznamu zo dňa 16.01.2018 vyplýva, že obžalovaný sa v skúšobnej bode podmienečného odsúdenia podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona osvedčil. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7T 154/2017 súd zistil, že dňa 19.10.2017 bola na obžalovaného B. A. podaná obžaloba pre skutok, ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 07.04.2017 v čase okolo 16:00 hod. z miesta svojho trvalého bydliska vo Z. L., F.. B. XXX/XX, U. C. telefonicky kontaktoval svoju bývalú manželku Q. Z. z telefónneho čísla XXXX XXX XXX, kde jej počas telefonátu vravel, že ju zabije, na čo sa Q. Z. zľakla a zložila telefón, následne ju obžalovaný opätovne telefonicky kontaktoval, počas druhého telefonátu jej vravel, že ju zničí, že skončí tak ako on, že nemá prečo žiť, pričom tieto vyhrážky vzbudili u Andrei Vilkovej strach o jej život a jej zdravie, keďže už v minulosti sa jej mal vyhrážať a napadnúť ju. Tento skutok prokurátor právne kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Rozsudkom zo dňa 15.08.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.08.2018 bol obžalovaný uznaný za vinného zo žalovaného skutku a pri jeho nezmenenej právnej kvalifikácii mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 24 mesiacov.

Súd vykonal dokazovanie vyššie uvedenými dôkazmi, ktoré navrhli strany trestného konania a ktoré sám považuje za postačujúce na rozhodnutie v tejto trestnej veci formou rozsudku. Všetky uvedené dôkazy a informácie z nich získané súd vyhodnotil samostatne avšak zároveň aj v ich vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že skutok, ktorý je uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku sa stal, má znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a tento skutok spáchal obžalovaný.

Súd hodnotil predovšetkým výpoveď obžalovaného B. A. v kontexte výpovede svedkyne - poškodenej Q. Z. a zistil, že hoci obžalovaný podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu poprel, predsa len pripustil určité konanie smerujúce voči svedkyni - poškodenej, ktorá ho opísala vo svojej svedeckej výpovedi. Obžalovaný sám vo svojej výpovedi pripustil, že sa spolu so svedkyňou - poškodenou hádali a že pri hádkach padali vulgárne slová, kedy aj on svedkyni - poškodenej vulgárne vynadal a tiež použil vyhrážku, že ju zabije. Súd v tomto prípade nemá ambíciu posudzovať mieru a charakter manželských nezhôd, ktoré posúdil v konaní o rozvod manželstva tým, že ich manželstvo rozviedol, ale aj isté manželské nezhody môžu mať, a v tomto prípade mali, trestno - právne následky v podobe vzniku trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného za spáchanie trestného činu. Použitie výrazu „zabijem ťa“ napĺňa trestnoprávny rozmer nebezpečného vyhrážania len vtedy, ak je táto vyhrážka vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu a osobu voči ktorej smeruje (svedkyňa - poškodená) spôsobilá u nej vyvolať obavu o svoj život alebo zdravie. Ako obžalovaný vo svojej výpovedi sám uviedol, vyhrážal sa svedkyni - poškodenej, že sa sám zabije a bol hospitalizovaný na psychiatrii, čo v súvislosti s jeho predchádzajúcim agresívnym konaním voči nej mohlo u svedkyne - poškodenej navodiť dojem, že tieto svoje vyhrážky myslí vážne. Teda už samotná výpoveď obžalovaného poskytuje sama o sebe určitý obraz jeho správania, ktorý potom dokresľuje výpoveď nielen svedkyne - poškodenej, ale aj jej matky M. Z. a jej brata P. Z., teda osôb, ktoré s obžalovaným a svedkyňou - poškodenou žili v spoločnej domácnosti a ktorým sa svedkyňa - poškodená zdôverovala, hoci samy počuli a videli dôsledky konfliktného správania sa obžalovaného voči svojej vtedajšej manželke. Sám obžalovaný pripustil, že pil alkohol pomerne často, aj keď poprel agresívne prejavy správania sa pod jeho vplyvom.

Hoci svedkyňa - poškodená vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní konkrétne dátumy už nevedela vzhľadom na odstup času uviesť, jej výpoveď poskytuje komplexný obraz nielen o vzájomných vzťahoch medzi obžalovaným a ňou ale aj o agresívnych prejavoch obžalovaného voči jej osobe. Svedkyňa - poškodená jednoznačne a v súlade s tým, ako vypovedala v prípravnom konaní uviedla, že obžalovaný sa voči nej správal agresívne, nadával jej, bil ju po hlave a to od vtedy, keď ich staršia dcéra mala rok (od roku 2010), pričom toto jeho správanie sa opakovalo často. Následky konania obžalovaného v podobe modrín videli aj svedkovia M. Z. a P. Z.. Samotné fyzické útoky nie sú v tomto prípade trestné, pretože nedosiahli stupeň, ktorý by umožňoval kvalifikovať konanie obžalovaného v tomto smere ako niektorý z trestných činov (napr. ublíženia na zdraví, týranie blízkej osoby a zverenej osoby), ale tieto verbálne a fyzické prejavy jeho správania voči svedkyni - poškodenej, ktoré mali podľa svedkyne - poškodenej a svedkov Márie Vilkovej a Rolanda Vilka dlhodobý charakter vyústili do situácie, kedy svedkyňa - poškodená vyhrážky obžalovaného, že ju zabije, že podpáli dom začala subjektívne pociťovať ako vážne ohrozenie svojej osoby presne, ako to opísala vo svojom trestnom oznámení. Strach u nej vzbudilo aj správanie sa obžalovaného, ktorý deklaroval suicidiálne úmysly a pre ktoré bol aj hospitalizovaný na psychiatrii. V obavách ju utvrdila aj skutočnosť, že si obžalovaný na internete zháňal zbraň. Ako uviedla, pri vyhrážke, že podpáli dom hľadal obžalovaný bandasku s benzínom, kopal jej do volantu auta počas vedenia motorového vozidla, ukazoval jej gestom, kedy si prešiel rukou pod krkom, že ju podreže, čoho svedkom bola aj jej mama M. Z.. Teda súd neuveril výpovedi obžalovaného, že dal svedkyni - poškodenej facku iba raz a hoci mu mohol veriť, že vyhrážky smrťou nemyslel vážne, to si však objektívne nemohla za týchto okolností myslieť aj svedkyňa - poškodená. Pokiaľ sa jedná o neverbálnu formu vyhrážania sa gestom, ktoré všeobecne znamená podrezanie krku, súd uvádza, že aj neverbálna forma vyhrážok je možná, aj keď samozrejme za rovnakých podmienok jej spôsobilosti vyvolať vážnu obavu o život alebo zdravie (rovnako, ak by páchateľ ukázal pištoľ pod kabátom a podobne).

To, že výpoveď svedkyne - poškodenej predstavuje pravdivý a ucelený obraz o konaní obžalovaného voči nej dosvedčuje aj výpoveď jej matky M. Z. z prípravného konania, ktorá jednoznačne potvrdila existenciu hádok, bola svedkom toho, ako obžalovaný zbil svedkyňu - poškodenú, ako mala svedkyňa

- poškodená na tele modriny, vyhrážok, že obžalovaného pochovajú a svedkyňa - poškodená pôjde s ním a tiež videla, ako obžalovaný ukazoval svedkyni - poškodenej gestom ruky, že ju podreže. Nadávky uviedol vo svojej výpovedi aj P. Z., ktorému sa neskôr svedkyňa - poškodená zdôverila, že ju obžalovaný bije a že sa jej vyhráža. Agresívne sklony správania sa obžalovaného voči svedkyni - poškodenej sú potvrdzované aj jeho priestupkovým postihom za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, kedy mal obžalovaný udierať svedkyňu - poškodenú do hlavy. Súd zdôrazňuje, že za vyhrážky zabitím adresované svedkyni - poškodenej telefonicky bol obžalovaný v konaní vedenom pod sp. zn. 7T 154/2017 právoplatne odsúdený, a to v čase, kedy už bola podaná obžaloba v tejto trestnej veci a kedy si obžalovaným ktorý bol 12 mesiacov vo väzbe mal uvedomovať následky svojho konania, čo ho však zjavne neodradilo od spáchania druhovo rovnakého trestného činu voči svedkyni - poškodenej.

Pochopiteľne, súd musí brať nutne do úvahy aj možnosť, že by si svedkyňa - poškodená uvedené skutočnosti vymyslela a tiež tendenčnosť výpovedí jej matky a brata vzhľadom na ich blízke príbuzenstvo. Tu súd konštatuje, že výpoveď svedkyne - poškodenej na hlavnom pojednávaní bola z hľadiska faktografického ako aj z hľadiska popisu udalostí komplexná. Zároveň súd poukazuje na výpoveď znalkyne PhDr. Onderušovej, ktorá svedkyňu - poškodená definovala ako osobnosť s priemernými pamäťovými schopnosťami, ktorá nemá tendenciu skresľovať prežité udalosti. Je síce náladová ku sklonom k výbušnosti, ale má dobré sebaovládanie a svoje emócie dokáže regulovať. Ako znalkyňa uviedla, svedkyňa - poškodená je schopná podať objektívnu výpoveď bez závažných skreslení. Má dobré intelektové schopnosti a nekoná bez rozmyslu. Dokáže si veci premyslieť a zorganizovať. Neboli u nej zistené tendencie k patologickému vymýšľaniu. Tieto osobnostné charakteristiky svedkyne

- poškodenej posudzované zo psychologického hľadiska potvrdzujú v kontexte vyššie uvedeného záver súdu o tom, že jej výpoveď je pravdivá a možno ju použiť ako dôkaz určujúci správanie sa obžalovaného, ktoré je zachytané v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku.

Pokiaľ sa jedná o výpovede svedkov A. a Š., tí navštevovali rodinu A., resp. sa s nimi trestávali iba sporadicky a je teda možné, že nemuseli byť svedkami konfliktov medzi obžalovaným a svedkyňou

- poškodenou, ktoré by vyústilo do verbálnych a neverbálnych vyhrážok. Tie sa podľa svedkyne - poškodenej odohrávali iba, keď boli s obžalovaným sami a nemožno predpokladať, že by svedkyňa - poškodená mala tendenciu sa zdôverovať so správaním sa obžalovaného susedom. U svedkyne Q. A. je zrejmá pochopiteľná snaha svojou výpoveďou pomôcť obžalovanému v jeho postavení. Na jednej strane táto svedkyňa uvádza, že to bolo ideálne manželstvo, na druhej strane pripúšťala problémy a následný rozvod. Tiež pripustila, že sa jej svedkyňa - poškodená počas jej návštev zdôverila s tým, že ju obžalovaný bije a že sa jej vyhráža smrťou, ale ako uviedla, mohla a nemusela to byť pravda. V tej istej svojej výpovedi na jej začiatku uviedla, že o nijakých útokoch a vyhrážkach nepočula. Uvedená svedkyňa si už v priebehu svojej výpovede odporovala vo svojich tvrdeniach a uvádzala dojmy. Svedkyňa L. Z., ktorá žila v dome dva roky tiež neopisuje žiadne správanie obžalovaného, ktoré je opisované svedkyňou

- poškodenou, ale ako uviedla, do obžalovaného a svedkyne - poškodenej sa nestarali a chceli žiť svojím životom.

Všetky takto získané dôkazy, najmä výpoveď svedkyne - poškodenej na hlavnom pojednávaní v kontexte jej trestného oznámenia, výpoveď M. Z. z prípravného konania a P. Z. na hlavnom pojednávaní umožňujú súdu, aby bez akýchkoľvek pochybnosti uznal obžalovaného za vinného zo skutku, ktorý je uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku a ktorý modifikoval oproti skutku obžaloby tak, ako to vyplynulo zo zistených skutkových okolností v procese dokazovania. Predovšetkým nebolo preukázané, že by vyhrážky boli raz týždenne na báze niekoľkých rokov, avšak, ako to uviedla svedkyňa - poškodená boli časté a opakované. Súd tiež z výpovede svedkyne - poškodenej ustálil posledný útok na ňu dňom 05.01.2015 a nakoľko svedkyňa - poškodená nevedela o žiadnych útokoch dňa 03.04.2015, tento deň zo skutku vypustil. Preto súd uznal obžalovaného za vinného zo skutku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom obžalovaný sa svojím konaním vyhrážal inému smrťou takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu a spáchal taký čin na chránenej osobe - blízkej osobe, ktorá predstavuje jeho manželku. Obžalovaný tak svojím konaním naplnil všetky znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona. Z hľadiska subjektívnej stránky obžalovaný konal vo forme priameho úmyslu, pretože spôsobom uvedeným v Trestnom zákone chcel porušiť záujem chránený týmto Trestným zákonom, ktorým je ochrana jednotlivcov pred niektorými závažnými vyhrážkami /§ 15 písm. a) Trestného zákona/.

Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V prospech obžalovaného B. A. nesvedčí ani jedna z poľahčujúcich okolností v zmysle § 36 Trestného zákona. Súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť, a to, že obžalovaný spáchal viac trestných činov /§ 37 písm. h) Trestného zákona/ a to v súvislosti s ukladaním súhrnného trestu k trestu uloženému v konaní vedenom pod sp. zn. 7T 154/2017. Preto súd pri prevažujúcom pomere priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi okolnosťami v pomere 1:0, v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby upravenej v Trestnom zákone pre prečin nebezpečného vyhrážania v zmysle § 360 ods. 2 Trestného zákona v rozmedzí od 6 mesiacov až 3 rokov o jednu tretinu a pri ukladaní trestu vychádzal zo sadzby trestu odňatia slobody od 16 mesiacov až do 3 rokov.

Súd zohľadnil osobu obžalovaného, ktorý bol v minulosti súdne trestaný, avšak uvedené odsúdenia boli zahladené a tiež bol priestupkovo postihnutý, čím nie je podľa presvedčenia súdu aj vzhľadom na absenciu priznania alebo inej poľahčujúcej okolnosti vytvorený priestor na ukladanie trestu na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby. Na strane druhej súd reflektuje na skutočnosť, že obžalovaný bol v minulosti odsúdený za druhovo odlišnú trestnú činnosť a v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia sa osvedčil, pričom konanie voči svedkyni - poškodenej prejednávané v tejto trestnej veci bolo ovplyvňované ich vzájomnými zlými manželskými vzťahmi, čo zvyšovalo psychické nároky aj na samotného obžalovaného. Aj táto okolnosť viedla súd k tomu, že obžalovanému uložil trestu odňatia slobody v trvaní 22 mesiacov, ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov, pričom tak výmera trestu ako aj pomerne dlhá skúšobná doba zohľadňuje skutočnosť, že obžalovaný sa opakovane dopúšťal trestnej činnosti a teda je potrebné jeho správanie sledovať až po dobu 4 rokov. Na strane druhej súd nevidel priestor na uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody a to aj vzhľadom na tú skutočnosť, že obžalovaný je zamestnaný a už nie je v styku so svedkyňou - poškodenou. Zároveň za splnenia podmienok v zmysle § 42 ods. 1 Trestného zákona uložil obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody vo vzťahu k rozsudku v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 7T 154/2017, pričom súd zdôrazňuje, že uložený trest odňatia slobody nemôže byť miernejší, ako v rozsudku v konaní sp. zn. 7T 154/2017, pričom týmto rozsudkom výrok o treste z predchádzajúceho rozsudku zrušil.

Vzhľadom na závery znaleckého posudku znalkyne MUDr. Andrei Remeckej a MUDr. Ladislava Lauka, ktorí u obžalovaného zistili syndróm závislosti na alkohole v III. štádiu podľa Jellineka, súd v súlade s ich odporúčaním uložil obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Obžalovaný sám pripustil požívanie alkoholických nápojov, ktorých nadmerné užívanie potvrdzovala aj svedkyňa

- poškodená, a ktoré podľa zistení súdu potencovali agresívne prejavy jeho správania. Aj v prípade odsúdení v konaniach na tunajšom súde pod sp. zn. 1T 113/2012 a 0T 68/2013 bol vzhľadom na druh trestnej činnosti (prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona) zistený podiel alkoholu na páchaní tejto trestnej činnosti. Uloženie tejto formy ochranného liečenia bude mať podľa presvedčenia súdu pozitívny preventívny účinok na obžalovaného z hľadiska zníženia rizika jeho kriminogénneho správania zapríčineného alkoholom.

Nakoľko si poškodená Q. Z. náhradu škody neuplatnila, súd o škode nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Kežmarok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.