Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-3T/2/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Slavomíra Cimermana a prísediacich Zoltána Hlinicu a Ing. Tibora Čierneho na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04. marca 2019, takto

rozhodol:

Obžalovaný P. Š. X. T. E. L. H. Ň., nar. XX. XX. XXXX v F., trvale bytom V. A., R.. Q. X, prechodne bytom V. A., R.. B.. Z. XX, občan SR,

j e v i n n ý , ž e

- dňa 03. 03. 2014 v čase okolo 18.00 h v k. ú. Mesta Veľký Krtíš v záhradkárskej osade Priemstav X preskočil kovovú bránu a vnikol na riadne oplotený pozemok záhradnej chatky, súpisného čísla XXXX, prispôsobenej na bývanie, kde nájdenou sekerou na terase chatky rozbil sklenenú výplň dverí o rozmere 103x220 cm, cez vzniknutý otvor vnikol do chatky, kde zo vstupnej haly odcudzil LCD televízor zn. Panasonic Viera čiernej farby, uhlopriečky 82cm, model TX-L32C2EA, výrobného čísla NN-0621430, zakúpeného v roku 2012, ktorý vyniesol von z chatky a odniesol do mesta Veľký Krtíš, kde ho odložil na ul. Č. T., čím vlastníkovi televízora B.. V. X., bytom Z. XXXX/XX, V. A., spôsobil odcudzením televízora škodu 500 € a rozbitím sklenenej výplne spôsobil škodu vlastníčke chaty X.. P. A., B. Z. V. XX, škodu vo výške 323,60 €,

t e d a

- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - vlámaním,

- neoprávnene vnikol od obydlia iného,

- poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu

č í m s p á ch a l

- zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák. s použitím § 138 písm. e) Tr. zák., -prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák., -prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák.

a za to sa odsudzuje

podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 51 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň sa ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. sa obžalovanému ustanovuje skúšobná doba na 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 2, 4 písm. j) Tr. zák. sa obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Spolu s uložením súhrnného trestu sa podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušuje výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 10T/40/2017-137 z 12. 01. 2018, právoplatný 20. 03. 2018, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. a za prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. a za to odsúdený podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 3 (troch) rokov ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa právny nástupca poškodeného T. F., Z.. XX. XX. XXXX, K. B. Q. X. XXX - Komunálna poisťovňa, a. s., Štefániková 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545 s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Okresný prokurátor vo Veľkom Krtíši podal dňa 07. 01. 2019 na obvineného P. Š., Z.. XX. XX. XXXX obžalobu, ktorou ho viní, že skutkom vymedzeným v nej sa dopustil zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, 4 písm. b) Tr. zák. s použitím § 138 písm. e) Tr. zák. prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. a prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák..

Na hlavnom pojednávaní zotrval na skutkovom vymedzení obžaloby a jej právnej kvalifikácii. V záverečnej reči uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je to uvedené v obžalobe a k spáchaniu skutku sa priznal v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní. Namietanou z hľadiska kvalifikácie je otázka, či išlo o obydlie, a či porušovanie domovej slobody možné aplikovať aj na vlámanie do chatky ako obžalovaný učinil. Zo súdnej praxe je zrejmé, že chatka prispôsobená na bývanie predstavuje obydlie. Preto navrhol obžalovaného uznať vinným a uložiť mu súhrnný trest vzhľadom k odsúdeniu v inej trestnej veci 10T 40/2017 Okresným súdom Veľký Krtíš. Pre naplnenie potreby individuálnej a generálnej prevencie mu navrhol uložiť trest odňatia slobody vo výmere troch rokov s probačným dohľadom a skúšobnou dobou zodpovedajúcou minimálne výmere uloženého trestu. V rámci skúšobnej doby navrhol mu uložiť povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní 04. 03. 2019 učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por., t. j. cíti sa nevinný. Pri výsluchu uviedol, že zotrváva na svojej výpovedi, ktorú podal do zápisnice o výsluchu obvineného na polícii dňa 19. 11. 2018. To čo sa uvádza v obžalobe je pravdou, skutok sa stal tak, ako je opísaný. Súhlas na vstup do tohto domu od majiteľa nemal. Nevedel komu tento objekt vlastnícky patrí. Objekt vyzeral ako chata. Konanie, ktorého sa dopustil ho mrzí a úprimne to ľutuje. Televízor bol poškodenému vrátený a ostatnú škodu, ktorá majiteľovi vznikla mu dobrovoľne nahradí.

V záverečnej reči sa pripojil k návrhu prokurátora. Právo posledného slova nevyužil. Obhajca sa stotožnil rovnako s návrhom prokurátora v záverečnej reči.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 168 ods. 1 Tr. por., ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky treba odôvodniť aj tieto výroky.

Na hlavnom pojednávaní 04. 03. 2019 súd vykonal všetky dôkazy, ktoré navrhla obžaloba, a keďže obhajoba návrhy na vykonanie dokazovanie nemala a súd mal za to, že po prečítaní výpovedí svedkov podľa § 263 ods. 1 Tr. por. B.. V.. X., K.. X., P.. V., F.. Ď. T. F. a listín podľa § 269 Tr. por. je možné rozhodnúť o vine obžalovaného, a samotne strany ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemali, bolo vyhlásené uznesením dokazovanie za skončené.

Podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 212 ods. 4 písm. b) Tr. zák., odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 194 ods. 1 Tr. zák., kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., kto zničí, poškodí alebo urobí neupotrebiteľnou cudziu vec a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák., nakoľko ako trestne zodpovedná fyzická osoba si prisvojil cudziu vec malej hodnoty tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - vlámaním podľa § 138 písm. e) Tr. zák.. Tak isto neoprávnene vznikol do obydlia iného a úmyselne poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu, čím sa dopustil zároveň prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. a prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák..

Trestný čin krádeže patrí medzi trestné činy proti majetku. Objektom trestného činu krádeže je nielen vlastníctvo veci, ale aj jej držanie. Pri základnej skutkovej podstate (§ 212 ods. 1 Tr. zák.) spočíva objektívna stránka v prisvojení si cudzej veci jej zmocnením sa a spôsobením malej škody. Ustanovenie § 212 ods. 4 písm. b) Tr. zák. obsahuje ako osobitný kvalifikačný pojem závažnejší spôsob konania, ktorým sa podľa § 138 písm. e) Tr. zák. rozumie spáchanie trestného činu vlámaním. Spáchanie trestného činu krádeže vlámaním síce nie je zákonným znakom základnej skutkovej podstaty podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., avšak je zákonným znakom základnej skutkovej podstaty podľa § 212 ods. 2 Tr. zák.. Tu vzniká otázka či je vôbec možné spáchanie trestného činu krádeže vlámaním právne posudzovať aj podľa § 212 ods. 4 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák.. Najvyšší súd SR vo svojom stanovisku sp. zn. Tpj/78/2011 z 12. 12. 2011 publikovanom pod č. 116 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 6/2012 vyslovil, že ak si páchateľ prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu a súčasne spácha čin vlámaním, naplní zákonné znaky zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák. pri použití § 138 písm. e) Tr. zák.. Takéto posúdenie činu jeho podradením pod kvalifikovanú skutkovú podstatu je v pomere špeciality ku kvalifikácii skutku podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák., ktorá sa použije len vtedy, ak páchateľ krádežou vlámaním nespôsobí ani malú škodu (§ 125 ods. 1 Tr. zák.). Obžalovaný si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu súčasne so spáchaním činu vlámaním. Obžalovaný to nepoprel. Obžalovaného usvedčujú zo spáchania činu aj výpovede svedkov, ktoré súd na hlavnom pojednávaní 04. 03. 2019 prečítal. Sú to najmä výpovede svedkov X., V. T. Ď.. U obžalovaného bola zaistená odcudzená vec LCD televízor, ktorý dobrovoľne vydal policajtom, čo ho len usvedčuje z protiprávneho konania ku ktorému sa aj v plnej miere priznal.

Obžalovaný sa vlámal do objektu - murovanej chatky, čím naplnil znaky aj trestných činov porušovania domovej slobody a poškodzovania cudzej veci.

Objektom trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 194 Tr. zák. je domová sloboda, ktorá požíva ochranu aj v zmysle článku 21 Ústavy SR, keď obydlie každého človeka je nedotknuteľné a nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva. Obžalovaný sám uviedol, že súhlas na vstup do objektu od takejto osoby nemal a vôbec nevedel komu objekt patrí. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva buď v konaní páchateľa, ktorý neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo v zotrvaní v obydlí iného. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie.

Objektom trestného činu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 Tr. zák. je vlastnícke právo, ako aj právo oprávneného držiteľa. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v tom, že páchateľ zničí, poškodí, alebo urobí neupotrebiteľnou cudziu vec a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu. Podľa § 125 ods. 1 Tr. zák. škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266,- Eur, avšak nie vyššia ako suma 2.659,- Eur. Protiprávnym konaním bola spôsobená škoda v celkovej výške 823,60 Eur, teda výškou sa jedná o škodu malú. Subjektívna stránka tohto trestného činu predpokladá úmyselné zavinenie.

Obžalovaný konal úmyselne v snahe vniknúť do chaty a odcudziť odtiaľ veci.

Súd vyhodnotením všetkých dôkazov dospel presvedčivo k záveru, že obžaloba bola podaná dôvodne, keďže obžalovaný úmyselným konaním naplnil znaky trestných činov kvalifikovaných v obžalobe. Z uvedeného dôvodu súd obžalovaného uznal vinným podľa obžaloby.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Keďže sa obžalovaný dopustil trestnej činnosti v prejednávanej veci skôr než bol vyhlásený odcudzujúci rozsudok v inej jeho veci 10T/40/2017 Okresným súdom Veľký Krtíš, bol mu za túto zbiehajúcu sa trestnú činnosť uložený súhrnný trest odňatia slobody. Trest mu bol ukladaný pri zohľadnení jednej poľahčujúcej okolnosti (§ 36 písm. l) Tr. zák. t. j. priznal sa k spáchaniu trestného činu a úprimne oľutoval) a jednej priťažujúcej okolnosti (§ 37 písm. h) Tr. zák., t.j. spáchal viac trestných činov) a postupom podľa § 41 ods. 2 Tr. zák., keďže mu bol ukladaný úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami. Bol mu podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. uloženú súhrnný trest vo výmere tri roky. S jeho uložením mu bol obligatórne uložený probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe a ustanovená celková výmera skúšobnej doby na tri roky a šesť mesiacov. V rámci nej mu bola uložená povinnosť spočívajúca v príkaze zamestnať sa alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Keďže z vyjadrení poškodeného v prípravnom konaní vyplynulo, že škoda, ktorá bola na obydlí (chate) mu spôsobená, bola nahradená z titulu poistného plnenia a teda si náhradu škodu v adhéznom konaní neuplatňuje, bol poisťovateľ Komunálna poisťovňa, a. s., Štefániková 17, Bratislava, IČO: 31 595 545 ako právny nástupca poškodenej T. F., Z.. XX. XX. XXXX, K. B. Q. X. XXX podľa § 288 ods. 1 Tr. por s nárokom na náhradu škody ( regresným ) odkázaný na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku na Krajský súd v Banskej Bystrici prostredníctvom tunajšieho súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť, v prípade neprítomnosti takej osoby oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môžu podať:

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b)), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2); odvolanie proti výroku o vine § 257 ods. 5 nie je prípustné,

- príbuzný obžalovaného v priamom rade (súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel, druh - pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného) a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2),

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného, obhajca, pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2),

- orgán sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech i proti jeho vôli (§ 345 ods.1),

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c)), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1),

- zúčastnená osoba pri nesprávnom výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), resp. § 45 ods. 1).