Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-129-2009.pdf
PDF · 115.7 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-9C/129/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Dominikou Horváthovou v spore žalobcu: O., proti žalovanému: MAFRA Slovakia, a.s., IČO: 31 333 524, so sídlom Nobelova 34, Bratislava, práv. zast. : advokátska kancelária agner&partners, s.r.o., IČO: 36 722 758, so sídlom Špitálska 10, Bratislava, o ochranu osobnosti, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaný m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou dňa 19.02.2009 na Okresnom súde v Nitre sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného (pôvodné obchodné meno: ECOPRESS a.s.) na zaplatenie sumy 12.000,- eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy a náhrady trov konania. 2. Žalobu odôvodnil tým, že je fyzickou osobou nachádzajúcou sa vo výkone trestu odňatia slobody. Žalovaný je právnická osoba, ktorá je vydavateľom tlačového periodika Hospodárske noviny (ďalej len „HN“). Žalovaný dňa 18.01.2007 uverejnil v HN o žalobcovi správu, pričom tvrdil, že vylúpil zlatníctva v Novom meste nad Váhom a Šuranoch po názvom „Doživotie za vraždy a zlato“ a textom: „NITRA
- Doživotie v tretej nápravnovýchovnej skupine dostal XX-ročný Peter L. zo J., ktorého včera senát Krajského súdu v Nitre uznal za vinného z troch brutálnych vrážd a nedovoleného ozbrojovania. Dvomi obeťami boli predavači zlatníctiev v Novom Meste nad Váhom a Šuranoch, ktoré vylúpil v roku 2001 spolu so svojimi dvoma komplicmi.“ Žalobca poukázal na § 11 a 13 Občianskeho zákonníka, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a čl. 50 ods. 2 Ústavy SR, čl. 17 ods. 1 a 2 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, čl. 6 a 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, § 2 ods. 4 Trestného poriadku. Žalovaný zverejneným článkom porušil právo na prezumpciu neviny, nakoľko žalobcu prezentoval ako páchateľa trestného činu pred tým, ako bol za tieto trestné činy právoplatne odsúdený. Poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo veci Sunday Times vs. Spojené Kráľovstvo, Alfréd Worm vs. Rakúsko, Nešták vs. Slovensko. Žalovaný použil slovo „vylúpil“, čím nestranný čitateľ musel dospieť k jednoznačnému záveru, že sa žalobca skutočne takého konania dopustil a súčasne, že porušenie princípu prezumpcie neviny je spôsobilé ovplyvniť výsledky trestného konania. U žalobcu ide o nemajetkovú ujmu vzniknutú v osobnostnej sfére, a to stres, trauma, duševné a morálne utrpenie. Výšku odškodnenia odôvodňuje tým, že v čase vynesenia rozhodnutia vo veci Nešták vs. Slovensko, kde bolo priznané odškodnenie 6.000,- eur, bol iný kurz eura voči SKK a v žalobcovom prípade došlo k porušeniu práv verejných spôsobom. Žalobca tvrdí, že bol terčom týrania a útokov zo strany dozorcov vo väznici, iní väzni na neho pokrikovali a nadávali mu. Rodičia detí zakazovali hrať sa s deťmi žalobcu. Žalobcovi blízki sa stali terčom útokov, ohovárania a posmeškov zo strany okolia, pričom ich ujmu pociťuje žalobca ako vlastnú. Žalobca k žalobe nepredložil nijaké listiny a nežiadal vykonať žiadne dôkazy.
3. Dňa 30.03.2009 bol spis postúpený Okresnému súdu v Piešťanoch. 4. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním doručeným súdu dňa 30.08.2016 a uviedol, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, zverejnením správy žalovaný nezasiahol do práv žalobcu. Správa „Doživotie za vraždy a zlato“ je agentúrnou správou, ktorú vydala tlačová agentúra SITA Slovenská tlačová agentúra a.s., pričom zdroj správy bol v správe riadne označený. Obsahom správy je výlučne informácia o rozhodnutí orgánu súdnej moci, ktorá spadá do oblasti verejného záujmu, poukázal na nález ÚS SR sp. zn.: IV. ÚS 107/2010 a rozsudok ESĽP News Verlags GmbH & CoKG vs. Rakúsko. Predmetná správa neobsahuje žiadne hodnotiace úsudky alebo tvrdenia žalovaného, žalovaný v správe nezaujal žiadne stanovisko k vine žalobcu. V správe nebola uvedená totožnosť osoby, ktorej sa rozsudok týkal, priezvisko bolo anonymizované tak, že bola uvedená len iniciála priezviska. Ani prezumpcia neviny nemôže zabrániť tomu, aby verejnosť bola informovaná o trestnom vyšetrovaní a poukázal na rozsudok ESĽP vo veci Nölkenbockhoff proti Nemecku. Správa bola objektívna, korektná a nezavádzajúca, preto nemohla mať difamačnú povahu. Žalovaný navrhol pripojiť rozsudok Krajského súdu v Nitre, ktorým bol žalobca odsúdený za uvedené trestné činy a predložil kópiu z HN, kde je uverejnený predmetný článok. 5. Písomným podaním doručeným súdu dňa 11.10.2016 sa vyjadril žalobca a uviedol, že informačné prostriedky nesmú použiť výrazy ako: vrah, zlodej, spáchal, vykonal atď., lebo tieto výroky v sebe zahŕňajú konštatáciu viny. Osoba má právo na finančné odškodnenie už len samotným porušením prezumpcie neviny, bez ohľadu na to, či táto osoba trestný čin spáchala alebo nie. 6. Žalovaný reagoval písomným vyjadrením doručeným súdu dňa 21.11.2017 a uviedol, že ak žalobca tvrdí, že uvedenie informácie o obsahu súdneho rozhodnutia porušuje prezumpciu neviny, tak by to znamenalo, že aj samotné rozhodnutie, o obsahu ktorého sa informuje, je porušením prezumpcie neviny - takáto interpretácia je zjavne nesprávna. Čo sa týka žalobcom citovaného rozsudku Nešták vs. Slovensko, išlo o iný skutkový stav, nakoľko k zásahu malo dôjsť počas konania o vzatí do väzby, teda ešte pred rozhodnutím o samotnej vine. 7. Z Rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn.: 1T/1/2005 zo dňa 17.01.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.11.2007 (vo vzťahu k žalobcovi) vyplynulo, že žalobca ako obžalovaný bol uznaný vinným zo spáchania pokračovacieho trestného činy vraždy a trestného činu nedovoleného ozbrojovania a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody na doživotie v III. nápravnovýchovnej skupine. Z odôvodnenia vyplynulo aj to, že znalci z odvetvia psychiatrie konštatovali pri skúmaní duševného stavu žalobcu, že netrpel ani netrpí žiadnou duševnou chorobou, jeho dissociálna porucha osobnosti nemala vplyv na jeho rozpoznávacie ani ovládacie schopnosti, vrodená osobnostná anomália u neho nie je bežnými medicínskymi a psychiatrickými liečebnými metódami ovplyvniteľná. U žalobcu ide o presadzujúcu sa osobnosť, nie zvýraznene agresívnu, no výrazne egocentrickú, len povrchne sociálne konformnú, so snahou uplatniť sa, kontrolovať situáciu, citovo chladná, s plochšou, egocentrickou afektemotivitou, so stabilizovanou konfiguráciou antisociálnych rysov, absentuje prežívanie pocitov viny. Možnosť resocializácie hodnotil znalec ako výrazne sťaženú so značne neistotu prognózou, záver o značnej sťaženosti sa blíži koncu kontinua, alebo k hranici blížiacej sa nemožnosti nápravy. Trest mu bol uložený s prihliadnutím na jeho osobnostné črty zistené znaleckým dokazovaním, zrejmej neúcte k ľudskému životu, morálnej zvrhlosti a bezcitnosti, bezohľadnom sebectve, gradáciu páchania trestnej činnosti a reálnu recidívu páchania trestnej činnosti. 8. Z Uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 1To/12/2007 zo dňa 07.11.2007 vyplynulo, že odvolanie žalobcu sa zamieta. Z odôvodnenia je zrejmé, že odvolací súd mal za preukázané, že žalobca vo všetkých troch prípadoch vopred premysleným, plánovaným konaním, obzvlášť surovým spôsobom chladnokrvne, bezohľadne a bezcitne strelnou zbraňou zaútočil na životy troch nič netušiacich poškodených, ktorých výstrelmi pri jednotlivých skutkoch usmrtil. 9. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav veci: z kópie HN súd zistil, že predmetný článok bol uverejnený v HN tak, že na strane novín sa nachádzali viaceré články (pozn. 7 a viac), bol umiestnený vpravo a obsahoval titulok: „Doživotie za vraždy a zlato“ a text: „NITRA - Doživotie v tretej nápravnovýchovnej skupine dostal XX-ročný Peter L. zo J., ktorého včera senát Krajského súdu v Nitre uznal za vinného z troch brutálnych vrážd a nedovoleného ozbrojovania. Dvomi obeťami boli predavači zlatníctiev v Novom Meste nad Váhom a Šuranoch, ktoré vylúpil v roku 2001 spolu so svojimi dvoma komplicmi, XX- ročným Jaroslavom B. z Piešťan a XX-ročným Ľubošom A. zo Šale. Treťou obeťou je jeho 16-ročná priateľka C.., ktorú mal zabiť preto, lebo ho chcela udať za lúpeže. Výnimočne vysoký trest pre O.. odôvodnil senát tým, že vraždy spáchal obzvlášť surovým spôsobom a so zištným motívom. SITA“ (ďalej len ako „Článok“). 10. Z Potvrdenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby V Leopoldove (ďalej len „ÚVTOS a ÚVV“) zo dňa 17.12.2008 vyplýva, že žalobca je vo výkone trestu odňatia slobody od 01.09.2001 na doživotný trest odňatia slobody.
11. Podľa § 11 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. 12. Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. 13. Podľa § 13 ods. 2 OZ, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. 14. Podľa § 13 ods. 3 OZ, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. 15. Podľa čl. 26 ods. 1, 2, 4 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory, slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. 16. Podľa čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam. 17. Podľa čl. 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré stanovuje zákon, a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti alebo verejnej bezpečnosti, na predchádzanie nepokojom alebo zločinnosti, ochranu zdravia alebo morálky, ochranu povesti alebo práv iných, zabránenia úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci. 18. Z použitia pojmu občianska česť a zo skutočnosti, že zákon chráni osobnosť občana, vyplýva, že zákon chce poskytnúť občianskoprávnu ochranu iba v prípadoch závažnejšieho porušenia cti vo sfére občianskoprávnych vzťahov, ktoré predstavujú zásah do osobnosti občana. Tým je dostatočne vyjadrený zámer, že predmetom ochrany cti podľa týchto ustanovení nemôžu byť menej závažné verbálne alebo iné urážky, pričom ďalšou nevyhnutnou podmienkou tejto ochrany je, aby zásah do práva na ochranu osobnosti bol objektívne spôsobilý takú ujmu osobnosti občana privodiť. Občiansky zákonník poskytuje túto ochranu len proti takým konaniam, ktoré sa dotýkajú osobnosti občana tým, že znižujú jeho dôstojnosť, česť a vážnosť z hľadiska jeho vzťahu k spoluobčanom a ohrozujú jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Podmienkou občianskoprávnej ochrany cti je to, aby zásah bol objektívne spôsobilý ujmu osobnosti občana privodiť. 19. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k neoprávnenému zásahu, jednak to, že bol objektívne spôsobilý, aby z neho vznikla ujma na právach chránených ust. § 11 Občianskeho zákonníka. Obidva uvedené predpoklady musia byť splnené. Občianskoprávna ochrana sa poskytuje len proti takým neoprávneným zásahom, ktoré sa dotýkajú mravnej integrity občana tým, že môžu znížiť jeho dôstojnosť, česť a vážnosť z hľadiska jeho vzťahov k spoluobčanom a ohroziť jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Pritom nie je rozhodujúce akým spôsobom došlo k takémuto zásahu do mravnej integrity občana, pretože ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka chránia občana proti rozširovaniu nepravdivých údajov alebo znižujúcich tvrdení bez rozdielu, či k takýmto tvrdeniam došlo písomne, tlačou, rozhlasom, televíziou a pod. Neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie, ktoré zasahuje práva chránené ust. § 11 Občianskeho zákonníka. Bez významu je skutočnosť, či pôvodca zásahu si bol vedomý nepravdivosti svojho tvrdenia, alebo či išlo o nedbanlivé preberanie poznatkov a ich rozširovanie. 20. Difamujúce tvrdenie zasahujúce do práva na ochranu osobnosti je nutné posúdiť nielen podľa použitých výrazov a formulácií, ale aj celkového dojmu, ktorým pôsobí s prihliadnutím na všetky súvislosti a okolnosti, za ktorých k tvrdeniu došlo. Významné je, či celkové vyznenie určitej informácie zodpovedá pravde. (Rozsudok NS ČR, sp. zn.: 30Cdo 332/2007) 21. Pokiaľ médiá informujú o okolnostiach súvisiacich s trestnou činnosťou, treba mať na zreteli tiež princíp prezumpcie neviny, v dôsledku uplatnenia ktorého je o určitej fyzickej osobe ako o páchateľovi trestného činu prípustné informovať verejnosť až po právoplatnom odsudzujúcom rozsudku. (Uznesenie NS SR, sp. zn.: 3 Cdo 84/2011)
22. Ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva v súvislosti s aplikáciou článku 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý zaručuje slobodu prejavu, vrátane slobody zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky, konštatovala, že tlač zohráva významnú úlohu v demokratickej spoločnosti a hoci tlač nesmie prekročiť určité stanovené hranice, vrátane právna ochranu dobrého mena a povesti iných, jej úlohou je, v súlade s jej povinnosťami a zodpovednosťou prinášať primerané a spoľahlivé informácie a myšlienky k všetkým otázkam verejného záujmu. S funkciou tlače, ktorá spočíva v rozširovaní informácií, je spojené právo verejnosti tieto informácie prijímať. Predmetom ochrany podľa článku 10 Dohovoru sú však nielen informácie a myšlienky, ktoré sú prijímané kladne, priaznivo, či ľahostajne alebo sú považované za neútočné alebo neutrálne, ale aj tie, ktoré zraňujú, urážajú, útočia, šokujú, sú nepríjemné alebo rušia či znepokojujú. Okrem toho, novinárska sloboda zahŕňa aj možnosť použiť určitú mieru preháňania a provokácie, táto miera závisí od predmetu kritiky, pričom vo vzťahu k veciam verejného záujmu môže byť oveľa slobodnejšia. Článok 10 Dohovoru chráni nielen podstatu vyjadrených ideí a informácií, ale aj ich formu, v ktorej sú sprostredkované. Obmedzeniam slobody prejavu v oblasti všeobecného necháva článok 10 Dohovoru len malý priestor. Tlač, pokiaľ prispieva k verejnej diskusii o záležitostiach legitímneho záujmu, môže sa v rozumnej miere spoliehať na obsah oficiálnych správ bez toho, aby bola povinná vykonávať nezávislý prieskum alebo vlastné šetrenie o skutkových okolnostiach v nej uvedených. Tlač musí v demokratickej spoločnosti zohrávať dozornú úlohu a upozorňovať na možné problémy, nežiaduce javy a je pochopiteľné, že tlač sa snaží upútavať pozornosť čitateľov. Právo na slobodu prejavu však nie je absolútne, je totiž obmedzené tak, ako to predpokladá čl. 10 ods. 2 Dohovoru, čl. 26 ods. 4 Ústavy SR a § 11 a nasl. OZ. V prípade kolízie práva na slobodu prejavu s právom na ochranu osobnosti treba vychádzať z požiadavky vyváženosti a proporcionality pri ich uplatňovaní, teda aby jednému právu nebola daná bezdôvodne prednosť pred právom druhým. 23. Pre vznik zodpovednosti za neoprávnený zásah je potrebná existencia protiprávneho zásahu objektívne spôsobilého vyvolať ujmu, spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby v priamej príčinnej súvislosti, s ktorou došlo k neoprávnenému zásahu. Všetky podmienky musia byť splnené súčasne, aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého je právo fyzickej osoby domáhať sa ochrany a povinnosť subjektu zásahu, súdom uloženú povinnosť znášať. Neoprávnený zásah do osobnosti možno vyvolať uverejnením nepravdivých údajov, dotýkajúcich sa dobrého mena, cti, vážnosti, dôstojnosti, uverejnením síce pravdivých skutkových tvrdení, ktoré však majú osočujúcu povahu, a teda pôsobia difamačne, vyvolávajú znevažujúci dojem alebo v neposlednom rade aj uverejnením hodnotiacich úsudkov, pokiaľ sú neoprávnené, čím sa míňajú svojmu účelu. 24. Sloboda prejavu predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti, jednou zo základných podmienok jej rozvoja a sebarealizácie jednotlivca. Uplatňuje sa nielen vo vzťahu k informáciám a myšlienkam, ktoré sa prijímajú priaznivo, resp. sa považujú sa neurážlivé a neutrálne, ale aj k tým, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú štát alebo časť obyvateľstva. Keďže právo na slobodu prejavu a právo na ochranu osobnosti sú rovnako garantované ústavou aj dohovorom, riešenie konfliktu medzi týmito právami vyžaduje, aby súd s prihliadnutím na okolnosti prípadu zvážil význam proti sebe stojacich záujmov, a to, či jednému právu nebola bezdôvodne daná prednosť pred druhým. Súd musí vychádzať zo zásady proporcionality a rozhodnutie súdu musí byť vyvážené a do práva na slobodu prejavu zasahovať, len ak je to nevyhnutné. 25. S prihliadnutím už konštatovanú konkurenciu práva na slobodu prejavu a práva na ochranu osobnosti, bolo potrebné starostlivo zvážiť všetky okolnosti (tie, ktoré predchádzali uverejneniu Článku, v čase jeho uverejnenia a v čase po jeho uverejnení) tak, aby súd mohol dospieť záveru či došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostnej sféry žaloby, v akom rozsahu a tento zásah odôvodňuje priznanie zadosťučinenia žalobcovi. Pri zachovaní zásady proporcionality bolo potrebné položiť si aj nasledovné otázky: Kto bol zásahom do osobnostnej sféry dotknutý? Kto bol pôvodcom alebo zodpovedným subjektom za zásah do osobnostnej sféry? Čo bolo predmetom zásahu do osobnostnej sféry? Ako k zásahu došlo? Kedy k zásahu došlo? 26. V prvom rade sa súd zaoberal samotným Článkom. Periodikum, v ktorom bol Článok zverejnený, má nepochybne širokú publicitu. Žalobca v Článku nebol označený menom, z označenia O.. podľa názoru súdu nevyplýva, že by malo ísť práve o žalobcu, pričom osobitne súd zdôrazňuje skutočnosť, že Článok neobsahoval žiadne fotografie ani podobizne žalovaného. Samotná skutočnosť, že žalobca sám seba v Článku spoznal neznamená, že aj bežný a nezainteresovaný čitateľ bol schopný s istotou identifikovať, že ide práve o žalobcu. 27. Pokiaľ však ide o text Článku: „Doživotie v tretej nápravnovýchovnej skupine dostal XX-ročný O., ktorého včera senát Krajského súdu v Nitre uznal za vinného z troch brutálnych vrážd a nedovoleného ozbrojovania. ... Treťou obeťou je jeho 16-ročná priateľka C.., ktorú mal zabiť preto, lebo ho chcela udať
za lúpeže. Výnimočne vysoký trest pre O. odôvodnil senát tým, že vraždy spáchal obzvlášť surovým spôsobom a so zištným motívom.“, súd má za to, že ide o jasnú a zreteľnú informáciu o tom, že sa konalo pojednávanie v predmetnej veci a informácia o rozhodnutí súdu a odôvodnení rozhodnutia. Tieto informácie nemožno považovať za akýkoľvek zásah do osobnostnej sféry žalobcu. V danom smere nešlo o zavádzajúce, klamlivé či osočujúce informácie. 28. Z Článku je potrebné vyňať vetu: „Dvomi obeťami boli predavači zlatníctiev v Novom Meste nad Váhom a Šuranoch, ktoré vylúpil v roku 2001 spolu so svojimi dvoma komplicmi, 53- ročným B..“, v ktorej sa uvádza, že žalobca „vylúpil“ zlatníctva spolu s komplicmi, pričom v čase zverejnenia Článku nebo odsudzujúci rozsudok ešte právoplatný. Tu súd musí konštatovať, že napriek tomu, že nejde o klamlivé či osočujúce tvrdenie, autor Článku nemohol v čase jeho zverejnenia vedieť, či vynesený rozsudok nadobudne právoplatnosť, použitie výrazu „vylúpil“ namiesto „mal vylúpiť“, nebolo namieste. Z umiestnenia tejto vety - uprostred Článku - je však nadovšetku pochybnosť, že informácia vyplýva zo samotného vyneseného rozsudku Krajským súdom v Nitre, nejde o samostatný hodnotiaci úsudok autora Článku, pričom podľa názoru súdu, uvedený výraz nemohol v nestrannom čitateľovi vyvolať účinok, ktorý popísal žalobca - a to, že žalobca skutočne takého konania dopustil (porušenie prezumpcie neviny) a súčasne, že porušenie princípu prezumpcie neviny je spôsobilé ovplyvniť výsledky trestného konania. 29. Žalobca bol uznaný vinným zo spáchania pokračovacieho trestného činy vraždy a trestného činu nedovoleného ozbrojovania a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody na doživotie v III. nápravnovýchovnej skupine. Pri posudzovaní rozsahu zásahu do osobnostnej sféry žalobcu, súd poukazuje aj na konštatovanie Krajského súdu v Nitre, že trest mu bol uložený s prihliadnutím na jeho osobnostné črty zistené znaleckým dokazovaním, zrejmej neúcte k ľudskému životu, morálnej zvrhlosti a bezcitnosti, bezohľadnom sebectve, gradáciu páchania trestnej činnosti a reálnu recidívu páchania trestnej činnosti. V konaniach o ochranu osobnosti je nevyhnutné zohľadniť aj to, či osoba, do osobnostnej sféry ktorej bolo zasiahnuté, je osobou verejne známou, alebo nie, či ide o osobu vedúcu riadny život, alebo naopak, pričom všetky tieto okolnosti môžu mať vplyv na to, aká bola intenzita tohto zásahu a aké sú jeho následky. Žalobca sa od r. 2001 nachádza vo výkone trestu (predtým vo väzbe), teda tomu bolo tak aj v čase zverejnenia Článku. Jeho postavenie v spoločnosti (a teda zníženie jeho cti a dôstojnosti v spoločnosti publikovaným Článkom) je nutné hodnotiť vo vzťahu k spoluväzňom a personálu ÚVTOS a ÚVV. V danom smere súd konštatuje, že v spoločnosti v ktorej sa žalobca v danom čase pohyboval a s prihliadnutím na jeho znaleckým dokazovaním skúmanú osobnosť, zverejnenie Článku podľa názoru súdu nemohlo spôsobiť následok, aký tvrdí žalobca, a to pocity krivdy, márnosti, stres, zneváženia v spoločnosti a podobne. 30. Argument, že konštatovanie viny zo strany autora Článku bolo spôsobilé ovplyvniť činnosť odvolacieho orgánu, je vylúčené. Najvyšší súd SR je nezávislý a nestranný súdny orgán, ako taký pri rozhodovaní nie je ovplyvniteľný tlačou, médiami, či akýmkoľvek pomyselným tlakom spoločnosti. 31. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že už samotné porušenie jeho prezumpcie neviny treba považovať za objektívne spôsobilé vyvolať ujmu a že dotknutá osoba je dôsledkom porušenia základného ľudského práva na prezumpciu neviny vystavená pocitom úzkosti, menejcennosti, krivdy nespravodlivosti, poníženiu, s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu, bolo možné vyvodiť, že aj keby došlo k porušeniu práva prezumpcie neviny žalobcu, nemohlo dôjsť k zásahu do dobrého mena, občianskej cti žalobcu, už aj vzhľadom na jeho osobu a spáchanie obzvlášť nebezpečnej a závažnej trestnej činnosti, za ktorú bol aj právoplatne odsúdený na trest odňatia slobody doživotne a ktoré bolo legitímne obmedzené aj verejným záujmom na ochrane spoločnosti ako pred nebezpečným páchateľom závažných trestných činov. Na základe vyššie uvedeného súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 32. K námietkam žalobcu smerujúcim k procesnému postupu súdu, súd na okraj uvádza: žalobca na pojednávaní dňa 04.03.2019 namietol, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, lebo predvolanie na pojednávanie mu doručené nebolo a nevedel ani, v akej veci sa má na pojednávanie pripraviť. Súd už na pojednávaní konštatoval, že predvolanie bolo do vlastných rúk žalobcovi doručené dňa 03.10.2018, ako vyplýva z doručenky, okrem uvedeného, do spisu ÚVTOS a ÚVV Ilava, kde je žalobca umiestnený, založil kópiu z doručovacej knihy. Námietku žalobcu súd vyhodnotil ako bezpredmetnú a účelovú. 33. Ohľadom námietky žalobcu prednesenej na pojednávaní dňa 04.03.2019, že nemá právneho zástupcu, hoci o neho požiadal a mal by mu byť pridelený z Centra právnej pomoci a z tohto dôvodu je súd povinný pojednávanie odročiť, opätovne súd vyhodnotil, že ide o nedôvodnú námietku. Uznesením č.k. 9C/129/2009 - 88 zo dňa 16.09.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.10.2015, súd žalobcu na Centrum právnej pomoci neodkázal. Výzvou zo dňa 22.08.2017 súd poučil žalobcu o ust. § 91 CSP a vyzval ho, aby oznámil, či je v konaní sp. zn. 9C/129/2009 zastúpený a ak áno, kto je zástupcom. V prípade, že nejde o zastúpenie advokátom, bol vyzvaný na preukázanie vzdelania zástupcu. Písomným podaním doručeným súdu dňa 20.09.2017 žalobca oznámil, že zástupcu v súdnom konaní nemá. Až
listom zo dňa 30.01.2019, doručeným súdu elektronicky dňa 01.02.2019 Centrum právnej pomoci v Nitre zaslalo žiadosť o súčinnosť, ktorou požadovalo zaslanie spisového materiálu v predmetnej veci, nakoľko mu bola dňa 04.01.2019 doručená žiadosť žalobcu o poskytnutie právnej pomoci. Žiadosti bolo zo strany súdu riadne a včas vyhovené. Do termínu pojednávania, na ktorom súd vo veci rozhodol, súdu nebolo doručené rozhodnutie Centra právnej pomoci o ustanovení advokáta, pričom samotná skutočnosť, že žiadosť o poskytnutie právnej pomoci bola zo strany žalobcu podaná, nie je vážnym dôvodom na odročenie pojednávanie. Osobitne súd zdôrazňuje, že žaloba bola podaná dňa 19.02.2009, žalobcova žiadosť o poskytnutie právnej pomoci zo dňa 04.01.2019 bola Centru právnej pomoci zaslaná po 10 rokoch od podania žaloby. 34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 35. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 36. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keď úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. 37. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP). Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).