Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/3/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobkyne: E. C., L.. XX.XX.XXXX, J. Ž. XX/XX, XXX XX V., právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, v konaní zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, takto

rozhodol:

I. žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov vyplývajúcej z čl. 3 zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobkyňou dňa 25.06.2007,

II. p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie konči.

odôvodnenie:

1. Žalobou súdu podanou dňa 20.4.2015, po pripustení zmeny žaloby, navrhla žalobkyňa, aby súd určil, že žalovaný je povinný zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX z 25.06.2007 na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne. V rámci žaloby poukázala na to, že s právnym predchodcom žalovaného, Poštovou bankou a.s., uzavrela dňa 25.06.2007 formulárovú typovú spotrebiteľskú zmluvu, ktorej znenie bolo vopred pripravené a ktorej súčasťou bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Nejedná sa teda o samostatnú listinu, pričom napriek tomu, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by jej ukladalo povinnosť plniť, zamestnávateľ jej vykonával zrážky zo mzdy a ona nemala možnosť priamo ich zastaviť. Zamestnávateľ je povinný podľa zákona vykonávať zrážky zo mzdy a veriteľ výšku dlhov sám jednostranne diktuje, a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. V rámci žaloby bol citovaný § 5a ods. 1 písmeno a) zákona č. 250/2007 v znení účinnom od 01.05.2014 s tým, že prechodné ustanovenia k tomuto zákonu neobsahujú úpravu § 5a ods. 1 písm. a) a uplatnenie tohto právneho úkonu je preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka v rozpore so zákonom, a je teda absolútne neplatný. Žalobkyňa zároveň v rámci žaloby navrhla, aby súd vydal predbežné opatrenie, ktorým by uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a rovnako aj jej zamestnávateľovi.

2. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 10.11.2015 k žalobe vzniesol námietku nedostatku právomoci súdu prejednať tento spor. Ďalej poukázal na to, že v danom prípade nie je naliehavý záujem na požadovanom určení (pôvodne bola žaloba podaná na neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy) s tým, že ak sa zamieta určovacia žaloba pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, je vylúčené súčasne sa zaoberať žalobou vo veci samej. Neexistenciu naliehavého právneho záujmu odvodil žalovaný aj zo skutočnosti, že vo veci rozhodol Stály rozhodcovský súd zriadený pri rozhodcovskej arbitrážnej a

mediačnej a.s. Bratislava, ktorý vydal dňa 24.11.2010 rozhodcovský rozsudok, ktorým uložil žalobkyni, ako žalovanej zaplatiť istinu vo výške 828,92 EUR, úrok vo výške 23 % z tejto sumy od 02.04.2010 do zaplatenia, úrok vo výške 9 % ročne zo sumy 828,92 EUR od 02.04.2010 do zaplatenia, ďalej vyčíslené dlžné úroky a úroky z omeškania vo výške 182,54 EUR a 189,68 EUR a náhradu súdneho poplatku vo výške 48,05 EUR. Žalovaný poukázal na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je nekalou zmluvnou podmienkou, nakoľko sa jedná o zabezpečovací inštitút uzatvorený v súlade s Občianskym zákonníkom a nejde o prejav nerovnováhy zmluvného vzťahu ale o uplatnenie si zákonného zabezpečovacieho inštitútu. Z uvedených dôvodov navrhol preto žalovaný žalobu zamietnuť.

3. Žalobkyňa v rámci výsluchu pred súdom poukázala na to, že s právnym predchodcom žalovaného uzavrela 5 úverových zmlúv, pričom jedna zmluva sa prekrývala s druhou, teda z novej zmluvy sa splatila stará zmluva, a takto to pokračovalo. V súvislosti s konkrétnym procesom uzatvárania zmluvy uviedla, že pracovníčka pobočky jej ukázala údaje, kedy sa zmluva uzatvára, aká je výška úveru a aká je výška splátky a žiadne ďalšie skutočnosti, teda ani informácie ohľadom dohody o zrážkach zo mzdy, jej neposkytla. Uviedla, že toto dojednanie si všimla až doma, keď si zmluvu prečítala, pričom mala záujem uzavrieť úverovú zmluvu, nie dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa zároveň vypovedala, že od februára roku 2016 je starobnou dôchodkyňou, pričom už pol roka predtým, než išla do dôchodku bola práceneschopná z dôvodu, že má problémy s platničkou, pričom v práci musela napr. dvíhať pacientov, keďže pracovala v nemocnici, a takúto prácu by už vykonávať nemohla, preto nie je predpoklad, že by v budúcnosti mala pracovať.

4. Právna zástupkyňa žalovaného v rámci pojednávania konaného 01.03.2019 poukázala na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy sa vzťahuje na mzdu, pričom žalobkyňa mzdu nepoberá, keďže je starobnou dôchodkyňou a sama sa vyjadrila, že v budúcnosti už pracovať nebude, teda nebude mať príjem vo forme mzdy, preto je žaloba aj z tohto dôvodu nedôvodná.

V tejto súvislosti právny zástupca žalobkyne poukázal na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy sa vzťahuje aj na iný príjem a zároveň nemožno úplne vylúčiť, že by sa žalobkyňa v budúcnosti nezamestnala, resp. nemala iný príjem.

5. Podľa článku 2 ods. 1 základných princípov Civilného sporového poriadku, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Podľa článku 11 ods. 1 základných princípov Civilného sporového poriadku, úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah.

6. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Podľa § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 54 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.

7. Podľa § 4 ods. 2 zákona 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Podľa § 4 ods. 5 zákona 258/2001 Z.z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

8. V prejednávanej veci žalovaný namietal, že nie je daná právomoc všeobecného súdu prejednať túto vec, keďže vo veci už rozhodol o nároku žalovaného voči žalobkyni rozhodcovský súd. Žalovaný však súdu nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce skutočnosť, na základe ktorej by mala byť daná právomoc rozhodcovského súdu, teda aj keď tvrdí určité skutočnosti, v tomto ohľade neuniesol dôkazné bremeno, nepredložil žiadne listiny, napr. rozhodcovskú zmluvu, resp. rozhodcovskú doložku. Súd v tejto súvislosti zároveň poukazuje na to, že sa nejedná o prípadnú zákonnú prekážku rozhodnutej veci (res iudicata) z dôvodu, že žalovaný v pozícii žalobcu podal na rozhodcovský súd žalobu o plnenie a v tejto veci bolo právoplatne rozhodnuté, pretože v tejto veci je predmetom konania uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa použitia dohody zrážok zo mzdy, teda jedná sa o iný predmet konania a skutočnosť, že v rámci žaloby o plnenie bolo rozhodnuté rozhodcovským súdom, nemôže vytvárať prekážku rozhodnutej veci v tomto konaní, keďže v prípade pokiaľ by súd žalobe nevyhovel, resp. by nerozhodol predbežným opatrením, žalovaný by mohol aj tak žiadať zamestnávateľa, resp. platiteľa dôchodku o realizáciu zrážok zo mzdy.

9. V súvislosti s výsluchom žalobkyne súd poukazuje na to, že táto nemala záujem uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Pri uzatváraní úverovej zmluvy ju veriteľ žiadnym spôsobom neupovedomil o tom, že so zmluvou uzatvára aj dohodu o zrážkach zo mzdy, navyše z tejto dohody nevyplýva výška zrážok (aj keď zákon upravuje maximálnu výšku zrážok) a z tohto dôvodu je táto dohoda neurčitá, a teda aj neplatná, obdobne je neplatná aj z dôvodu, že u žalobkyne absentuje zhoda jej vôle s prejavom pri tomto právnom úkone, teda súd má za to, že žalobkyňa nemala skutočnú vôľu uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy a aj preto, teda pre nedostatok vážnosti v zmysle § 37 ods. 1, je napadnutá dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov absolútne neplatným právnym úkonom.

10. Súd zároveň poukazuje na to, že žalovaný nepreukázal, aby v zmluve bola uvedená ročná percentuálna miera nákladov (RPMN), pričom absencia tejto náležitosti má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, pričom pokiaľ by dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov mala byť zabezpečená pohľadávka nad výšku nesplatenej istiny a zabezpečovala by sa tak neexistujúca pohľadávka, je to v rozpore so zákonom (§ 39 , a preto je táto dohoda aj z tohto dôvodu neplatná.

11. Preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, pričom žalobkyňa má nepochybne naliehavý právny záujem na uložení povinnosti žalovanému zdržať sa použitia dohody zrážok zo mzdy, keďže právny predchodca žalovaného nepochybne inicioval realizáciu zrážok zo mzdy, ktoré aj boli vykonávané. Súd zároveň poukazuje aj na to, že postúpením pohľadávky na žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu, došlo aj k postúpeniu zabezpečovacích prostriedkov spojených s pohľadávkou, t.j. vrátane dohody o zrážkach zo mzdy aj z iných príjmov, a preto je v tomto ohľade žalovaný pasívne legitimovaný.

12. V súvislosti s námietkou žalovaného ohľadom skutočnosti, že žalobkyňa už nie je zamestnaná, ale je starobnou dôchodkyňou a z jej samotného vyjadrenia vyplynulo, že v budúcnosti už nebude môcť vykonávať svoju doterajšiu prácu, súd poukazuje na to, že z dohody o zrážkach zo mzdy nepochybne vyplýva, že dohoda sa vzťahuje nielen na mzdu, ako aj na iné príjmy dlžníka, a to aj na starobný dôchodok žalobkyne ( viď „Veľké komentáre Občiansky zákonník II § 451-880, Nakladatelství C. H. Beck, 2015, str. 1915) a v tomto ohľade nemožno prísne formalisticky vykladať dohodu o zrážkach zo mzdy, s poukazom na skutočnosť, že táto dohoda sa vzťahuje aj na iné príjmy, teda aj na starobný dôchodok, pričom zároveň nie je vylúčené, že žalobkyňa by sa v minulosti mohla zamestnať s tým, že by napr. nevykonávala pôvodné zamestnanie. V tejto súvislosti súd pri formulácii výroku rozhodnutia uviedol, oproti petitu žaloby, text, ktorý vyplýva zo samotného textu dohody, a to, že táto sa vzťahuje aj na iné príjmy, nie len na mzdu, keďže podstatné je posúdenie obsahu a účel žaloby s tým, že súd je oprávnený

preformulovať petit návrhu tak, aby sa dosiahol účel, ktorý je žalobou žiadaný a ktorý je z tejto konkrétnej žaloby úplne zrejmý (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/219/2007 zo dňa 30.07.2008).

13. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom žalobkyni ktorá bola úspešná v celom rozsahu priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania, o ktorom rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).