Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-0Er/762/2000

Uznesenie

Okresný súd Veľký Krtíš v exekučnej veci oprávneného Slovak Telekom, a. s., IČO: 35 763 469, so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, proti povinnej S., vedenej pod sp. zn. EX 556/2000, súdnym exekútorom Mgr. Monikou Mikulíkovou, Exekútorský úrad so sídlom Rudlovská cesta 2, 974 01 Banská Bystrica, o vymoženie 302,48 Eur a trov exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd vyhlasuje exekúciu za neprípustnú a zastavuje ju.

II. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Dňa 08. 11. 2017 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, nakoľko povinná zomrela a jej majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie.

2. Podľa § 245 ods. 2 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Exekučný poriadok"), exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

3. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku účinného do 31. 01. 2002, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. 01. 2002, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

5. Vzhľadom na to, že sa predmetné exekučné konanie začalo dňa 31. 05. 2000 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, súd na rozhodovanie o zastavení exekúcie aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku účinné do 31. 01. 2002, nakoľko sa v zmysle prechodného ustanovenia § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002 dokončia podľa doterajších predpisov. V tomto znení nebolo možné exekúciu zastaviť z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, ako to žiada súdny exekútor, nakoľko ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení: Exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie bolo do Exekučného poriadku zaradené až s účinnosťou od 01. 02. 2002. Preto súd nemohol zastaviť exekúciou z tohto dôvodu.

6. Z uznesenia tunajšieho súdu č. k. 8D/252/2010-25, Dnot 252/2010, právoplatné dňa 29. 09. 2010, mal súd preukázané, že povinná ako poručiteľka dňa 06. 07. 2010 zomrela, pričom nezanechala žiadny majetok, na základe čoho súd dedičské konanie zastavil podľa § 175h ods. 1 OSP. Smrťou povinnej došlo v zmysle § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka k strate jej spôsobilosti mať práva a povinnosti, a teda zároveň aj spôsobilosti byť účastníkom konania, nakoľko táto vychádza z hmotnoprávnej spôsobilosti.

Exekúcia bez povinnej nemôže ďalej pokračovať, a preto ju súd vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučné poriadku v znení účinnom do 31. 01. 2002.

7. Podľa § 196 Exekučného poriadku účinného do 31. 01. 2002, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

8. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. 01. 2002, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

9. Podľa § 200 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku účinného do 31. 01. 2002, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

10. Podľa § 203 Exekučného poriadku účinného do 31. 01. 2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

11. Súdny exekútor si v súvislosti so zastavením exekúcie uplatnil trovy vo výške 325,32 Eur. V zmysle § 196 Exekučného poriadku má súdny exekútor za výkon exekučnej činnosti nárok na odmenu a náhrady (trovy exekúcie), ktoré v zmysle § 197 Exekučného poriadku uhrádza povinný. Vzhľadom na to, že povinná zomrela bez právneho nástupcu (dedičské konanie po nej bolo zastavené), nie je ju možné na úhradu trov exekúcie zaviazať.

12. V zmysle § 203 Exekučného poriadku účinného do 31. 01. 2002 môže súd zaviazať na náhradu trov exekúcie aj oprávneného v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie a ak oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. V danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie, nakoľko povinná zomrela a nezanechala žiaden majetok, na základe čoho bolo dedičské konanie po nej bolo zastavené. Súd konštatuje, že oprávnený v čase podávania návrhu na vykonanie exekúcie (v roku 2000) nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať, že povinná v priebehu exekúcie (v roku 2010) zomrie a nezanechá žiadne majetok, a preto nemožno konštatovať jeho zavinenie na zastavení exekúcie. Ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého znáša trovy exekúcie oprávnený v prípade, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, bolo do Exekučného poriadku zavedené až s účinnosťou od 01. 02. 2002, a preto ho nemožno na predmetnú vec v súlade s prechodným ustanovením § 235 ods. 2 Exekučného poriadku aplikovať.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené súd o trovách exekúcie rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi ich náhradu nepriznal, nakoľko neexistuje subjekt, ktorý by na úhradu týchto trov mohol byť v zmysle Exekučného poriadku zaviazaný.

14. Záverom súd uvádza, že v súlade s právnym názorom vysloveným Ústavným súdom Slovenskej republiky (III ÚS 351/2007-11), samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením vo výkone funkcie. Súdny exekútor je osoba podľa Exekučného poriadku splnomocnená na realizovanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí, t.j. na exekučnú činnosť. Prenesenie uvedených kompetencií na súdnych exekútorov je zvýraznené ich inštitucionálnou nezávislosťou, teda nezávislosťou od účastníkov v tom zmysle, že svoje rozhodnutia vynáša slobodne a samostatne. Z tohto dôvodu riziko spojené s výkonom určitej profesie, kam spadá aj i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu je v danom prípade vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie (k tomu aj uznesenie KS BB č. k. 12CoE 302/2010-40).

Poučenie:

Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.

Proti výroku o zastavení exekúcie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Veľký Krtíš a to písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, vedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).