Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_74Ek-1223-2018.pdf
PDF · 102.04 KB
Case nature
Subarea
74Ek/1223/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803 v konaní zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti povinnému: U. Rafaelová, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. pod O. XX, XXX XX J. pod O., o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 1.789,18 EUR s príslušenstvom a trov exekučného konania, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 74Ek/1223/2018 zo dňa 12. decembra 2018, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 74Ek/1223/2018 zo dňa 12. 12. 2018 z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Dňa 12.12.2018 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou uznesenie pod sp. zn. 74Ek/1223/2018, ktorým zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a oprávnenému nepriznal nárok na náhradu trov exekučného konania.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnila ustanoveniami § 35 ods. 1, § 53 ods. 1, ods. 3 písm. f) bod 4, ods. 4, § 199a ods. 1, §199b, § 199d ods. 1 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 33 ods. 3, § 40 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len "SRK"), § 232 ods. 1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 38 ods. 2 písm. c) zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o e-Governmente“). V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 11.08.2018 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky priznanej exekučným titulom, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. SRSAspA XXXXX/XX zo dňa 19.09.2017, vydaný Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, zriadený záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, IČO: 45 744 971, ktorý podľa doložky právoplatnosti a vykonateľnosti nadobudol právoplatnosť dňa 22.01.2018 a vykonateľnosť dňa 26.01.2018. Následne vyššia súdna úradníčka za účelom preskúmania, či predložené rozhodcovské rozhodnutie označené ako exekučný titul spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu z hľadiska jeho formy a obsahu v nadväznosti na ust. § 53 ods. 3 písm. f) bod 4 Exekučného poriadku si vyžiadala od zriaďovateľa rozhodcovského súdu originál listinného rozhodcovského spisu sp. zn. SRSAspA XXXXX/XX, ktorý bol súdu doručený dňa 15.10.2018 v elektronickej podobe spolu s vyjadrením zriaďovateľa. Obsahom tohto vyjadrenia bolo aj odôvodnenie postupu predmetného rozhodcovského súdu. Následne preskúmaním predloženého rozhodcovského spisu v danej veci zistila, že zaslaný rozhodcovský rozsudok je len listinnou kópiou pôvodného elektronického dokumentu. Rovnako je zrejmé, že doložka právoplatnosti a vykonateľnosti nachádzajúca sa v rozhodcovskom spise je len listinnou kópiou pôvodného elektronického dokumentu. Tiež uviedla, že ustanovenie § 40 odseku 1 zákona č. 335/2017 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov uvádza, že rozhodcovský rozsudok sa vyhotovuje v listinnej podobe. Pôvodné znenie zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní požadujúce v zmysle čl. 31 Modelového zákona bolo zákonom č. 336/2014 Z. z. modifikované na požiadavku listinnej formy. Dôvodová správa k zákonu č. 336/2014 Z. z. uvádza, že rozhodcovský rozsudok musí mať vždy listinnú podobu a elektronická forma nebude prípustná, ani keby spĺňala požiadavky na písomnú formu právneho úkonu. Súd je toho názoru, že dôvodová správa k novele zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní analogicky vystihuje zámer zákonodarcu aj v prípade výkladu § 40 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na skutočnosť, že v predloženom rozhodcovskom spise sa nenachádza originál rozhodcovského rozsudku v listinnej forme, t. j. v podobe pôvodného listinného dokumentu podpísaného rozhodcom a opatreného pečiatkou právoplatnosti a vykonateľnosti, možno bez ďalších pochybností vyvodiť, že v danej veci bol rozhodcovský rozsudok vyhotovený ako pôvodný elektronický dokument a nie ako pôvodný listinný dokument tak, ako to vyžaduje § 40 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Podľa názoru exekučného súdu je zákonné ustanovenie o forme rozhodcovského rozsudku kogentné, t. j. strany sa od tejto formy nemôžu odchýliť. Súd preskúmal exekučný titul predložený oprávneným spolu s návrhom na vykonanie exekúcie a dospel k záveru, že tento je síce opatrený doložkou zaručenej konverzie z listinnej do elektronickej podoby, avšak zaručená konverzia vzhľadom na obsah rozhodcovského spisu nebola vykonaná z dokumentu v listinnej podobe, ktorý je originálom alebo úradne osvedčenou kópiou rozhodcovského rozsudku, v rozpore s § 38 ods. 2 zákona o e-Governmente. V zmysle vyššie uvedeného preto dospel k záveru, že predložený rozhodcovský rozsudok nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu (zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní) z hľadiska jeho formy. 3. S poukazom na nedostatok pôvodnej listinnej formy rozhodcovského rozsudku a aj nedostatok formálnej vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku súd zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože bolo vyhotovené ako pôvodný elektronický dokument. Vzhľadom na uvedené vyššia súdna úradníčka uviedla, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom z hľadiska formálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie podľa ust. § 53 ods. 1 a ust. § 53 ods. 3 písm. f) bod 4 Exekučného poriadku. Na záver uviedla, že chyby a vady, ktoré súd zistil pri vedení rozhodcovského konania nie je možné objektívne a spravodlivo pričítať oprávnenému, nakoľko súd nemá za preukázané, že tieto vady vznikli v dôsledku pričinenia oprávneného. Súd musí však v tejto veci dodať, že oprávnený s podaním návrhu na vykonanie exekúcie berie na seba procesné riziko spočívajúce v možnosti neúspechu jeho podania.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu sťažnosť a žiadal, aby Okresný súd Banská Bystrica vyhovel sťažnosti oprávneného, napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie, resp. uznesenie zmenil a vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Svoju sťažnosť odôvodnil tým, že súd nesprávne právne posúdil vec. Poukázal na ust. § 40 ods. 1 ZSRK, pričom takto mu bol doručený aj sporný rozhodcovský rozsudok dňa 19.10.2017, ktorého prevzatie potvrdil svojim podpisom na preberacom protokole označenom ako „Potvrdenie o doručení rozhodnutí Stáleho rozhodcovského súdu“. Tiež uviedol, že rozhodcovský rozsudok je v uvedenom preberacom protokole evidovaný pod poradovým číslom 7. Súčasne poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 51Ek/712/2018 zo dňa 13.11.2018, v ktorom súd konštatoval nasledovné: „Je nepochybné, že v danom prípade rozhodcovský súd vyhotovil rozhodcovský rozsudok využitím výpočtovej techniky (počítača), čo je v súčasnej dobe (v 21. storočí) najbežnejší spôsob vyhotovovania akýchkoľvek písomností. Následne rozhodcovský súd rozhodcovský rozsudok minimálne v dvoch vyhotoveniach pretransformoval (vytlačil) do listinnej podoby a takto doručil oprávnenému (osobne) a povinnej (prostredníctvom pošty). Zákon pritom na žiadnom mieste neuvádza, že rozhodcovský rozsudok zaslaný účastníkom konania má nižšiu váhu ako rozhodcovský rozsudok zaevidovaný v rozhodcovskom spise. Doručené rozhodcovské rozsudky (v listinnej podobe) účastníkom konania, majú za podmienok uvedených v § 46 ods. 2 zákona č.335/2014 Z.z. rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§41 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z.). Rozhodcovské rozsudky doručované v listinnej podobe sú teda jednoznačne originálmi s rovnakou právnou silou a len skutočnosť, že rozhodcovský súd si rozhodcovský rozsudok vedie len v elektronickej forme nezakladá jeho neúčinnosť, ani nijakým spôsobom neznižuje jeho silu. Rovnako nemožno skonštatovať, že rozhodcovský rozsudok, ktorý bol doručený účastníkom konania v listinnej podobe neexistuje (nevznikol), pretože orgán, ktorý ho vydal, ho má k dispozícii len v elektronickej forme, z ktorej mimochodom (ako je všeobecne známe), ho môže kedykoľvek pretransformovať do listinnej podoby. Preto rozhodcovský rozsudok, ktorý bol oprávnenému doručený v listinnej podobe, mohol oprávnený použiť na účely zaručenej konverzie, keďže nepochybne išlo o dokument vyhotovený v listinnej podobe, ktorý je originálom. Postupom oprávneného pri zaručenej konverzii preto nedošlo k porušeniu ustanovenia § 38 ods. 2 zákona č. 305/2013 Z.z. v platnom znení, keďže oprávnený túto vykonával z dokumentu v listinnej podobe, ktorý je originálom. Na základe týchto skutočností sa preto nemožno stotožniť s názorom vyššieho súdneho úradníka, ktorý skonštatoval, že rozhodcovský rozsudok nebol vyhotovený v listinnej podobe len preto, že rozhodcovský súd vedie spis v elektronickej forme.“
5. Oprávnený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predložil exekučnému súdu rozhodcovský rozsudok opatrený doložkou zaručenej konverzie z listinnej do elektronickej podoby, pričom zaručená konverzia bola vykonaná z listinnej podoby dokumentu, ktorý bol oprávnenému doručený prostredníctvom preberacieho protokolu zo dňa 19.10.2017, tak ako to predpokladá ust. § 38 ods. 2 písm. c) zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente). K rozhodcovskému spisu oprávnený uviedol, že nemá a ani nemôže mať z objektívnych dôvodov vedomosť o tom, v akej podobe vedie rozhodcovský súd spisovú dokumentácie teda konkrétny rozhodcovský spis, avšak táto skutočnosť nemôže byť v žiadnom prípade na ťarchu oprávneného vo forme zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie, nakoľko oprávnenému bol tento rozhodcovský rozsudok doručený v listinnej podobe v súlade s ust. § 40 ods. 1 ZoSRK, pričom tento bol následne zaslaný exekučnému súdu opatrený doložkou zaručenej konverzie. Oprávnený tiež poukázal v podanej sťažnosti aj na ustanovenie § 217 CSP, v zmysle ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, čo analogicky, v zmysle § 234 ods. 2 CSP, platí aj pre uznesenie. Ďalej poukázal na to, že podanie sťažnosti má odkladný (suspenzívny) účinok, pričom má za to, že ak doplní návrh na vykonanie exekúcie o potrebné listiny, potom uznesenie o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie nemožno potvrdiť, a to ani v prípade, ak v čase jeho vydania bolo správne. Nemožno totiž neprihliadnuť na to, že v dôsledku podania sťažnosti oprávneným a suspenzívneho účinku tohto opravného prostriedku, oprávnený môže doplniť návrh na vykonanie exekúcie o potrebné doklady a až do rozhodnutia súdu prvej inštancie tak splniť podmienky pre pozitívne rozhodnutie vo veci. Na záver uviedol, že je síce toho názoru, že spolu s návrhom na vykonanie exekúcie zaslal exekučnému súdu rozhodcovský rozsudok v zákonom požadovanej forme, avšak napriek uvedenému a najmä z dôvodu prevencie zasiela tento dokument opätovne spolu s Potvrdením o doručení rozhodnutí rozhodcovského súdu zo dňa 19.10.2017.
6. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
8. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
10. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
11. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
12. Podľa §-u 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
13. Preskúmaním sťažnosti oprávneného, bez nariadenia pojednávania podľa § 249 CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel súd k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.
14. Z obsahu spisu súd zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 11. 08. 2018 domáha od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 1.789,18 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Rozhodcovský rozsudok SRSAspA XXXXX/XX zo dňa 19.09.2017, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd, zriadený pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, zriadený záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, IČO: 45 744 971, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní s ustanoveným rozhodcom Mgr. Petrom Senovským. Spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predložil súdu aj predmetný rozhodcovský rozsudok, Žiadosť o vydanie kreditnej karty VÚB, a.s. zo dňa 02.05.2009, cenník VÚB, a.s., platný od 1. januára 2009, Obchodné podmienky Všeobecnej úverovej banky, a.s., na vydanie a používanie kreditných platobných kariet pre fyzické osoby - občanov účinné od . januára 2009, zmluvu o postúpení pohľadávky s prílohou, dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach č. 2586687 zo dňa 26.10.2016 a spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu. Následne vyššia súdna úradníčka za účelom preskúmania, či predložené rozhodcovské rozhodnutie označené ako exekučný titul spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu z hľadiska jeho formy a obsahu v nadväznosti na ust. § 53 ods. 3 písm. f) bod 4 Exekučného poriadku si vyžiadala od Stáleho rozhodcovského súdu kompletný rozhodcovský spis sp. zn. SRSAspA XXXXX/XX v listinnej podobe, ktorý bol súdu doručený v elektronickej podobe dňa 15.10.2018. Z obsahu predloženého rozhodcovského spisu zistila, že predmetný rozhodcovský rozsudok je vo forme pôvodného elektronického dokumentu, ktorý bol autorizovaný rozhodcom Mgr. Petrom Senovským, ktorý predmetný rozhodcovský rozsudok vydal a zároveň doložka právoplatnosti a vykonateľnosti bola vydaná vo forme elektronického dokumentu autorizovaného osobou Mgr. Štefanom Bánovským, predsedom rozhodcovského súdu. Následne vyššia súdna úradníčka vydala napadnuté uznesenie.
15. Podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
16. Podľa § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore a 1. spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nespĺňa podmienky podľa osobitných predpisov, 2. rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, 3. rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, 4. rozhodcovské rozhodnutie nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu alebo nie je vykonateľné.
17. Podľa § 33 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o Spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len "Zákon o SRK"), písomnosti s výnimkou žaloby a rozhodnutí stáleho rozhodcovského súdu možno doručovať aj elektronickými prostriedkami, ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania oznámi stálemu rozhodcovskému súdu adresu na zasielanie písomností elektronickými prostriedkami a požiada o zasielanie písomností výlučne elektronickými prostriedkami alebo ak strany v rozhodcovskej zmluve uviedli adresu na zasielanie písomností elektronickými prostriedkami a dohodli elektronický spôsob zasielania písomností. Písomnosť stáleho rozhodcovského súdu sa považuje za doručenú piaty deň od jej odoslania, aj keď ju adresát neprečítal. Doručovanie na elektronickú adresu uvedenú v spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve je účinné, iba ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania ďalšou elektronickou komunikáciou potvrdí aktuálnosť elektronickej adresy.
18. Podľa § 40 ods. 1 zákona o SRK, rozhodcovský rozsudok sa vyhotovuje v listinnej podobe.
19. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovský rozsudok sa vyhotovuje v listinnej forme.
20. Podľa § 35 ods. 1 písm. b) zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o e-Governmente“), konverzia je postup, pri ktorom je celý, bežne zmyslami vnímateľný, informačný obsah pôvodného dokumentu v listinnej podobe transformovaný do novovzniknutého elektronického dokumentu.
21. Podľa § 35 ods. 2 zákona o e-Governmente, zaručenou konverziou je konverzia s cieľom zachovania právnych účinkov pôvodného dokumentu a jeho použiteľnosti na právne úkony vykonaná postupom pre zaručenú konverziu podľa štvrtej časti. je postup, pri ktorom je celý, bežne zmyslami vnímateľný, informačný obsah pôvodného dokumentu v listinnej podobe transformovaný do novovzniknutého elektronického dokumentu.
22. Podľa § 38 ods. 2 písm. c) zákona o e-Governmente, na účely zaručenej konverzie je možné použiť len taký dokument v listinnej podobe, ktorý je originálom alebo úradne osvedčenou kópiou.
23. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku sudca na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a tiež ako reakcia na argumenty oprávneného uvádzané v sťažnosti uvádza, že jedným zo základných princípov celého právneho poriadku a taktiež civilného procesu je princíp právnej istoty prejavujúci sa okrem iného v civilnom procese i v princípe predvídateľnosti rozhodnutia a teda, že účastníci právnych vzťahov môžu legitímne očakávať, že štátne orgány budú v skutkovo a právne porovnateľných veciach rozhodovať rovnako (III. ÚS 289/17 uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Ústavného súdu SR pod č. 43/2017). Súd konštatuje, že povinnosť rozhodovať v rovnakých prípadoch rovnako podľa skôr vydaných rozhodnutí nie je absolútna, lebo nakoniec by mohla viesť k zakonzervovaniu vecne nesprávnych rozhodnutí. Keďže predmetná vec a oprávneným sťažovateľom uvedená vec sp. zn. 51Ek/712/2018 sú skutkovo a právne porovnateľné prípady, exekučný súd v súlade s vyššie uvedenou judikatúrou Ústavného súdu SR v spojení s čl. 2 ods. 2 CSP uvádza sťažovateľovi dôvody odchýlenia sa právnych záverov v danej veci od právnych záverov konštatovaných v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 51Ek/712/2018 tak, aby oprávnenému bolo zachované právo na spravodlivý súdny proces a riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Za týmto účelom si exekučný súd zabezpečil celé znenie rozhodnutia sp. zn. 51Ek/712/2018.
24. Súd súhlasí s názorom uvedenom v citovanom rozhodnutí, že v 21. storočí je samozrejme využitie výpočtovej techniky (počítača) ako najbežnejší spôsob vyhotovovania akýchkoľvek písomností, teda i rozhodnutí v civilnom procese ako spotrebiteľských rozhodcovských rozsudkov. Na druhej strane si však exekučný súd nemyslí, že jediným dôvodom stanovenia obligatórnej listinnej formy spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku by mala byť skutočnosť, aby sa spotrebiteľský rozhodcovský rozsudok nemohol doručovať účastníkom v elektronickej podobe s poukazom na § 33 ods. 3 prvá veta ZoSRK, resp. inak povedané v danom citovanom rozhodnutí, že ak sa spotrebiteľský rozhodcovský rozsudok „transformuje“ - vytlačí a ako listina doručí účastníkom rozhodcovského konania, listinná podoba spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku je zachovaná so zreteľom na zmysle § 40 ods. 1 ZoSRK. Exekučný súd nesúhlasí s redukciou zmyslu ustanovenia obligatórnej listinnej podoby spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku iba so zreteľom na doručovanie a to z dvoch vážnych dôvodov.
25. Prvým dôvodom je tá skutočnosť, že exekučný titul, ako listina vydaná oprávneným orgánom musí mať predpísanú formu a obsah, z ktorého plynie určitej osobe povinnosť niečo v určitej dobe plniť, teda musí spĺňať náležitosti, ktoré sú jednak formálnej, a jednak materiálnej povahy. Formálne náležitosti exekučného titulu stanovuje predpis upravujúci konanie, v ktorom bolo rozhodnutie slúžiace ako exekučný titul vydané. V tomto prípade je to zákon č. 335/2014 Z.z. o SRK, ktorý vo svojom kogentnom ustanovení § 40 ods. 1 stanovuje povinnosť rozhodcovskému súdu vyhotoviť rozhodcovský rozsudok v listinnej podobe. Súčasťou takéhoto rozhodnutia musí byť aj meno rozhodcu a jeho fyzický podpis. Iba cez takýto podpis možno potvrdiť vydanie spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku podobne ako cez podpis na súdnej doručenke možno potvrdiť prevzatie určitého rozhodnutia či právneho úkonu. „Zoskenovanie“ podpisu a celkové elektronické uloženie spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku znemožňuje overenie pravosti, či správnosti listiny grafologickým dôkazom podpisu vystaviteľa, čo stavia účastníkov objektívne do dôkaznej núdze, čo určite nebolo zmyslom § 40 ods. 1 zákona o SRK. Podobnú povinnosť listinnej podoby rozhodcovského rozsudku zákonodarca uložil i nespotrebiteľským rozhodcovským súdom v zmysle § 34 ods. 1 zákona č. 344/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení. TU exekučný súd chce poukázať na druhý podstatný dôvod, prečo spotrebiteľský rozhodcovský rozsudok musí objektívne (nie po vytlačení) existovať v listinnej podobe. Nemožno totiž opomenúť fakt, že vydaním meritórneho spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku sa neposkytuje iba právna ochrana, ale spotrebiteľský rozhodcovský rozsudok je tiež dôkazom. Zákonodarca v tomto smere jasne stanovil, že tento dôkaz bude listinný so všetkými vlastnosťami aký má mať listinný dôkaz a teda, že bude možné objektívne overiť si jeho pravosť a správnosť. Aby toto bolo objektívne možné overiť, musí existovať aspoň jedno listinné vyhotovenie spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku s fyzickým podpisom rozhodcu, ktorý má k dispozícii príslušný rozhodcovský súd. Je neprijateľné, aby si spotrebiteľský rozhodcovský súd myslel, že jeho pôsobnosť končí vydaním spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku. Prevzatím zodpovednosti rozhodovať spotrebiteľské rozhodcovské spory a vydávať spotrebiteľské rozhodcovské rozsudky rozhodcovský súd imanentným spôsobom prevzal i zodpovednosť uschovávať originál spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku, o to viac ak jedným z účastníkov konania je spotrebiteľ. Nemožno vylúčiť, že buď v exekučnom konaní (ako je to i v tomto prípade), prípadne v konaní o zrušenie spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku bude nastolená otázka pravosti či správnosti spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku a bude potrebné vykonať dokazovanie listinou v zmysle § 205 CSP. Bude to potrebné najmä vtedy, ak účastníci disponujú spotrebiteľským rozhodcovským rozsudkom s rozdielnym obsahom. Vyšetrenie (dôkaz listinou) toho, ktorý z nich je pravý a správny, nebude objektívne možné na základe vytlačeného spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku so zoskenovaným podpisom rozhodcu, ako bolo vyššie naznačené a ani za situácie, keď spotrebiteľský rozhodcovský rozsudok existuje ako elektronický dokument. Z uvedeného vyplýva, že spotrebiteľský rozhodcovský rozsudok nemôže výlučne existovať ako elektronický dokument so zaručeným elektronickým podpisom rozhodcu.
26. Z vyššie uvedených záverov preto exekučný súd uzatvára, že § 40 ods. 1 zákona o SRK je dodržaný iba vtedy, ak pôvodca spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku disponuje aspoň jedným vyhotovením rozsudku v listinnej podobe s fyzickým podpisom rozhodcu. Exekučný súd nevylučuje, aby rozhodcovský súd disponoval rozhodcovským rozsudkom v elektronickej podobe dokonca ako elektronický dokument so zaručeným elektronickým podpisom rozhodcu, ale musí popri tom z vyššie uvedených dôvodov disponovať i vyhotovením rozsudku v listinnej podobe s fyzickým podpisom rozhodcu. Preto neobstojí ani námietka sťažovateľa, ktorú uviedol v sťažnosti, že mu bol doručený spotrebiteľský rozhodcovský rozsudok v listinnej podobe a v sťažnosti doložil potvrdenie o jeho prevzatí ani opätovné doručenie exekučného titulu. Ako vyplýva z napadnutého uznesenia v predmetnej veci Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž bol požiadaný o riadny listinný rozhodcovský spis vrátane rozhodcovského rozsudku. Tento nebol zo strany rozhodcovského súdu predložený, čo v prípade jeho existencie by nemohol byť objektívny problém. Uvedenú skutočnosť potvrdil i sám Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž, ktorý spolu s predložením rozhodcovského spisu v elektronickej podobe uviedol, „že Stály rozhodcovský súd AspA v súlade s internými predpismi rovnako vedie listiny preukazujúce doručovanie alebo doručenie (obálky, doručenky, preberacie protokoly) súdnych písomností pre účely archivácie v elektronickej podobe.“ Exekučný súd sa nemôže stotožniť so záverom, že kvôli zvýšeniu efektívnosti uchovania dokumentov spotrebiteľského rozhodcovského konania budú poškodzované práva oprávnené záujmy účastníkov konania.
27. Ohľadne druhej námietky sťažovateľa spočívajúcej v tom, že nemá vedomosť v akej podobe rozhodcovský súd viedol spisovú dokumentáciu, a preto nemôže byť táto skutočnosť na ťarchu oprávneného vo forme zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie, sudca musí konštatovať, že v rámci exekúcie tak ako aj v rámci každého civilného procesu procesná zodpovednosť v podobe negatívneho meritórneho rozhodnutia za akúkoľvek jeho nečinnosť, vady a nedostatky jeho úkonov, môže postihnúť len samotného účastníka konania a nie iné, tretie osoby (napr. nie rozhodcovský súd). V rámci exekučného konania je to oprávnený, ktorý nesie objektívnu zodpovednosť za to, že exekučný titul je počas celej exekúcie spôsobilým titulom. Túto zodpovednosť nemožno v rámci exekúcie preniesť na niekoho iného. Ak teda exekučný súd zistí, že exekučný titul nie je v čase začatia exekúcie spôsobilým, návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak uvedenú skutočnosť zistí počas exekúcie, exekučný súd exekúciu zastaví.
28. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd sťažnosť oprávneného podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.