Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Co-291-2018.pdf
PDF · 88.79 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/291/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci žalobcu - POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti žalovanému - H. B., nar. X.XX.XXXX, bytom T. X. XXX/XX, R., o zaplatenie 390 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 14Csp/21/2016-47 zo dňa 23.8.2018 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku (II.), v ktorom súd prvej inštancie vo zvyšku žalobu zamietol a vo výroku (III.), v ktorom uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 54%.
N e d o t k n u t ý m z o s t á v a výrok (I.) o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 300 eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 20.2.2010 do zaplatenia.
Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvej inštancie (ďalej len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom uložil (vo výroku I.) žalovanému povinnosť zaplatiť 300 eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 20.2.2010 do zaplatenia. Vo zvyšku (II.) žalobu zamietol. Žalovanému uložil aj povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 54% (výrok III.).
2. Vychádzal z toho, že v súdenej veci ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, pričom skutkové tvrdenia strán neboli sporné, hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000 eur, preto postupom podľa § 297 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP pristúpil k verejnému vyhláseniu rozsudku, vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby a z listinných dôkazov, ktoré žalobca k žalobe pripojil.
3. Pri právnom posúdení nároku postupoval podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“), § 4 ods. 1, 2, 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
4. Zistil v konaní, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom dňa 27.11.2009 zmluvu o úvere, na základe ktorej sa zaviazal požičať žalovanému sumu 300 eur, túto sumu sa žalovaný - dlžník zaviazal veriteľovi vrátiť spolu s poplatkom vo výške 90 eur, v celkovej výške 390 eur v dvoch mesačných splátkach po 195 eur, počnúc dňom 15.12.2009. Pokiaľ žalobca tvrdil, že v zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru malo byť stranami dohodnuté, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívnou s tým spojenou, Všeobecné podmienky, ktoré by iné členenie úveru preukazovali žalobca nepredložil.
5. Po vykonaní ex offo prieskumu obsahových náležitostí Zmluvy o úvere (§ 4 ods. 1 až 3 zákona č. 258/2001 Z.z.) súd zistil, že v zmluve o úvere absentuje obligatórna náležitosť vyžadovaná v § 4 ods. 2 písm. h/ - údaj o ročnej úrokovej sadzbe, ďalej náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. i/, výška, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov a náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. j/ - údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy. Vzhľadom na absenciu povinných obsahových náležitostí zmluvy vyhodnotil súd úver za bezúročný a bez poplatkov a uzavrel, že žalovanému voči žalobcovi nemohla vzniknúť povinnosť vrátiť poplatok v sume 90 eur. Na tomto základe vyhovel žalobe čiastočne čo do sumy 300 eur s úrokom z omeškania (postupom podľa § 517 ods. 2 OZ) vo výške 5% ročne (§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1993 počnúc od 20.2.2010) a žalobu vo zvyšku ako neopodstatnenú zamietol.
6. Súd dodal, že na tomto závere nemení nič ani skutočnosť, že Okresný súd Žilina rozsudkom sp. zn. 9T/60/2011 zo dňa 27.7.2011 uznal žalovaného vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu ako poškodeného so svojím nárokom na náhradu spôsobnej škody na občianske súdne konanie. Žalovaný bol totiž odsúdený pre skutok, že pozmenil výšku príjmu pre posúdenie schopnosti splácať úver tak, že keby uviedol zodpovedajúce údaje, úver by mu nebol poskytnutý. Orgány činné v trestnom konaní neskúmali odplatnosť zmluvy, jej náležitosti a pod..
7. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania vychádzal súd z § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, vyhodnocoval pomer úspechu/neúspechu strán v spore. Konštatoval úspech žalobcu v rozsahu 77%, žalovaného 23%, následne čistý úspech žalobcu v spore ustálil na 54% a zodpovedajúco tomuto čistému úspechu mu priznal aj nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.
8. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca čo do výrokov II., III. rozsudku. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
9. Odvolateľ totožne ako v skutkovom vymedzení žaloby argumentuje, že so žalovaným uzatvoril zmluvu o úvere č. 500700009, na základe ktorej mu poskytol úver vo výške 300 eur, túto sumu sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 90 eur, t.j. celkovo zaplatiť sumu vo výške 390 eur v dvoch mesačných splátkach vo výške 195 eur počnúc dňom 15.12.2009. V zmluve o úvere je výslovne určený účel uzatvorenia zmluvy - zamestnanie, preto v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nie je možné vzhľadom na výslovne určený účel uzatvorenia zmluvy priznať žalovanému status spotrebiteľa. Niet pochybnosti o tom, že zmluvné vzťahy uzatvárané medzi dodávateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom, spĺňajú požiadavku spotrebiteľského právneho vzťahu. Pokiaľ predmetom tohto vzťahu účelovo poskytnutý úver, potom s poukazom na § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch nejde o spotrebiteľský úver a na tieto zmluvné vzťahy (úverové zmluvy) nemožno citovaný právny predpis aplikovať. Úvery poskytnuté na účel zamestnania, povolania, podnikania nemajú povahu spotrebiteľského úveru. Nemožno preto predmetnú zmluvu posudzovať z hľadiska absencie obligatórnych náležitostí zmluvy v spotrebiteľskom úvere ani z hľadiska neprijateľných zmluvných podmienok.
10. Žalobca argumentuje v odvolaní ďalej tým, že nedomáhal sa v predmetnom konaní zaplatenia dlžnej sumy z titulu zmluvy, ale z titulu náhrady škody. Žalovaný nehradil splátky v zmysle zmluvy, dlh sa stal splatným. On podal na žalovaného trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, žalovaný bol aj uznaný rozsudkom Okresného súdu Žilina sp.zn. 9T/60/2011 zo dňa 27.7.2011 vinným zo spáchania uvedeného skutku a jeho - žalobcu (odvolateľa) v postavení poškodeného odkázal súd podľa § 288 ods. 1 Tr. por. nárokom na náhradu škody na civilné konanie. Jedným zo znakov skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu je aj spôsobenie škody. Ak by tento znak nebol naplnený, žalovaný by nebol uznaný za vinného. Škodou sa na účely trestného zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom. Škodou je aj ujma na zisku na ktorý by poškodený inak vzhľadom na okolnosti a svoje pomery mal nárok alebo ktorý by mohol odôvodnene dosiahnuť. Pri trestnom čine úverového podvodu nie je škodou len suma rovnajúca sa výške poskytnutého úveru, ale aj odplata za poskytnutie úveru a ďalšie záväzky, ktoré mu vznikli v dôsledku omeškania dlžníka, na ktoré on, žalobca ako poškodený vzhľadom na okolnosti (dojednaný úrok, zákonný úrok z omeškania, zmluvná pokuta) mal nárok, alebo ktoré mohol odôvodnene dosiahnuť. Žalobca cituje aj obsahové znenie ustanovenia § 380, 386 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorých si uplatnil svoj nárok na náhradu škody. V trestnom ako i civilnom konaní dostatočne preukázal, že v prípade absencie konania žalovaného (ak by neviedol do omylu v otázke splnenia úverových podmienok) zmluvu by s ním neuzatvoril, tak k poskytnutiu úveru a ku vzniku škody v jeho majetkovej sfére by nedošlo. Peňažné prostriedky, ktoré poskytol žalovanému titulom zmluvy by vzhľadom na okolnosti a svoje pomery mohol poskytnúť inému subjektu (klientovi), ktorý by svoje záväzky plnil riadne a včas, mohol odôvodnene dosiahnuť zisk. Niet pochýb o úmyselnom konaní žalovaného, čo bolo potvrdené aj odsudzujúcim trestným rozsudkom. V súdenej veci naplnil znaky žalovaný občianskoprávnej ako aj obchodnoprávnej zodpovednosti za škodu: protiprávny úkon, ujmu na strane poškodeného (žalobcu), príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom ujmy, ako aj zavinenie, priamy úmysel žalovaného boli preukázané v trestnom konaní. On v spore sa nedomáhal zaplatenia dlžnej sumy z titulu Zmluvy, ale z titulu náhrady škody a pokiaľ okresný súd zamietol jeho žalobu v časti príslušenstva z dôvodu posúdenia Zmluvy ako bezúročnej a bez poplatkov, rozhodol nesprávne.
11. Žalovaný písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu nepredložil.
12. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej „CSP“), po zistení že odvolanie podala na to oprávnená procesná strana, v zákonom stanovenej lehote, proti rozhodnutiu, ktorému je odvolanie prípustné, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch - výrok II., v ktorom žaloba súdom bola zamietnutá vo zvyšku (ohľadne sumy 90 eur a jej príslušenstva) a v súvisiacom výroku (III.) o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania.
13. V sporovom konaní ako je tomu v súdenej veci je súd viazaný tým, ako žalobca ( veriteľ ) skutkovo vymedzí žalobu. Žalobca v skutkovom vymedzení žaloby uviedol (v článku I.), že „podáva v zmysle zmluvy o úvere č. 500700009 návrh na vydanie platobného rozkazu“. Argumentuje ďalej, že predmetnou zmluvou poskytol ako veriteľ žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 300 eur, tento úver žalovaný sa zaviazal vrátiť mu spolu s príslušným poplatkom vo výške 90 eur, teda v celkovej výške 390 eur v dvoch mesačných splátkach po 195 eur počnúc dňom 15.12.2009, avšak nič nezaplatil, na jeho viacpočetné upozornenia na omeškanie so zaplatením splátok nereagoval a keďže neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, čím porušil dojednania predmetnej zmluvy o úvere a stratil výhodu splátok, dňa 20.2.2010 sa stal dlh splatným. Podľa názoru odvolacieho súdu takéto skutkové vymedzenie žaloby jednoznačne svedčí o tom, že žalobca si uplatnil peňažný nárok plynúci zo zmluvy o úvere č. 500700009 uzatvorenej dňa 27.11.2009. V predmetnej žalobe neargumentuje žalobca tým, že úver mal byť poskytnutý na výkon zamestnania a tým spotrebiteľský charakter nároku ( záväzku ) je vylúčený. Navyše iba všeobecný údaj v zmluve o úvere ( formulárovej povahy vopred pripravenej dodávateľom, poskytovateľom finančných prostriedkov ) - spôsobom zaškrtnutia kolónky, bez bližšieho upresnenia, ešte neznamená, že úver na tento účel reálne poskytnutý bol. Za tejto situácie nebolo možné vylúčiť spotrebiteľský charakter úveru podľa právneho režimu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy.
14. Pokiaľ odvolateľ argumentuje, že peňažný nárok si uplatnil titulom náhrady škody spôsobenej mu trestným činom a suma 90 eur má predstavovať ušlý zisk ( výnos ) takéto jednoznačné vymedzenie nároku v žalobe absentuje. Žalobca iba vo všeobecnosti odkázal na tú skutočnosť, že prebehlo trestné konanie pred Okresným súdom v Žiline, v ktorom rozsudkom č. 9T/60/2011 zo dňa 27.7.2011 súd uznal žalovaného vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu a jeho odkázal ako poškodeného so svojim nárokom na náhradu spôsobenej škody na občianske súdne konanie. Žalobou uplatnený nárok žalobca nekvalifikoval ako nárok titulom náhrady škody spôsobenej trestným činom žalovaného, avšak v prípade, že by výslovne uplatnil v žalobe takýto nárok, tento by podliehal právnemu posúdeniu podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o náhrade škody a nebolo by možné zmluvu o úvere podrobiť prieskumu ex offo či spĺňa náležitosti po obsahovej stránke vyžadované zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľskom úvere.
15. Odvolací súd dodáva nad rámec, že aj keby suma 90 eur (v tejto časti žalobu súd zamietol) bola uplatnená titulom náhrady spôsobenej škody vzhľadom na zavinené konanie žalovaného zo spáchania trestného činu úverového podvodu, žalobca nepreukázal ( neuniesol dôkazné bremeno ), že istina 90 eur má charakter majetkovej ujmy na zisku : titulom dojednaného úroku, zákonného úroku z omeškania, zmluvnej pokuty - ako označuje charakter požadovanej sumy istiny v odvolaní. Navyše, v skutkovom vymedzení žaloby v súvislosti s uplatnenou sumou 90 eur žalobca takto neargumentuje, jedine odkazuje na zmluvné ustanovenie vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru tvoriacich podľa neho neoddeliteľnú súčasť zmluvy, v zmysle ktorého istina 90 eur podľa dohody zmluvných strán v 1/3 predstavuje dohodnutý úrok a 2/3 poplatok za náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Takéto dojednanie z obsahu žalobcom predloženej zmluvy o úvere zo dňa 27.11.2009 nevyplýva a listinný dôkaz - Všeobecné podmienky poskytnutia úveru tvoriace neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere pre účely súdneho konania žalobca nedoložil.
16. V súhrne všetkých horeuvedených okolností odvolací súd uzavrel, že žalobca nepreukázal dôvodnosť nároku na istinu 90 eur, nadväzne nemohol vzniknúť ani nárok na príslušenstvo z tejto istiny ( úroky z omeškania ).
17. V súvisiacom výroku o náhrade trov konania postup súdu má oporu v aplikovanom ustanovení § 255 ods.2 CSP. Po pomerovaní úspechu/ neúspechu stráv v spore priznal okresný súd žalobcovi náhradu trov prvoinštančného konania v správne ustálenom pomere jeho čistého úspechu v spore.
18. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, žalovaný - úspešný, si trovy odvolacieho konania neuplatnil a ani z obsahu spisu nevyplynulo, že by mali vzniknúť žalovanému v súvislosti s vedeným odvolacím konaním nejaké trovy, z tohto dôvodu podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP odvolací súd stranám sporu trovy odvolacieho konania nepriznal.
19. Záverom dáva odvolací súd do pozornosti okresnému súdu zrejmú nesprávnosť vo formulácii výroku I. rozsudku ( odvolaním nenapadnutý výrok ) v ktorom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť „žalovanému“ istinu 300 eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 20.2.2010 do zaplatenia. Je ale jednoznačné z obsahového znenia odôvodnenia rozhodnutia, že nárok ( ako dôvodný v tejto časti ) súd priznáva žalobcovi.
20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.