Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Cb/9/2018

Potvrdené rozhodnutím 41Cob/67/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, spol.s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Pospechom, A. XX, XXX XX J., proti žalovanému D. S., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXX/XX, XXX XX U. T., zastúpený na základe splnomocnenia D. S., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXX/XX, XXX XX U. T., o zaplatenie 12.004,26 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k. 9Cb/9/2018-63 zo dňa 28. februára 2019 takto rozhodol: I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k. 9Cb/9/2018-63 zo dňa 28. februára 2019 vo výroku, ktorým súd žalobe vyhovel a vo výroku o trovách konania, potvrdzuje. II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred samosudcom JUDr. Igorom Valentom v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, spol. s r. o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752 v konaní zastúpený JUDr. Pavol Pospecha, advokát AK so sídlom Senec, Lichnerova 23 proti žalovanému: D. S., F.. XX.XX.XXXX, T. U. T., K. XXX/XX, zastúpená na základe splnomocnenia D. S.I., F.. XX.XX.XXXX, T. U. T., K. XXX/XX o žalobe na zaplatenie 12.004,26 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 11.904,26 € spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,1 % denne zo sumy 282,81 € odo dňa 24.04.2016 do 25.04.2016, zo sumy 282,81 € odo dňa 24.05.2016 do 16.06.2016, zo sumy 0,62 € odo dňa 24.06.2016 do 03.11.2016, zo sumy 282,81 € odo dňa 24.07.2016 do 03.11.2016, zo sumy 6,57 € odo dňa 24.08.2016 do 03.11.2016, zo sumy 50,- € od dňa 24.08.2016 do 18.04.2018, zo sumy 50,- € odo dňa 24.08.2016 do 28.05.2018, zo sumy 50,- € odo dňa 24.08.2016 do 17.07.2018, zo sumy 126,24 € odo dňa 24.08.2016 do zaplatenia, zo sumy 282,81 € odo dňa 24.09.2016 do zaplatenia, zo sumy 282,81 € odo dňa 24.10.2016 do zaplatenia, zo sumy 282,81 € odo dňa 24.11.2016 do zaplatenia, zo sumy 282,81 € odo dňa 24.12.2016 do zaplatenia, zo sumy 282,81 € odo dňa 24.01.2017 do zaplatenia, zo sumy 282,81 € odo dňa 24.02.2017 do zaplatenia, zo sumy 10.181,16 odo dňa 23.07.2017 do 14.08.2018, zo sumy 10.131,60 € odo dňa 15.08.2018 do 11.09.2018 a zo sumy 10.081,60 € odo dňa 12.09.2018 do zaplatenia tak, že odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom súčet zmluvných pokút dosiahne sumu 13.574,88 € je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 11.904,26 € až do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd žalobu žalobcu zamieta.

Súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 97,6 % trov.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na Okresný súd v Žiari nad Hronom prostredníctvom splnomocneného advokáta sa žalobca domáhal uloženia povinnosti pre žalovaného zaplatiť sumu 12.004,26 € spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,1 % denne zo sumy 282,81 € odo dňa 24.04.2016 do 25.04.2016, zo sumy 282,81 € odo dňa 24.05.2016 do 16.06.2016, zo sumy 0,62 € odo dňa 24.06.2016 do 03.11.2016, zo sumy 282,81 € odo dňa 24.07.2016 do 03.11.2016, zo sumy 6,57 € odo dňa 24.08.2016 do 03.11.2016, zo sumy 50,- € od dňa 24.08.2016 do 18.04.2018, zo sumy 50,- € odo dňa 24.08.2016 do 28.05.2018, zo sumy 50,- € odo dňa 24.08.2016 do 17.07.2018, zo sumy 126,24 € odo dňa 24.08.2016 do zaplatenia, zo sumy 282,81 € odo dňa 24.09.2016 do zaplatenia, zo sumy 282,81 € odo dňa 24.10.2016 do zaplatenia, zo sumy 282,81 € odo dňa 24.11.2016 do zaplatenia, zo sumy 282,81 € odo dňa 24.12.2016 do zaplatenia, zo sumy 282,81 € odo dňa 24.01.2017 do zaplatenia, zo sumy 282,81 € odo dňa 24.02.2017 do zaplatenia, zo sumy 10.181,16 € odo dňa 20.03.2017 do zaplatenia tak, že odo dňa nasledujúceho po dni, v

ktorom súčet zmluvných pokút dosiahne sumu 13.574,88 € je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 12.004,26 € vo výške 8 % ročne až do zaplatenia ako i náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky. Takýto nárok odôvodňoval žalobca od uzavretej Zmluvy o úvere č. XXXXXX-XXXXX, ktorú zmluvu uzatvoril dňa 10.02.2016 v postavení veriteľa s označenou žalovanou ako dlžníčkou s tým, že úver bol poskytnutý na výkon podnikateľskej činnosti vo výške 6.000,- €. Dlžník pri uzatváraní a plnení zo zmluvy vystupoval ako podnikateľský subjekt a vyhlásil, že úver využije na výkon podnikateľskej činnosti a zaviazal sa zaplatiť veriteľovi úver a úroky v 48 mesačných splátkach vo výške 282,81 € splatných podľa splátkového kalendára počnúc dňom 24.03.2016 až do zaplatenia. Z dôvodu neplnenia povinností dlžníka, ktorý sa dostal do omeškania, pristúpil veriteľ k vyhláseniu predčasnej splatnosti a v konaní uplatňoval nárok na zaplatenie jednak dlžnej istiny, príslušenstva ako i dojednanej zmluvnej pokuty.

2. Postupom v zmysle ustanovenia § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len súd riadnym spôsobom žalovanému doručil žalobu a prílohy. Žalovaný podaním zo dňa 17.10.2018 sa k žalobe vyjadril tak, že zmluvu o úvere je nutné považovať za zmluvu spotrebiteľskú, pretože poskytnutý úver dlžník čerpal síce na IČO, ktoré však už neexistuje a všetky finančné prostriedky použil na osobnú potrebu. Úver považoval za nemorálny v dôsledku vysokých a neprimeraných úrokových sadzieb a považoval takto uzatvorenú zmluvu za bezúročnú a bezpoplatkovú, pretože zmluva o úvere uvádzala len údaj o výške mesačnej splátky vrátane úrokov ako jednu sumu, z ktorej nie je zrejmé, akú časť predstavuje istina, akú časť predstavuje úrok. Žalovaný sa vyjadril, že je ochotný uhradiť nesplatenú zvyšnú časť istiny úveru vo forme pravidelných mesačných splátok. Predložil tiež doklad preukazujúci úhradu ďalších splátok nad rámec uplatňovaného nároku v žalobe v rozsahu 100,- € v prospech žalobcu.

3. V zmysle ustanovenia § 167 ods. 3 súd vyjadrenie žalovaného k žalobe riadnym spôsobom doručil pre žalobcu dňa 23.10.2018. A keďže žalobca sa v rámci dupliky k vyjadreniu žalovaného nevyjadril, súd určil vo veci termín pojednávania na deň 28.02.2019, na ktorý strany sporu včas a riadne predvolal.

4. Určeného pojednávania sa žalobca nezúčastnil, neúčasť ospravedlnil podaním zo dňa 06.02.2019 a oznámil súdu, že súhlasí s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti s tým, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu. Pojednávania sa nezúčastnila ani žalovaná, udelila splnomocnenie pre zastupovanie v konaní svojmu manželovi D. S.. S využitím ustanovenia § 180 súd preto vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalobcu a žalovaného.

5. Súd na základe predložených listinných dôkazov ako i výsluchu splnomocneného zástupcu žalovaného zistil, že na základe žiadosti o úver zo dňa 05.02.2016 žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili Zmluvu o úvere č. XXXXXX-XXXXX v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka dňa 10.02.2016, ktorej súčasťou boli i konkrétne zmluvné dojednania. Na základe takto uzatvorenej úverovej zmluvy žalobca ako veriteľ poskytol pre žalovaného úver vo výške 6.000,- €, ktorý sa zaviazal žalovaný ako dlžník uhradiť veriteľovi na bankový účet veriteľa v 48 mesačných splátkach vo výške 282,81 € splatných podľa splátkového kalendára k zmluve o úvere počnúc dňom 24.03.2016 končiac dňom 24.02.2020. Za poskytnutie úveru sa zaviazal dlžník zaplatiť veriteľovi zmluvnú odmenu 157,81 €, ktorá bude uhrádzaná spolu so splátkami úveru. Okrem iných zmluvných dojednaní, veriteľ a dlžník v článku 10. úverovej zmluvy dojednali i sankcie pre porušenie zmluvy v prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky tak, že veriteľ je oprávnený požadovať úhradu zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania a ak sankcie za omeškanie v tejto výške dosiahnu sumu rovnajúcu sa sume všetkých splátok podľa splátkového kalendára v deň uzavretia tejto zmluvy, od nasledujúceho dňa je dlžník povinný platiť úrok z omeškania podľa nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. Keďže žalovaný ako dlžník si neplnil svoje povinnosti riadne a včas a neuhrádzal úver formou dojednaných splátok a bol v omeškaní s úhradou splátok 6-12, veriteľ listom zo dňa 07.03.2017 žalovanému oznámil, že dňa 19.03.2017 sa v dôsledku nesplácania splátok stanú splatné všetky záväzky zo zmluvy. Žalovaný v danom čase dlhované splátky neuhradil, a preto ku dňu 19.03.2017 sa všetky splátky v zmysle zmluvy o úvere stali splatnými s odkazom na článok 10 ods. 4 Zmluvy o úvere, podľa ktorého v prípade omeškania s úhradou splátky podľa aktuálneho splátkového kalendára o viac ako 75 kalendárnych dní, má veriteľ (žalobca) právo požadovať úhradu všetkých splátok a záväzkov, ktoré by sa mali stať splatnými aj v budúcnosti a to ku dňu uvedeného v oznámení o uplatnení uvedeného práva (oznámenie o okamžitej splatnosti zo dňa 07.03.2017 čl. 21 spisu).

6. Žalovaný jednak v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 19.10.2018 ako i prostredníctvom splnomocneného zástupcu na pojednávaní konanom dňa 28.02.2019 opakovane poukazoval na skutočnosť, že takto uzatvorená úverová zmluva medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou je spotrebiteľského charakteru, tvrdiac, že žalovaná finančné prostriedky získané úverom, použila na osobnú potrebu, potom následne ukončila i podnikateľské aktivity v mesiaci apríl 2016. Splnomocnený zástupca žalovanej uviedol, že zmluvu o úvere uzatvárala žalovaná (jeho manželka) s veriteľom v čase, kedy vykonávala SZČO na základe živnostenského oprávnenia a prevádzkovala obchod s detským textilom. Pokiaľ žalovaná disponovala finančnými prostriedkami, riadnym spôsobom i splácala poskytnutý úver, v súčasnej dobe je však zamestnaná len na dohodu o pracovnej činnosti a jej príjem je minimálny a nie je ochotná uhrádzať ako istina úveru a to len formou mesačných splátok. Splnomocnený zástupca žalovanej vypovedal, že je oboznámený s obsahom a predmetom zmluvy o úvere a prehlásil, že časť finančných prostriedkov žalovaná použila na nákup tovaru, regálov ako i registračnej pokladne. Ďalej sa vyjadril, že podľa jeho vedomostí žalovaná uhradil celkovo z úveru sumu 1.820,82 €.

7. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Zákona 513/1991 Zb. (ďalej len ) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 1 ods. 2 Zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a o doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa, tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru.

Podľa § 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch v platnom znení ku dňu uzatvorenia zmluvy písm. a) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Podľa písm. b) tohto ustanovenia veriteľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Zákona 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Občiansky zákonník) v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a

plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. Podstatné pri rozhodovaní v danej právnej veci vzhľadom na vyjadrenie žalovaného bolo vyriešenie otázky či uzatvorená zmluva o úvere medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou je zmluvou spotrebiteľskou a táto zmluva bola uzatváraná zo strany žalovaného ako dlžníka v postavení spotrebiteľa.

9. I s odkazom na vyššie citované ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch (§ 1 ods. 2) spotrebiteľský úver je vymedzený ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Zmluva o úvere je v právnom poriadku upravená výlučne v rámci Obchodného zákonníka, a preto i právne vzťahy, ktoré sú upravené výlučne v Obchodnom zákonníku je možné posudzovať iba v zmysle tohto právneho predpisu. Ustanovenia Občianskeho zákonníka ako i ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch (Zák. č. 129/2010 Z. z. v platnom znení) je možné použiť iba za predpokladu, že daný právny vzťah výslovne upravujú. Občiansky zákonník v prípade právnych vzťahov, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa použije prednostne vo všetkých ustanoveniach, ktoré Občiansky zákonník upravuje výšku úrokov z omeškania, dĺžku premlčacej doby a pod. V prípade vymedzenia náležitostí konkrétneho zmluvného typu pokiaľ ide o spotrebiteľskú zmluvu je nutné uplatniť i lex specialis a to Zákon č. 129/2010 Zb. zákonov. Nie je vylúčené, aby i zmluva o úvere bola súčasne zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, pokiaľ však, takáto zmluva je uzatváraná zo strany dodávateľa, ktorý koná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti so zmluvnou stranou, ktorou je spotrebiteľ, t. j. fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy o úvere nekoná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti alebo v rámci samostatného výkonu svojho povolania. Žalovaný namietal uplatňovaný nárok žalobcom ako veriteľom s odkazom na všeobecné ustanovenia v rámci Obchodného zákonníka práve s poukazom, že pri uzatváraní predmetnej úverovej zmluvy mal postavenie spotrebiteľa. Žalovaná namietala, že finančné prostriedky poskytnuté z titulu takto uzatvorenej úverovej zmluvy využila pre svoju osobnú potrebu a preto úverový vzťah považovala za vzťah spadajúci pod právny režim Zákona o spotrebiteľských úveroch, namietala, že v zmysle Zákona 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluva neobsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 tohto právneho predpisu a preto je bezúročnou a bezpoplatkovou. Aj splnomocnený zástupca žalovanej (manžel) na pojednávaní konanom dňa 28.02.2019 poukazoval na identické tvrdenia ako samotná žalovaná. Uviedol však, že je oboznámený s obsahom spisu a má vedomosť o tom, že časť finančných prostriedkov poskytnutých z titulu takto uzatvorenej úverovej zmluvy využila žalovaná za účelom kúpy zariadenia regálov obchodu, registračnej pokladnice ako i tovaru. Splnomocnený zástupca odkazoval tiež na skutočnosť, že aktuálne žalovaná nevykonáva podnikateľské aktivity, ukončila podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia, ktoré jej bolo vydané v minulosti.

10. Súd mal nepochybne za preukázané, že žalobca pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, pokiaľ úver poskytoval. A preto je potrebné ho považovať s odkazom na ustanovenie § 52 za dodávateľa. Žalovaný vystupoval pri uzatváraní takejto zmluvy ako fyzická osoba, avšak v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti, ktorú vykonával na základe živnostenského oprávnenia a preto mu nie je možné priznať postavenie spotrebiteľa tak, ako to v konaní tvrdil. Pravdou je, že v prípade pochybností o tom, či ide alebo nejde o spotrebiteľskú zmluvu, zaťažuje dôkazné bremeno dodávateľa, avšak v prejednávanej veci neexistujú ani len pochybnosti o tom, že zmluvu o úvere uzatvorenú v zmysle Obchodného zákonníka uzatváral v postavení dlžníka žalovaný na základe žiadosti o úver zo dňa 05.02.2016 so žalobcom ako veriteľom, kde už v žiadosti uviedol účel úveru v súvislosti s podnikateľskou aktivitou bližšie špecifikovanou ako investičný úver a i zo samotného obsahu zmluvy o úvere, konkrétne článok 1 z predmetu zmluvy je zrejmé, že úver bol poskytnutý vo výške 6.000,- € na výkon podnikateľskej činnosti, kde sám dlžník v bode 1.2 vyhlásil, že využije poskytnutý úver ako podnikateľský subjekt na jeho podnikateľské činnosti, a to investície (nákup náradí, strojov, nábytku, výpočtovej techniky a tovaru). Aj z vyjadrenia splnomocneného zástupcu žalovaného na pojednávaní mal súd za preukázané, že takýmto spôsobom dlžník úver i využil pokiaľ z poskytnutých finančných prostriedkov realizoval nákup tovaru, regálov, registračnej pokladnice v čase, kedy vykonával dlžník podnikateľské aktivity na základe vydaného živnostenského oprávnenia. Z týchto dôvodov nie je

možné podľa názoru súdu takto uzatvorenú zmluvu vychádzajúc aj z obsahu samotnej úverovej zmluvy aj z okolností za akých došlo k jej uzavretiu s tým, že nejedná sa ani o zmluvu jednostrannej adhéznej povahy obsahujúcej ustanovenia v neprospech dlžníka, priznať žalovanej postavenie spotrebiteľa. Nič na tom nemení ani okolnosť, na ktorú opakovane v konaní žalovaná poukazuje, t. j. že aktuálne nevykonáva podnikateľské aktivity a finančné prostriedky z časti využila žalovaná pre osobnú potrebu a nie na podnikateľské aktivity, ako sa v zmluve zaviazala. Z takto zisteného skutkového stavu je pre súd zrejmé, že do zmluvného vzťahu so žalobcom ako veriteľom žalovaná vstupovala v rámci svojich podnikateľských aktivít, čo je dôvodom, prečo súd nemôže žalovanej priznať postavenie spotrebiteľa.

11. Po posúdení obsahu zmluvy a zmluvných dojednaní ako aj prehľadu úhrad a prehľadu o poskytnutých platbách zo strany žalovanej pre žalobcu súd dospel k záveru, že takto uzatvorená zmluva je zmluvou nie spotrebiteľskou, ale zmluvou, ktorú je nutné považovať v zmysle hmotnoprávnych ustanovení Obchodného zákonníka za zmluvu úverovú. Veriteľ reálne poskytol žalovanému úver o výške 6.000,- €, (čo ani v konaní sporným nebolo), za ktorý poskytla žalovaná ako dlžníčka úhrady v celkovej sume 1.670,62 € a to úhradami dňa 23.03.2016 282,81 €, dňa 25.04.2016 282,81 €, dňa 16.06.2016 565,- €, dňa 03.11.2016 290,- €, dňa 18.04.2018 50,- €, dňa 28.05.2018 50,- €, dňa 14.07.2018 50,- €, dňa 14.08.2018 50,- €, dňa 11.09.2018 50,- €. Pokiaľ v konaní žalovaný tvrdil, že uhradil celkovo sumu 1.820,82 €, duplicitne žiadal započítať úhrady zo dňa 17.04.2018, 27.05.2018, 16.07.2018, ktoré už veriteľ započítal v prehľade splátok (pozri čl. 65 spisu). Súd zaviazal preto žalovanú k zaplateniu k zvyšku nesplateného úveru, ktorého suma spolu s dojednanými úrokmi predstavovala 13.574,88 €, pri zohľadnení platieb zo strany dlžníka v rozsahu 1.670,62 € k zaplateniu sumy 11.904,26 €. Vo zvyšnej časti súd žalobu žalobcu pokiaľ sa domáhal zaplatenia sumy 12.004,26 € napriek úhradám zo strany žalovanej i po podaní žaloby na súd ako nedôvodnú zamietol.

12. Dohoda o úrokoch z úveru je podmienená tým, že veriteľ na základe zmluvy o úvere peňažné prostriedky dlžníkovi skutočne poskytol, inak by na ich úhradu nemal nárok. Na zaplatenie úrokov z úveru dohodnutých podľa § 502 Obchodného zákonníka má právo každý veriteľ, ktorý uzavrel písomne zmluvu o úvere, na základe ktorej úver i dlžníkovi poskytol. Úroky sú obsahom a súčasťou záväzku, na ktorom sa dohodol veriteľ dobrovoľne s dlžníkom platiť zmluvne dohodnuté úroky z úveru spolu so záväzkom vrátiť finančné prostriedky. Zmluva o úvere medzi žalobcom a žalovaným bola riadnym spôsobom dojednaná i ohľadom výšky úrokov za poskytnutý úver a tiež riadnym spôsobom i sankcie pre prípad porušenia zmluvných povinností a úroku z omeškania ako i poplatkov v zmysle článku 10 predmetnej zmluvy o úvere.

13. Strany sporu uzatvorili písomnú úverovú zmluvu, a pre určenie práv a povinností zmluvných strán bolo potrebné vychádzať predovšetkým z obsahu takto uzatvorenej úverovej zmluvy v zmysle zásady zmluvnej slobody a voľnosti a tiež v zmysle zásad zákonnej úpravy v rozsahu Obchodného zákonníka. Zmluva upravovala práva a povinnosti zmluvných strán vo vzťahu k splácaniu úveru, dohodnutej odplaty ako i ďalšie práva a povinnosti vyplývajúce z takto uzatvorenej zmluvy týkajúce sa sankcií, poplatkov ako i úrokov pre prípad omeškania s plnením. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že dohodnuté úroky z úveru nie sú sankciou za porušenie povinností, ale sú súčasťou peňažného záväzku dlžníka a aj pre omeškanie s ich platením zákon sankcionuje povinnosť platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania.

14. Súd mal preto za preukázané, že žalovaný nesplácal úver riadne a včas, bol vyzvaný listom zo dňa 07.03.2017 na úhradu splatných záväzkov, splátok č. 6-12 v celkovej sume 2.018,10 €, ktorú sumu dlžník neuhradil, a preto veriteľ pristúpil k zosplatneniu úveru. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou dlžných súm odo dňa nasledujúcich po splatnosti v zmysle splátkového kalendára ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a následne do omeškania s úhradou zvyšnej časti nesplateného úveru, ktorej zosplatnenie vyhlásil v dôsledku porušenia zmluvných povinností zo s strany dlžníka. Súd preto zaviazal žalovaného i k zaplateniu zmluvnej pokuty tak, ako bola dojednaná v zmysle článku 10 úverovej zmluvy vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania s tým, že pokiaľ dosiahnu sumu rovnajúcu sa sume všetkých splátok podľa splátkového kalendára (13.574,88 €) je dlžník povinný platiť úrok z omeškania v zmysle Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z.

15. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní ak nesplní riadne a včas svoj záväzok a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa § 369 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve a to bez potreby osobitného upozornenia, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, je dlžník povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Aktuálna sadzba zákonných úrokov z omeškania je určená v § 369 ods. 2 a v § 369a Obchodného zákonníka v znení Zák. č. 9/2013 Z. z. v spojení s § 1 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. a to ako sadzba určená základnou úrokovou sadzbou ECB zvýšená o 8 % bodov, a preto súd zaviazal žalovanú i k zaplateniu úroku z omeškania vo výške 8 % z dlžnej sumy ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku až do zaplatenia.

16. Podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

17. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojitosti s § 255 ods. 1 a ods. 2 a žalobcovi, ktorý sa domáhal zaplatenia sumy 12.004,26 € s príslušenstvom a priznaná mu bola suma 11.904,26 € s príslušenstvom (úspech v konaní v rozsahu 98,8 %, neúspech 1,2 %) priznal nárok na náhradu trov vo výške 97,6 % trov konania.

19. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 .

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 .

Podľa § 363 sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 . Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 . Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).