Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Csp/9/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci žalobcu BL PLUS, s.r.o., so sídlom Premčov 177, 969 73 Prenčov, IČO: 50 798 243, zastúpeného právnym zástupcom FALIS & Partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Lermontovova 14, 811 05 Bratislava, proti žalovanému EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpenému právnym zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, o zaplatenie 3.001,25 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.001,25 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 3.001,25 Eur od 01.02.2018 do zaplatenia , a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcu sa žalobou doručenou súdu dňa 01.02.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.001,25 Eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,00 % zo žalovanej sumy od 01.02.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalovanú sumu žiadal priznať z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 12.07.2005 uzavrel so spoločnosťou VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 prostredníctvom spoločnosti Slovenské kreditné karty, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 36 493 783 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.0001910719, na základe ktorej mu boli prostredníctvom pôžičkovej platobnej karty Triangel Premium poskytnuté finančné prostriedky. Pôvodný žalobca namietal, že uzavretá zmluva neobsahuje náležitosti podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov, vzhľadom na čo je potrebné poskytnutý spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Podľa predloženého výpisu z pôžičkovej karty Triangel Premium pôvodný žalobca čerpal prostredníctvom kreditnej karty v období do 12.10.2012 celkovú čiastku 4.617,18 Eur a na účet pôvodného veriteľa VUB, a.s. zaplatil v období do 12.10.2012 celkovú čiastku 5.026,81 Eur. Potom, čo žalovaný odkúpil od pôvodného veriteľa pohľadávku, požiadal zamestnávateľa pôvodného žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy, ktoré boli poukazované na účet žalovaného. Vykonané zrážky zo mzdy za obdobie od 09.08.2016 do 10.01.2018 predstavujú žalovanú sumu 3.001,25 Eur. Pôvodný žalobca vybral prostredníctvom kreditnej karty celkovú sumu 4.617,18 Eur a na účet pôvodného veriteľa a následne na účet žalovaného zaplatil celkovú sumu 8.028,06 Eur, teda o 3.410,88 Eur viac ako mal, nakoľko poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Na účet žalovaného v období od 09.08.2016 do 10.01.2018 uhradil sumu 3.001,25 Eur, ktorá predstavuje bezdôvodné obohatenie poskytnuté žalovanému bez právneho dôvodu. Nakoľko žalovaný napriek výzve pôvodného žalobcu žalovanú sumu nevrátil, uplatnil pôvodný žalobca nárok na zaplatenie súdnou cestou spolu s nárokom na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,00 % ročne.

2. Uznesením zo dňa 20.02.2018 súd v súlade s § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. z 21.mája 2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k doručenej žalobe a poučil ho o jeho procesných právach a povinnostiach. Spolu s uznesením súd dňa 23.02.2018 doručil žalovanému žalobu s prílohami.

3. Žalovaný sa k doručenej žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 28.02.2018, v ktorom na svoju obranu uviedol, že podľa § 1 ods. 3 zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sa zákon na daný prípad nevzťahuje, preto žalobca aplikuje na vec nesprávny právny predpis. Ďalej uviedol, že v danom prípade zmluvné strany uzavreli dňa 30.06.2004 Zmluvu o vydaní a používaní Pôžičkovej karty Triangel Premium, na základe ktorej právny predchodca žalovaného - spoločnosť VUB, a.s. poskytla žalobcovi úverový rámec, ktorý sa žalobca zaviazal splácať spôsobom dojednaným v zmluve. Podstatou takejto formy úveru je realizovanie príkazov dlžníka na prevod a výbery finančných prostriedkov z platobnej karty, a to až do výšky úverového rámca. Nakoľko v čase uzavretia zmluvy nie je zrejmé, aké výbery a prevody bude dlžník realizovať, nie je možné určiť ani minimálnu výšku mesačnej splátky, a tým ani výšku rečnej percentuálnej miery nákladov. S ohľadom na uvedené zákonodarca podľa žalovaného vylúčil predmetný úver spod úpravy zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto naň nemožno aplikovať ani § 4 zákona, na ktorý sa odvoláva žalobca v podanej žalobe. Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že úver nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov a k vzniku bezdôvodného obohatenia nedošlo, preto žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Súd doručil žalobcovi vyjadrenie žalovaného a v súlade s § 167 ods. 3 ho vyzval, aby sa k doručenému vyjadreniu písomne vyjadril. Žalobca vo vyjadrení (replike), doručenom súdu dňa 28.03.2018, k vyjadreniu žalovaného uviedol, že na predmetný vzťah je v plnom rozsahu potrebné uplatňovať zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a zákon č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako lex specialis účinný v čase podpisu zmluvy. Poukázal na to, že uzavretá zmluva neobsahuje údaj o výške RPMN a žalovaný si uplatňoval úroky a poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve, a preto si žiadne úroky a poplatky nemohol uplatňovať. Žalobca ďalej poukázal na to, že podstatnými náležitosťami úverovej zmluvy sú okrem určenia zmluvných strán aj určenie sumy (limitu, do ktorej budú peňažné prostriedky poskytnuté), záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky a záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Dohoda o týchto častiach je nevyhnutná na to, aby vznikla úverová zmluva. Z uzavretej úverovej zmluvy však tieto náležitosti nevyplývajú, nakoľko nedošlo k dohode o výške úverového rámca, k dohode o výške úrokov a poplatkov ako aj k dohode o výške mesačnej splátky.

5. Uznesením zo dňa 04.04.2018, doručeným žalovanému dňa 10.04.2018, súd v súlade s § 167 ods. 4 doručil žalovanému vyjadrenie žalobcu a umožnil mu, aby sa k nemu v lehote 10 dní od doručenia vyjadril. Žalovaný vo vyjadrení (duplike), doručenom súdu dňa 11.05.2018, zotrval na tvrdení, že zákon č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sa s poukazom na § 1 ods. 3 na daný právny vzťah nevzťahuje. Zároveň poukázal na to, že na daný prípad sa vzťahuje ustanovenie § 3 ods. 6 zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom uzavretá zmluva spĺňa všetky náležitosti vyžadované týmto ustanovením. Žalovaný zotrval aj na tvrdení, že k vzniku bezdôvodného obohatenia nedošlo, vzhľadom na čo nemohlo dôjsť ani k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu, keďže základným predpokladom platného postúpenia pohľadávky je jej existencia. Nakoľko pohľadávka z titulu bezdôvodného obohatenia nikdy nevznikla, nemohlo dôjsť ani k jej postúpeniu a žalobca sa tak nikdy nestal vlastníkom neexistujúcej pohľadávky. Postúpenie je preto absolútne neplatné a žalobca nie je v spore aktívne vecne legitimovaný.

6. Uznesením zo dňa 10.04.2018, právoplatným dňa 23.04.2018, súd v súlade s § 80 ods. 1 a 2 s poukazom na predloženú zmluvu o postúpení pohľadávky pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu a do konania namiesto pôvodného žalobcu vstúpil žalobca.

7. Na prejednanie žaloby súd nariadil pojednávanie na deň 01.03.2019, na ktorom podanú žalobu prejednal za účasti právnych zástupcov sporových strán.

8. Podľa § 215 súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

9. Podľa § 217 ods. 1 pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žaloby, pripojenými listinnými dôkazmi, písomnými vyjadreniami strán, ostatnými predloženými listinnými dôkazmi, výsluchom právnych zástupcov a v súlade s § 151 ods. 1 rozhodol na základe nesporných skutkových tvrdení a listinných dôkazov založených v súdnom spise. Súd zistil tento skutkový a právny stav.

11. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu (pôvodný žalobca) a právny predchodca žalovaného (VUB, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty a. s.) uzatvorili dňa 30.06.2004 Zmluvu o vydaní a používaní „Pôžičkovej karty Triangel Premium č.0001910719“, a to pôvodný žalobca ako dlžník a právny predchodca žalovaného ako veriteľ. Na základe tejto zmluvy mal právny predchodca žalovaného poskytnúť právnemu predchodcovi žalobcu peňažné prostriedky prostredníctvom pôžičkovej kreditnej karty, pričom úverový rámec zo zmluvy nevyplýva. V zmluve okrem osobných údajov účastníkov zmluvy nie sú uvedené žiadne údaje o poskytnutom úvere, jeho výške, spôsobe čerpania a splácania.

12. Podľa výpisov z pôžičkovej karty Triangel Premium právny predchodca žalobcu čerpal finančné prostriedky v čase od 09.07.2004 do 12.10.2012 v celkovej výške 4.617,18 Eur, ktoré uhrádzal právnemu predchodcovi žalovaného sumami v rôznych výškach do 12.10.2012 v celkovej výške 5.026,81 Eur.

13. Podľa predloženého potvrdenia zamestnávateľa pôvodného žalobcu na č.l. 19 spisu a podľa výpisu založeného na č.l. 20 spisu, uhradil pôvodný žalobca žalovanému v období od 09.08.2016 do 10.01.2018 celkovú sumu 3.001,25 Eur.

14. Výzvou zo dňa 25.01.2018 vyzval pôvodný žalobca žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3.001,25 Eur v lehote 3 dní od doručenia výzvy.

15. Z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.03.2018 súd zistil, že pôvodný žalobca ako postupca postúpil pohľadávku uplatnenú v tomto konaní na žalobcu. Postúpenie pohľadávky bolo postupcom žalovanému oznámené oznámením zo dňa 20.03.2018, ktoré bolo odoslané prostredníctvom pošty dňa 26.03.2018.

16. Vyššie uvedené skutočnosti (uvedené v bodoch 11 až 15) o uzavretí zmluvy a výške čerpaných finančných prostriedkov v celkovej výške 4.617,18 Eur, ako aj výške uhradených finančných prostriedkov vyplývajú z predložených listinných dôkazov, pričom žalovaný tieto skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel, preto ich súd s poukazom na § 151 ods. 1 považoval za nesporné. Žalovaný vo svojich vyjadreniach nespochybnil ani tvrdenie žalobcu o doručení výzvy zo dňa 25.01.2018 na vydanie bezdôvodného obohatenia.

17. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

18. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že právny vzťah medzi stranami sporu, založený uzavretou zmluvou medzi právnymi predchodcami strán, je vzťahom spotrebiteľským, kde pôvodný žalobca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri jej uzatváraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a právny predchodca žalovaného ako dodávateľ. Uzavretá zmluva je podľa svojho obsahu tzv. typová formulárová zmluva, ktorú vypracoval právny predchodca žalovaného, nakoľko jej znenie bolo predtlačené na formulári, do ktorého strany len vpísali chýbajúce údaje. Z uvedeného je zrejmé, že právny predchodca žalobcu nemohol obsah zmluvy nijako ovplyvniť. Formulárové zmluvy právny predchodca žalovaného opakovane používal pri poskytovaní spotrebiteľských úverov. Súd má za to, že právny vzťah medzi stranami sporu, založený uzavretou zmluvou, je spotrebiteľským vzťahom, preto je ho potrebné posúdiť aj podľa ustanovení zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) a zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), a to s prihliadnutím na právnu úpravu platnú v čase uzavretia zmluvy. Tzv. spotrebiteľské zmluvy, i keď sú upravené v Občianskom zákonníku, totiž nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len výlučne na občianskoprávne vzťahy, ale príslušné ustanovenia je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, a to bez ohľadu na to, či je uzavretá zmluva ako zmluvný typ upravená v Občianskom alebo Obchodnom zákonníku. Hoci podľa novelizovaného znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného od 01.01.2008, sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01.01.2008 (úverová zmluva bola uzavretá dňa 30.06.2004), z tejto skutočnosti nemožno vyvodiť záver, že uzavretá zmluva nie je spotrebiteľskou zmluvou. Súd má za to, že právny vzťah medzi stranami sporu, založený uzavretou zmluvou o úvere, je spotrebiteľským vzťahom, a to s poukazom na § 23a zákona o ochrane spotrebiteľa, ako aj podľa § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko z obsahu zmluvy jednoznačne vyplýva, že právny predchodca žalovaného pri uzavretí zmluvy konal ako dodávateľ v rámci svojho predmetu podnikania a právny predchodca žalobcu uzavrel zmluvu ako fyzická osoby, spotrebiteľ, ktorý obsah zmluvy nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť.

19. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:

Podľa § 497 ObchZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z., zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z., pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretie zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 524 ods. 1,2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

20. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná. Je nesporné, že právny predchodca žalobcu a žalovaného uzatvorili dňa 30.06.2004 Zmluvu o vydaní a používaní „Pôžičkovej karty Triangel PREMIUM“, vydávanej v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s., na základe ktorej bola právnemu predchodcovi žalobcu vydaná kreditná karta, prostredníctvom ktorej opakovane čerpal finančné prostriedky podľa predloženého výpisu. Z obsahu zmluvy vyplýva, že právny predchodca žalovaného pri uzavretí tejto zmluvy konal v rámci svojho predmetu podnikania. Právny predchodca žalobcu uzavrel zmluvu ako fyzická osoba, pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojho zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa obsahu tejto zmluvy sa dá posúdiť, že ide o tzv. typovú alebo formulárovú zmluvu, vyhotovenú pre širší neurčený okruh spotrebiteľov s minimálnou možnosťou spotrebiteľa zasiahnuť do obsahu zmluvy alebo obchodných podmienok, a tak podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Súd po preskúmaní obsahu a predmetu zmluvy ako aj postavenia účastníkov zmluvy dospel k záveru, že právny vzťah, založený predmetnou zmluvou je potrebné považovať za vzťah spotrebiteľský a Zmluvu o vydaní a používaní „Pôžičkovej karty Triangel PREMIUM“ je potrebné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. Posudzovaná zmluva o spotrebiteľskom úvere má síce predpísanú písomnú formu, avšak neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ustanovené v § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., a to písm. a/ a g/. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje žiadny údaj o sume, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. a/). Neobsahuje ani žiadny údaj, koľko z prípadne mesačnej splátky činí istina, koľko úroky a koľko iné poplatky. Zmluva neobsahuje ani žiadny údaj o úrokoch alebo poplatkoch, hoci podľa názoru súdu údaj o ročnej úrokovej sadzbe je rozhodujúcim údajom pre spotrebiteľa s ohľadom na to, aby mohol posúdiť výhodnosť či nevýhodnosť úveru a zároveň, aby mal vedomosť o výške odplaty, ktorú za poskytnutý úver zaplatí a mal by byť uvedený v texte zmluvy výrazným spôsobom. Hoci zákon o spotrebiteľských úveroch nevyžaduje ako obligatórnu náležitosť zmluvy údaj o ročnej úrokovej sadzbe úveru a výške poplatkov, avšak neuvedenie týchto náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v ustanovení § 4 ods. 5 postihuje tým, že veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať úroky alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. V úverovej zmluve nie je uvedený ani údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (§ 4 ods. 2 písm. g/). Zásadný význam v ochrane spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch má pritom dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Z uvedeného dôvodu zákon č. 258/2001 Z.z. stanovuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, medzi ktoré patrí aj ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“). RPMN je možno považovať za jeden z najpodstatnejších inštitútov slúžiacich na orientáciu na trhu spotrebiteľských úverov. RPMN vyjadruje hodnotu všetkých záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pomocou RPMN môže spotrebiteľ pomerne jednoducho zistiť, ktorý úver resp. pôžička je pre neho výhodnejší. Právna úprava § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001Z. z. je kogentnou právnou normou, v zmysle ktorej je potrebné poskytnúť ochranu slabšej strane zmluvného vzťahu. Sankciou neuvedenia RPMN je nevyvrátiteľná zákonná domnienka, podľa ktorej je spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov. Na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy bolo možné RPMN určiť. Navyše predmetná zmluva neobsahuje žiadne informácie o úrokovej sadzbe, žalovaný preto okrem istiny nemohol požadovať zaplatenie žiadnych ďalších poplatkov ani úrokov, nakoľko podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z., veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Z uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že žalovaný mohol požadovať od žalobcu iba istinu spotrebiteľského úveru, ktorú žalovaný reálne vyčerpal prostredníctvom kreditnej karty.

21. Podanou žalobou sa žalobca domáhal od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť. Bezdôvodné obohatenie teda predstavuje taký záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil, a dlh tomu, kto obohatenie získal. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne za splnenia určitých predpokladov, ktorými sú: a) vznik bezdôvodného obohatenia na strane obohateného, b) k získaniu majetkového prospechu na strane obohateného došlo na základe právnych skutočností, ktoré sú výslovne uvedené v zákone (§ 451 ods. 2) a c) vznik majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, ktorá postihuje oprávneného, pričom táto majetková ujma zodpovedá bezdôvodnému obohateniu na strane obohateného. Pri naplnení uvedených znakov vzniká v rámci záväzkového právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia povinnému subjektu (obohatenému) povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil, a právo toho, na koho úkor k obohateniu došlo (oprávnenému), požadovať vydanie tohto plnenia (§ 456). Súd preto podanej žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy titulom vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať tomu, na úkor koho ho získal (§ 456 . Medzi stranami nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu čerpal celkovú sumu 4.617,18 Eur. Sporná medzi stranami sporu nebola ani celková suma 8.028,06 Eur, ktorú právny predchodca žalobcu uhradil. Medzi stranami sporu nebola sporná ani suma 3.001,25 Eur, ktorú právny predchodca žalobcu uhradil žalovanému v období od 09.08.2016 do 10.01.2018. Keďže právny predchodca žalovaného mal voči právnemu predchodcovi žalobcu nárok len na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov vo výške 4.617,18 Eur, platby poukázané žalovanému právnym predchodcom žalobcu v období od 09.08.2016 do 10.01.2018 v celkovej výške 3.001,25 Eur predstavujú plnenie získané bez právneho dôvodu, ktorými došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu.

22. Obranu žalovaného založenú na tvrdení, že na daný prípad nemožno aplikovať ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. súd nepovažoval za dôvodnú, nakoľko z vykonaného dokazovania mal preukázané, že finančné prostriedky boli právnemu predchodcovi žalobcu poskytnuté prostredníctvom kreditnej karty. Podľa § 1 ods. 3 zákona č.258/2001 Z.z. sa zákon nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu, z čoho a contrario vyplýva, že úver poskytnutý formou preddavku na kreditnú kartu z pôsobnosti zákona vylúčený nie je. Vzhľadom na záver súdu o vzniku bezdôvodného obohatenia, súd nepovažoval za dôvodnú ani obranu žalovaného založenú na námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, keďže existujúci nárok na vydanie bezdôvodného obohatenie bolo možné v súlade s § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka postúpiť na žalobcu. Žalovaný vo svojej obrane síce tvrdil, že vzhľadom na charakter revolvingového úveru, ktorý bol žalobcovi poskytnutý predmetnou zmluvou, nie je možné určiť výšku RPMN priamo v úverovej zmluve, pretože sa úver čerpá a dopĺňa na základe vôle žalobcu, a tým sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. S tvrdením žalovaného o nemožnosti určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov sa súd nestotožnil, nakoľko zákon č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v § 4 ods. 2 písm. g) uvádza ako jednu z podstatných náležitostí uvedenie údaju o RPMN. Zákon zároveň uvádza, ktoré úvery sa za spotrebiteľské úvery nepovažujú a všetky ostatné, ktoré sú zmluvami o spotrebiteľskom úvere musia obsahovať všetky údaje uvedené v § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľskom úvere. Súd poukazuje na to, že z rozhodnutí (napr. Krajského súdu v Banskej Bystrici z 10.10.2012, sp. zn. 17Co/215/2012, Krajského súdu v Prešove z 12.03.2014, sp. zn. 2Co/135/2013, Krajského súdu v Žiline z 30.10.2013 sp. zn. 6Co/138/2013) vyplýva právny názor, podľa ktorého aj pri tzv. revolvingovom úvere musí byť v zmluve uvedený údaj o RPMN so zreteľom na to, že pokiaľ zákon o spotrebiteľských úveroch určil ako zákonnú náležitosť stanovenie RPMN (bez rozlíšenia, či ide o revolvingový príp. iný druh úveru), musí byť údaj o RPMN uvedený aj pri tzv. revolvingovom úvere. Potom z dôvodu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, uzavretá účastníkmi dňa 30.06.2004, neobsahuje náležitosti podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, je potrebné poskytnutý spotrebiteľský úver so zreteľom ustanovenie § 4 ods. 5 citovaného zákona č.258/2001 Z.z., považovať za bezúročný a bez poplatkov.

23. Bezdôvodné obohatenie patrí medzi nároky, u ktorých nie je zákonnou úpravou stanovená splatnosť pohľadávok vzniknutých z tohto právneho titulu a čas plnenia je u nich obvykle viazaný na výzvu veriteľa podľa § 563 Občianskeho zákonníka. Žalobca okrem žalovanej sumy požadoval priznať aj úroky z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po dni, keď žalovanému uplynula lehota na vrátenie plnenia poskytnutá vo výzve na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 25.01.2018. Hoci žalobca doklad preukazujúci doručenie predmetnej výzvy žalovanému nepredložil, žalovaný skutkové tvrdenie o doručení výzvy a o omeškaní s plnením nepoprel, preto ich súd s poukazom na § 151 ods. 1 považoval za nesporné. Žalovaný sa tak dostal do omeškania dňom 01.02.2018, toto omeškanie stále trvá, preto má žalobca nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo žalovanej sumy odo dňa 01.02.2018 až do zaplatenia.

24. Podľa § 517 ods. 1 dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávajúci predpis, ktorým je nariadenie vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov. Podľa § 3 ods. 1 vládneho nariadenia, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 01.02.2018 je 0,00 % ročne. Vzhľadom na uvedené súd priznal úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo žalovanej sumy, počnúc dňom 01.02.2018 až do zaplatenia.

25. Podľa § 232 ods. 3 lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenie súd uložil žalovanému, aby súdom uloženú povinnosť splnil v lehote 3 dni od právoplatnosti tohto rozsudku.

26. Podľa § 255 ods. 1 a 2 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

29. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 .

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 .

Podľa § 363 sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 . Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).