Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/148/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Adriány Považanovej, v trestnej veci obžalovaného B.. L. H. na verejnom zasadnutí dňa 28. februára 2019, za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. b) Tr.zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 12.10.2018, sp.zn. 0T/8/2018 takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr.por. odvolanie obžalovaného B.. L. H. z a m i e t a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 12.10.2018, sp.zn. 0T/8/2018 bol obžalovaný B.. L. H. uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. b) Tr.zák.na tom skutkovom základe, že dňa 08.02.2018 v čase o 15.45 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Citroen Xara Picasso sivej farby, EVČ: H. S., na ceste II/527 v meste G. L. na ul. Zvolenskej, kde bol pri odbočke na Pánsku cestu hliadkou OO PZ Veľký Krtíš predpísaným spôsobom, a to zvukovým a svetelným znamením STOP, zastavený a kontrolovaný, pričom uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že mal rozhodnutím o priestupku č. ORPZ-VK-OPDP62-71/2017-SK vydaným Okresným dopravným inšpektorátom vo Veľkom Krtíši dňa 08.11.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.02.2018 a vykonateľnosť dňa 17.02.2018 v spojení s rozhodnutím Krajského dopravného inšpektorátu v Banskej Bystrici č. KRPZ-BB-KDI2-1-002/2018 zo dňa 22.01.2018, uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 20 mesiacov, pričom doba zákazu činnosti začala plynúť dňom 01.02.2018. Za to mu bol podľa § 348 ods. 1 s použitím § 36 j) Tr.zák., § 38 ods. 3 Tr.zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr.zák., § 50 ods. 1 Tr.zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Zároveň mu bol podľa § 61 ods. 1, 2 Tr.zák. uložený trest zákazu činnosti riadiť všetky motorové vozidlá na dobu 3 roky. Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 27.12.2018. Najprv poukázal na skutok uvedený v rozsudku, jeho právnu kvalifikáciu, ako aj uložený trest, pričom výslovne neuviedol, proti ktorým výrokom napadnutého rozsudku podáva odvolanie. Argumentoval tým, že uvedené rozhodnutia správnych orgánov nadobudli vykonateľnosť ohľadne uloženého zákazu činnosti viesť motorové vozidlo až dňa 17.02.2018, avšak skutok sa stal 9 dní pred tým, a to 08.02.2017, teda v čase, keď ešte rozhodnutie o zákaze činnosti nebolo vykonateľné. Toto síce nadobudlo právoplatnosť dňa 01.02.2018, teda už bolo realizovateľné, avšak nebolo vykonateľné, pretože realizovateľnosť rozhodnutia nastáva súčasne s jeho právoplatnosťou. Vykonateľnosť rozhodnutia znamená možnosť vynútiť si splnenie uloženej povinnosti štátnym orgánom, v tomto prípade vynútiť si, aby sa zdržal vedenia motorového vozidla a vykonateľnosť nastala až 9 dní po skutku. V čase medzi právoplatnosťou rozhodnutia a jeho vykonateľnosťou je len na dotknutom subjekte, či si takúto povinnosť alebo obmedzenie dobrovoľne splní už po právoplatnosti rozhodnutia, alebo až po vykonateľnosti. Aj zo samotného názvu trestného činu (marenie výkonu

úradného rozhodnutia) vyplýva, že musí ísť o marenie vykonateľného rozhodnutia, napr. pri uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody rozsudok síce nadobudne právoplatnosť, avšak následne sa vydá rozhodnutie o nariadení výkonu uloženého trestu, a keď páchateľ nenastúpi do ústavu na výkon trestu odňatia slobody v určený deň, tak až jeho uplynutím sa eventuálne dopúšťa trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr.zák. Okrem toho neboli na hlavnom pojednávaní vypočutí svedkovia K. D. a C. L., ktoré napísali čestné prehlásenie, že dôvodom konania obžalovaného bolo len to, že K. D. upadla do bezvedomia, a preto ju musel obžalovaný v krajnej núdzi odviesť na ošetrenie. Vzhľadom k tomu navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec okresnému súdu, alebo aby sám rozhodol tak, že ho oslobodí spod obžaloby. Na verejnom zasadnutí, ktoré sa konalo v neprítomnosti obžalovaného, jeho obhajca zotrval na dôvodoch odvolania a navrhol, aby mu krajský súd vyhovel, t.j., aby napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie, alternatívne, aby ho sám spod obžaloby oslobodil. Naproti tomu zástupca krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné, nakoľko napadnutý rozsudok považoval v celom rozsahu za zákonný a správny. Krajský súd ako súd odvolací zistil, že odvolanie bolo podané obžalovaným ako oprávnenou osobou, a to v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, následne preskúmal v intenciách § 317 ods. 1 Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov oslobodzujúceho rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, t.j. výrokov o vine i treste, prihliadajúc na obsah podaného odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Súd prvého stupňa, pri dôslednom dodržaní procesného postupu a rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu, rozhodol na hlavnom pojednávaní o jeho vine v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. V tomto smere vykonané dôkazy správne vyhodnotil a to jednotlivo, ako aj v ich súhrne, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá všetkým podstatným hľadiskám obsiahnutým v ust. § 168 ods. 1 Tr.por., prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť a nemožno mu v tomto smere nič podstatné vyčítať. Stručne teda vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov tiež vtedy, ak si navzájom čiastočne odporovali. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zároveň zistiteľné, akými právnymi úvahami sa prvostupňový súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny obžalovaného zo spáchania skutku kladeného mu za vinu a správne postupoval, keď ho v konečnom dôsledku uznal za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr.zák. Krajský súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozsudku okresným súdom, predovšetkým na stranách č. 5,6, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil, avšak považoval za potrebné reagovať v rámci odvolacieho konania na odvolacie námietky obžalovaného, ktoré však nie je možné akceptovať v takom rozsahu, ktorý by viedol k inému meritórnemu rozhodnutiu vo výroku o vine. Na začiatku krajský súd zdôrazňuje, že obžalovaný spáchanie skutku ako takého nepoprel, teda ani nenamietal správnosť a úplnosť skutkových zistení, ktoré boli jednoznačne ustálené na základe vykonaných dôkazov a ich vyhodnotenia. Obhajoba obžalovaného v tom smere, že mal naplniť podmienky konania v krajnej núdzi podľa § 24 ods. 1 Tr.zák., nebola dôvodná, pretože tieto zákonné podmienky neboli splnené a v danom prípade nešlo o krajnú núdzu. Obžalovaný totiž osobu, ktorá mala zdravotnú indispozíciu (otázne je, akej závažnosti), neodviezol priamo na pohotovosť, ale na čerpaciu stanicu, kde ju vyložil a následne však v jazde pokračoval, čiže už viedol motorové vozidlo bez osoby, ktorej zdravie malo byť ohrozené. Je zrejmé, že v danom prípade, ak by aj priamo hrozilo nebezpečenstvo pre zdravie danej osoby, bolo ho možné za daných okolností odvrátiť inak, napr. privolaním rýchlej lekárskej zdravotníckej pomoci a spôsobený následok bol reálne závažnejší ako ten, ktorý hrozil (ust. § 24 ods. 2 Tr.zák.). Neobstojí ani argumentácia obžalovaného v tom smere, že rozhodnutia správnych orgánov, ktorými mu bol uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 20 mesiacov, neboli vykonateľné. Je nepochybné, že rozhodnutie o priestupku OR PZ vo Veľkom Krtíši, ODI, zo dňa 08.11.2017, č. ORPZ- VK-OPDP62-71/2017-SK v spojení s rozhodnutím KR PZ v Banskej Bystrici, KDI, zo dňa 22.01.2018, č. KRPZ-BB-KDI2-1-002/2018, ktorými mu bol uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 20 mesiacov, nadobudlo právoplatnosť dňa 01.02.2018, t.j. v deň, keď mu bolo do vlastných rúk doručené. Pokiaľ bola jeho vykonateľnosť vyznačená na deň 17.02.2018, tak v prvom rade treba podotknúť, že k vyznačeniu došlo až následne, teda s určitosťou až po dni 17.02.2018, teda v čase po tom, čo obžalovaný spáchal skutok kladený mu za vinu, z čoho možno vyvodiť záver, že tento mal v čase skutku vedomosť

len o tom, že predmetné rozhodnutia nadobudli právoplatnosť. Ďalej treba poznamenať, že pokiaľ ide o vykonateľnosť dňa 17.02.2018, táto sa vzťahuje len na povinnosť obžalovaného ako účastníka konania uhradiť do 15-ich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uloženú pokutu vo výške 400,- Eur. Pokiaľ ide o zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 20 mesiacov, tak tento druh sankcie nadobudol dňa 01.02.2018 nielen právoplatnosť, čo presne obsahoval aj výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu o tejto sankcii, ale taktiež nadobudol v ten istý deň aj vykonateľnosť. Ohľadne tejto sankcie nebola v rozhodnutí určená žiadna lehota, ktorá by posúvala nadobudnutie jej vykonateľnosti, t.j. v čase skutku bola táto povinnosť nielen právoplatná, ale aj vykonateľná, teda obžalovaný z hľadiska subjektívnej stránky tak v priamom úmysle maril výkon rozhodnutia iného orgánu verejnej moci ako súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahovalo rozhodnutie štátneho orgánu o zákaze činnosti. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že sa obžalovaný domáhal následne zrušenia rozhodnutí správnych orgánov prostredníctvom žaloby podanej na Krajskom súde v Banskej Bystrici, a to najmä preto, že v čase skutku boli napadnuté uznesenia právoplatné a pokiaľ ide o sankciu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel, aj vykonateľné. V zmysle príslušných ustanovení zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ust. § 98 ods. 1 písm. d/, § 100 ods. 3) jednoznačne vyplýva, že obžalovaný mal naviac povinnosť odovzdať svoj neplatný vodičský preukaz orgánu policajného zboru do siedmich dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým mu príslušný orgán uložil zákaz činnosti viesť motorové vozidlo, pričom vodičský preukaz sa na čas, v ktorom mal jeho držiteľ uložený takýto zákaz činnosti, považuje za neplatný. Obžalovaný v podanom odvolaní neuviedol dôvody, pre ktoré napádal zákonnosť a odôvodnenosť uloženého trestu, pokiaľ ide o jeho druh a výmeru. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom prvostupňového súdu, ktorým obžalovanému uložil vyššie uvedené tresty, pri treste odňatia slobody vrátane jeho podmienečného odkladu na skúšobnú dobu. Okresný súd prihliadol na všetky skutočnosti, na ktoré bol podľa Trestného zákona povinný prihliadnuť, v zmysle ust. § 34 ods. 4 Tr.zák. vzal do úvahy spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, zhodnotil aj osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy. Správne zistil u obžalovaného existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti, a to že pred spáchaním trestných činov viedol riadny život (ust. § 36 písm. j/ Tr.zák.), bez toho, že by zistil u neho priťažujúcu okolnosť. Keďže poľahčujúce okolnosti prevažovali nad priťažujúcimi v pomere 1:0, došlo k zníženiu hornej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/3, teda súd mohol obžalovanému uložiť trest odňatia slobody až na 16 mesiacov (ust. § 38 ods. 3, 8 Tr.zák.). Za takéhoto stavu potom správne uložil obžalovanému trest odňatia slobody na hranici prvej štvrtiny trestnej sadzby vo výmere 4 mesiace. V súlade so zákonom bolo aj podmienečné odloženie výkonu uloženého trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu 1 rok a 6 mesiacov, berúc do úvahy na osobu obžalovaného s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, taktiež aj okolnosti prípadu, a preto nebol jeho výkon nevyhnutný. Obžalovaný nie je osobou s kriminálnou minulosťou, do rozporu s trestným zákonom sa dostal po prvýkrát, teda nemá sklon páchať úmyselnú trestnú činnosť a doposiaľ viedol riadny život, na tom nič nemení skutočnosť, že už bol sankcionovaný za priestupky blokovými pokutami. Vzhľadom na charakter trestnej činnosti mu prvostupňový súd správne uložil podľa príslušných ustanovení Trestného zákona aj trest zákazu činnosti, a to riadenia všetkých motorových vozidiel na dobu (správne má byť vo výmere) 3 roky, keďže sa trestného činu dopustil práve v súvislosti s touto činnosťou. Uloženie trestu odňatia slobody spolu s uložením trestu zákazu činnosti zabezpečí v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu a zároveň obsahuje v primeranom rozsahu aj prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie a takýto trest zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1, 4 Tr.zák., ako aj ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov, hoci ide celkovo o trest prísnejší. Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. S poukazom na vyššie uvedené dôvody krajský súd odvolanie obžalovaného v súlade s citovaným ustanovením Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.