Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

64Ek/1648/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného JUDr. Krutý Rudolf, PhD., so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, IČO: 37 929 810, pr. zast. Mgr. Zuzana Bírová, advokátka so sídlom Americká 2, 831 02 Bratislava, proti povinnému GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Michalská 387/16, 811 01 Bratislava, IČO: 35 838 825, pr. zast. Jakubčák, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, o vymoženie 42,00 eur a trov exekučného konania, vedenej u súdneho exekútora Mgr. Mariána Michnicu, so sídlom exekútorského úradu Koprivnická 9/ G, 841 02 Bratislava, IČO: 42 355 281, pod sp. zn. 410EX 363/21, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie takto

rozhodol:

I. Návrh povinného na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

III. Povinnému u k l a d á povinnosť zaplatiť oprávnenému trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 23,00 eur.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 28. 04. 2021 domáhal od povinného vymoženia 42,00 eur konania na základe exekučného titulu - Upovedomenia o zastavení starej exekúcie a výzvy na úhradu trov starej exekúcie č. k. EX 9332/12 zo dňa 25.06.2020, vydaného súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. (ďalej len „exekučný titul“) a trov exekučného konania.

2. Okresný súd Banská Bystrica poveril dňa 28. 05. 2021 vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Mariána Michnicu, so sídlom exekútorského úradu Koprivnická 9/G, 841 02 Bratislava, IČO: 42 355 281, ktorý ju vedie pod sp. zn. 410EX 363/21. Súdny exekútor bol poverený na vykonanie exekúcie v neprospech povinného na vymoženie 42,00 eur a na vymoženie trov exekúcie oprávneného vo výške 58,50 eur, z toho uhradený súdny poplatok za podaný návrh na vykonanie exekúcie predstavuje 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia predstavujú 42,00 eur. 3. Podaním, doručeným poverenému súdnemu exekútorovi dňa 07. 08. 2021, označeným ako „Návrh na zastavenie exekúcie, Podnet na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, Návrh na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky“ sa povinný prostredníctvom právneho zástupcu domáhal zastavenia exekúcie a priznania nároku na náhradu trov exekučného konania. V odôvodnení I. časti návrhu na zastavenie exekúcie povinný uviedol, že nárok na paušálne trovy starej exekúcie upravuje ZoUNEK a len z ustanovení tohto zákona môže vyplývať to, kedy súdny exekútor nárok na náhradu paušálnych trov starej exekúcie má resp. nemá. Samotné upovedomenie takýto nárok bez opory v zákonnej úprave nezakladá. Voči požiadavke súdneho exekútora na úhradu paušálnych trov v upovedomení nie sú prípustné námietky. Povinný uviedol, že návrh na zastavenie exekúcie je využitím prvého práva povinného ako pôvodného

oprávneného, ktorým sa tento dovoláva svojich práv a práva na súdnu a inú právnu ochranu. Následne odkázal na materiál zverejnený na portáli Ministerstva spravodlivosti SR v súvislosti so zastavením starých exekúcií pod názvom: Najčastejšie otázky súvisiace so zastavením starých exekúcií. Materiál v bode 9. uvádza nasledovné: „Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné (§7 ods. 1). To platí rovnako o základe ako aj o výške paušálnych trov. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie vytvára špecifický exekučný titul, ktorý sa svojou povahou podobá notárskej zápisnici [§ 45 ods. 2 písm. c) EP], keďže nemá vlastnosť právoplatnosti, ale len vykonateľnosti. Oprávnenému prirodzene nevzniká právna povinnosť uhradiť paušálne trovy starej exekúcie v prípadoch, ak na ich úhradu súdnemu exekútorovi nevznikol nárok (§ 6 ods. 4) alebo v prípadoch, ak by snáď požadoval zaplatenie paušálnych trov vo výške odporujúcej ZoUNEK. Ak by si súdny exekútor voči oprávnenému uplatňoval návrhom na vykonanie exekúcie nárok na úhradu nezaplatených paušálnych trov, je v plnej kompetencii exekučného súdu tento exekučný titul preskúmať pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Porušenie povinností súdneho exekútora v súvislosti s účtovaním paušálnych trov, na ktoré nemá právny nárok, zakladá disciplinárnu zodpovednosť.“ Ministerstvo spravodlivosti SR tak už od počiatku potvrdzuje možnosť preskúmavania predmetného exekučného titulu a tiež to, že pôvodný oprávnený (v tomto prípade GENERAL FACTORING, a.s.) nie je bez ďalšieho povinný uhradiť paušálne trovy starej exekúcie na základe vydaného upovedomenia. Povinný ďalej namietal, že oprávnený ničím nepreukázal, že by mu voči povinnému nárok na paušálne trovy starej exekúcie vôbec vznikol. Samotné upovedomenie potvrdením a preukázaním vzniku takéhoto nároku nie je. Toto vyplýva i z vyššieho citovaného oznámenia Ministerstva spravodlivosti SR. 6. Z § 6 ods. 4 ZoUNEK, na ktorý poukazuje Ministerstvo spravodlivosti SR, a súdy vo svojich rozhodnutiach vyplýva nasledovné: „Exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak a) oprávnenému zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa alebo b) ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.7)“ Poznámka 7) znie doslovne nasledovne: a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o centrálnom registri exekúcií. Významom a záväznosťou poznámky pod čiarou sa najvyššia súdna autorita Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberá v konaní sp. zn. v rozhodnutí zo dňa 22. 8. 2011 3. Význam poznámky 3f/ v tomto Uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je v tom, že určuje, o akého správcu (či správcu podľa , alebo správcu podľa ) má pri oslobodení od súdneho poplatku ísť. Význam poznámky 7) v ZoUNEK je v tomto konaní obdobne určujúci a to v tom, kedy a ako mal súdny exekútor podľa zákonodarcu zabezpečiť zápis predmetnej starej exekúcie do centrálneho registra exekúcií (aby mal pri splnení tejto povinnosti nárok na paušálnu náhradu trov starej exekúcie), čo zároveň v plnej miere korešponduje s dôvodovou správou k tomuto zákonu. 8. Podľa dôvodovej správy k ZoUNEK „Strata nároku exekútora na paušálne trovy je taktiež dôsledkom nezapísania starej exekúcie do centrálneho registra exekúcií podľa ustanovení Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017.“ Povinný následne uviedol, že: pre nárok súdneho exekútora na paušálnu náhradu trov starej exekúcie je preto podstatný zápis starej exekúcie do centrálneho registra exekúcií podľa ustanovení Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017, čo zákonodarca následne definuje v ZoUNEK tak, ako to už uvádzame vyššie. Povinný osobitne namietal, že z toho čo zákonodarca v dôvodovej správe k ZoUNEK uvádza, je zrejmé že pre nárok súdneho exekútora na paušálne trovy nebude postačujúce zapísanie exekúcie do centrálneho registra exekúcií k zastaveniu starej exekúcie, či dokonca ešte neskôr. Už v čase tvorby predpisu - ZoUNEK - sa definovalo, že exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov v prípade starej exekúcie, ktorá už skôr mala byť, ale nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií („ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií “ nie takú , ktorá nie je zapísaná). Z gramatického výkladu tohto ustanovenia je zrejmé, že aj keby v tejto časti právnej normy nebol poznámkou 7) definovaný odkaz na právne predpisy, ktoré bližšie vymedzujú to, kedy presne malo dôjsť k zápisu starej exekúcie do centrálneho registra exekúcií, je zrejmé, že sa tak malo udiať už skôr. I s ohľadom na uvedené je potom potrebné vedieť, kedy si súdny exekútor splnil zákonnú povinnosť zápisu starej exekúcie do centrálneho registra exekúcií. V tomto musí bremeno tvrdenia a dokazovania znášať súdny exekútor, nakoľko tento sa domáha plnenia od povinného. Primárnou povinnosťou súdneho exekútora je urobiť tvrdenie o včasnom zapísaní predmetnej exekúcie do centrálneho registra exekúcií a toto i preukázať. Nie povinný sa domáha plnenia od súdneho exekútora, ale súdny exekútor sa domáha plnenia od povinného. Súdny exekútor má dokonca jedinečnú právomoc, nakoľko si sám pre seba vytvoril vlastný exekučný titul. Je potom zrejmé, že povinný je v prípade požadovania paušálnych trov a následnej exekúcie voči súdnemu exekútorovi v nepochybne výrazne slabšom postavení. Nárok súdneho exekútora preto musí o to viac

obstáť v akomkoľvek prieskume, osobitne i v prieskume exekučného súdu. Oprávnený naproti tomu preukazovať neexistenciu zápisu v určitý čas (podľa ustanovení Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017) nemusí. Exekútor má nárok na paušálne trovy, len pokiaľ sú na to splnené podmienky a predpoklady, čo v tomto exekučnom konaní exekútor neosvedčil. Povinný vo svojom vyjadrení poukázal na ustanovenia ZoUNEK týkajúce sa nároku na náhradu paušálnych trov. Povinný v podaní následne namietal, že z upovedomenia nevyplýva, že súdny exekútor preukázal to, že predmetná exekúcia bola do Centrálneho registra exekúcií zapísaná a nepreukázal ani to, že bola zapísaná podľa predpisov podľa § 6 ods. 4 písm. b/ ZoUNEK. Povinný namietal, že ZoUNEK mu povinnosť preukazovať neexistenciu (včasného) zápisu starej exekúcie do Centrálneho registra exekúcií neukladá, neumožňuje to, že by nárok na paušálne trovy mohol súdnemu exekútorovi vzniknúť i vtedy, ak by išlo o starú exekúciu, ktorá nebola včas zapísaná v centrálnom registri exekúcií (podľa § 6 ods. 4 písm. b/ ZoUNEK), pričom povinný by neexistenciu (takéhoto včasného) zápisu starej exekúcie do Centrálneho registra exekúcií nepreukázal. Povinný taktiež namietal porušenie povinnosti súdneho exekútora zabezpečiť/vykonať zápis predmetnej starej exekúcie v centrálnom registri exekúcií podľa a Exekučného poriadku a vyhl. MS SR č. o centrálnom registri exekúcií; teda do 7 dní, odkedy sa súdny exekútor dozvedel alebo mohol dozvedieť o skutočnostiach rozhodujúcich pre zápis, do 30. 6. 2016, resp. nepreukázanie včasnosti zápisu.

4. V II. časti návrhu na zastavenie exekúcie povinný uviedol, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie, bolo vydané v rozpore so ZoUNEK a oprávnený v rámci upovedomenia uplatnil paušálne trovy a vyzval povinného na zaplatenie paušálnych trov, napriek tomu, že podľa § 6 ods. 4 písm. b/ ZoUNEK nemá nárok na náhradu paušálnych trov, keďže ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií do 7 dní odkedy sa súdny exekútor dozvedel alebo mohol dozvedieť o skutočnostiach rozhodujúcich pre zápis resp. do 30. 06. 2016. Oprávnený v upovedomení nepreukázal, že exekúcia bola zapísaná v centrálnom registri exekúcií v lehote podľa predchádzajúcej vety a zároveň neobsahuje náležitosti vyžadované § 5 ods. 2 ZoUNEK (opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú) a preto je nepreskúmateľné. Povinný takisto namietal, že z upovedomenia nie je zrejmé, prečo vôbec došlo k zastaveniu starej exekúcie a aké úkony exekútor vykonal, aby vymohol nárok oprávneného a odvrátil tak zastavenie starej exekúcie. Nie je zrejmé, ako nárok oprávneného vymáhal, a prečo nárok nebol vymožený ani za 5 rokov plynutia rozhodnej doby. Následne povinný vo vyjadrení odkázal na ustanovenia ZoUNEK, konkrétne na ustanovenie prvá veta v spojení s ustanovením prvá veta ZoUNEK je v rozpore s SR (najmä a 46 ) a čl. 11 a 36 Listiny základných práv a slobôd, keďže uvedenými ustanoveniami je obmedzené vlastnícke právo oprávneného v pôvodnom exekučnom konaní a bez akéhokoľvek verejného záujmu a akejkoľvek primeranej náhrady, pričom je ohrozená vymáhateľnosť práva oprávneného a jeho zákonná ochrana. Povinný následne uviedol, že riziko nevymoženia pohľadávky by malo byť na exekútorovi, resp. by mala byť daná možnosť aby paušálna náhrada trov mohla byť posudzovaná v individuálnych súvislostiach obdobne ako v prípade náhrady trov v , kde sa v prípade bezvýslednosti rozhoduje podľa procesného zavinenia. Povinný následne poukázal na skutočnosť, že oprávnený (v pôvodnom exekučnom konaní) je zo strany štátu paušálne sankcionovaný a spoplatnený viackrát (1. ako poplatník súdneho poplatku z návrhu na začatie súdneho konania v ktorom bol vydaný exekučný titul a príp. aj ako poplatník podaného odvolania, 2. ako poplatník súdneho poplatku z návrhu na začatie exekúcie, 3. rozhodnutím štátu o zastavení exekúcie bez ohľadu na to či pohľadávka oprávneného bola vymožená, t. j. faktickým odmietnutím jediného štátom uznaného núteného vymáhania pohľadávky, 4. zákonom ustanovenou náhradou paušálnych trov exekúcie vylučujúcou akékoľvek individuálne osobitosti prípadu a bezdôvodne prenášajúcou náklady na oprávneného). Povinný následne namietal aj rozpor ďalších ustanovení ZoUNEK - ustanovenie v spojení s ustanovením veta druhá je v rozpore s (najmä ) a čl. 36 Listiny základných práv a slobôd, keďže vylučuje právo oprávneného (v pôvodnom exekučnom konaní) na súdnu ochranu. Povinný zastáva názor, že uvedenými ustanoveniami je ohrozená vymáhateľnosť práva a vylúčená súdna ochrana domáhať sa riadnymi opravnými prostriedkami akejkoľvek nápravy proti výzve na náhradu paušálnych trov, a to i v prípade, ak je náhrada paušálnych trov uplatňovaná exekútorom v rozpore so zákonom (v prípadoch, keď na paušálnu náhradu nemá nárok).

5. Povinný v III. časti návrhu na zastavenie dal podnet, aby súd podal návrh na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Povinný cituje časti dôvodovej správy k ako aj ustanovenia ZoUNEK , , , ,, ZoUNEK pričom uviedol, že ustanovenia ZoUNEK sú v rozpore s právnymi normami vyššej právnej sily ,4 a 5 SR,

SR, SR, a 2 SR, čl. 63 Zmluvy o fungovaní EÚ. Povinný poukázal na porušenie zákazu retroaktivity právnych noriem uvádza, že citované ustanovenia ZoUNEK ex lege zbavujú retroaktívne oprávneného (v pôvodnom exekučnom konaní) pohľadávky, ktorú má súdom priznanú a pri ktorej súčasne realizuje svoje právo na súdnu ochranu a zároveň ho tiež jednostranne postihuje vo forme ďalšieho „paušálneho výdavku“, ktorý má uhradiť exekútorovi bez ohľadu na skutočnosť, či vykonal akékoľvek úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky a či sám svojou nečinnosťou nespôsobil existenciu „starej exekúcie“. Následne povinný upozornil na obmedzenie vlastníckeho práva, nakoľko ZoUNEK podľa názoru povinného jasne privodil neprimeraný zásah do vlastníckych práv oprávnených nakladať so svojou pohľadávkou (pohľadávka, ako nemajetkové právo oprávneného (v pôvodnom exekučnom konaní) na plnenie od dlžníka je predmetom vlastníckeho práva.

6. Povinný v IV. časti návrhu na zastavenie exekúcie podal návrh na prerušenie konania s ohľadom na podaný podnet na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky zo strany súdu. Povinný žiadal, aby súd konanie prerušil do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní o súlade právnych predpisov.

7. Prostredníctvom právneho zástupcu sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril oprávnený, ktorý vo svojom vyjadrení uviedol, že podanie povinného predstavuje paušalizované (predtlačené podanie), v ktorom sa menia (upravujú) len identifikačné údaje, pričom povinný v tomto podaní uvádza všeobecné skutočnosti, ktoré sú bez zjavného súvisu s vecou, ktorá je predmetom exekúcie. Uvedené je, resp. bude exekučnému súdu známe i z jeho vlastnej činnosti. Oprávnený zároveň uviedol, že povinný v podaní namieta, že oprávnený nepreukázal, že by mu nárok na paušálne trovy vznikol. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje všetky obligatórne náležitosti, ktoré predpokladá ustanovenie . Upovedomenie o zastavení starej exekúcie je teda po preskúmaní súdu vydané v súlade so a v súlade s ustanovením ZoUNEK exekučným titulom. Oprávnený považuje názor povinného za nesprávny. Následne uviedol, že nárok na náhradu trov paušálnych trov zastavenej exekúcie vzniká súdnemu exekútorovi ex lege, t. j. priamo zo zákona. Povinný v podaní namieta možnosť prieskumu exekučného titulu súdom v odkaze na závery Ministerstva spravodlivosti SR. Oprávnený zdôrazňuje, že exekučný súd v danom prípade pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie preskúmal súlad predmetného exekučného titulu so zákonom a práve preto poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Mariána Michnicu. Povinný v podaní poukazuje tiež na to, že nárok na paušálnu náhradu trov exekúcie nevzniká, pokiaľ príslušná exekúcia nebola evidovaná v centrálnom registri exekúcií, pričom dôkazné bremeno tu zaťažuje oprávneného. Oprávnený následne uviedol, že uvedený exekučný titul predstavuje oprávnenie súdneho exekútora vymáhať paušálne trovy od oprávneného (v pôvodnom exekučnom konaní). Súdy k nároku na náhradu paušálnych trov exekúcie naviac uvádzajú, že zákonom o ukončení niektorých exekučných konaní došlo, abstrahujúc od iných dôvodov zastavenia exekúcie, vo svojej podstate k legálnej definícii pojmu „nemajetnosť“ a teda k legálnej definícii skutkového stavu, pri ktorom dochádza k zastaveniu exekúcie podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 (exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie). Z ustanovenia zákona o ukončení niektorých exekučných konaní bez akýchkoľvek pochybností vyplýva zákonná prezumpcia, že ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie. Uvedené zistenie je aj dôvodom na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 03. 2017. Oprávnený má za to, že povinný vo svojom podaní resp. v návrhu na zastavenie exekúcie, nepreukázal žiaden zákonný dôvod, na základe ktorého by mohlo byť vyhovené jeho návrhu na zastavenie exekúcie súdom, t. j. neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu, resp. skutočnosť, že exekučný titul bol zrušený. Oprávnený nezdieľa názor povinného o protiústavnosti ZoUNEK, nakoľko tento zákon jednoznačne napĺňa jeho účel, a to odbremenenie všeobecných súdov od exekučnej agendy. Ako vyplýva jednoznačne zo zákonnej dikcie ustanovenia o. 1 písm. b) rozhodnutie o podaní a následnom prerušení konania prináleží výlučne súdu. Oprávnený zároveň uviedol, že nastolenými otázkami sa už Ústavný súd SR zapodieval, a to už v spomínanom rozhodnutí a tieto závery sú plne udržateľné. Oprávnený navrhol súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnuť a povinnému uložiť povinnosť uhradiť oprávnenému trovy konania vo výške 23,00 eur.

8. Súdny exekútor vo svojom podaní označenom ako „Postúpenie návrhu na zastavenie exekúcie“ zo dňa 25. 10. 2021 uviedol, že upovedomenie o začatí exekúcie vydal dňa 21. 06. 2021, ktoré povinnému doručil dňa 26. 07. 2021 a povinný mu doručil návrh na zastavenie exekúcie dňa 07. 08. 2021. Spolu so svojim vyjadrením súdny exekútor predložil súdu ako prílohu návrh povinného na zastavenie exekúcie a k nemu prislúchajúce splnomocnenie, dôvodovú správu k dostupnú na webovej stránke najpravo, materiál Ministerstva spravodlivosti SR - s názvom Najčastejšie otázky súvisiace so zastavením starých exekúcií, vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie a upovedomenie o začatí exekúcie spolu s doručenkou preukazujúcou jeho doručenie povinnému. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril a uviedol, že sa stotožňuje s vyjadrením oprávneného a navrhol, aby súd podľa zák. Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

9. Podľa prvá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.

10. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

11. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

12. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

13. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

14. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

15. Podľa o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako ,K“), tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len „exekučné konanie“) a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len „opätovný návrh“).

16. Podľa , stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.

17. Podľa , stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o a) vymoženie pohľadávky na výživnom, uspokojenie práva na nepeňažné plnenie, vrátane uspokojenia

práva na peňažné plnenie, ak sú vymáhané v tom istom exekučnom konaní, c) vymoženie pohľadávky vzniknutej pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu, d) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie, e) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím správneho orgánu vo veci porušenia pravidiel hospodárskej súťaže podľa osobitného predpisu, f) starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15eur, g) starú exekúciu, v ktorej je povinným ten, koho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.

18. Podľa , rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, ak neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.

19. Podľa , ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie.

20. Podľa , ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.

21. Podľa , upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje a) označenie oprávneného a povinného, b) spisovú značku exekútora a spisovú značku súdu, c) dátum doručenia prvotného poverenia na vykonanie starej exekúcie exekútorovi, d) zákonné ustanovenie, podľa ktorého došlo k zastaveniu starej exekúcie, slovné vyjadrenie dôvodu zastavenia starej exekúcie a stručný opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú, e) výšku vymoženej pohľadávky oprávneného a výšku vymožených trov oprávneného, f) výšku vymožených trov exekútora v členení na odmenu exekútora, náhradu hotových výdavkov, náhradu za stratu času a daň z pridanej hodnoty, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty; ustanovenia o konečnom vyúčtovaní sa nepoužijú, g) výzvu na úhradu paušálnych trov starej exekúcie exekútora vzniknutých v súvislosti so zastavením starej exekúcie podľa tohto zákona (ďalej len „paušálne trovy“), ak exekútor paušálne trovy uplatňuje, h) poučenie oprávneného o možnosti a o lehote na podanie námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a poučenie o vykonateľnosti podľa . .

22. Podľa , trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a paušálnych trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu. Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok.

23. Podľa , paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy uplatňuje.

24. Podľa , upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného konania, je exekučným titulom. Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje.

25. Podľa , exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak a) oprávnenému zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa alebo b) ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.

26. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

27. Podľa (ďalej len „“), súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov, v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania.

28. Podľa , o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

29. Návrh povinného na zastavenie exekúcie má odkladný účinok, nakoľko bol podaný v lehote podľa ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, keď upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 26. 07. 2021 a návrh povinného na zastavenie exekúcie bol doručený poverenému súdnemu exekútorovi dňa 07. 08. 2021. Súd sa oboznámil s obsahom spisu, s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a s vyjadrením oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Na základe zistených skutočností možno konštatovať, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný.

30. Exekučný súd k podnetu povinného na podanie návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky podľa o súlade ust. veta prvá v spojení s ust. veta prvá a ust. veta druhá s , a , , , a a s článkom 63 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a s ním súvisiacim návrhom na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky uvádza, že nesúhlasí s názorom povinného o protiústavnosti vyššie uvedených ustanovení Zákona o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predmetný zákon napĺňa svoj účel, ktorým je odbremenenie všeobecných súdov od exekučnej agendy. Zmyslom a účelom jeho prijatia bolo riešiť neúnosnú situáciu na okresných súdoch ako súdoch exekučných, kde sa v státisícoch exekučných konaní viedla exekúcia proti povinným dlhodobo neúspešne a v konečnom dôsledku tento stav vyúsťoval až do kolízie s princípom právnej istoty subjektov exekučného konania. Zákonodarca túto situáciu neriešil novelou Exekučného poriadku, ale samostatným zákonom, ktorým zaviedol okrem iného aj pojem „stará exekúcia“. Za splnenia zákonných predpokladov súdny exekútor vo svojom upovedomení má povinnosť oznámiť oprávneným, že ex lege došlo k zastaveniu týchto starých exekúcií. V rámci svojho včasného upovedomenia má súdny exekútor možnosť si uplatniť u oprávneného tzv. paušálne trovy zastavenej exekúcie a to v presne stanovenej výške. Vychádzajúc z uvedeného, je potrebné zároveň konštatovať, že je vo vzťahu k Exekučnému poriadku úpravou lex specialis, ktorá osobitne upravuje tam stanovené situácie, a to tak vo vzťahu k ďalšiemu trvaniu exekučného konania, ako aj vo vzťahu k otázke náhrady trov exekútora, ktorú rieši v porovnaní s Exekučným poriadkom osobitným spôsobom - na jednej strane povinnosť má oprávnený, na druhej strane neuspokojuje sa skutočná výška trov exekútora, ale len zákonom stanovená paušálna suma. zároveň upravuje, čo treba v tomto prípade a pre účel zastavenia starej exekúcie považovať za nemajetnosť povinného. Pre úplnosť je potrebné dodať, že povinnosť oprávneného znášať trovy exekúcie pri zastavení konania pre nemajetnosť povinného alebo v iných predpokladaných prípadoch obsahuje aj „generálna“ právna úprava ( Exekučného poriadku v znení od 1. februára 2002 do 31. marca 2017; v znení Exekučného poriadku od 1. apríla 2017 je to ust. ). Nakoľko exekučné konanie je konaním, ktoré sa začína len na základe návrhu, a teda ide o konanie návrhové, ktoré je vedené na vymoženie pohľadávky oprávneného, riziko spojené s neúspechom v konaní v prípade, ak súdnemu exekútorovi prináleží v tomto konaní vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, je preto rizikom oprávneného. Ako už bolo vyššie uvedené, exekučná agenda neúmerne zaťažovala všeobecné súdy, pričom počet nerozhodnutých exekučných vecí neustále rástol a zákonodarca musel pristúpiť k riešeniu tejto situácie, ktorý za týmto účelom v snahe riešiť dlhotrvajúce bezúspešné exekúcie prijal Zákon o ukončení niektorých exekučných konaní. Okrem toho, že v ustanovení zaviedol legálny pojem „stará exekúcia“ vzťahujúci sa na exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017, v ustanovení stanovil podmienky, za splnenia ktorých sa staré exekúcie ex lege zastavujú. Inak povedané, predmetný zákon ustanovil dôvody pre zastavenie starej exekúcie a zároveň aj to, že k ich zastaveniu dochádza priamo zo zákona. Tieto dôvody však len dopĺňajú dôvody zastavenia exekúcie zakotvené v Exekučnom poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017.

31. Ustanovenie zakotvuje možnosť súdu ako procesne legitimovaného subjektu v zmysle ) podať návrh na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky v prípade, ak súd pred rozhodnutím vo veci samej dospeje k

záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov. Ako uvádza dôvodová správa, obligatórne prerušenie konania je koncipované ako reštriktívna výnimka, čo je plne v súlade s princípom arbitrárneho poriadku, ktorý je jedným z nosných princípov . Pokiaľ ide o návrh povinného na prerušenie konania exekučný súd uvádza, že v tomto štádiu konania, keď zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie (rozhodol vo veci samej), nie je tu dôvod na podanie návrhu na konanie o súlade právnych predpisov, keďže sa nestotožňuje s argumentáciou, ktorú povinný v tejto súvislosti uviedol vo svojom návrhu. Súd zároveň poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR č. , v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že uznesenie o prerušení konania je rozhodnutím procesnej povahy, teda nejde o rozhodnutie vo veci samej. Aj z tohto dôvodu takéto rozhodnutie spravidla ani nie je spôsobilé zasiahnuť do zaručených základných práv a slobôd (napr. , ). Súd sa nestotožnil s odôvodnením povinného ohľadom návrhu na prerušenie konania, pričom zároveň poukazuje na to, že povinným namietanými skutočnosťami sa už Ústavný súd SR zaoberal v uznesení . Z odôvodnenia predmetného uznesenia súd uvádza nasledovné: „Predmetom ústavnej sťažnosti je predovšetkým námietka porušenia základného práva sťažovateľky zaručeného v , čl. 36 ods. 1 listiny a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými upovedomeniami o zastavení starých exekúcií v časti výziev na úhradu paušálnych trov exekúcie v sume 42,00 eur, ktorým sťažovateľka vytýka, že sú arbitrárne, a že súdny exekútor ústavne nesúladným výkladom a aplikáciou zasiahol do jej označených práv“. Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrh povinného na prerušenie konania v zmysle ust. v spojení s ust. Exekučného poriadku zamietol (I. výrok).

32. Súd k návrhu povinného na zastavenie exekúcie ďalej uvádza, že doručením návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným dňa 28. 04. 2021 sa začalo exekučné konanie proti povinnému o vymoženie 42,00 eur a trov exekučného konania na základe exekučného titulu, Upovedomenia o zastavení starej exekúcie a výzve na úhradu trov starej exekúcie sp. zn. EX 9332/12 vydaného oprávneným dňa 25.06.2020, pričom ide o exekučný titul, ktorý priamo zavádza ustanovenie . Predmetným exekučným titulom vznikla oprávnenému (súdnemu exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie v zmysle ust. Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017) voči povinnému pohľadávka vo výške 42,00 eur. Nakoľko povinný záväzok vyplývajúci z exekučného titulu v zmysle ust. v lehote 60 dní od ukončenia exekučného konania dobrovoľne nesplnil, oprávnený nemal inú možnosť ako dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky, než tejto sa domáhať prostredníctvom jej núteného výkonu v rámci exekúcie. Exekučné konanie je teda vedené na základe špecifického exekučného titulu na vymoženie paušálnych trov, ktoré neboli dobrovoľne uhradené vo vyššie uvedenej lehote. Z povahy exekučného konania je zrejmé, že v exekučnom konaní sa uskutočňuje nútený výkon exekučným titulom priznaného nároku oprávneného, pričom exekučný súd je exekučným titulom viazaný. Okresný súd Banská Bystrica ako kauzálne príslušný súd na exekučné konanie posúdil návrh oprávneného na vykonanie exekúcie spolu s jeho prílohami v zmysle príslušných ustanovení Exekučného poriadku a Zákona o ukončení niektorých exekučných konaní a keďže v konaní mal preukázané, že oprávnený splnil predpoklady ustanovené zákonom pre začatie exekučného konania a zároveň nezistil dôvody, pre ktoré by mal návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v súlade s ust. Exekučného poriadku zamietnuť, vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 28. 05. 2021. Vo vzťahu k námietke povinného, že pre nárok súdneho exekútora na paušálnu náhradu trov starej exekúcie je podstatný jej včasný zápis do Centrálneho registra exekúcií podľa ustanovení Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017, čo zákonodarca definuje v ust. , má súd za to, že z gramatického výkladu predmetného ustanovenia vyplýva, že podstatným znakom nepriznania trov starej exekúcie je skutočnosť, že stará exekúcia nebola zapísaná v Centrálnom registri exekúcií, avšak nie je rozhodujúca „včasnosť“ zápisu. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na ust. Exekučného poriadku, v ktorom sú taxatívnym spôsobom uvedené údaje, ktoré sa o každej právoplatne neskončenej exekúcii do registra zapisujú, pričom deň zápisu medzi tieto údaje nepatrí. Keďže ani ust. nezaraďuje k obsahovým náležitostiam Upovedomenia o zastavení starej exekúcie preukázanie tej skutočnosti, že exekúcia bola zapísaná v centrálnom registri exekúcií, nie je možné na námietku povinného v tomto smere - že Upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo vydané v rozpore so , prihliadnuť. K ďalšej námietke vznesenej povinným v návrhu na zastavenie exekúcie, že Upovedomenie o zastavení starej exekúcie spolu s výzvou na úhradu trov exekútora je nepreskúmateľné z dôvodu, že neobsahuje náležitosti vyžadované ust. , keďže neobsahuje najmä zákonné ustanovenie, podľa ktorého došlo k zastaveniu exekúcie, slovné vyjadrenie dôvodu zastavenia exekúcie a opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú, súd uvádza, že ani táto námietka v súvislosti s posudzovaním návrhu povinného nemôže obstáť a

privodiť tak zastavenie exekúcie, keďže preskúmaním Upovedomenia o zastavení exekúcie v rozsahu povinným vznesenej námietky dospel súd k záveru, že súdny exekútor pri jeho vydaní postupoval v súlade so zákonom. Predmetné upovedomenie obsahuje povinným namietané náležitosti, nakoľko je v ňom uvedené: „Podľa ustanovenia o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov Vás upovedomujem, že došlo k zastaveniu starej exekúcie, a to z dôvodu: podľa o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože uplynula rozhodná doba,... Stará exekúcia sa zastavila, pretože od doručenia prvotného poverenia uplynula rozhodná doba piatich rokov. K predĺženiu rozhodnej doby nedošlo a nejde o takú starú exekúciu, ktorá sa nezastavuje.“ Z uvedenej formulácie možno jednoznačne usúdiť, že upovedomenie súdneho exekútora o zastavení starej exekúcie obsahuje zákonom požadované náležitosti v zmysle ust. .

33. K tvrdeniu povinného, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo vydané v rozpore so zákonom , keďže z jeho obsahu nie je zrejmé, prečo vôbec došlo k zastaveniu starej exekúcie, aké úkony exekútor vykonal, aby vymohol nárok oprávneného a odvrátil tak zastavenie starej exekúcie, ako vymáhal nárok povinného (resp. oprávneného v pôvodnom exekučnom konaní) a prečo nárok nebol vymožený ani za 5 rokov plynutia rozhodnej doby exekučný súd uvádza, že upovedomenie ako špecifický exekučný titul vydáva súdny exekútor za účelom oznámenia (potvrdenia) účastníkovi konania v procesnom postavení oprávneného v pôvodnom exekučnom konaní, že došlo k zastaveniu exekúcie, keďže k zastaveniu starej exekúcie z dôvodu nemajetnosti na strane povinného dochádza priamo zo zákona, ak boli naplnené predpoklady uvedené v ust. . Oprávnený má zároveň možnosť podať voči upovedomeniu v zákonnej lehote 30 dní od jeho doručenia námietky, avšak povinný (oprávnený v pôvodnom exekučnom konaní) túto možnosť nevyužil a rozpor upovedomenia o zastavení starej exekúcie so zákonom namieta až v návrhu na zastavenie exekúcie. Pre úplnosť súd dodáva, že exekučné konanie sa končí doručením upovedomenia o zastavení starej exekúcie súdu za predpokladu, že námietky podané neboli alebo právoplatnosťou uznesenia súdu, ktorým námietky boli zamietnuté alebo odmietnuté. K zastaveniu starej exekúcie tak dochádza priamo zo zákona, ak sú kumulatívne splnené dve podmienky. Prvou je uplynutie rozhodnej doby, ktorá je vymedzená ako obdobie piatich rokov, ktorá sa počíta od doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi a druhou je nemajetnosť povinného. Súčasne platný a účinný ako aj v znení účinnom do 31. 03. 2017 priamo vo svojich ustanoveniach zakotvili, že súdny exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na realizáciu núteného výkonu exekučných titulov, pričom pri výkone exekučnej činnosti súdny exekútor postupuje nestranne a nezávisle. Pri výkone činnosti je viazaný len SR, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa a 5 SR, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní. Súdny exekútor v rámci exekučnej činnosti pri posúdení predmetnej exekúcie postupoval v súlade so , keď po zistení, že boli splnené podmienky uvedené v ust. predmetného zákona vydal upovedomenie o zastavení exekúcie, čím potvrdil skutočnosť, že došlo k jej zastaveniu z dôvodu nemajetnosti povinného v pôvodnom exekučnom konaní. Súdny exekútor tak postupoval zákonným spôsobom, nakoľko predmetná exekúcia bola dlhodobo vykonávaná bez úspechu, pri výkone exekučnej činnosti nedošlo k zexekvovaniu majetku povinného, rovnako nedošlo k vymoženiu pohľadávky oprávneného v pôvodnom exekučnom konaní v celom rozsahu a predmetná exekúcia nebola zastavená súdom v zmysle ust. Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 - z dôvodu, že povinný v pôvodnom exekučnom konaní nedisponoval takým majetkom, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov exekúcie. Zo znenia dôvodovej správy ako aj z dikcie ust. je zrejmé, že zákonodarca v ňom zakotvil relatívne nevyvrátiteľnú domnienku nemajetnosti povinného v starej exekúcii. Účelom tejto právnej fikcie bolo vymedziť, že zastavenie starej exekúcie z dôvodu uplynutia rozhodnej doby je v skutočnosti čo do dôsledkov podľa osobitných predpisov (napr. predpisy o účtovníctve) rovnakým dôvodom pre jej zastavenie ako tzv. nemajetnosť povinného. Inak povedané, ak súdny exekútor v priebehu rozhodnej doby nevymohol celú pohľadávku oprávneného platí, že sa nezistil majetok povinného, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie. Súd v súvislosti s novelou Exekučného poriadku č. účinnou od 01. 04. 2017 nad rámec uvádza, že inštitút zastavenia exekúcie za súčasne platnej a účinnej právnej úpravy je zakotvený v ust. a Exekučného poriadku, keď o zastavení exekúcie z dôvodov uvedených v ust. Exekučného poriadku rozhoduje súd a z dôvodov ustanovených v ust. Exekučného poriadku rozhoduje súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie. Súd o zastavení exekúcie rozhodne, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo

ak bol exekučný titul zrušený alebo je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné alebo ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Zmena vykonaná vyššie uvedenou novelou Exekučného poriadku nastala aj v otázke posudzovania nemajetnosti povinného ako dôvodu vedúceho k zastaveniu exekúcie, kým podľa Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017 obligatórne rozhodoval o zastavení exekúcie v prípadoch nemajetnosti povinného súd v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, od 01. 04. 2017 toto rozhodovanie prešlo do kompetencie súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie. Súdny exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie ak pri exekúcii vedenej na majetok právnickej osoby sa do 30 mesiacov a pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy povinného, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou, a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Zákonodarca tak priamo vymedzil časový rámec trvania exekúcií. Posúdenie nemajetnosti povinného, teda dôvodu vedúceho k zastaveniu exekúcie spadá v zmysle vyššie uvedeného do rozhodovacej činnosti súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie, ktorý ak po vykonaní všetkých zákonných postupov pre zisťovanie majetku povinného dospeje k záveru, že je tu daný dôvod zastavenia exekúcie z dôvodu, že nebol zistený majetok alebo príjmy povinného, ktoré by podliehali exekúcii, a ktoré by postačovali aspoň na úhradu trov exekútora, vydá upovedomenie o zastavení exekúcie. Inak povedané, ak súdny exekútor v rámci exekučnej činnosti nezistí žiadny zexekvovateľný majetok počas doby ustanovenej zákonom od začatia exekúcie alebo posledného zexekvovania majetku, je jeho zákonnou povinnosťou v predmetnom konaní vydať upovedomenie o zastavení exekúcie.

34. Pokiaľ povinný uvádza, že oprávnený ničím nepreukázal, že by mu voči povinnému nárok na paušálne trovy starej exekúcie vôbec vznikol, pričom ho vyzval na zaplatenie paušálnych trov napriek tomu, že podľa ustanovenia nemá nárok na náhradu paušálnych trov, je potrebné poukázať na ust. prvá veta , v zmysle ktorého paušálne trovy znáša oprávnený. Zákonodarca tak priamo ex lege súdnemu exekútorovi priznal nárok na náhradu paušálnych trov starej exekúcie. Ak si súdny exekútor trovy uplatní, na ich úhradu vyzve oprávneného v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ktoré je v zmysle ust. exekučným titulom, na podklade ktorého sa súdny exekútor môže domáhať ich vymoženia podaním návrhu na vykonanie exekúcie, ak si oprávnený povinnosť ich zaplatiť dobrovoľne nesplní v lehote 60 dní odo dňa ukončenia exekučného konania. Exekučný titul tak zaväzuje k náhrade trov súdneho exekútora výlučne oprávneného, keďže nárok na náhradu trov starej exekúcie prináleží súdnemu exekútorovi s poukazom na ust. vo vzťahu k oprávnenému v pôvodnom exekučnom konaní. Je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že zákonodarca mal uvedeným ustanovením na zreteli zaviazať na úhradu paušálnych trov oprávneného. Keďže v predmetnej veci bola pôvodná exekúcia zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného v pôvodnom exekučnom konaní, súdnemu exekútorovi vznikol zákonný nárok na náhradu paušálnych trov, a teda súdny exekútor nemá povinnosť preukazovať, že mu nárok na paušálne trovy starej exekúcie vôbec vznikol. Preto nemožno súhlasiť s námietkou povinného, že oprávnený nepreukázal vznik paušálnych trov. Pre úplnosť súd odkazuje na uznesenie ÚS SR zo dňa 12. 05. 2020 sp. zn. , kde Ústavný súd SR okrem iného uviedol: „Nárok na paušálnu náhradu trov zastavenej starej exekúcie vzniká súdnemu exekútorovi ex lege, a to čo sa týka základu aj výšky. Procesný postup exekútora určuje priamo lex specialis. Preto nie je možné uvažovať o porušení základných práv sťažovateľky nezohľadnením výkladu úpravy lex generalis a judikatúry z nej vychádzajúcej, keďže jej aplikácia je vylúčená existenciou a povinnosťou aplikácie úpravy lex specialis.“ V predmetnej veci preto nemôže byť sporný nárok súdneho exekútora na náhradu paušálnych trov starej exekúcie z dôvodu, že nepreukázal, že mu voči povinnému tento nárok vznikol, keďže vzniká priamo zo zákona. Ústavný súd zároveň konštatoval, že napadnuté upovedomenia v časti výziev na úhradu paušálnych trov starých exekúcií sú ústavne udržateľné, rešpektujú a primeraným spôsobom interpretujú do úvahy prichádzajúce aplikované právne normy.

35. Vzhľadom ku skutočnosti, že v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie neboli preukázané žiadne skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu, resp. bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku zamietol (II. výrok).

36. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.

37. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

38. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

39. Podľa § 199e prvej vety Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.

40. Podľa č. , Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

41. Podľa o odmenách advokátov, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

42. Nakoľko súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, oprávnenému v zmysle ustanovenia § 199a ods. 1 v spojení s § 199d ods. 1 Exekučného poriadku vznikol nárok na náhradu výdavkov spojených s jeho zastupovaním v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Oprávnený si vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 23,00 eur. Súd oprávnenému priznal uplatnené trovy právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby v uplatnenej výške 23,00 eur (8,30 eur - 1 polovičný úkon právnej služby za podanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie + 10,87 eur - režijný paušál za rok 2021 + 3,83 - 20% DPH) a po právoplatnosti tohto uznesenia vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, ktorým bude povinný zaviazaný na úhradu trov právneho zastúpenia oprávnenému (III. výrok).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.