Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-3C/290/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica sudkyňou Mgr. Silviou Kysuckou, vo veci návrhu matky F. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XX/X/XX, N., Q., maloletého dieťaťa K. Š., H.. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, pracovisko Púchov, a muža, ktorého otcovstvo má byť určené G. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XXXX, K. XX/XX, N., Q., o určenie otcovstva k maloletému dieťaťu a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého dieťaťa, takto

rozhodol:

U r č u j e , že G. F., nar. XX. XX. XXXX v E., K. Q., bytom K. XX/XX, XXXX S., N., Q. j e otcom K. Š., nar. XX. XX. XXXX v S.K. C., r. č. XXXXXX/XXXX, ktorého narodenie je zapísané v knihe narodení Matričného úradu S. C. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, z matky F. Š., rod. Š., nar. XX. XX. XXXX v S. C., bytom C. XX/X/XX, N., Q..

P r e r u š u j e konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého K. Š., nar. XX. XX. XXXX.

Maloletému, resp. matke maloletého u r č u j e lehotu na podanie návrhu ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého K. Š., nar. XX. XX. XXXX na príslušnom súde v Rakúsku, a to 2 mesiace od právoplatnosti rozsudku o určení otcovstva k maloletému K..

Matka m á nárok na náhradu trov konania voči G. F. a to vo výške 66,- € titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh, ktorú náhradu trov konania je povinný G. F. zaplatiť matke do 3 dní od právoplatnosti rozsudku o určení otcovstva.

Štát m á nárok na náhradu trov konania voči G. F. a to vo výške 507,85 €, ktorú náhradu trov konania je povinný G. F. zaplatiť na účet Okresného súdu Považská Bystrica, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku o určení otcovstva.

Kolízny opatrovník n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka podala na tunajší súd návrh , ktorým sa domáhala určenia, že G. F. je otcom maloletého K., nar. XX.XX.XXXX. Uviedla, že v čase, keď žila v Rakúsku, spoznala menovaného, s ktorým sa aj intímne stýkala. Keď po čase otehotnela, odišla na Slovensko, kde sa jej dňa XX.XX.XXXX narodil maloletý. Uviedla, že po narodení dieťaťa sa na G. F. nakontaktovala, ktorý pricestoval za ňou na Slovensko, a vyzvala ho na plnenie si rodičovských povinností, najmä aby platil výživné. Skutočnosť, že je otcom dieťaťa nepoprel. Po návšteve sa však už s matkou nekontaktoval a o dieťa nejaví žiaden záujem. K návrhu matka pripojila rodný list maloletého a 2 farebné fotografie.

X. G. F. pred dožiadaným súdom priznal, že sa s matkou intímne stýkal, avšak otcovstvo k maloletému K. neuznal.

3. Po vykonanom dokazovaní znalcom z odboru genetika, odvetvie analýza DNA matka na pojednávaní žiadala návrhu na určenie otcovstva vyhovieť. Čo sa týka úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, matka žiadala konanie prerušiť podľa čl. 15 nariadenia Rady č. 2201/2003, nakoľko si mienila podať návrh ohľadne úpravy práv a povinností k maloletému K. v Rakúsku. Od novembra 2016 totiž aj s maloletým žije v Rakúsku, tento tam už 2 roky navštevuje materskú školu, a matka zatiaľ nemá v pláne vrátiť sa aj s maloletým na Slovensko. Žiadala priznať nárok na náhradu trov konania a to vo výške 66,- eur, ktoré zaplatila titulom súdneho poplatku.

X. G. F. sa k znaleckému posudku žiadnym spôsobom nevyjadril, hoci ho súd aj k tomuto žiadal vypočuť prostredníctvom dožiadaného súdu v Rakúsku. Pojednávania sa nezúčastnil, dôvodil svojím zlým zdravotným stavom.

5. Kolízny opatrovník žiadal vzhľadom na výsledky znaleckého dokazovania návrhu matky na určenie otcovstva vyhovieť.

6. Súd vykonal dokazovanie a to rodným listom maloletého, výsluchom matky a G. F., a znaleckým posudkom Mgr. T. D., S.., pričom zistil nasledovný skutočný stav:

7. Z rodného listu č. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že narodenie maloletého K. Š., nar. XX.XX.XXXX, je zapísané v knihe narodení Matričného úradu S. C. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XXX. Z uvedeného rodného listu vyplýva, že matkou maloletého je F. Š., nar. XX.XX.XXXX, ktorá podala návrh na určenie otcovstva, pričom v kolónke otec nie je uvedený žiaden údaj o konkrétnom mužovi.

8. Matka na pojednávaní uviedla, že otcom maloletého je G. F., nakoľko sa spolu stretávali vyše roka.

X. G. F. pred dožiadaným súdom vypovedal, že pozná matku, avšak nie je si istý, či je otcom maloletého K.. Z uvedeného dôvodu otcovstvo k maloletému neuznal. Uviedol, že s matkou mal sexuálny kontakt.

10. Zo znaleckého dokazovania č. 11/2018 zo dňa 15.06.2018, vypracovaného znalcom Z.. T. D., S.. vyplýva, že otcovstvo G. F. možno považovať za prakticky dokázané s pravdepodobnosťou 99,999999807% (strana 5. znaleckého posudku).

11. Podľa § 40 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len „zákon č. 97/1963 Zb.“), Návrh na určenie rodičovstva (zistenie a zapretie) možno podať na slovenskom všeobecnom súde navrhovateľa, ak odporca nemá v Slovenskej republike všeobecný súd. Ak ani navrhovateľ nemá v Slovenskej republike všeobecný súd, ale jeden z rodičov alebo dieťa je slovenským občanom, možno návrh podať na súde, ktorý určí Najvyšší súd.

12. Podľa recitálu 12 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „nariadenie rady č. 2201/2003“), Kritériá právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností, upravené týmto nariadením, sú tvorené tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa, najmä kritériu blízkosti. To znamená, že právomoc by mal mať v prvom rade členský štát obvyklého pobytu dieťaťa, s výnimkou určitých prípadov zmeny pobytu dieťaťa alebo v dôsledku dohody medzi nositeľmi rodičovských práv a povinností.

13. Podľa čl. 1, bod 1. b) kapitoly I nariadenia rady č. 2201/2003, Toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.

14. Podľa čl. 1, bod 3. e) kapitoly I nariadenia rady č. 2201/2003, Toto nariadenie sa nevzťahuje na vyživovaciu povinnosť.

15. Podľa čl. 8.1, oddielu 2 kapitoly II nariadenia rady č. 2201/2003, Súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

16. Podľa čl. 15, bod 1.a), bod 4. oddielu 2, kapitoly II nariadenia rady č. 2201/2003, 1. Vo výnimočných prípadoch, ak sa súdy členského štátu, ktoré majú právomoc vo veci samej, domnievajú, že súd iného členského štátu, vo vzťahu ku ktorému má dieťa osobitnú väzbu, je vo vhodnejšej situácii na prejednanie veci alebo jej špecifickej časti, a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa, môžu prerušiť konanie vo veci alebo jej časti a vyzvať účastníkov, aby podali svoj návrh na súd tohto iného členského štátu podľa odseku 4. 4. Súd členského štátu, ktorý má právomoc vo veci samej, určí lehotu, v ktorej sa na súde tohto iného členského štátu musí začať konanie podľa odseku 1.Ak sa v tejto lehote na súdoch konanie nezačalo, súd, na ktorom už konanie začalo, pokračuje vo výkone svojej právomoci v súlade s článkami 8 až 14.

17. Podľa čl. 3, kapitoly II nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 zo dňa 18.12.2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, V členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného, alebo b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.

18. Podľa čl. 3 ods. 1, 2 Protokolu o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť zo dňa 23.11.2007, (1) Vyživovacia povinnosť sa riadi právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu oprávneného, pokiaľ tento protokol neustanovuje inak. (2) V prípade zmeny obvyklého pobytu oprávneného platí právo štátu nového obvyklého pobytu od momentu zmeny.

19. Z obsahu spisu je zrejmé, že matka i maloletý K. v čase podania návrhu o určenie otcovstva mali obvyklý pobyt na Slovensku. Ako vyplynulo z vyjadrenia matky, táto s maloletým býva od novembra 2016 v Rakúsku, pričom maloletý tam navštevuje materskú školu a matka sa s ním na Slovensko zatiaľ nemieni vrátiť. G. F. má od začatia konania trvalý pobyt mimo územia Slovenskej republiky.

20. Žiadne nariadenie Rady neupravuje právomoc súdov vo veciach určenia rodičovstva. Je zrejmé, že matka s maloletým v čase začatia konania bývali na Slovensku, pričom tu mali aj evidovaný trvalý pobyt, ako je tomu i v súčasnosti, preto súd konštatuje, že má právomoc konať vo veci podaného návrhu matky na určenie otcovstva, ako to vyplýva z ustanovenia § 40 zákona č. 97/1963 Zb.

21. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že G. F. je otcom maloletého K. Š., nar. XX.XX.XXXX. Otcovstvo menovaného muža je jednoznačne preukázané znaleckým posudkom znalkyne Z.. T. D., S.. č. 11/2018 zo dňa 15.06.2018, pričom pre účely znaleckého dokazovania boli vzorky od menovaného odobraté prostredníctvom dožiadaného súdu v Rakúsku. Súd preto rozsudkom určil, že G. F. je otcom maloletého K., z matky F. Š..

22. V zmysle § 110 Civilného mimosporového poriadku, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.

23. Z obsahu spisu je zrejmé, že matka s maloletým sa v priebehu konania odsťahovala zo Slovenskej republiky, momentálne býva v Rakúsku - vo Viedni, kde maloletý navštevuje už 2 roky materskú školu. Je teda zrejmé, že v priebehu konania došlo k zmene obvyklého pobytu maloletého, a tento má maloletý v súčasnosti v Rakúsku. Maloletý K. vzhľadom k tejto zmene pobytu nadobudol voči Rakúsku osobitnú väzbu, keďže v uvedenom štáte nadobudol obvyklý pobyt. Za situácie, že všetci traja účastníci tohto konania (matka, dieťa i G. F.) majú obvyklý pobyt v Rakúsku, súd má za to, že sa jedná o ten prípad, kedy by na prejednanie veci - úpravy práv a povinností k maloletému a určeniu výživného (keďže určenie výživného je jednoznačne prepojené s konaním o zverenie maloletého do osobnej starostlivosti) - bol vhodnejší súd v Rakúsku. Vzhľadom k tomu, že je v záujme maloletého, aby bolo čo najrýchlejšie rozhodnuté o jeho zverení do osobnej starostlivosti niektorému z rodičov a určení výživného, z tohto dôvodu má najlepšie možnosti práve rakúsky súd. Ak by za situácie, že G. F. je cudzím štátnym príslušníkom bývajúcim v Rakúsku, ktorý nerozumie slovenskému jazyku, aj naďalej prebiehalo konanie na tunajšom súde, podstatným spôsobom by to konanie predĺžilo (prekladmi do/ zo slovenského /nemeckého jazyka, dožiadaniami a pod.). Okrem toho, na príslušnú vec je potrebné v zmysle čl. 3 ods. 1, 2 Protokolu o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť zo dňa 23.11.2007 aplikovať rakúsky právny poriadok, čo by malo opätovne za následok predĺženie konania za účelom zistenia rozhodného práva. Zároveň súd konštatuje, že rakúsky súd má jednoznačne lepšie možnosti na prešetrenie pomerov, či už osobných, zárobkových alebo majetkových G. F., ako aj jeho ospravedlnení, že sa nemôže z dôvodu jeho zdravotného stavu zúčastňovať výsluchov (z uvedeného dôvodu dožiadaný súd v Rakúsku vrátil dožiadanie tunajšieho súdu ako nevybavené dôvodiac správou psychiatra, ktorú otec dožiadanému súdu predložil - viď čl. 276, 287 spisu). V neposlednom rade súd považuje za potrebné dodať i to, že sama matka prejavila záujem o to, že by si návrh o zverenie a určenie výživného podala na rakúskom súde.

24. Z vyššie uvedených dôvodov súd podľa čl. 15, bod 1.a) nariadenia rady č. 2201/2003 konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého prerušil a maloletému, resp. matke podľa čl. 15, bod 4. citovaného nariadenia určil lehotu na podanie návrhu ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého na príslušnom súde v Rakúsku, a to 2 mesiace od právoplatnosti rozsudku o určení otcovstva k maloletému K.

25. Ak matka, resp. maloletý v uvedenej lehote podá na príslušnom súde v Rakúsku návrh tak, ako je uvedené v predchádzajúcom odseku, súd konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého zastaví (podľa čl. 15, bod 4., posledná veta nariadenia rady č. 2201/2003 a contrario); inak bude pokračovať vo výkone svojej právomoci v súlade s nariadením rady č. 2201/2003.

26. Podľa § 57 CMP, O povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

27. Podľa § 58 CMP, O nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. Podľa § 53 CMP, V konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

29. Podľa § 2 ods. 1 CMP, Na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

30. Podľa § 155 ods. 1,2 (1) Každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka. (2) Trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát.

31. V súvislosti so znaleckým dokazovaním znalcom z odboru genetika bolo zo štátnych prostriedkov vyplatených celkovo 507,85 eur (uzneseniami čl. 130 titulom prekladu prílohy A. k dožiadaniu pre dožiadaný súd v Rakúsku za účelom vykonania odberu vzorky DNA od otca vo výške 45,29 eur, čl. 149 titulom prekladu formulára C. k dožiadaniu pre súd v Rakúsku vo výške 42,50 eur, čl. 205 titulom priznanej odmeny Z.. D., S.. za vyhotovenie znaleckého posudku č. 11/2018 vo výške 420,06 eur ).

32. Ostatné výdavky štátu titulom prekladov zo/do slovenského/nemeckého jazyka súviseli s právom účastníka konať pred súdom v jazyku, ktorému rozumie (preklady návrhu, poučenia, predvolania, dožiadania na výsluch, preklady vybavených dožiadaní, znaleckého posudku).

33. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže trovy konania vo výške 507,85 eur boli platené zo štátnych prostriedkov a vznik týchto trov zavinil G. F., pričom sa netýkajú práva účastníka konať pred súdom v jazyku, ktorému rozumie, súd v zmysle § 57 v spojení s § 53 na náhradu týchto trov štátu zaviazal neúspešného G. F.. Ostatné trovy vyplatené zo štátnych prostriedkov opísané v bode 32. odôvodnenia tohto rozsudku sa týkali práva účastníka konať pred súdom v jazyku, ktorému rozumie, resp. sa týkali vlastných trov štátu súvisiacich s postupom súdu vo veci, tieto trovy znáša štát (§ 155 ods. 2 .

34. O trovách konania matky ako úspešnej účastníčky konania o určenie otcovstva súd rozhodol podľa § 53 CMP. Je zrejmé, že G. F. neuznal dobrovoľne otcovstvo k maloletému K., a v konaní ani relevantne netvrdil, čo ho k tomu viedlo. Matka v návrhu uvádzala, že menovaný o narodení maloletého vedel, pred ňou otcovstvo uznal, no následne sa odmlčal a o maloletého sa nezaujímal. Hoci mal menovaný možnosť sa pred dožiadaným súdom k návrhu vyjadriť, tieto skutočnosti nepoprel. Je teda zrejmé, že matke neposkytol súčinnosť k tomu, aby došlo k uznaniu otcovstva k maloletému súhlasným vyhlásením rodičov na príslušnom matričnom úrade, preto matke nezostávalo nič iné, len sa obrátiť na súd s návrhom na určenie otcovstva. Keďže matka mala voči G. F. v konaní o určenie otcovstva úspech, pretože znaleckým dokazovaním je preukázané, že menovaný je otcom maloletého, súd priznal matke nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko to možno spravodlivo od G. F. požadovať. Tieto trovy konania spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku za návrh vo výške 66,- eur tak, ako si to matka uplatnila.

35. Čo sa týka ďalšieho úspešného účastníka konania - maloletého K., súd konštatuje, že aj tento bol v konaní úspešný. Vzhľadom k tomu, že mu však v konaní trovy nevznikli, súd rozhodol vo vzťahu k nemu o trovách konania tak, že nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresnom súde Považská Bystrica v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 363 v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , uvedenie spisovej značky , čo sa ním sleduje a podpis, §127 ods. 1,2 ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 písm. a) až h) .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 ).