Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5T-45-2019.pdf
PDF · 92.08 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/45/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudca Okresného súdu Košice I, JUDr. Ľuboš Vereš, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. februára 2022 v Košiciach takto
rozhodol:
Súd podľa § 285 písm. b) Tr. por.
oslobodzuje
obžalovaného N.. T. L., nar. 1. januára XXXX v U. V., trvale bytom W., G. XX spod obžaloby Okresnej prokuratúry Košice I sp. zn. 2Pv 388/18 zo dňa 22. júla 2019, podľa ktorej mal spáchať prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zákona tým, že v Košiciach dňa 18.10.2018 v čase 19.05 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Favorit, EČV: KE XXXDI po ceste od obce Zdoba ku Sečovskej ceste označenej ako „Vedľajšia cesta“, kde na križovatke so Sečovskou cestou pri odbočovaní doľava z dôvodu porušenia dôležitej povinnosti účastníka cestnej premávky uloženej mu ustanovením § 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, nerešpektoval dopravné značenie „ Stoj, Daj prednosť v jazde“ a v križovatke spôsobil zrážku s motocyklom zn. BMW F650, EČ: KE XXXLJ, ktorý viedol T. P. po ul. Sečovská cesta v smere od centra ku Košickej Novej Vsi v ľavom jazdnom pruhu po ceste označenej dopravným značením „Hlavná cesta“, pričom pri dopravnej nehode utrpel T. P. viacnásobnú zlomeninu panvových kostí, pomliaždenie močového mechúra s krvácaním do moču, zlomeninu dolného konca ľavej vretennej kosti s posunom úlomkov a pomliaždenie s odreninou pravého kolena s dobou liečenia a závažným ovplyvnením obvyklého spôsobu jeho života po dobu 56 dní, pretože skutok nie je trestným činom. Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodeného T. P., nar. 9. októbra XXXX v W., bytom W., T. X a J., zdravotnú poisťovňu a.s., S. 5, B., IČO: XX XXX XXX, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov, výsluchom znalca, listinnými dôkazmi a dospel ku skutkovým zisteniam uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Prehľad vykonaných dôkazov:
Obžalovaný N.. T. L. vo svojej výpovedi uviedol, že sa necíti byť vinný, má dlhoročné skúsenosti s vedením motorového vozidla vrátane situácii na predmetnej križovatke a dopravnú nehodu nemohol nijako predvídať a nijako jej zabrániť vzhľadom na neprimeranú rýchlosť, akou premával poškodený.
Svedok poškodený T. P. vo svojej výpovedi uviedol, že premával rýchlosťou približne 70 km za hodinu, pred vjazdom do križovatky zaregistroval modrý favorit, ktorý stál a akonáhle sa vozidlo uviedlo do pohybu začal ihneď brzdiť, nakoľko mu však vozidlo skrižovalo cestu a zastavilo uprostred jeho dráhy, zrážke nedokázal zabrániť. Po uvedenej ceste jazdil veľakrát a teda ju dobre pozná, v rátane rýchlostného obmedzenia. Krátko pred vjazdom do križovatky prebiehal pomaly idúce motorové vozidlo, ktoré išlo v pravom pruhu.
Zo záverov súdnoznaleckého posudku z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia a úrazová chirurgia, ktorý vypracoval znalec T.. O. O. L.. na čl. 53-73 vyplýva záver, že poškodený T. P. pri dopravnej nehode dňa 18.10.2018 utrpel viacnásobnú zlomeninu panvových kostí, čo možno hodnotiť ako ťažké zranenie z hľadiska medicínskeho, pomliaždenie močového mechúra s krvácaním do moču, zlomeninu dolného konca ľavej vretenej kosti a pomliaždenie s odreninou pravého kolena. Bolestné za zranenia, ktoré utrpel poškodený pri predmetnej dopravnej nehode, znalec stanovil na 230 bodov.
Zo záverov súdnoznaleckého posudku z odboru Doprava cestná, odvetvie Technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, Odhad hodnoty cestujúcich vozidiel, ktorý vypracoval znalec N.. I. N. na čl. 76-141 vyplýva záver, že technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody bola nesprávna jazda obžalovaného avšak len za predpokladu, že obžalovaný ako vodič má povinnosť predpokladať, že na hlavnej ceste v obci sa môžu pohybovať vozidlá rýchlosťou cca 81 km za hodinu, teda vyššou ako je rýchlosť jazdy pre daný úsek najvyššie dovolená (50 km za hodinu), resp. nesprávna technika jazdy poškodeného za predpokladu obžalovaný ako vodič nemá povinnosť predpokladať, že na hlavnej ceste v obci sa môžu pohybovať vozidlá rýchlosťou cca 81 km za hodinu, teda vyššou ako je rýchlosť jazdy pre daný úsek najvyššie dovolená (50 km za hodinu). Ak by poškodený premával rýchlosťou do 67 km za hodinu a menšou, dokázal by zabrániť dopravnej nehode tak, že by svoje vozidlo zastavil pred koridorom pohybu vozidla obžalovaného. Ak by obžalovaný s vozidlom do križovatky nevchádzal, rovnako mohol zabrániť vzniku dopravnej nehody tak, že by svoju jazdu prerušil a zastavil pred koridorom pohybu vozidla poškodeného. Obžalovaný sa pohyboval so svojím vozidlom od 0 km za hodinu až do 23 km za hodinu, pričom v čase zrážky bola rýchlosť jeho vozidla od 0 do 1 km za hodinu.
Zo záverov súdnoznaleckého posudku z odboru Cestná doprava, strojárstvo, odvetvie Technický stav motorových vozidiel, technický stav komunikácii a dopravného zabezpečenia, nehody v cestnej doprave, ktorý vypracoval znalec N.. Z. X. na čl. 412-471 vyplýva záver, že ak vodič vozidla Škoda favorit (obžalovaný - pozn. samosudcu) v danom úseku nemá povinnosť predpokladať, že na hlavnej ceste obce sa môžu pohybovať vozidlá rýchlosťou jazdy 80,6 km/h, teda vyššou ako je pre daný úsek najvyššie dovolená rýchlosť (50 km/h), tak potom technickou príčinou dopravnej nehody ne nesprávna technika jazdy vodiča motocykla, lebo jeho rýchlosť jazdy (80,6 km/h) bola vyššia ako je dovolená (50 km/ h) pre daný úsek. Ak vodič vozidla Škoda Favorit v danom úseku má povinnosť predpokladať, že na hlavnej ceste v obci sa môžu pohybovať vozidlá rýchlosťou jazdy cca 80,6 km/h, vyššou ako je rýchlosť pre daný úsek najvyššie dovolená rýchlosť (50 km/h), potom príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy motocykla (poškodeného - pozn. samosudcu), lebo jeho rýchlosť bola vyššia ako najvyššie dovolená rýchlosť (50 km/h) pre daný úsek a nesprávna technika jazdy vozidla Škoda Favorit (obžalovaného - pozn. samosudcu), že nedal prednosť v jazde vodičovi motocykla, ktorý sa pohyboval na hlavnej ceste rýchlosťou 80,6 km/h. Vodič vozidla Škoda Favorit mohol dopravnej nehode zabrániť, ak by s vozidlom do križovatky nevchádzal, taktiež mohol svoju jazdu prerušiť a zastaviť pred koridorom motocykla, ktorý pre vodiča Škody Favorit musel byť viditeľný, lebo na základe informácií zo spisového materiálu sa nenachádzal v oblasti zakrytého výhľadu. Motocyklista mohol dopravnej nehode zabrániť, ak by sa s motocyklom pohyboval v danom úseku cesty rýchlosťou jazdy najvyššou povolenou (50 km/h) a reagoval by včas na situáciu, zastavil by minimálne pred miestom zrážky 12,7 metra a zrážke mohol zabrániť. Z výsluchu znalca na hlavnom pojednávaní dňa 21.2.2022 vyplynulo, že vodič motorového vozidla Škoda Favorit mohol z technického hľadiska predvídať rýchlosť približujúceho sa motocykla a mohol toto vozidlo aj vidieť z dostatočnej vzdialenosti a to 85 metrov, pričom po dobu asi jednej sekundy došlo k prekrytiu pohybujúceho sa motocykla s osobným automobilom, ktoré motocyklista obchádzal tak, že sa zaradil do ľavého pruhu. Z hľadiska technického je hlavnou príčinou dopravnej nehody rýchlosť a nie je daná súvislosť medzi vznikom dopravnej nehody a odbočujúcim vozidlom smerom na Zdobu, ktoré popisovali ako obžalovaný, tak aj poškodený.
Zo zápisnice o dychovej skúške na čl. 167 je zrejmé, že v dychu obžalovaného, ani poškodeného nebol zistený alkohol.
Z výpisu z evidenčnej karty vodiča na čl. 174-175 je zrejmé obžalovanému boli uložené tri blokové pokuty v priebehu rokov 2014-2018 a to v dvoch prípadoch za všeobecné povinnosť účastníka cestnej premávky a v jednom prípade za rýchlosť jazdy.
K oslobodzujúcemu výroku:
Zo základných zásad trestného konania, konkrétne zo zásady prezumpcie neviny upravenej v § 2 ods. 4 Tr. por. vyplýva inter alia, že obvinenému musí byť vina preukázaná; obvinený nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, a to ani skutočnosť svedčiacu v jeho prospech; teda ak obvinený niektorú okolnosť nepoprie, nemožno z toho vyvodzovať záver, že táto okolnosť zodpovedá skutočnosti; rovnako ak obvinený k svojmu tvrdeniu nepredloží dôkazy, nemožno z toho vyvodiť záver, že také tvrdenie je nepravdivé; odsudzujúci rozsudok môže byť pritom vydaný len v prípade, ak nie sú žiadne dôvodné pochybnosti o vine obvineného, a v prípade, ak vina obvineného nie je preukázaná, musí byť obvinený oslobodený spod obžaloby podľa § 285. V kontradiktórnom a spravodlivom súdnom procese pritom takéto dôkazné bremeno nepochybne spočíva na prokurátorovi. Aplikujúc uvedené súd dospel k záveru, že orgány činné v trestnom konaní nezabezpečili dostatok relevantných usvedčujúcich dôkazov proti obžalovanému.
Pre trestnosť činu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona sa vyžaduje naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty. Podľa názoru súdu v predmetnom trestnom konaní nebola u obžalovaného preukázaná subjektívna stránka žalovaného trestného činu a to ani len vo forme nevedomej nedbanlivosti v zmysle § 16 písm. a) Tr. zákona. Znaleckým dokazovaním z odboru Doprava cestná a to znalcom Ing. I. N. ešte v prípravnom konaní a jeho výsluchom na hlavnom pojednávaní, bolo podľa názoru súdu bez akýchkoľvek pochybností zistené, že z technického hľadiska bolo príčinou dopravnej nehody nedanie prednosti v jazde zo strany obžalovaného, ktorý prichádzal po vedľajšej ceste, poškodenému, ktorý premával po hlavnej ceste. Obaja účastníci tejto dopravnej nehody pritom mali dostatok vodičských skúseností na uvedenom úseku cesty, čo vyplynulo, bez akýchkoľvek pochybností, z výpovedí ako obžalovaného, tak aj poškodeného. Zásadným momentom pre právne posúdenie uvedenej dopravnej nehody malo zistenie znalca, že poškodený, pred dopravnou nehodou, na danom úseku, premával rýchlosťou cca 81 km za hodinu, teda viac ako je najvyššie dovolená rýchlosť na tomto úseku, ktorá je stanovená na 50 km za hodinu. Uvedené zistenie znalca v zásade potvrdil aj sám poškodený, keď prekročenie rýchlosti vysvetlil obiehaním iného motorového vozidla v jeho jazdnom pruhu ešte pred vojdením do križovatky, i keď sám poškodený odhadol svoju rýchlosť, na rozdiel od znalca, približne na 70 km za hodinu. Podľa názoru znalca zrážke mohol z technického hľadiska zabrániť ako obžalovaný tým, že by nevošiel do križovatky a neprekrížil by dráhu jazdy poškodeného, tak aj poškodený, pokiaľ by premával najvyššou rýchlosťou do 67 km za hodinu. Vzhľadom k takto zistenej, vypočítanej rýchlosti jazdy poškodeného, však obžalovaný nemohol vykonať svoj jazdný manéver z technického hľadiska bezpečne a teda samotná rýchlosť vozidla, s ktorým premával poškodený bola jedinou príčinou, ktorá spôsobila, že obžalovaný nemohol vykonať svoj jazdný manéver bezpečne. Závery uvedeného vyššie uvedeného posudku nie sú ani v rozpore so závermi znaleckého posudku z rovnakého odboru Ing. Zoltána Béreša, ktorého na základe pokynu odvolacieho súdu do konania pribral prvostupňový súd, pretože z jeho záverov vyplynulo prakticky rovnaké konštatovanie a to v závislosti na existencii, či neexistencii povinnosti vodiča osobného motorového vozidla Škoda Favorit (obžalovaného
- pozn. samosudcu), predvídať prekročenie najvyššej dovolenej rýchlosti, ktorá na danom úseku je vymedzená zvislou dopravnou značkou na 50 km/h a to až na rýchlosť 80,6 km/h u vodiča motocykla (poškodeného - pozn. samosudcu). V prípade ak takáto povinnosť nie je daná, potom je jedinou príčinou vzniku dopravnej nehody prekročenie najvyššie dovolenej rýchlosti zo strany vodiča motocykla a ak taká povinnosť daná je, tak potom je príčinou vzniku dopravnej nehody ako prekročenie najvyššej dovolenej rýchlosti zo strany vodiča motocykla (poškodeného - pozn. samosudcu), tak aj nedanie prednosti v jazde zo strany vodiča Škody Favorit (obžalovaného - pozn. samosudcu).
Pri právnom posúdení znalcami ustálenej technickej príčiny dopravnej nehody súd dospel k jednoznačnému záveru, že platný právny poriadok Slovenskej republiky neurčuje účastníkovi cestnej premávky povinnosť predvídať porušenie pravidiel cestnej premávky, vrátane prekročenia najvyššej povolenej rýchlosti, zo strany iného účastníka (rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR z 20. decembra 2012, sp. zn. 7 As 91/2012, Uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 20.10.2004, sp. zn. 5Tdo
1173/2004). Súd teda uzavrel, že obžalovaný vidieť mal a mohol poškodeného ako premáva na svojom motocykli a približuje sa k predmetnej križovatke, avšak nemal povinnosť predvídať, že tento premáva rýchlosťou, ktorá prevyšuje o viac ako 30 kilometrov najvyššie povolenú rýchlosť na danom úseku, ktorá na danom úseku je stanovená na 50 km za hodinu.
Uvedené jednoznačne vylučuje zavinenie obžalovaného po stránke subjektívnej a súd teda konštatuje absenciu subjektívnej stránky, čo má za následok, že uvedený skutok tak, ako je zažalovaný v obžalobe nemá všetky znaky trestného činu.
Súd v tejto súvislosti pripomína, že pravidlo prednosti v jazde je síce základným pravidlom, ktorým sa riadi cestná premávka, a toto pravidlo spočíva v povinnosti účastníka cestnej premávky počínať si tak, aby ten, kto má prednosť v jazde, nemusel zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy. Obžalovaný však podľa názoru súdu vstúpil do križovatky až potom, čo sa podľa vlastnej výpovede, a táto vyvrátená nebola, opakovane presvedčil, že vozidlá idúce po hlavnej ceste nebudú musieť zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy a venoval dostatočnú pozornosť vjazdu do križovatky práve z pohľadu predídenia vzniku možných nehôd, aj vzhľadom na povahu tejto križovatky. Zároveň však platí pravidlo, že vodič, ktorý dáva prednosť v jazde vozidlám na hlavnej ceste, nemusí dať prednosť absolútne všetkým vozidlám, ktoré v ľubovoľnej vzdialenosti vidí, ale len tým, ktoré sú tak blízko, že vojdením do križovatky by im vyvolal nebezpečenstvo nutnej, náhlej zmeny smeru alebo rýchlosti jazdy (argumentum e contrario k § 20 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke). Vodič vo všeobecnosti na základe svojich skúseností v podstate vždy len odhaduje, ktoré vozidlo je ešte v dostatočnej vzdialenosti, že mu umožňuje vojsť na hlavnú cestu a ktoré mu to neumožňuje. Pri tejto svojej úvahe však logicky vychádza z rýchlosti, ktorá je na danom úseku cesty zákonom povolená. Vo všeobecnosti taktiež platí, že ak vodič prekračuje rýchlosť, musí si byť vedomý, že jednak zabraňuje ostatným účastníkom cestnej premávky dodržať predpisy (napr. dať prednosť v jazde v súlade s pravidlami cestnej premávky), a jednak sám sebe znemožňuje zabrániť dopravnej nehode. Od účastníka cestnej premávky, ako to súd dostatočne vyššie zdôvodnil, v žiadnom prípadne nemožno očakávať, že prispôsobí svoje správanie tomu, ak sa po hlavnej ceste v obci pohybuje motocyklista rýchlosťou značne prekračujúcou najvyššiu povolenú rýchlosť jazdy, čo prakticky neumožňuje ostatným účastníkom cestnej premávky bezpečne používať vozovku za účelom prepravy po nej. Takéto porušenia dopravných predpisov zbavujú poškodeného jeho práva očakávať, že iní účastníci cestnej premávky budú reagovať tak, že mu dajú prednosť. Uvedený právny záver, ktorý urobil súd, celkom jednoznačne vyplýva z aktuálnej a súčasne jedinečnej miestnej dopravnej situácie, ktorá je zrejmá z oboch neodporujúcich si znaleckých posudkov, z ktorých je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že najvyššie dovolená rýchlosť 50 km/h na danom úseku je určená práve s ohľadom na vedľajšiu cestu, pretože je vyznačená len na tomto v pomerne krátkom úseku križovatky a priľahlej čerpacej stanice, aby bolo umožnené vozidlám premávajúcim z tejto vedľajšej cesty alebo smerujúcim na túto vedľajšiu cestu bezpečne odbočiť.
K výroku o náhrade škody:
Nakoľko súd vyhlásil oslobodzujúci rozsudok, súd poškodené strany, T. P. a J., zdravotnú poisťovňu, a.s. v súlade s ustanovením § 288 ods. 3 Tr. por. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Košice I. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.