Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/145/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. -585 zo dňa 28.04.2023, na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.05.2024 v Trnave, takto

rozhodol:

Podľa sa odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., z a m i e t a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. -585 zo dňa 28.04.2023 bol obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C. D. XX, uznaný vinným v bode 1/ obžaloby zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa a v bode 2/ obžaloby zo spáchania prečinu marenia úlohy verejným činiteľom podľa , ktorých sa dopustil na tom skutkovom základe,

že

v bode 1/ dňa 23.06.2015 v obci C. ako starosta Obce C., E.: XXXXXXXX, F. F. XXX XX C. XX, v rozpore so zákonom a vnútornými predpismi obce, ako aj bez súhlasu a následného schválenia obecným zastupiteľstvom obce, uzatvoril Zmluvu o prevode práv a povinností zriaďovateľa s neziskovou organizáciou Škôlkárik a Školáčik, n.o., IČO: 45 742 901, so sídlom Teodora Tekela 22, 917 01 Trnava, ktorou obec C. ako pôvodný zriaďovateľ Materskej školy C. D. X a Školskej jedálne C. D. X, previedla zriaďovateľské práva a povinnosti na nového zriaďovateľa Školkárik a školáčik n.o., pričom v článku III. Bod 1) tejto zmluvy - Preberanie záväzkov z pracovnoprávnych vzťahov - v rozpore so zákonom, konkrétne s ustanovením v znení neskorších predpisov dohodol, že nový zriaďovateľ nepreberá záväzky z pracovnoprávnych vzťahov pôvodného zriaďovateľa ako zamestnávateľa, a to napriek tomu, že si bol vedomý toho, že týmto porušuje zákon so zámerom neoprávnene vyplatiť a uspokojiť z rozpočtu obce C. mzdové nároky zamestnancov Materskej školy C. D. X a Školskej jedálne C. D. X G. H. I., zamestnaná na pozícií ako učiteľka, a J. H., zamestnaná na pozícií ako kuchárka, nakoľko toho istého dňa, t.j. dňa 23.06.2015 uzatvoril s neziskovou organizáciou Škôlkárik a Školáčik, n.o., aj Dohodu o odovzdaní všetkých zriaďovateľských práv a povinností, ktorou sa táto nezisková organizácia zaviazala prevziať všetky práva a povinnosti, a na základe tejto dohody vydalo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR rozhodnutie, ktorým schválilo prevádzkovanie Materskej Školy C. D. X a Školskej jedálne C. D. X samotnou neziskovou organizáciou Škôlkárik a Školáčik, n.o., pričom na skutočnosť, že Zmluva o prevode práv a povinností zriaďovateľa zo dňa 23.06.2015 je v časti ( v článku III. Bod 1/) uzavretá v rozpore so zákonom a obe výpovede zamestnancov sú neplatné, bol naviac upozornený advokátom JUDr. Romanom Cibulkom, ktorý na

žiadosť obvineného ako starostu obce dokonca k danej veci dňa 18.09.2015 vypracoval písomné stanovisko (právne posúdenie), avšak napriek nezákonnosti a aj nevýhodnosti vyššie uvedenej zmluvy pre obec C. sa touto naďalej riadil a namiesto nového zriaďovateľa, opätovne bez vedomia, súhlasu a schválenia obecným zastupiteľstvom obce vyplatil a uspokojil z rozpočtu obce C. mzdové nároky zamestnancov G. H. I. a J. H. tým spôsobom, že dal príkaz na úhradu všetkých mzdových nákladov na zamestnankyňu G. H. I. v celkovej výške 9.455,90€ a z toho na úhradu čistej mzdy prevodom na jej osobný bankový účet vo výške 5.829,07€ (ktorá bola vyplatená dňa 13.10.2015 v dvoch častiach, to v sume 751,-€ a 5.078,07€ a taktiež všetkých mzdových nákladov na zamestnankyňu J. H. v celkovej výške 2.381,02,-€ a z toho na úhradu čistej mzdy prevodom na jej osobný bankový účet vo výške 1.967,50€ (ktorá bola vyplatená jednorazovo dňa 12.05.2016), a ktorej časť vo výške 234,77 € J. H. vrátila obci dňa 17.10.2016, ktoré mala ako zamestnancov v zmysle príslušných ustanovení prevziať nezisková organizácia Škôlkárik a Školáčik, n.o. ako nový prevádzkovateľ, nakoľko im po dni prevodu zriaďovateľských práv, teda po 01.09.2015 neskončil zamestnanecký pomer a tento naďalej trval, čím uvedeným konaním ako starosta obce spôsobil obci C. škodu v celkovej výške 11.836,92,- €

v bode 2/ ako starosta obce C. v období od 09.02.2018 až do 06.08.2018 opakovane maril voľbu hlavného kontrolóra obce C. tým, že

- nevyhlásil voľbu hlavného kontrolóra tak, ako mu ukladalo uznesenie obecného zastupiteľstva obce C. č. 14/2018, č. 27/2018, č. 52/2018 a č. 84/2018 a

- v priebehu roka 2018 sa nezúčastňoval a neviedol v súlade so zákonom zasadnutia Obecného zastupiteľstva obce C. zvolané poslancami ani tie, ktoré sám zvolal,

- v priebehu roka 2018 odmietal podpisovať a zverejňovať na úradnej tabuli obce C., resp. webovom sídle obce C. zápisnice a uznesenia zo zasadnutí obecného zastupiteľstva obce C., kde na jeho nečinnosť a neustále marenie voľby hlavného kontrolóra obce C. bol viacnásobne upozorňovaný prokurátorom Okresnej prokuratúry Trnava, kde mu bola táto nečinnosť vytýkaná,

- nezúčastnil sa zasadnutia obecného zastupiteľstva konaného dňa 06.08.2018, na ktorom okrem iného z uznesení č. 95/2018 a č. 96/2018 vyplýva, že Obecné zastupiteľstvo zvolilo za hlavnú kontrolórku obce C. G. H. I., pričom stanovisko, že funkčné obdobie hlavného kontrolóra začína dňom 07.08.2018 a končí dňom 07.08.2024,

- bezdôvodne nepodpísal a 96/2018 o voľbe hlavného kontrolóra ako aj pracovnú zmluvu s novozvolenou hlavnou kontrolórkou napriek tomu, že bola na obecnom zastupiteľstve konaného dňa 06.08.2018 zvolená zákonným spôsobom a ani napriek upozorneniu prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava pod č. Pd 186/18/2207-5 zo dňa 13.09.2018, v ktorom ho prokurátor upozornil na porušovanie zákona a navrhol bezodkladne uzavrieť s novozvolenou hlavnou kontrolórkou obce C. pracovnú zmluvu,

- Pozastavením výkonu uznesenia č. 95/2018 a 96/2018 o voľbe hlavného kontrolóra nepostupoval v zmysle o obecnom zriadení, a to s poukazom na nemožnosť sistácie tohto uznesenia v zmysle citovaného zákona

- Dňa 06.08.2018 obecným zastupiteľstvom obce C. prijaté uznesenia č. 83/2018, 84/2018, 85/2018 nepodpísal, vrátane voľby hlavného kontrolóra a iných dôležitých volebných vecí pre chod obce, pričom z tohto Obecného zastupiteľstva nezverejnil zápisnicu na úradnej tabuli obce, resp. webovom sídle,

Za tieto skutky okresný súd uložil obžalovanému podľa s prihliadnutím na , a , , na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky. Podľa súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa sa obžalovanému ustanovil skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky.

O náhrade škody rozhodol podľa tak, že obžalovaný je povinný nahradiť poškodenej obci C., E.: XXXXXXXX, F. F. XXX XX C. XX, škodu vo výške 11.836,92 eur. Zároveň postupom podľa súd poškodenú obec C. so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 585-598.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie čo do výroku o vine aj treste obžalovaný bezprostredne po vyhlásení na hlavnom pojednávaní, ktoré písomne odôvodnil na č.l. 603 s odkazom na svoje písomné

stanovisko k obom skutkom zo dňa 24.4.2023 založené do spisu počas konania na okresnom súde (č.l. 573).

Obžalovaný v odvolaní odkázal na obsah svojho stanoviska (č.l. 573-575 spisu), ktoré má predstavovať jeho odvolaciu argumentáciu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Vo svojom stanovisku zo dňa 24.04.2023 ku skutku v bode 1/ uviedol, že pridelené finančné prostriedky na prevádzku elokovaného pracoviska MŠ C. nepostačovali na krytie prevádzky materskej školy, preto bola táto prevádzka odovzdaná obci C., ktorá ju od 1.1.2016 prevádzkovala sama ako vlastné pracovisko. Náklady na prevádzku materskej školy však nadmerne zaťažovali obecný rozpočet, prihlásilo sa občianske združenie Škôlkarik a Školáčik, ktoré realizovalo prezentáciu predstavy prevádzky materskej školy pre poslancov obecného zastupiteľstva a rodičov. Stanovisko poslancov obecného zastupiteľstva a rodičov bolo pozitívne, o čom svedčí aj zo dňa 21.5.2015, ktorým obecné zastupiteľstvo odsúhlasilo dohodu o prenájme prevádzky Materskej školy C. na rok 2015/2016. Pracovné stretnutie poslancov jednomyseľne schválilo nájomnú zmluvu ako aj Dohodu o prevádzkovaní a odovzdaní všetkých zriaďovateľských práv a povinností pri zmene zriaďovateľa k 1.9.2015. V bode č. 11/ dohody obžalovaný požiadal nového zriaďovateľa o prednostné zamestnanie pôvodných pracovníkov MŠ C., prípadne občanov s trvalým bydliskom v obci C.. Problém podľa obžalovaného nastal vtedy, keď nový zriaďovateľ nechcel prevziať do kmeňového stavu zamestnankyne p. I. a p. H., pod hrozbou, že ukončí prevádzkovanie MŠ C.. Po ukončení prevádzky by sa obec ocitla v neriešiteľnej situácii, preto pristúpil ku kroku, keď vyplatil odstupné p. I. a p. H.. Uviedol tiež, že obec C. dostala v roku 2017 od Finančnej správy SR na prevádzku MŠ C. spolu 30.144,-Eur, ktoré nebolo spotrebované, nakoľko n.o. Škôlkarik a Školáčik predčasne ukončila svoju prevádzku. Zostatok z uvedenej sumy mohla obec čerpať podľa uváženia, pričom tento zostatok obec použila na vyplatenie odstupného dvom pracovníčkam. Pokiaľ ide o skutok v bode 2/, zasadnutie obecného zastupiteľstva dňa 6.8.2018 nebolo riadne zvolané, preto zápisnicu z tohto zasadnutia nepodpísal. Obžalovaný poukázal na , , o obecnom zriadení, ktorého sa držal. Zároveň nebol dodržaný ani rokovací poriadok obce C. v zmysle čl. 4 bod 5. Žiadosť o zvolanie obecného zastupiteľstva bola doručená až dňa 2.8.2018, t.j. nebola dodržaná lehota na jeho zvolanie. Nebol dodržaný ani bol čl. 10 bod 5 rokovacieho poriadku obce C., pretože zápisnica bola doručená obecnému úradu už vytlačená, podpísaná overovateľmi, pričom sa tak malo stať až po doručení starostovi a po doručení aj podpísať overovateľmi. V zápisnici zo dňa 6.8.2018 navyše neboli uvedené pravdivé údaje, pretože p. K. L. ako kandidátka na funkciu hlavnej kontrolórky sa voľby nezúčastnila. V zápisnici tiež nebolo zverejnené hlasovanie o výsledkoch voľby. Záverom dodal, že pri rozhodovaní bral vždy na zreteľ záujem obce C. a jej občanov. Svojim rozhodnutím nepodpísať zápisnicu len dodržal literu zákona, inak by vytvoril podmienky pre nezákonnú činnosť. Poukázal tiež na cielenú diskreditáciu jeho osoby skupinou poslancov obecného zastupiteľstva.

Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 28.05.2024 za prítomnosti zástupkyne Krajskej prokuratúry v Trnave a obžalovaného. Verejného zasadnutia sa nezúčastnil obhajca obžalovaného a tiež ustanovený náhradný obhajca ako aj splnomocnený zástupca poškodeného. Obžalovaný požiadal, aby sa verejné zasadnutie konalo v neprítomnosti obhajcov. Odvolací súd vyhlásil uznesenie, ktorým rozhodol, že verejné zasadnutie sa vykoná v neprítomnosti obhajcov a splnomocnenca poškodeného. Odvolací súd oboznámil prítomných s napadnutým rozsudkom, odvolaním obžalovaného, odpisom registra trestov na obžalovaného, príslušnými lustráciami ako aj podstatným obsahom spisu. Zástupkyňa krajskej prokuratúry a obžalovaný nemali žiadne pripomienky k oboznamovanému obsahu spisového materiálu ani návrhy na vykonanie dokazovania. Zástupkyňa krajskej prokuratúry poukázala na správnosť a zákonnosť napadnutého rozsudku vo všetkých jeho výrokoch, navrhla odvolanie obžalovaného podľa zamietnuť ako nedôvodné. Obžalovaný zotrval na tom, že je nevinný. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a opätovne vypočuť poslancov obecného zastupiteľstva a pracovníčku obecného úradu.

Podľa ustanovenia , ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa , alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku, event. napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré

neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa .

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, v dôsledku čoho sú splnené podmienky pre jeho zamietnutie v zmysle .

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci vykonal všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícií, a to pri uplatnení všetkých základných zásad, ktoré trestný proces upravujú. Vo vzťahu k napadnutému výroku o vine obžalovaného jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za dokázané, o ktoré skutočnosti svoje tvrdenia oprel a akými úvahami sa spravoval. Rovnako dôsledne postupoval pokiaľ ide o výrok o vine, keď jasne vysvetlil akými úvahami sa pri uložení trestu spravoval, na aké skutočnosti prihliadol, čo v konečnom dôsledku premietol do uloženého trestu. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku, tento zodpovedá zákonným požiadavkám vyplývajúcim z ust. a odvolací súd sa bez výhrad s týmto odôvodnením stotožňuje a odkazuje naň. Na konštatovanie správnosti odvolací súd uvádza nasledovné:

Podľa orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, pripadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená vo vyššie citovanom ustanovení podľa , ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. z 30. januára 2013)

Odvolací súd najprv vo všeobecnosti uvedie, že obžalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti (odvolacie dôvody). V stručnom odvolaní len poukázal na svoje stanovisko (záverečnú reč), ktorú doručil súdu ešte počas prvostupňového konania, v ktorom poukazuje na okolnosti oboch skutkov. So všetkými tam uvádzanými skutočnosťami sa však vysporiadal okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, neopomenul pritom na žiadnu podstatnú okolnosť. Keďže odôvodnenie rozsudku okresného súdu poskytuje dostatočný podklad pre vyslovenie viny obžalovaného, v prejednávanej veci neostala žiadna otázka, ktorá by nebola náležite vysvetlená, odvolací súd sa obmedzí len na stručné odôvodnenie svojho rozhodnutia.

Pokiaľ ide o skutok 1/ obžaloby, objektom trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa ustanovenia je záujem štátu na riadnom výkone právomoci verejných činiteľov a na ochrane práv a povinností fyzických a právnických osôb. Na naplnenie tejto skutkovej podstaty sa vyžaduje, aby sa činu dopustil verejný činiteľ jednou z troch taxatívne uvedených foriem konania. Z hľadiska subjektívnej stránky úmysel páchateľa musí okrem konania zahŕňať aj úmysel spôsobiť niekomu škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech. Znakom "v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech" sa rozumie akékoľvek neoprávnené majetkové alebo aj materiálne zvýhodnenie, na ktoré by páchateľ alebo iná osoba nemali právo (napr. aj nestíhanie páchateľa trestného činu a pod.). Pojem "vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu" treba vykladať tak, že ide o obchádzanie zákona alebo iného právneho predpisu vydaného na základe

zákona. Pod pojmom "prekročí svoju právomoc" sa rozumie konanie páchateľa, ktorý vykonáva činnosť, ktorá patrí do právomoci iného verejného činiteľa (nadriadeného, prípadne aj podriadeného, pokiaľ páchateľ nemá právomoc vec vybaviť sám). (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 15.11.2015)

Základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. Orgánmi zodpovednými za zdravé, transparentné a zákonné fungovanie obce sú obecné zastupiteľstvo a starosta obce. V prípade, že povinnosti a právomoci orgánov obce nie sú riadne vykonávané alebo sú vykonávané protizákonne, právny poriadok dáva buď samotným orgánom obce, iným orgánom verejnej správy alebo občanom do rúk prostriedky kontroly, ale aj prostriedky nápravy. V prípade, že starosta obce hrubo porušuje svoje povinnosti, prichádza do úvahy aj jeho trestnoprávna zodpovednosť.

Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými ako aj právnymi závermi okresného súdu o tom, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný spáchal skutok v bode 1/ obžaloby tak, ako je mu kladené za vinu a týmto konaním naplnil skutkovú podstatu trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa ustanovenia .

Pokiaľ ide o obranu obžalovaného spočívajúcu v tom, že v prípade uzatvárania zmlúv o prechode a prevode zriaďovateľských práv a povinností obce C. na neziskovú organizáciu Škôlkarik a Školáčik, n.o. došlo po dlhých rokovaniach, pričom išlo o kolektívne rozhodnutie, na ktorom sa podieľalo a ktoré odsúhlasilo obecné zastupiteľstvo obce C., túto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vo vzťahu k prevádzkovaniu materskej školy v obci C. bolo realizované len pracovné stretnutie (ktoré sa konalo až po tom, ako bola dohoda o prevode zriaďovateľských práv a povinností na neziskovú organizáciu podpísaná), na ktorom sa preberali jednotlivé ustanovenia zmlúv, pričom na obecnom zastupiteľstve bola schválená len zmluva o prenájme priestorov materskej školy neziskovej organizácií (). Všetci svedkovia (vtedajší poslanci obecného zastupiteľstva) zhodne uviedli, že predmetom hlasovania či odsúhlasenia dohôd o prevode a prechode ako aj dohody o odovzdaní všetkých zriaďovateľských práv a povinnosti neziskovej organizácií neboli predmetom rokovania obecného zastupiteľstva. Svedkovia uviedli, že nemali vedomosť o tom, že obžalovaný ako starosta obce podpísal uvedené dohody, nemali vedomosť ani o ich obsahu, nakoľko sa o nich dozvedeli až pri výsluchoch na polícií alebo po ich zverejnení obcou po niekoľkých mesiacoch od ich podpisu. Tu treba podotknúť, že obžalovaný ako starosta obce zabezpečil zverejnenie predmetných zmlúv až o niekoľko mesiacov (približne o 7 mesiacov) neskôr, dohody boli podpísané ním ako štatutárnym zástupcom, s neziskovou organizáciou rokoval on sám, bez akejkoľvek formálnej ingerencie obecného zastupiteľstva.

Obrana obžalovaného o kolektívnej zodpovednosti nemôže obstáť ani s poukazom na to, že v prípade rozhodovania o prevode zriaďovateľských práv a povinností obce ide o výlučnú právomoc starostu obce, táto právomoc nespadá do právomoci rozhodovania obecného zastupiteľstva ako kolektívneho orgánu obce. o obecnom zriadení v totižto enumeratívnym spôsobom uvádza pôsobnosť obecného zastupiteľstva vo vzťahu k výkonu obecnej samosprávy, pričom rozhodovania o prevode a prechode zriaďovateľských práv obce na iný subjekt jednou z možností nie je. Naproti tomu ustanovenie jasne hovorí, že starosta rozhoduje okrem iného aj o veciach, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu. Obžalovaný ako starosta obce mal mať vedomosť o tom, že táto právomoc je zverená výlučne jemu ako výkonnému orgánu obce už pred uzatváraním predmetných dohôd, čomu nasvedčuje aj to, že k prevodu a prechodu zriaďovateľských práv sa konalo len pracovné zasadnutie (navyše deň po podpise dohôd), pričom názor poslancov obecného zastupiteľstva mal byť len akýmsi poradným názorom.

Obžalovaný sa tiež bránil, že problém nastal až po tom, ako nezisková organizácia ako nový zriaďovateľ odmietol prevziať zamestnancov materskej školy, čo však z vykonaného dokazovania rovnako nevyplýva. Obžalovaný bol už od počiatku informovaný zástupkyňami neziskovej organizácie o tom, že zriaďovateľské práva majú záujem prevziať, avšak bez prevzatia pôvodných zamestnancov, ktorá podmienka však bola v rozpore s ustanovením , podľa ktorého záväzky z pracovnoprávnych vzťahov pri prevode práv a povinností preberá nový zamestnávateľ (v tomto prípad nezisková organizácia). Aj napriek uvedenému, uzatvoril dňa 23.06.2015 s neziskovou organizáciou Zmluvu o prevode práv a povinností zriaďovateľa, evidovaná pod č. 19/2015, z preambuly ktorej vyplýva,

že nový zriaďovateľ nepreberá záväzky z pracovnoprávnych vzťahov pôvodného zriaďovateľa ako zamestnávateľa, s tým, že v bode 2 uvedeného článku je uvedené že nový zriaďovateľ prednostne zamestná pôvodných zamestnancov materskej škôlky. Ešte pred uzatvorením predmetnej dohody dňa 26.05.2015 obec C., konajúca obžalovaným ako starostom dala výpoveď zamestnankyniam J. H. a H. I., a to z výpovedného dôvodu podľa , t.j. z dôvodu zrušenia prevádzky materskej školy, hoci v predmetný deň a ani následne k zrušeniu prevádzky materskej školy nedošlo (došlo len k prechodu), z ktorého dôvodu bola výpoveď pôvodného zamestnávateľa obce C. v prípade oboch zamestnankýň neplatná. Zástupkyne neziskovej organizácie podpisovali predmetné dohody v domnení, že výpovedné lehoty obom zamestnankyniam plynú, a preto ďalej prechod zamestnankýň neriešili. Na neplatnosť skončenia pracovného pomeru bol obžalovaný upovedomený JUDr. Romanom Cibulkom, ktorý vypracoval právne stanovisko k problematike skončenia pracovného pomeru s návrhom na mimosúdne urovnanie, tiež inšpektorátom práce, ako aj stanoviskom Ministerstva školstva SR a následne až Najvyšším kontrolným úradom SR. Keďže pracovný pomer nebol skončený platne, v čase prevodu a prechodu zriaďovateľských práv trval, nezisková organizácia ako preberajúci zamestnávateľ mala počnúc dňom 1.9.2015 postavenie zamestnávateľa a nároky z neplatnej výpovede mala riešiť práve nezisková organizácia.

Podľa , ak sa prevádza hospodárska jednotka, ktorou je na účely tohto zákona, zamestnávateľ alebo časť zamestnávateľa alebo ak sa prevádza úloha alebo činnosť zamestnávateľa alebo ich časť k inému zamestnávateľovi, prechádzajú práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov voči prevedeným zamestnancom na preberajúceho zamestnávateľa.

Podľa , preberajúcim zamestnávateľom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá prevodom podľa odseku 2 pokračuje ako zamestnávateľ voči prevedeným zamestnancom.

Na tomto mieste je nutné podotknúť, že ustanovenie je ustanovením kogentným, to zn. že sa od jeho znenia nemožno odkloniť, a to ani dohodou zmluvných strán. Ustanovenie dohody o prevode a prechode zriaďovateľských práv obce na neziskovú organizáciu, ktoré sa kogentnému ustanoveniu prieči spôsobuje neplatnosť tohto ustanovenia.

Obžalovaný po tom, ako bol oboznámený s právnym stanoviskom JUDr. Romana Cibulku, stanoviskom Ministerstva školstva SR o tom, že pracovnoprávne vzťahy prešli priamo ex lege na nového zamestnávateľa, a teda výpovede sú neplatné, učinil svojvoľné rozhodnutie, ktorým uspokojil mzdové nároky zamestnancov z rozpočtu obce C., hoci už v tom čase nebol v postavení zamestnávateľa voči zamestnankyniam. Konanie obce C. obžalovaným ako starostom pokiaľ ide o skončenie pracovného pomeru oboch zamestnankýň a najmä o použitie verejných financií na vyplatenie mimosúdneho vyrovnania bolo pritom Najvyšším kontrolným úradom SR vyhodnotené ako protiprávne, v rozpore s § 19 ods. 6 zákona o rozpočtových pravidlách.

Obžalovaný nepoprel, že z prostriedkov obce C. vyplatil mzdové nároky zamestnankyniam H. I. a J. H. v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru, toto konanie sa snažil ospravedlniť tým, že v opačnom prípade by sa obec dostala do neriešiteľnej situácie (obec by nemala v prevádzke materskú školu) a tiež tým, že išlo o úhradu z prostriedkov, ktoré boli obci C. poukázané Finančnou správou SR na prevádzku materskej školy, ktoré neboli spotrebované, a mohlo s nimi byť naložené podľa úvahy starostu na potreby obce. Ani jeden z dôvodov nemohol obstáť. Irelevantné je tiež to, z akých dôvodov malo k prevodu zriaďovateľských práv a povinností obce C. na iný subjekt dôjsť. Obžalovaný ako starosta obce nemal súhlas obecného zastupiteľstva vedomí si toho, že nebol v pozícií zamestnávateľa vyplatil mzdové nároky z neplatne skončeného pracovného pomeru, navyše bez súhlasu obecného zastupiteľstva, ktoré mu okrem iného obmedzilo právo voľného nakladania s finančnými prostriedkami obce ešte v roku 2015 pre nehospodárne finančné opatrenia, ktoré v predchádzajúcom období s finančnými prostriedkami obce realizoval. Obžalovaný nebol povinný predmetné dohody podpísať, keďže v prípade neprevzatia materskej školy mal údajne v zálohe ďalšie 2 alternatívy, o ktorých sa zmieňoval na obecnom zastupiteľstve, a napokon, prevádzka materskej školy neziskovou organizáciou bola podľa svedkyne I. takmer dvojnásobne nákladnejšia, a teda nebola ekonomicky vhodnejšou alternatívnou oproti pôvodnej prevádzke materskej školy. V predmetnej veci bolo rovnako irelevantné z akých prostriedkov boli vyplácané mzdové nároky zamestnankýň, podstatné je, že išlo o nároky z neplatne skončeného pracovného pomeru spôsobeného obžalovaným v rozpore s , uzatvorením

dohôd o prevode a prechode zriaďovateľských práv na neziskovú organizáciu, ktoré boli vyplatené neoprávnene.

Obžalovaný tak v prípade skutku 1/ svojim úmyselným viacnásobným protiprávnym konaním spôsobil obci C. škodu vo výške 11.836,92,-Eur, ktorá pozostávala z neoprávnene vyplatených mzdových nárokov voči zamestnankyniam J. H. a H. I. z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru.

Pokiaľ ide o skutok v bode 2/ obžaloby, obrana obžalovaného spočívala v tom, že zápisnicu obecného zastupiteľstva zo dňa 06.08.2018, na ktorom sa uskutočnila voľba hlavného kontrolóra obce, nepodpísal preto, že obecného zastupiteľstvo nebolo zvolané zákonným spôsobom, zápisnica obecného zastupiteľstva bola doručená obecnému úradu už vytlačená a podpísaná overovateľmi a táto navyše obsahovala nepravdivé údaje. Pokiaľ ide o marenie voľby hlavného kontrolóra obce C. nevyhlásením voľby, nezúčastňovaním sa obecného zastupiteľstva, odmietaním podpisovať a zverejňovať na úradnej tabuli obce uznesenia obecného zastupiteľstva, nepodpísaním pracovnej zmluvy s novozvolenou hlavnou kontrolórkou obce a ďalšie, toto konanie majúce za následok marenia výkonu obecnej samosprávy nijakým spôsobom nevysvetlil.

Objektom trestného činu marenia úlohy verejným činiteľom podľa § 327 je ochrana riadneho, ničím nerušeného výkonu právomoci verejných činiteľov, ako aj výkonu práv a povinností fyzických a právnických osôb pred útokmi zvnútra, teda pred protiprávnym nedbanlivostným konaním (nekonaním) samotných verejných činiteľov. Objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu spočíva v tom, že verejný činiteľ pri výkone svojej právomoci z nedbanlivosti zmarí alebo podstatne sťaží splnenie dôležitej úlohy. Páchateľom trestného činu môže byť len fyzická osoba, ktorá má postavenie verejného činiteľa. Subjektívna stránka ja založená na nedbanlivostnom zavinení zmarenia alebo podstatného sťaženia splnenia dôležitej úlohy v rámci výkonu právomoci verejného činiteľa. Nedbanlivostné zavinenie môže mať charakter vedomej nedbanlivosti (culpa lata), ak verejný činiteľ pri výkone svojej právomoci vedel, že svojím prístupom k plneniu povinností môže zmariť alebo podstatne sťažiť splnenie dôležitej úlohy a bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že zmarenie alebo podstatné sťaženie dôležitej úlohy nespôsobí. Nedbanlivostné zavinenie však môže spočívať aj v nevedomej nedbanlivosti, ak verejný činiteľ nevedel, že svojím prístupom k plneniu povinností môže zmariť alebo podstatne sťažiť splnenie dôležitej úlohy, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

Konania sa musí verejný činiteľ dopustiť pri výkone právomoci, ktorej rozsah treba zistiť pri skúmaní, či sú splnené zákonné znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu. Zmarením sa rozumie znemožnenie splnenia úlohy úplne alebo v podstatnej miere alebo nemožnosť jej splnenia načas. Podstatné sťaženie splnenia dôležitej úlohy spočíva v tom, že páchateľ svojim konaním či opomenutím konania na ktoré je povinný zásadným spôsobom sťaží splnenie dôležitej úlohy. Na rozdiel od zmarenia je teda úloha síce splnená, ale za cenu vynaloženia významne vyššieho úsilia, dlhšieho času a vyšších nákladov, ako by to bolo v prípade, ak by si verejný činiteľ plnil výkon právomoci pri plnení dôležitej úlohy zodpovedným prístupom. Či ide o dôležitú úlohu, vyplýva z jej konkrétneho charakteru. Dôležitosť úlohy treba posudzovať na základe závažnosti významu z hľadiska štátu, spoločnosti, prípadne iných významných súvislostí (napríklad z hľadiska významu výsledku, ku ktorému splnenie úlohy povedie a ako tento výsledok ovplyvní záujmy jednotlivca alebo spoločnosti, prípadne z hľadiska výšky negatívneho dopadu pri nesplnení takejto úlohy).

Pokiaľ ide o obranu obžalovaného, s touto sa náležite vysporiadal okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s jeho závermi. Obhajoba obžalovaného pokiaľ ide o skutok v bode 2/ bola zameraná len vo vzťahu k dôvodom nepodpísania uznesenia obecného zastupiteľstva obce C. zo dňa 06.08.2018 o voľbe hlavného kontrolóra obce a jeho nezverejneniu, k ostatnému konaniu zakladajúcemu prečin marenia úlohy verejným činiteľom podľa sa obžalovaný nevyjadril.

Obrana obžalovaného prezentovaná s jeho stanovisku zo dňa 24.04.2023 nemohla obstáť, pretože ako už uviedol okresný súd, starosta obce, hoci je jej najvyšším výkonným orgánom obce nemá žiadnu právomoc preskúmavať správnosť uznesenia obecného zastupiteľstva, správnosť či zákonnosť priebehu voľby hlavného kontrolóra či správnosť a súlad zápisnice o voľbe hlavného kontrolóra, na to slúžia inštitúty správneho práva. Starosta obce je samostatný orgán, oddelený od obecného zastupiteľstva, pričom medzi týmito dvoma orgánmi obce neexistuje žiaden vzťah nadriadenosti či

podriadenosti, každý z nich má samostatne vymedzené kompetencie. Námietka o tom, že zápisnica o voľbe hlavného kontrolóra nebola v súlade s tým, ako voľba prebehla, resp. že zápisnica bola doručená starostovi už vytlačená a podpísaná overovateľmi je nedostačujúca. Ak by mala voľba hlavného kontrolóra, resp. ujatie sa jeho funkcie závisieť od tejto skutočnosti, obžalovanému nič nebránilo vyžiadať si zaslanie nepodpísanej zápisnice, ktorú by následne doplnil či opravil, a až potom podpísal on sám a podpísali aj príslušní overovatelia. Obžalovaný síce namietal aj to, že skutočnosti uvedené v zápisnici zo dňa 06.08.2018 neboli v súlade so skutočným stavom, neinicioval však žiadne kroky k tomu, aby poslancov obecného zastupiteľstva konfrontoval s touto skutočnosťou, vyžadoval vysvetlenie a následne nápravu. Tvrdenie obžalovaný o tom, že svojim konaním sa len pridržal zákona, inak by zákon sám porušil vyznieva vo svetle vyššie zistených skutočností, kedy obžalovaný de facto po celý rok 2018 maril voľbu hlavného kontrolóra obce, nanajvýš absurdná. Obžalovaný od februára 2018 (od kedy bola uvoľnená funkcia hlavného kontrolóra obce C.) sústavne a systematicky maril vyhlásenie voľby hlavného kontrolóra nezverejňovaním voľby na úradnej tabuli, nevyhlasovaním voľby v zákonnej lehote pričom aj po tom, ako bola dňa 06.08.2018 riadne zvolená hlavná kontrolórka obce G. H. I. obžalovaná pokračoval vo svojom protiprávnom konaní, opätovne cielene maril tentokrát už samotné prevzatie funkcie hlavným kontrolórom a jeho realizáciu, kedy v a 96/2018 nielenže nepodpísal uznesenie o voľne hlavného kontrolóra, ale ani neuzatvoril pracovnú zmluvu so zvolenou hlavnou kontrolórkou G. H. I.. Zvolená hlavná kontrolórka obžalovaného opakovane vyzvala na uzatvorenie pracovnej zmluvy, upovedomila obžalovaného o tom, že takýmto konaním porušuje zákon. Aj napriek výzvam zvolenej hlavnej kontrolórky, opakovaným upozornenia prokurátora na porušovanie zákona a odstránenie následkov porušenia zákona obžalovaný výzvy a upozornenia systematicky ignoroval, čo dospelo do štádia, že obec C. nemala po dobu takmer 6 mesiacov zvoleného hlavného kontrolóra a takmer po dobu jedného roka nebola právomoc hlavného kontrolóra obce uskutočňovaná.

Obžalovaný ako starosta obce musel mať aj bez výziev obecného zastupiteľstva, zvolenej hlavnej kontrolórky či opakovaných upozornení prokurátora vedomosť, že jeho sistačné právo je vylúčené vo vzťahu k uzneseniu obecného zastupiteľstva o voľbe hlavného kontrolóra obce, a aj napriek tomu konal svojvoľne, spôsobom odporujúcim zákonu. Pokiaľ ide o marenie voľby hlavného kontrolóra, obžalovaný sa nedopustil výlučne jediného protiprávneho konania či útoku, ale samotnú voľbu aktívnym spôsobom maril (doslova cielene blokoval) už najmenej od februára 2018, tým že aj napriek upozorneniu prokurátora na jeho nezákonný postup a tiež upozorneniam a výzvam obecného zastupiteľstva nezvolával zasadnutia obecného zastupiteľstva na základe žiadosti poslancov obecného zastupiteľstva za účelom voľby hlavného kontrolóra, riadne a včas nezverejňoval uznesenia o vyhlásení voľby hlavného kontrolóra obce, a v konečnej fáze nepodpísal uznesenie o zvolení hlavného kontrolóra a neuzatvoril s hlavnou kontrolórkou pracovnú zmluvu.

Z vykonaného dokazovania bolo celkom zrejmé, že v prípade konania obžalovaného nešlo o nedbalosť, či opomenutie, ale o cielené, systematické a konzistentné marenie výkonu obecnej samosprávy. Svedkyňa M. vypovedala tak, že od obžalovaného dostala výslovný pokyn nezverejňovať uznesenia o voľne hlavného kontrolóra na úradnej tabuli a webovej stránke obce, čo len priamo nasvedčuje úmyslu obžalovaného zmariť voľbu hlavného kontrolóra. Obrana obžalovaného je navyše nelogická, pretože pokiaľ by skutočným dôvodom pre nepodpísanie uznesenia o zvolení hlavného kontrolóra obce a tiež nepodpísanie pracovnej zmluvy boli dôvody aké uvádzal, nie je zrejmé, prečo tieto dôvody neprezentoval skôr, a prečo v deň skončenia jeho funkcie už nepochopiteľne vyvinul aktivitu na uzatvorenie pracovnej zmluvy so zvolenou hlavnou kontrolórkou. Obžalovaný navyše v októbri 2018 doručil dozorujúcemu prokurátorovi oznámenie o tom, že svoju funkciu bude vykonávať riadnym a zákonným spôsobom, bez akéhokoľvek vysvetlenia jeho nezákonných postupov počas roku 2018.

Pokiaľ mal obžalovaný skutočne za to, že v prípade voľby hlavného kontrolóra vznikol spor, ktorý mal rozhodnúť súd, tak ako prezentoval, nie je zrejmé, prečo za účelom riešenia údajného sporu nevyvinul žiadnu aktivitu (napr. neporadil sa s prokurátorom, nepožiadal o stanovisko ZMOS, či nevyužil prostriedky správneho práva na odstránenie nezákonnosti). Z výpovedi svedkyne I. okrem iného vyplynulo, že už v minulosti mali s obžalovaným pri výkone samosprávy obce problémy, keď obecnému zastupiteľstvu znemožňoval nahliadnuť do príslušných dokumentov, poslanci obecného zastupiteľstva sa tak museli (aj to neúspešne) domáhať prístupu k informáciám, o ktorých mali byť informovaní obžalovaným ako starostom prostredníctvom o slobodnom prístupe k informáciám.

Všetky vyššie uvedené závery nesporne vyplývajú z vykonaného dokazovania, najmä z výsluchov svedkov – poslancov obecného zastupiteľstva, početných upozornení prokurátora (viď špecifikácia v odôvodnení napadnutého rozsudku). Obžalovaný sa nespochybniteľným spôsobom dopúšťal hrubých a závažných porušení o obecnom zriadení, nerešpektujúc ani upozornenia prokurátora, ktorými poukazoval na značné porušovanie zákona obžalovaným. Takýmto konaním naplnil vo všetkých znakoch skutkovú podstatu prečinu marenia úlohy verejným činiteľom podľa .

Zhrnúc vyššie uvedené možno bezpečne konštatovať, že obžalovaný sa skutkov dopustil tak, ako mu je kladené za vinu, pričom vykonané dokazovanie poskytlo podklad pre vyslovenie viny, a to aj napriek popieraniu a nesúhlasu obžalovaného.

Vzhľadom na to, že v konaní bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil v bode 1/ obžaloby spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa a v bode 2/ obžaloby zo spáchania prečinu marenia úlohy verejným činiteľom podľa , okresný súd obžalovanému správne ukladal úhrnný trest podľa , a to podľa ustanovenia trestného činu najprísnejšie trestného, v tomto prípade podľa , a to v rozmedzí trestnej sadzby dva až päť rokov. Správne okresný súd ustálil aj pomer poľahčujúcich ( ) a priťažujúcich okolností ( ).

vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti, pričom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni aj v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, a že páchať trestnú činnosť sa nevypláca. Takýmto spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti a tým napĺňať prvok generálnej prevencie.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal aj odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu . Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 8.11.2014)

Odvolací súd nevzhliadol žiadne pochybenie ani pokiaľ ide o uloženie druhu trestu a jeho výmery. Obžalovaný viedol do spáchania skutkov bezúhonný život, nebol súdne trestaný ani priestupkovo riešený, čo zakladalo priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa . Obžalovanému poľahčovalo tiež to, že s orgánmi činnými v trestnom konaní spolupracoval, na úkony trestného konania sa dostavoval, nemaril priebeh konania. Na druhej strane však treba podotknúť, že obžalovaný spáchal trestný čin ako verejný činiteľ pri výkone samosprávy obce, a to v rozpore s jeho základnými povinnosťami, konať s odbornou starostlivosťou, podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, nakoľko obžalovaný ako najvyšší výkonný orgán obce bol povinný uskutočňovať miestnu samosprávu nielen v najlepšom záujme obce ale aj záujme občanov obce. Pri výkone svojej pôsobnosti úzko spolupracuje s obecným zastupiteľstvom ako ďalším orgánom obce, čo však obžalovaný vedome neplnil. Pri ukladaní trestu bolo nutné prihliadať aj na úmyselné konanie obžalovaného, ktorým významným spôsobom maril výkon samosprávy obce a spôsobil obci C. majetkovú škodu. Odvolací súd sa stotožňuje s uloženým trestom odňatia slobody vo výmere 2 roky, čo je trest na samej spodnej

hranici trestnej sadzby, ktorý mu po dobu 2 rokov odložil. V predmetnej veci bude účelné sledovať po dobu 2 rokov (t.j. dobu plynutia skúšobnej doby) správanie obžalovaného, a bude len na obžalovanom či preukáže, že podmienečný trest odňatia slobody postačí na jeho nápravu.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie obžalovaného podľa zamietol ako nedôvodné.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne podľa v spojení s .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.