Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30Sa/16/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Zdráhalovou Rúfusovou, v právnej veci žalobkyne: O. Q., bytom N. XXXX/X, XXX XX N., právne zastúpená: JUDr. Miroslava Štoffová, advokátka, Advokátska kancelária so sídlom Stoličková 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 48 307 114, proti žalovanému: generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.08.2018, takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie žalovaného generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. augusta 2018, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. júna 2018 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o ich výške, po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Sociálna poisťovňa, ústredie (orgán verejnej správy 1. stupňa) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.06.2018 rozhodla, že priznáva žalobkyni starobný dôchodok podľa § 65, § 82, § 293dq a § 293dr zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“), a to od 30.08.2017 vo výške 69,90 Eur mesačne. Ďalej rozhodla, že starobný dôchodok priznáva podľa čl. 52 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systému sociálneho zabezpečenia (ďalej aj len „nariadenia“). Ďalej rozhodla, že podľa § 82 a § 293dx Zákona o sociálnom poistení od 01.01.2018 zvyšuje starobný dôchodok na sumu 73,90 Eur mesačne.

2. V odôvodnení rozhodnutia Sociálna poisťovňa konštatovala, že podľa § 65 ods. 1 a 5 Zákona o sociálnom poistení dosiahla žalobkyňa dôchodkový vek dňa 30.08.2011, so zohľadnením, že vychovala S. deti a po pripočítaní 72 kalendárnych mesiacov k veku XX rokov.

3. Ďalej Sociálna poisťovňa poukázala na čl. 8 ods. 1 nariadenia a na čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, ako aj na čl. 15 ods. 1 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení. Sociálna poisťovňa konštatovala, že ku dňu rozdelenia Českej a slovenskej federatívnej republiky bola žalobkyňa zamestnaná u zamestnávateľa, ktorý mal ku dňu rozdelenia, t. j. k 31.12.1992 alebo naposledy pred týmto dňom, sídlo na území Českej republiky. Preto všetky doby zabezpečenia, ktoré žalobkyňa získala pred 01.01.1993, sa považujú za doby zabezpečenia Českej republiky a dôchodok je zároveň príslušná poskytnúť Česká správa sociálneho zabezpečenia.

4. Na základe obdobia dôchodkového poistenia, získaného k 30.08.2017 podľa právnych predpisov Slovenskej republiky v počte 3 971 dní, podľa Sociálnej poisťovne žalobkyni nevznikol nárok na starobný dôchodok z dôchodkového poistenia Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 nariadenia bolo preto zohľadnené aj obdobie poistenia v počte 4 543 dní, ktoré žalobkyňa získala podľa právnych predpisov Českej republiky. Takto spolu s obdobím poistenia, získaným podľa právnych predpisov Českej republiky, spolu získala 8 514 dní obdobia dôchodkového poistenia, rozpísaného v osobnom liste dôchodkového poistenia. Žalobkyňa tak získala 23 rokov a 119 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnila podmienky nároku na starobný dôchodok k 30.08.2017.

5. Sociálna poisťovňa naďalej poukázala na čl. 52 ods. 1 písm. b) nariadenia, ktoré sa týka teoretickej sumy starobného dôchodku a potom prislúchajúcej sumy z teoretickej sumy starobného dôchodku.

6. Ďalej konštatovala, že v rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 - 2016 žalobkyňa na zistenie priemerného osobného mzdového bodu nezískala aspoň 22 kalendárnych rokov podľa § 63 ods. 6 Zákona o sociálnom poistení a v súlade s čl. 56 ods. 1 písm. c) nariadenia. Týchto 22 kalendárnych rokov nezískala ani po postupnom rozšírení rozhodujúceho obdobia pred 01.01.1984, preto priemerný osobný mzdový bod bol podľa § 63 ods. 7 Zákona o sociálnom poistení vypočítaný z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov. 7. Náhradné doby boli zohľadnené v zmysle § 9 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, a to v kalendárnom roku 1993 - 188 dní, v roku 1994 - 63 dní, v roku 1995 - 72 dní, v kalendárnom roku 1996 - 63 dní, v roku 1997 - 96 dní, v roku 1998 - 82 dní, v roku 1999 - 273 dní, v roku 2001 - 35 dní. Za tieto obdobia bola priznaná pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3.

8. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia bol určený na 4,5422. Ďalej bol vypočítaný priemerný osobný mzdový bod 0,4176, a to ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov (4,5422) a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vo výške 3 971. Tento priemerný osobný mzdový bod bol zvýšený, a to v zmysle § 63 ods. 4 písm. d) Zákona o sociálnom poistení tak, že k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 sa pripočítalo v roku 2017 20 % z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu (v tomto prípade 0,4176). Takto bola určená konečná hodnota priemerného osobného mzdového bodu na 0,5341.

9. Pre účely výpočtu starobného dôchodku bolo vzaté do úvahy obdobie dôchodkového poistenia vo výške 23,3261 rokov.

10. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 30.08.2017 bola 11,3505 Eur, určená ako súčin dôchodkovej hodnoty na rok 2016 10,9930 Eur a indexu 1,03252032, zaokrúhlené na štyri desatinné miesta nahor.

11. Teoretická suma starobného dôchodku bola tak vypočítaná ako súčin priemerného osobného mzdového bodu 0,5341, obdobia dôchodkového poistenia 23,3261 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 11,3505 Eur, a to v sume141,40986384 Eur mesačne.

12. Sociálna poisťovňa ďalej poukázala na čl. 52 ods. 1 písm. b) bod ii) nariadenia s tým, že starobný dôchodok sa má priznať len v sume zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia získanému podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Táto suma sa potom určí ako časť teoretickej sumy starobného dôchodku, ktorá zodpovedá pomeru obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky k úhrnu obdobia poistenia zhodnoteného na teoretickú sumu starobného dôchodku. V zmysle uvedeného tak Sociálna poisťovňa dospela k záveru, že výška starobného dôchodku, zodpovedajúca obdobiu dôchodkového poistenia získanému podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, je 66 Eur mesačne (súčin teoretickej sumy starobného dôchodku 141,40986384 Eur mesačne a koeficientu 0,46640887 určeného ako podiel obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky 10,8795 rokov a úhrnu obdobia poistenia zhodnoteného na teoretickú sumu starobného dôchodku 23,3261 rokov). 13. Ďalej bola suma starobného dôchodku zvýšená podľa § 82, § 293dq a § 293dr ods. 1 písm. a) Zákona o sociálnom poistení o 8,20 Eur mesačne, resp. o pomernú časť z tejto pevnej sumy, a to 3,90 Eur (určenej ako súčin pevnej sumy zvýšenia 8,20 Eur mesačne a koeficientu 0,46640887, ktorý predstavuje pomernú časť dôchodku patriacu za obdobie dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky). Po zvýšení takto bola určená suma starobného dôchodku vo výške 69,90 Eur mesačne.

14. Ďalej Sociálna poisťovňa uviedla, že žalobkyni nevznikol nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku podľa § 82b Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z.z., a to z toho dôvodu, že nezískala najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia.

15. Keďže suma starobného dôchodku bol určená s prihliadnutím na obdobie dôchodkového poistenia získaného v cudzine podľa príslušného nariadenia Európskej únie, suma dôchodku sa zvýšila podľa § 82 a § 293dx ods. 4 Zákona o sociálnom poistení o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien na domácnosti dôchodcov, teda o 0,8 % mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o pomernú časť pevnej sumy zvýšenia, ktorá zodpovedá pomernej časti, v akej sa priznal čiastkový dôchodok podľa predpisov Slovenskej republiky. Pomerná časť pevnej sumy zvýšenia vo výške 4,00 Eur mesačne sa určila tak, že pevná suma zvýšenia starobného dôchodku 8,40 Eur sa vynásobila číslom 0,46640887, ktoré predstavuje pomernú časť dôchodku patriacu za obdobie dôchodkového poistenia získané podľa predpisov Slovenskej republiky. Pevná suma zvýšenia sa určila ako 2 % z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30.06.2017. Takto bola určená konečná suma starobného dôchodku aj po zvýšení na 73,90 Eur mesačne.

16. Proti uvedenému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne podala žalobkyňa odvolanie a nesúhlasila s výškou starobného dôchodku, žiadala o jeho opätovné prepočítanie.

17. Žalovaný - Sociálna poisťovňa - generálny riaditeľ rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.08.2018 odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

18. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia zopakoval postup a spôsob výpočtu starobného dôchodku žalobkyne rovnako, ako to bolo uvedené v rozhodnutí orgánu verejnej správy 1. stupňa.

19. Naviac oproti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaný uviedol, že žalobkyňa v žiadosti o starobný dôchodok zo dňa 07.09.2017 vyhlásila, že v období od 14.08.1979 do 03.09.1979, od 02.03.1981 do 31.01.1990, od 05.03.1990 do 14.07.1991, od 01.01.1993 do 08.03.1993, od 22.01.2004 do 18.02.2004 a od 04.07.2005 do 25.07.2005 nebola zamestnaná a ani zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Z uvedeného dôvodu tieto obdobia neboli zhodnotené na účely starobného dôchodku, pretože nebola dôchodkovo poistená. Na základe potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nebolo zhodnotené obdobie vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie v období od 19.02.2004 do 30.07.2005 a od 26.07.2005 do 29.08.2017, nakoľko uvedené obdobia nie sú obdobím dôchodkového poistenia podľa § 60 Zákona o sociálnom poistení.

20. Žalovaný tak považoval postup orgánu verejnej správy pri hodnotení nároku žalobkyne na starobný dôchodok a pri výpočte sumy starobného dôchodku za správny a v súlade s príslušnými predpismi.

21. Správnou žalobou zo dňa 22.10.2018 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj orgánu verejnej správy 1. stupňa, ich zrušenia a vrátenia veci orgánu verejnej správy 1. stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania.

22. Podľa žalobkyne rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a skutkový stav, ktorý bol orgánmi verejnej správy vzatý za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. c) a f) Správneho súdneho poriadku - ďalej len „SSP“).

23. Žalobkyňa poukázala na odôvodnenie rozhodnutia žalovaného s tým, že pri posudzovaní nároku na dôchodok žalovaný síce vychádzal z obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a Českej republiky, ktoré spolu činí 23 rokov a 119 dní, ale pri určovaní sumy - výšky dôchodku sa tým už viac neriadil.

24. Výpočet osobných mzdových bodov bol určený len za obdobie rokov 1993 - 2004, t. j. len za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku Slovenskej republiky, ktoré predstavuje 3 971 dní, t. j. 10,8785 rokov. Žalovaný tak nezohľadnil obdobie dôchodkového poistenia pred 01.01.1993, ktoré malo činiť 4 543 dní. Súčet vypočítaných osobných mzdových bodov bol preto len vo výške 4,5422. Z tejto sumy bola následne vypočítaná aj hodnota priemerného osobného mzdového bodu, ktorá je potom taktiež nesprávna. Keďže na základe hodnoty priemerného osobného mzdového bodu bola vypočítaná aj výška starobného dôchodku, tak potom aj výpočet starobného dôchodku bol nesprávny a nezákonný.

25. Žalovaný nesprávne vypočítaný dôchodok navyše aj neodôvodnene skrátil, a to s poukazom na čl. 52 ods. 1 písm. b) bod ii) nariadenia tak, že priznal starobný dôchodok len v sume zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Česká správa sociálneho zabezpečenia pritom rozhodnutím č. R-24.5.2018-428/5758306939 zo dňa 24.05.2018 žiadosť o starobný dôchodok, podanú prostredníctvom Sociálnej poisťovne, zamietla s odôvodnením, že žalobkyňa nespĺňa podmienky pre priznanie starobného dôchodku podľa českých právnych predpisov.

26. Súčet dôchodku žalobkyne v Slovenskej republike a žiadneho, resp. nulového dôchodku v Českej republike, predstavuje nižšiu sumu ako dôchodok, na ktorý by žalobkyni vznikol nárok z dôchodkového poistenia v Slovenskej republike so zohľadnením všetkých dôb dôchodkového poistenia, čo zakladá jej nevýhodnejšie právne postavenie v porovnaní s fyzickou osobou, ktorá získala dobu zamestnania výlučne podľa právnych predpisov Slovenskej republiky.

27. Sociálna poisťovňa mala tak pri výpočte starobného dôchodku aplikovať príslušné právne predpisy tak, aby nedošlo k diskriminácii žalobkyne, keď navyše žalobkyňa celý svoj život pôsobila v Slovenskej republike (vrátane štyroch mesiacov od 08.09.1992 do 31.12.1992, kedy pracovala síce pre zamestnávateľa so sídlom v Českej republike, avšak s miestom výkonu práce v Slovenskej republike vo Zvolene). Rozdelenie ČSFR žalobkyni ako občanovi bývalej ČSFR, a teraz občanovi SR, nemôže byť na ujmu.

28. Podľa žalobkyne Sociálna poisťovňa mala určiť sumu starobného dôchodku podľa právnych predpisov SR so zohľadnením celého obdobia dôchodkového poistenia a z takto určenej sumy odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorý jej bol priznaný podľa právnych predpisov Českej republiky. V tejto súvislosti poukázala na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, a to na rozsudok sp. zn. 10So/43/2016 zo dňa 18.07.2017, sp. zn. 9So/202/2016 zo dňa 31.01.2018 a sp. zn. 9So/124/2013 zo dňa 25.02.2015.

29. Podľa žalobkyne bolo rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie, vydané v rozpore s konštantou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, ako aj v rozpore s čl. 39 ods. 1 Ústavy SR. Sociálna poisťovňa bola povinná priznať žalobkyni starobný dôchodok vo výške 100 % po zohľadnení celej doby dôchodkového poistenia, nakoľko Česká správa sociálneho zabezpečenia jej nepriznala žiaden dôchodok.

30. Suma dôchodku 73,90 Eur je nízka a je zarážajúce, že starobný dôchodok žalobkyne, ktorá celý život prežila na Slovensku, študovala tu, vychovala tri deti, pracovala v školstve, ako aj na iných pozíciách, a následne sa starala o ťažko chorú matku, a to až do jej smrti, je taký nízky, že nedosahuje ani polovicu sumy životného minima.

31. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že žalovaný vychádzal pri výpočte starobného dôchodku z podkladov, ktoré sú v rozpore so skutočnosťou, a ktoré sú v rozpore s ostatnými podkladmi v spise (§ 109 ods. 1 písm. e) a f) SSP). Česká správa sociálneho zabezpečenia vo svojom rozhodnutí zo dňa 24.05.2018 zistila obdobie dôchodkového poistenia v širšom rozsahu ako žalovaný, a to napriek tomu, že vychádzala z tých istých podkladov. Odchýlka je tak veľká, že by to mohlo mať významný vplyv na vyčíslený výpočet starobného dôchodku. Podľa Sociálnej poisťovne žalobkyňa získala 23 rokov a 119 dní obdobia dôchodkového poistenia (8 514 dní) a podľa Českej správy sociálneho zabezpečenia získala 26 rokov a 221 dní obdobia dôchodkového poistenia (9 711 dní). Rozdiel predstavuje 3 roky a 102 dní obdobia dôchodkového poistenia, ktoré žalovaný vôbec nezohľadnil.

32. Na rozdiel od Českej správy sociálneho zabezpečenia vôbec nebolo zohľadnené obdobie dôchodkového poistenia v rokoch 1976, 1977, 1978 a od 01.01.1979 do 29.07.1979. Žalobkyňa bola v tom čase na materskej dovolenke s dcérou O., nar. XX.XX.XXXX. V tejto súvislosti žalobkyňa predložila aj potvrdenie X. N.O. vo N. zo dňa 25.08.2017, z ktorého vyplýva, že v období od 01.09.1972 do 30.05.1976 študovala na tejto škole, pričom od 01.09.1975 do 01.09.1978 mala štúdium prerušené z dôvodu narodenia dieťaťa.

33. Ďalej za nesprávne označila žalobkyňa aj konštatovanie v odôvodnení rozhodnutia žalovaného ohľadne vyhodnotenia dôb dôchodkového poistenia, a to z dôvodov, že:

- Žalobkyňa v období od 14.08.1979 do 03.03.1979 sa starala o dieťa, čo vyplýva aj z rozhodnutia Českej správy sociálneho zabezpečenia zo dňa 24.05.2018.

- V období od 01.01.1981 do 10.07.1987 (čo čiastočne kryje obdobie od 02.03.1981 do 31.01.1990) bola na materskej dovolenke a starala sa o deti - dcéry D., nar. XX.XX.XXXX a F., nar. XX.XX.XXXX. Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia Českej správy sociálneho zabezpečenia a z rozhodnutia Okresného národného výboru vo Zvolene zo dňa 07.09.1983 a z potvrdenia S. J. vo N. zo dňa 31.07.2017.

- Od 26.07.2005 je žalobkyňa zaradená v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, potvrdenie je zo dňa 24.07.2018.

34. Žalobkyňa preto žiadala, aby správny súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom administratívneho spisu, s obsahom rozhodnutia Českej správy sociálneho zabezpečenia zo dňa 24.05.2018, potvrdením X. N.O. vo N. zo dňa 25.08.2017, potvrdením S. J. vo N. zo dňa 31.07.2018, rozhodnutím Okresného národného výboru vo Zvolene zo dňa 07.09.1983 a potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 24.07.2018.

35. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že všetky doby dôchodkového zabezpečenia, ktoré žalobkyňa získala pred 01.01.1993, sú považované za doby zabezpečenia Českej republiky a dôchodok je za ne príslušná poskytnúť Česká správa sociálneho zabezpečenia, pretože ku dňu rozdelenia ČSFR bola žalobkyňa zamestnaná u zamestnávateľa, ktorý mal ku dňu rozdelenia ČSFR, resp. naposledy pred týmto dňom sídlo na území ČR, pričom obdobia dôchodkového poistenia získané žalobkyňou po 01.01.1993 boli zhodnotené žalovanou. 36. Z rozhodnutia Českej správy sociálneho zabezpečenia vyplýva, že žalobkyni bola podľa § 28 zákona č. 155/1995 Sb. o dôchodkovom poistení v znení neskorších predpisov a s prihliadnutím nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zamietnutá žiadosť o starobný dôchodok, pretože ku dňu, od ktorého žiadala o priznanie starobného dôchodku, nesplnila podmienku získania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia. Vek potrebný pre nárok na starobný dôchodok bol v prípade žalobkyne stanovený na 68 rokov a 8 mesiacov veku.

37. Z uvedeného vyplýva, že Sociálna poisťovňa nie je príslušná hodnotiť obdobia dôchodkového poistenia žalobkyne v rokoch 1976 - 1979, nakoľko uvedené obdobie bolo zhodnotené už Českou správou sociálneho zabezpečenia. Taktiež rozdiely v dobách započítaných jednotlivými krajinami, ktoré žalobkyňa namietala, pramenia z rozdielnosti právnej úpravy krajín bývalej ČSFR.

38. Obdobie rokov 1976 - 1979 nebolo možné hodnotiť aj s ohľadom na ustanovenie § 63 ods. 7 Zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého rozhodujúcim obdobím na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 01.01.1984, ak tento zákon neustanovuje inak.

39. K námietke nezhodnotenia celého obdobia dôchodkového poistenia podľa právnych predpisov Slovenskej republiky nie je možné vyhovieť, pretože právny stav, na ktorý poukazuje žalobkyňa, by nastal len v prípade, ak by jej bol priznaný starobný dôchodok podľa právnych predpisov Českej republiky. Nejde o rozpor s judikatúrou Najvyššieho súdu SR a nedošlo ani k porušeniu čl. 39 ods. 1 Ústavy SR, pretože Sociálna poisťovňa postupovala podľa právnych predpisov týkajúcich sa práva sociálneho zabezpečenia a rozsudky Najvyššieho súdu SR, na ktoré žalobkyňa v správnej žalobe poukazovala, sa týkajú poistencov nachádzajúcich sa v skutkovo a právne odlišných situáciách, preto ich nebolo možné aplikovať v prejednávanej veci.

40. Žalovaný zotrval na tvrdení, že preskúmavané rozhodnutia sú zákonné a správne, preto žiadal, aby správny súd správnu žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.

41. V replike k správnej žalobe žalobkyňa uviedla, že žalovaný selektívne vypustil obdobie dôchodkového poistenia 1976 - 1979, pričom sa odvolal na ustanovenie § 63 ods. 7 s tým, že ide o obdobie pred 01.01.1984, ktoré nemožno hodnotiť. Z osobného listu žalobkyne však vyplýva, že iné roky pred 01.01.1984 jej boli zahrnuté do výpočtu a zrejme len roky 1976 - 1979 jej zahrnuté neboli. K ostatným nezrovnalostiam sa podľa žalobkyne žalovaný nijako nevyjadril.

42. Žalobkyňa zotrvala na tom, že sa na ňu vzťahuje v žalobe uvedená judikatúra Najvyššieho súdu SR. Skutočnosť, že jej nárok na dôchodok v zmysle právnych predpisov ČR ešte ani nevznikol, nezakladá právne odlišnú situáciu, ako tvrdí žalovaný, v dôsledku ktorej by sa na jej prípad nemohla vzťahovať citovaná judikatúra. Práve naopak, vo vzťahu k posúdeniu diskriminácie pri práve na primerané hmotné zabezpečenie v zmysle čl. 39 ods. 1 Ústavy SR je celkom irelevantné, či žalobkyni bol alebo nebol priznaný starobný dôchodok aj v ČR. Všetky obdobia dôchodkového poistenia sa mali posudzovať výlučne podľa slovenských právnych predpisov a žalobkyňa by tak mala nárok na vyššiu sumu starobného dôchodku. Ak by sa posudzovala situácia iného poistenca - občana SR, ktorý ku dňu 31.12.1992 nepracoval pre zamestnávateľa so sídlom v ČR, ale pracoval pre zamestnávateľa, ktorý mal sídlo v SR, právne posúdenie takéhoto prípadu by bolo podstatne iné, a to výhodnejšie, ako v prípade žalobkyne, pretože by mu boli započítané všetky doby poistenia, a to pred rozdelením republiky, ako aj po ňom, a bol by vykonaný jednotný výpočet dôchodku.

43. Ďalej žalobkyňa poukázala na rozdielnu potrebnú dĺžku doby poistenia pre vznik nároku na starobný dôchodok, a to najmenej 15 rokov podľa slovenských právnych predpisov a najmenej 32 rokov podľa českých právnych predpisov. Vzhľadom na to je voči ostatným (slovenským) poistencom diskriminovaná, aj pokiaľ ide o vznik nároku na dôchodok, aj o jeho výšku. Nemôže byť ukrátená na svojom hmotnom zabezpečení v starobe v dôsledku rozdelenia ČSFR. Keďže nespĺňa z objektívnych dôvodov ani nárok na vyrovnací príplatok v zmysle ustanovenia § 69b Zákona o sociálnom poistení, dopláca tak na nedokonalý sociálny systém, v dôsledku ktorého sa ocitá v neúnosne zlej finančnej situácii. Aj doplnenie právnej úpravy o vyrovnacie príplatky nepostačuje na to, aby vyrovnalo diskrimináciu všetkých poistencov, ktorí majú v dôsledku rozdelenia ČSFR odlišné postavenie ako ostatní poistenci. Ďalej poukázala na časť odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/124/2013 zo dňa 25.02.2015 o potrebe vychádzať pri posudzovaní dôchodkových nárokov priamo z čl. 12 a z čl. 39 ods. 1 Ústavy SR. Podľa žalobkyne aj v jej prípade je potrebné aplikovať uvedené články Ústavy SR, a z tohto dôvodu zrušiť žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného s určením záväzného spôsobu pri výpočte dôchodku. V opačnom prípade by žalobkyňa doplatila na nedokonalosti právnej úpravy, ktoré jej nemožno klásť za vinu, čo je v právnom štáte neakceptovateľné.

44. Žalovaný nevyužil právo zaujať dupliku k replike žalobkyne.

45. Správny súd rozsudok verejne vyhlásil podľa § 137 ods. 4 SSP, nakoľko nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania v zmysle § 107 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.02.2019.

46. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj orgánu verejnej správy 1. stupňa, v rozsahu a z dôvodov podľa § 134 ods. 2 a § 203 ods. 3 SSP a dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a z nedostatočne zisteného skutkového stavu, preto ich podľa § 191 ods. 1 písm. c) a f) a ods. 3 SSP zrušil a vec vrátil podľa § 191 ods. 4 SSP orgánu verejnej správy 1. stupňa na ďalšie konanie.

47. Správny súd predovšetkým poukazuje na to, že prejednávaná vec patrí do kategórie tzv. „česko- slovenských dôchodkov“ a táto problematika prešla značným vývojom. Právno-politický vývoj tejto problematiky je podrobne rekapitulovaný v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/86/2016 zo dňa 27.06.2018, aj s odkazmi na príslušnú rozhodujúcu judikatúru súdov.

48. V prejednávanej veci bolo nesporné, že žalobkyňa bola ku dňu rozdelenia ČSFR, t. j. k 31.12.1992 zamestnaná u zamestnávateľa so sídlom v Českej republike. Z administratívneho spisu a z preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že ku dňu dosiahnutia dôchodkového veku (30.08.2017) dosiahla žalobkyňa 3 971 dní obdobia dôchodkového poistenia podľa slovenských právnych predpisov a 4 543 obdobia dôchodkového poistenia, ktoré získala podľa právnych predpisov Českej republiky. Keďže žalobkyňa nesplnila podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok stanovené v Zákone o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa jej pre účely zhodnotenia období dôchodkového poistenia pre vznik nároku na starobný dôchodok v zmysle Zákona o sociálnom poistení započítala aj obdobia dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Českej republiky. Starobný dôchodok bol žalobkyni vypočítaný ako súčin priemerného osobného mzdového bodu 0,5341, obdobia dôchodkového poistenia 23,3261 (obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov SR, aj podľa právnych predpisov ČR) a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Pri výpočte priemerného osobného mzdového bodu bolo pritom vzaté do úvahy len obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov SR. Takto vypočítanú sumu starobného dôchodku považovala Sociálna poisťovňa za teoretickú sumu starobného dôchodku, ktorá bola následne krátená v zmysle čl. 52 ods. 1 písm. b) bod ii) nariadenia č. 883/2004, a to pomerne tak, že bola priznaná suma starobného dôchodku pripadajúca na obdobie dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov SR: súčin teoretickej sumy starobného dôchodku 141,41 Eur a koeficientu 0,46640887 určeného ako podiel obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov SR vo výške 10,8795 rokov a úhrnu obdobia dôchodkového poistenia zhodnoteného na teoretickú sumu starobného dôchodku 23,3261 rokov (obdobie dôchodkového poistenia spolu podľa právnych predpisov SR aj ČR). Takto bola určená suma starobného dôchodku vo výške 65,95 Eur, čo zaokrúhlene predstavuje 66 Eur. Následne bola táto suma starobného dôchodku zvýšená podľa príslušných ustanovení Zákona o sociálnom poistení.

49. Orgány Sociálnej poisťovne aplikovali Zákon o sociálnom poistení, Zmluvu publikovanú pod oznámením Ministerstva zahraničných vecí SR č. 318/1994 Z.z. medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení zo dňa 29.10.1992, Správnu dohodu o vykonávaní Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení publikovanú pod oznámením Ministerstva zahraničných vecí SR č. 175/1995 Z.z. a nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 zo dňa 29.04.1994 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia.

50. Z rozhodnutia Českej správy sociálneho zabezpečenia č. R-24.5.2018-428/575 830 6939 zo dňa 24.05.2018 vyplýva, že žalobkyni nebol z českého systému sociálneho zabezpečenia priznaný starobný dôchodok.

51. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení; poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

52. Podľa § 65 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení; dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak.

53. Podľa § 65 ods. 5 písm. h) Zákona o sociálnom poistení; žene, ktorá vychovala tri deti alebo štyri deti a v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2013 dovŕšila vek 54 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 54 rokov sa pripočíta v roku 2011 sedemdesiatdva kalendárnych mesiacov.

54. Podľa § 66 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení; suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.

55. Podľa § 60 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení; obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 54 ods. 10 písm. a) a § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2 alebo zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.

56. Podľa § 60 ods. 10 Zákona o sociálnom poistení; rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia.

57. Podľa § 61 Zákona o sociálnom poistení; osobný vymeriavací základ je úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie alebo z ktorých sa poistné na dôchodkové poistenie podľa § 60 ods. 1 druhej vety považuje za zaplatené.

58. Podľa § 62 ods. 1, 2 a 3 Zákona o sociálnom poistení; (1) Osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu. Osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. (2) Za obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 4, ktoré trvalo celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3. Ak toto obdobie trvalo len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu dní tohto obdobia. Pomerná časť osobného mzdového bodu je podiel osobného mzdového bodu vo výške 0,3 a počtu dní kalendárneho roka, v ktorom bolo získané obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 4, a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor. (3) Osobný mzdový bod je najviac v hodnote 3.

59. Podľa § 63 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom poistení; (1) Priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. (2) Na hodnotu priemerného osobného mzdového bodu prevyšujúcu hodnotu 3 sa neprihliada.

60. Podľa § 63 ods. 4, 5, 6, 7 Zákona o sociálnom poistení; (4) K priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 sa pripočíta z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a priemerným osobným mzdovým bodom určeným podľa odseku 1 v roku a) 2013 17%, b) 2014 18%, c) 2015 19%, d) 2016 a nasledujúcich rokoch 20%. (5) Priemerný osobný mzdový bod po úprave podľa odsekov 3 a 4 sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. (6) Rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok. (7) Ak v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 6 nie je najmenej dvadsaťdva kalendárnych rokov, predlžuje sa rozhodujúce obdobie pred 1. január 1984 postupne tak, aby v ňom bolo dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa odseku 6. Ak poistenec ani po tomto predĺžení nemá dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa odseku 6, zisťuje sa priemerný osobný mzdový bod z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov.

61. Podľa § 64 ods. 3, 4, 5, 6 Zákona o sociálnom poistení; (3) Dôchodková hodnota platná k 31. decembru kalendárneho roka sa upravuje od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka indexom, ktorý sa určí ako podiel priemernej mzdy zistenej za tretí štvrťrok predchádzajúceho kalendárneho roka a priemernej mzdy zistenej za tretí štvrťrok kalendárneho roka dva roky predchádzajúceho kalendárnemu roku, od ktorého sa dôchodková hodnota upravuje. Takto určená dôchodková hodnota platí vždy od 1. januára do 31. decembra kalendárneho roka. (4) Priemerná mzda uvedená v odseku 3 je priemerná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky zistená štatistickým úradom. (5) Dôchodková hodnota sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. (6) Aktuálna dôchodková hodnota je dôchodková hodnota určená podľa odsekov 1 až 5, ktorá platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky.

62. Podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy o sociálnom zabezpečení; doby zabezpečenia pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa považujú za obdobia dôchodkového poistenia toho zmluvného štátu, na území ktorého mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej republiky alebo naposledy pred týmto dňom.

63. Podľa čl. 15 ods. 1 Správnej dohody k Zmluvy o sociálnom zabezpečení; sídlo zamestnávateľa sa rozumie adresa, ktorá je ako sídlo zapísaná v obchodnom registri. Ak je zamestnávateľom fyzická osoba, sídlom je adresa, ktorá je v obchodnom registri uvedená ako miesto podnikania; ak je zamestnávateľom odštepný závod alebo iná organizačná zložka zapísaná v obchodnom registri, sídlom zamestnávateľa sa rozumie sídlo tohto odštepného závodu alebo organizačnej zložky.

64. Podľa čl. 52 bod 1. a 2. nariadenia č. 883/2004; (1.) Príslušná inštitúcia vypočíta výšku dávky, ktorá bude náležať: a) podľa právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje, iba ak podmienky nároku na dávky boli splnené výlučne podľa vnútroštátneho práva (nezávislá dávka); b) vypočítaním teoretickej výšky a následne skutočnej výšky (paušálna dávka) takto: i) teoretická výška dávky je rovná dávke, na ktorú by si daná osoba mohla uplatňovať nárok, ak by všetky doby poistenia a/alebo bydliska, ktoré boli dosiahnuté podľa právnych predpisov iných členských štátov, boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje deň priznania takejto dávky. Ak podľa týchto právnych predpisov výška nezávisí na trvaní dosiahnutých dôb, táto výška sa považuje za teoretickú výšku; ii) príslušná inštitúcia následne stanoví skutočnú výšku paušálnej dávky na základe teoretickej výšky podľa pomeru trvania dôb dosiahnutých pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje, k celkovému trvaniu dôb dosiahnutých pred vznikom poistného udalosti podľa právnych predpisov všetkých daných členských štátov. (2.) Príslušná inštitúcia uplatňuje, tam kde je to vhodné, na výšku vypočítanú v súlade s ods. 1 písm. a) a b) všetky pravidlá týkajúce sa zníženia, pozastavenia alebo odňatia podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje, v rámci obmedzení ustanovených v článkoch 53 až 55.

65. Pri posudzovaní žalobných námietok správny súd vychádzal z už uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/86/2016 zo dňa 27.06.2018, ako aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukazovala žalobkyňa v správnej žalobe.

66. Za smerodajné pre prejednávanú vec považuje správny súd tie závery v rozhodovacej činnosti súdov (Najvyššieho súdu SR, ale aj Ústavného súdu ČR, ktoré sa týkali problematiky „česko-slovenských dôchodkov“), v ktorých uviedli, že poistenie získané do 31.12.1992 za existencie spoločného štátu na území Českej republiky nemožno považovať len za dobu odpracovanú v cudzine na účely čl. 46 nariadenia č. 883/2004. Z tohto dôvodu nie je možné s takými občanmi zaobchádzať inak, ako s občanmi, ktorých zamestnávatelia mali za existencie spoločného štátu do 31.12.1992 sídlo na území Slovenskej republiky. Takýto postup by bol v rozpore s čl. 12 a s čl. 39 ods. 1 Ústavy SR.

67. Podľa čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy SR; (1) Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. (2) Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

68. Podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy SR; občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.

69. Najvyšší súd SR vo vyššie uvedených rozhodnutiach uviedol, že v kontexte s čl. 39 ods. 1 Ústavy SR a zákazom diskriminácie uvedeným v čl. 12 Ústavy SR, je potrebné si uvedomiť, že Slovenská republika je jedným z dvoch nástupníckych štátov ČSFR ako jedného štátu, a teda v prípade zamestnania na území ČSFR u zamestnávateľa, ktorý mal sídlo na území Českej republiky, nejde o klasické zamestnanie v cudzine (v inom členskom štáte EÚ). Do 31.12.1992 sa doby zamestnania na území ČR, aj na území SR, ako štátov ČSFR, hodnotilo jednotne ako zamestnanie v tom istom štáte (naposledy podľa zákona č. 100/1988 Zb.). Z hľadiska čl. 39 ods. 1 Ústavy SR je možné považovať zamestnanie v Českej republike za zamestnanie v cudzine až po 31.12.1992, resp. po 30.04.2004 za zamestnanie v inom členskom štáte EÚ.

70. Najvyšší súd SR ustálil, že z tohto pohľadu je potrebné nazerať aj na starobný dôchodok priznaný podľa nariadenia č. 883/2004 a čl. 20 Zmluvy tak, že ide iba o nárok na základnú výšku starobného dôchodku v každom z uvedených dvoch nástupníckych štátov ČSFR. Ak takto určená základná výška dôchodkov ku dňu vzniku nároku na dôchodok v ich súčte po prepočítaní kurzu mien oboch štátov nedosahuje výšku, ktorá by poistencovi patrila, ak by sa pre výšku jeho starobného dôchodku započítali nielen všetky doby dôchodkového poistenia získané tak na území SR, ako aj na území ČR pred 01.01.1992, ale aj všetky priemerné príspevky od 01.01.1984 do 31.12.1992, resp. pri použití § 63 ods. 7 Zákona o sociálnom poistení aj pred 01.01.1984, potom tento dôchodok musí byť priznaný v sume rovnajúcej sa rozdielu medzi výškou starobného dôchodku priznaného Českou správou sociálneho zabezpečenia a takou výškou dôchodku, ktorá by poistencovi patrila, ak by mu všetky doby poistenia a príspevky do 31.12.1992 boli hodnotené podľa slovenských právnych predpisov.

71. Nosným princípom vyššie uvedenej argumentácie je to, aby historická okolnosť - rozpad štátu, ktorý nastal nezávisle od vôle dotknutých účastníkov sociálneho zabezpečenia, nemala na ich hmotné zabezpečenie v starobe negatívny, ba až diskriminačný dopad.

72. Správny súd nesúhlasí s argumentáciou žalovaného, že žalobkyňou uvádzaná judikatúra Najvyššieho súdu SR je nepoužiteľná, pretože sa vzťahuje na skutkovo odlišné prípady.

73. Za ústavne konformné a spravodlivé riešenie, so zohľadnením špecifík, sa vymedzil postup, že v prípade, ak je poistenec poberateľom starobného dôchodku z Českej republiky na základe právnych predpisov ČR, má mu byť Sociálnou poisťovňou poskytnutý starobný dôchodok vo výške, ktorá zodpovedá rozdielu medzi starobným dôchodkom, na ktorý by mu vznikol nárok podľa právnych predpisov SR, pri zohľadnení celého obdobia dôchodkového poistenia („dosiahnutého v SR aj ČR“) a starobného dôchodku poberaného v ČR, a to preto, aby nebol diskriminovaný oproti tým poistencom, ktorí celé obdobie dôchodkového poistenia dosiahli u zamestnávateľa so sídlom na území SR podľa právnych predpisov SR. Ako už bolo vyššie uvedené, cieľom takéhoto postupu je zabrániť negatívnym dôsledkom rozpadu ČSFR na sociálne zabezpečenie osôb, ktoré počas existencie spoločného štátu boli zamestnané u zamestnávateľa so sídlom v inom štáte ako je štát, ktorého sú občanmi a na sociálnom zabezpečení ktorého sa podieľajú po rozdelení ČSFR.

74. Správny súd dospel k záveru, že o to viac je rovnaký princíp potrebné aplikovať aj u tých osôb, ktoré podľa právnych predpisov ČR nesplnili podmienky nároku na starobný dôchodok. U tejto skupiny osôb by sa diskriminácia a negatívne dopady rozdelenia ČSFR prejavili o to viac (oproti poistencom poberajúcim starobný dôchodok aj z ČR), že v tejto skupine dotknutých osôb by sa obdobie dôchodkového poistenia dosiahnuté podľa právnych predpisov ČR nezhodnotilo ani v rámci českého systému sociálneho zabezpečenia, a ani v rámci slovenského systému sociálneho zabezpečenia. Takýto poistenec by potom bol v nerovnakom postavení oproti tým poistencom, ktorí všetky obdobia dôchodkového poistenia dosiahli podľa právnych predpisov SR a boli by im pri výške starobného dôchodku zohľadnené.

75. V prejednávanej veci Sociálna poisťovňa započítala obdobia dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov ČR pri hodnotení obdobia dôchodkového poistenia za účelom vzniku nároku na starobný dôchodok. Rovnako ich zohľadnila pri výpočte starobného dôchodku ako jeden z činiteľov súčinu (obdobie dôchodkového poistenia - 23,3261). Obdobia dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov ČR ale nezohľadnila pri výpočte priemerného mzdového osobného bodu a údajov, z ktorých je priemerný mzdový osobný bod vypočítaný. Rovnako nezohľadnila tieto obdobia pri aplikácii § 63 ods. 6 a 7 Zákona o sociálnom poistení, keď neprihliadla na kalendárne roky pred 01.01.1993 z dôvodu, že ide o obdobia dôchodkového poistenia podľa právnych predpisov ČR, a z rovnakých dôvodov neprihliadla ani na kalendárne roky pred 01.01.1984 (v zmysle § 63 ods. 7 Zákona o sociálnom poistení).

76. Vychádzajúc z vyššie uvedenej argumentácie v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR nebolo na mieste ani krátenie teoretickej výšky starobného dôchodku na sumu zodpovedajúcu len tým obdobiam dôchodkového poistenia, ktoré žalobkyňa dosiahla podľa právnych predpisov SR.

77. Z uvedených dôvodov správny súd uznal žalobné námietky a správnej žalobe vyhovel. V ďalšom konaní bude úlohou orgánov Sociálnej poisťovne opätovne rozhodnúť o žiadosti žalobkyne o starobný dôchodok v zmysle vyššie uvedených záverov správneho súdu. V novom rozhodnutí Sociálna poisťovňa uvedie preskúmateľným spôsobom, ktoré obdobia dôchodkového poistenia zohľadnila, a to aj s odkazom na relevantnú právnu úpravu, aby bol zrejmý a vysvetlený aj rozdiel v počte období dôchodkového poistenia, ktorý bol určený Českou správou sociálneho zabezpečenia a počtom, ktorý bol určený Sociálnou poisťovňou.

78. Pokiaľ sa žalobkyňa domnieva, že niektoré obdobia dôchodkového poistenia jej neboli zohľadnené, môže sa oboznámiť s celým obsahom administratívneho spisu, a prípadne predložiť na preukázanie svojich tvrdení relevantné dôkazy. Je potrebné ale rešpektovať, že po rozdelení ČSFR je v Slovenskej republike a v Českej republike odlišný systém sociálneho zabezpečenia s odlišnou právnou úpravou (sú inak stanovené podmienky). Rovnako je potrebné zdôrazniť, že obdobie evidovanej nezamestnanosti na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, nie je obdobím dôchodkového poistenia, pokiaľ nejde o obdobie pred 01.01.2001, alebo pokiaľ nejde o obdobie poberanej podpory v nezamestnanosti od 01.01.2001 do 31.12.2003.

79. Keďže žalobkyňa bola v konaní pred správnym súdom úspešná, správny súd jej priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 % podľa § 167 ods. 1 SSP.

80. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 175 ods. 2 SSP.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).