Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38Csp/88/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Jarmilou Centkovou v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, zast. ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka so sídlom U. Svornosti 43, 821 09 Bratislava - Podunajské Biskupice proti žalovanej: S. U., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S. XX, XXX XX S. o zaplatenie XXX,XX EUR s príslušenstvom

rozhodol:

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 218,80 EUR spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 218,80 EUR od 17.12.2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je žalovaná povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd I. inštancie rozhodne o výške tejto náhrady.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 218,80 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 17.12.2016 do zaplatenia. Zároveň žiadal súd, aby mu priznal náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku za podanú žalobu a trovách právneho zastúpenia. Vzhľadom na skutočnosť, že Platobný rozkaz č.k. 30Up/63/2018 zo dňa 5.2.2018 sa žalovanému nepodarilo doručiť, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadal o pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci v zmysle ust. § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. v konaní pokračuje Okresný súd Košice I ako súd príslušný na prejednanie veci v zmysle ust. § 13 Civilného sporového poriadku Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 18.12.2013 právny predchodca žalobcu, spoločnosť Provident Financial, s.r.o. a žalovaná uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX,. na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej bezúčelový úver vo výške 260 EUR. Žalovaná sa zaviazala úver splácať formou 60 týždenných splátok pričom prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy, t.j. 25.12.2013 a posledná splátka bola splatná dňa 11.2.2015. Súčasne so zmluvou uzavrela žalovaná zmluvu o zabezpečení splátok úveru, v ktorej sa zaviazala uhradiť sumu 133,90 EUR v 60 týždenných splátkach. Celkovú čiastku sa žalovaná zaviazala uhradiť v 60 týždenných splátkach vo výške 8,06 EUR. Celková čiastka, ktorú sa žalovaná zaviazala uhradiť, činila 483,60 EUR ( istina vo výške 260 EUR, úrok a administratívny poplatok vo výške 89,70 EUR, odmena vo výške 133,90 EUR). Žalovaná úver čerpala v plnej výške, pričom právnemu predchodcovi žalobcu uhradila sumu 41,20 EUR. Žalobca listom označeným ako „výzva pred podaním žaloby“ vyzval žalovanú k úhrade celej dlžnej sumy. Do dnešného dňa žalovaná dlžnú sumu neuhradila. Žalobca si v žalobnom návrhu uplatňuje sumu 218,80 EUR titulom nesplatenej istiny, pričom ďalšie nároky si neuplatňuje.

Žalobca sa stal vlastníkom pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Provident Financial, s.r.o., IČO: 35 805 731 a žalobcom dňa 16.12.2016, pričom hodnota postúpenej pohľadávky činila ku dňu postúpenia 442,40 EUR. Žaloba spolu s prílohami boli žalovanej doručované dňa 25.5.2018, kedy bolo zistené, že žalovaná je na žalobcom oznámenej adrese „neznáma“. Súd vykonal šetrenie skutočného pobytu žalovanej prostredníctvom REGO, ZVJS, SP, OOPZ. Zo správy Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ Košice Nad jazerom zo dňa 30.10.2018 vyplýva, že pobyt žalovanej nebol zistený. Z toho dôvodu bola žaloba spolu s prílohami a procesným poučením bola žalovanej doručená postupom podľa ust. § 106 ods. 3 (zákon č.160/2015 Z.z.) dňa 14.2.2018. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila ani nepoužila žiadne prostriedky procesnej obrany; skutkové tvrdenia uvádzané žalobcom nepoprela. Podľa § 297 (zákon č.160/2015 Z,z,) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 EUR. Vzhľadom na to, že v tejto veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a hodnota sporu neprevyšuje 1 000 EUR, súd v zmysle § 297 vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania, pričom rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.2.2019, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené postupom podľa § 219 ods.3 CSP.

S k u t k o v ý stav :

Dňa 18.12.2013 právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „Zmluva o úvere“) č. XXXXXXXXX., na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu ako veriteľ zaviazal poskytnúť v prospech žalovanej ako dlžníka spotrebiteľský úver vo výške 260 EUR a dlžník sa zaviazal vrátiť veriteľovi dlžnú sumu spolu s príslušenstvom. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver splatiť v pravidelných 60 týždenných splátkach vždy ku 7. kalendárnemu dňu po splatnosti predchádzajúcej splátky po 5,83 EUR s výškou poslednej splátky 5,73 EUR. Ročná úroková sadzba podľa Zmluvy o úvere predstavovala 22,38 %. Celkové náklady žalovanej sú tvorené súčtom úroku a administratívneho poplatku, pričom úrok je vyjadrený sumou 37,44 EUR ( 22,38 % ročne zo sumy úveru) a administratívny poplatok sumou 52,26 EUR. Celková suma, ktorú je žalovaná povinná zaplatiť je 349,70 EUR. Priemerná hodnota RPMN je 45,94 %, hodnota RPMN 70,38 %. Súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky. Dňa 18.12.2013 právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, v ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru a žalovaná sa zaviazala poskytnúť potrebnú súčinnosť. Žalovaná sa zároveň zaviazala poskytnúť právnemu predchodcovi žalobcu odmenu vo výške 133,90 EUR v 60 týždenných splátkach vo výške 2,23 EUR, pričom posledná splátka bola vo výške 2,33 EUR. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 7.11.2017 označeným ako „predžalobná výzva“ vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy 453,09 EUR najneskôr do 17.11.2017. Žalobca priložil k žalobe okrem uvedenej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Zmluvy o zabezpečení splátok úveru aj listiny - prehľad účtu žalovanej, oznámenie o postúpení pohľadávky, podací hárok č. A. a č. A., predžalobnú výzvu.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod nasledujúce z á k o n n é ustanovenia : V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov. Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č.93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Podľa článku 6 bod 1 Smernice Rady č.93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa článku 10 Smernice Rady č.93/13/EHS členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31.12.1994. Bezodkladne o tom informujú Komisiu. Tieto ustanovenia sa uplatnia na všetky zmluvy uzatvorené po 31.12.1994. Podľa článku 2 písm. b) Smernice Rady č.93/13/EHS spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k obchodom, podnikaniu a povolaniu. Podľa článku 2 písm. c) Smernice Rady č.93/13/EHS predajca alebo dodávateľ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 491 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Podľa § 879p Občianskeho zákonníka ustanoveniami § 53 ods. 4 písm. s) a t), § 53 ods. 7 a § 614a sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 13. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 13. júnom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 12. júna 2014, ak nie je ustanovené inak. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu, alebo účelu tohto zákona. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 13.6.2014 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa § 53 ods. 1,2,3,4 písm. k), 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ak sa zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť sa oboznámiť pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky formulovať zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto podmienok so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa §3 nariadenia vlády č.87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Právny z á v e r :

Široká ochrana spotrebiteľa je garantovaná už smernicou Rady 93/13/EZS z 5.4.1993. I v prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorým bol režim spotrebiteľských zmlúv do právneho poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu podústavného práva dosiahnuť, zabezpečiť právnu ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko materiálne nahliadané pozícia kontrahenta, uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona sa nijako nelíši od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv (nález Ústavného súdu ČR sp.zn. 1.ÚS 342/2009, uznesenie KS v Žiline sp.zn. 9Co/236/2010 zo dňa 30.8.2012, uznesenie KS Prešov sp.zn. 7CoE/34/2009 zo dňa 30.9.2009, rozhodnutie KS v Nitre sp.zn. 6Co/254/2008 zo dňa 10.2.2009). Zmluvné strany si môžu pre riešenie právnych vzťahov zo zmluvy zvoliť právo rozhodné. Pri voľbe práva je však stanovené obmedzenie európskym medzinárodným právom súkromným z dôvodu nutnosti ochrany spotrebiteľa ( Rímska zmluva, článok 5). Cieľom týchto ustanovení je ochrana slabšej zmluvnej strany - spotrebiteľa. Voľba práva podľa článku 3 nesmie spotrebiteľa zbavovať ochrany, ktorú mu poskytujú imperatívne ustanovenia práva zeme, v ktorej má spotrebiteľ obvyklé bydlisko. Vždy rozhodné je to právo, ktoré zaisťuje pre spotrebiteľa výhodnejšiu ochranu. Ak si strany nezvolia právo, alebo je nutná ochrana spotrebiteľa rozhodné je právo obvyklé bydliska spotrebiteľa. Súd skúmal, ktoré právo je pre žalovaného ako spotrebiteľa výhodnejšie. Dňa 19.6.1980 bol otvorený na podpis v Ríme Dohovor o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, ktorý signovali a ratifikovali tak Slovenská republika ako aj Česká republika. Ustanovenie § 10 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom síce stanovuje ako rozhodné právo právo Českej republiky, súčasne však, čo je významné z hľadiska rozhodovania v prejednávanej veci, podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru tento článok sa uplatní na zmluvy, ktorých predmetom je dodávka tovaru alebo poskytnutie služieb osobe („spotrebiteľ“) na účel, ktorý nemožno považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania ako aj na zmluvu o poskytnutí úveru na tento účel. V prejednávanej veci síce existovala medzi zmluvnými stranami dohoda o rozhodnom práve (právo Českej republiky), avšak vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy za situácie, že ide o vec s medzinárodným prvkom a žalovaná má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, je potrebné posudzovať uplatnený nárok žalobcu z úverovej zmluvy podľa kogentnej právnej úpravy. Z tohto dôvodu súd na daný prípad aplikoval právo Slovenskej republiky ako právo rozhodné. V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva absolútnym obchodným vzťahom, ktorá sa v zmysle §261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka spravuje úpravou podľa Obchodného zákonníka (§479 a nasl.), pričom túto úpravu možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu. Zároveň však podľa charakteru zmluvy (t.j. formulárová predtlač a podnikateľ - fyzická osoba) ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje špeciálna úprava obsiahnutá v §52 ods.2, posledná veta Obč. zákonníka a v osobitnom zákone č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca pri uzatváraní zmluvy o úvere vystupoval ako veriteľ, t. j. ako osoba, ktorá konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, t. j. ako osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvným typom, ale ide o osobitný druh zmluvy, ktorý sa vyskytuje tak v občianskoprávnych, ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch. Je pritom nesporné, že predmetná zmluva o úvere má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení, pričom všeobecné obchodné podmienky sú priamo prílohou takto uzatváranej zmluvy. Spotrebiteľskou zmluvou je teda akákoľvek súkromnoprávna zmluva s uvedenými znakmi, a to bez ohľadu na to, či je upravená v Občianskom zákonníku, Obchodnom zákonníku alebo v inom osobitnom zákone. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. S poukazom na uvedené je predmetnú zmluvu o úvere potrebné považovať svojou povahou za zmluvu spotrebiteľskú. K uvedenému súd ešte dopĺňa, že aj napriek tomu, že v danom prípade ide o zmluvný typ upravený v zmysle § 497 až § 507 Obchodného zákonníka, súčasne ide o zmluvu spadajúcu pod režim Zákona o spotrebiteľských úveroch, preto bolo potrebné predmetnú zmluvu posudzovať podľa zákona č. 129/2010 Z. z., ako aj ustanovení Občianskeho zákonníka. Pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré predstavujú širší pojem, má z hľadiska aplikovateľnosti absolútnu ustanovenia § 52 ods. 2) tak, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho práva, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. V tejto súvislosti súd len dopĺňa, že od účinnosti tohto ustanovenia sa toto ustanovenie vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom, keďže právny predpis, ktorého súčasťou je toto ustanovenie neobsahuje prechodné ustanovenia. V konaní bolo preukázané, že strany sporu dňa 18.12.2013 platne uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, a zároveň Zmluvu o zabezpečení splátok úveru. Súd poznamenáva, že niektoré časti zmluvy obsahujú zmluvné podmienky v rozpore s citovanou právnou úpravou, avšak vzhľadom na skutočnosť, že žalobca si uplatňuje iba sumu zodpovedajúcu rozdielu medzi sumou poskytnutou žalovanej (260 EUR) a sumou vrátenou žalovanou (41,20 EUR) súd sa týmito nezaoberal, pričom vychádzal zo skutočností tvrdených v žalobe. Ide pritom o skutkové tvrdenia, ktoré žalovaná žiadnym spôsobom nerozporovala, ktoré súčasne žalobca doložil príslušnými listinnými dokladmi, na základe čoho súd pri posúdení predmetného nároku vychádzal z toho, že ide o nesporný skutkový stav tvrdený a preukázaný zo strany žalobcu. Na základe uvedeného súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 218,80 EUR s príslušenstvom tak, ako to navrhoval žalobca v žalobnom návrhu.

Zo súdnej praxe:

Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (pozri Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014).

Trovy konania :

Podľa § 262 ods.1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods.1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa zásad o náhrade trov konania nakoľko žalobca bol v plnom rozsahu úspešný, má nárok na náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu v spore, t.j. 100 % .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Podľa ust. § 365 ods.1 odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods.2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods.3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).