Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/11/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti o maloletého C., zastúpenej Mgr. D. U., advokátom so sídlom v C., T.. G. XX, a otca N. Y., bytom Na Y. XX/X, C., v konaní o návrhu otca na zmenu rozhodnutia súdu o zverení maloletého dieťaťa a o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca maloletého dieťaťa proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 27. augusta 2018, č.k. 16P/34/2018-27, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, vo výroku o vyhlásení, že súd nemá vo veci právomoc a vo výroku o zastavení konania p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhlásil, že vo veci nemá právomoc, konanie zastavil a zamietol návrh otca maloletého dieťaťa na nariadenie neodkladného opatrenia. V odôvodnení uznesenia uviedol, že otec sa svojim podaním domáhal zverenia maloletého do jeho osobnej starostlivosti, určenia vyživovacej povinnosti matke a nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril maloletého do jeho starostlivosti na čas do rozhodnutia vo veci samej a na toto obdobie upravil styk matky s maloletým a jej vyživovaciu povinnosť k maloletému. Poukázal na to, že otec v návrhu a jeho doplnení uviedol, že maloletý sa na návštevu u neho veľmi teší, jeho odchod je sprevádzaný ťažkými emóciami, pričom maloletý tvrdí, že nechce vycestovať za matkou do U.. Maloletý počas pobytu u neho v čase letných prázdnin prejavoval intenzívny záujem žiť s ním a so svojím bratom Z., pričom poukazoval na to, že matka maloletému neumožnila vykonať v školskom roku 2017/18 rozdielové skúšky, v dôsledku čoho fakticky prepadol. Je mu zamedzované zo strany matky v kontakte s maloletým. Súd citoval čl. 3 písm. d/ Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti v členských štátoch, čl. 8, čl. 17, čl. 1 ods. 1 písm. b/ Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkonu rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských (Nariadenie Brusel II) a uviedol, že na určenie súdu, ktorý má právomoc konať vo veci sa uplatňuje Nariadenie Brusel II. Podľa údajov v návrhu a údajov známych súdu z jeho konaní vedených pod sp. zn. 13P/15/2015 a 10P/23/2013, maloletý už niekoľko rokov žije spolu so svojou matkou v U.. Rozsudkom zo dňa 28.05.2013, č.k. 10P/23/2013-32, ktorý nadobudol právoplatnosť 07.06.2013, súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bol maloletý C. zverený do osobnej starostlivosti matke, otec maloletého sa zaviazal platiť na výživu maloletého sumu 70 eur mesačne a bol upravený styk otca s maloletým tak, že otec dieťaťa je oprávnený sa s mal. stretávať každý párny týždeň kalendárneho roka od piatku od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod., každý kalendárny rok v čase letných prázdnin od 01. júla od 10.00 hod. do 31. júla do 19.00 hod.; v párnom kalendárnom roku je otec dieťaťa oprávnený sa s dieťaťom stretávať počas celých jarných prázdnin, počas vianočných sviatkov v párnom kalendárnom roku od 23.12. kalendárneho roka od 9.00 hod. do 25.12. kalendárneho roka do 19.00 hod. a v nepárnom kalendárnom roku od 25.12. od 9.00 hod. do 28.12 do 19.00 hod. kalendárneho roka. Zároveň súd poukázal na rozsudok zo dňa 18.03.2016, č.k. 15P/13/2015-111, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.04.2016 a ktorým súd pre späťvzatie návrhu zastavil konanie o návrhu otca na zmenu zverenia maloletého a rozhodol o zmene styku otca s maloletým

tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým C. v čase od 10.06. do 10.08. každý rok a v čase od 23.12. do 04.01. každý rok s tým, že matka dovedie maloletého C. a odovzdá ho otcovi v čase podľa príjazdu do C. a otec dovedie maloletého C. do U., kde ho odovzdá matke v čase podľa príjazdu do bydliska matky v X.. Súd konštatoval, že vzhľadom na uvedené právomoc konať vo veci má miestne príslušný taliansky súd, pretože maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky má obvyklý pobyt v domácnosti matky v U. a neuplatní sa ani jedna z výnimiek zo všeobecnej právomoci podľa článku 8 ods. 1 Nariadenia Brusel II (čl. 9 preto, že nedošlo k presťahovaniu v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu, čl. 10 preto, že sa nejedná o únos dieťaťa a čl. 12 preto, že predmet konania je iný, než jeden z tých, pri ktorých možno čl. 12 ods. 1 aplikovať, nie je v najlepšom záujme dieťaťa v zmysle čl. 12 ods. 3, aby vec prejednával súd natoľko vzdialený od miesta, kde sa maloletý zdržiava a maloletý nemá obvyklý pobyt na území štátu, na ktorý by sa vzťahoval čl. 12 ods. 4). Súd uviedol, že vzhľadom k tomu, že nemá vo veci právomoc konať, ale tá patrí miestne príslušnému talianskemu súdu, podľa čl. 17 Nariadenia Brusel II vyhlásil, že nemá právomoc. Ďalej súd citoval ust. § 161 ods. 1, 2 a § 9 Civilného sporového poriadku a uviedol, že keďže v danej veci nemá právomoc, v zmysle citovaných ustanovení konanie zastavil. Ohľadne zamietnutia návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia súd citoval čl. 20 Nariadenia Brusel II a uviedol, že tento článok za určitých okolností pripúšťa vydanie predbežných opatrení na ochranu maloletého aj súdom, ktorý nemá právomoc konať vo veci samej. Medzi takéto predbežné opatrenia patria aj neodkladné opatrenia podľa CMP. Súd bol toho názoru, že v prejednávanej veci nie je priestor na aplikáciu tohto ustanovenia jednak preto, že maloletý sa už nenachádza v čase rozhodovania súdu v SW. republike a tiež preto, že podľa skutočností uvádzaných navrhovateľom sa nejedná o naliehavý prípad predpokladaný týmto ustanovením, keďže o maloletého je riadne postarané a nehrozí mu okamžitá ujma.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa, domáhajúc sa jeho zmeny v časti zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že súd tomuto návrhu vyhovie. O odvolaní otca ohľadne tejto časti rozhodnutia rozhodol odvolací súd uznesením zo dňa 04. decembra 2018, č.k. 17CoP/56/2018-50 tak, že uznesenie v časti zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia potvrdil.

3. Zároveň otec dieťaťa namietal aj rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o vyhlásení, že súd nemá vo veci právomoc a vo výroku o zastavení konania. Keďže ohľadne tejto časti odvolanie otca dieťaťa nespĺňalo náležitosti riadneho odvolania v zmysle ust. § 363 CSP, súd prvej inštancie uznesením zo dňa 24. septembra 2018, č.k. 16P/34/2018 - 39 vyzval otca dieťaťa na odstránenie vád odvolania a jeho doplnenie podľa § 373 ods. 1 v spojení s ust. § 62 ods. 3 v lehote 15 dní od doručenia uznesenia. V doplnení odvolania otec uviedol, že v súlade s čl. 12 má súd postupovať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, pričom mimosporové konanie nie je ovládané prísnym formalizmom hraničiacim so šikanóznym výkonom, resp. aplikáciou práva z dôvodu špecifickosti jednotlivých konaní. Zdôraznil, že odvolací súd v mimosporovom konaní nie je viazaný rozsahom odvolania a jeho dôvodmi. On v pôvodnom odvolaní uviedol, že rozhodnutie napáda v celom rozsahu, keď bol toho názoru, že právomoc rozhodovať v danej veci má Okresný súd Prievidza vzhľadom na čas začatia konania, ktorý bol 06.08.2018, teda v čase, keď maloletý bol na území SR u neho a prejavil záujem u neho žiť, a to aj pred kolíznym opatrovníkom. Ďalej poukázal na čl. 13 ods. 1 a čl. 12 ods. 3 Nariadenia Brusel II a na tú skutočnosť, že je potrebné a nevyhnutné vykladať ustanovenia nariadenia v najlepšom záujme dieťaťa, teda aj pri použití reštriktívneho výkladu čl. 12 ods. 3 písm. a/ Nariadenia Brusel II je nepochybné, že Okresný súd Prievidza má právomoc konať o veci, resp. pri uplatnení čl. 12 ods. 3 písm. b/ nariadenia je nevyhnutné dať do pozornosti fakt, že súd nezisťoval názor účastníkov na prijatie právomoci, naviac či to je v najlepšom záujme dieťaťa. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a prikázal Okresnému súdu Prievidza v danej veci konať.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 65 a § 66 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 potvrdiť.

5. Ako už odvolací súd uviedol, pôvodne súd prvej inštancie predložil odvolaciemu súdu spis z dôvodu podaného odvolania otcom maloletého dieťaťa, pričom vychádzal z toho, že z obsahu predmetného odvolania je zrejmé, že mohlo smerovať aj proti všetkým výrokom uznesenia, avšak iba v časti napadajúcej III. výrok, t.j. ktorým bol zamietnutý návrh otca maloletého dieťaťa na nariadenie

neodkladného opatrenia, malo odvolanie všetky zákonné náležitosti. Vzhľadom na dôležitosť rýchlosti pri konaní o neodkladnom opatrení súd prvej inštancie predložil spis na rozhodnutie iba voči tomuto výroku uznesenia s tým, že vo zvyšnej časti odvolanie predloží odvolaciemu súdu po odstránení vád odvolania. Ohľadne odvolania otca v tejto časti uznesenia ( výrok III. uznesenia) odvolací súd rozhodol uznesením zo dňa 04. decembra 2018, č.k. 17CoP/56/2018-50 tak, že uznesenie v tejto časti potvrdil, pričom v tejto časti nadobudlo uznesenie súdu prvej inštancie (v spojení s potvrdzujúcim uznesením odvolacieho súdu) právoplatnosť dňa 14.12.2018.

6. Po doručení výzvy súdu prvej inštancie otcovi dieťaťa na odstránenie vád odvolania v prvých dvoch výrokoch uznesenia súdu prvej inštancie, otec dieťaťa odvolanie podaním zo dňa 27.09.2018, doručeným súdu dňa 11.10.2018 doplnil, preto odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie aj v týchto napadnutých výrokoch.

7. Ako vyplýva z obsahu spisu, maloletý Peter bol rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 28.05.2013, č.k. 10P/23/2013-32, ktorý nadobudol právoplatnosť 07.06.2013, na základe schválenej rodičovskej dohody zverený do osobnej starostlivosti matky. Otcovi dieťaťa bola určená vyživovacia povinnosť k mal. vo výške 70 eur a zároveň bol upravený styk otca s maloletým. V konaní sp. zn. 15P/13/2015, v ktorom sa otec podaným návrhom domáhal zverenia maloletého do jeho osobnej starostlivosti, bol návrh otcom vzatý späť a na základe rozsudku v tejto veci zo dňa 18.03.2016, č.k. 15P/13/2015-111, ktorý nadobudol právoplatnosť 13.04.2016, bolo rozhodnuté o zmene styku otca s maloletým v podstatne širšom rozsahu počas letných prázdnin ( zároveň bolo zastavené konanie pre späťvzatie návrhu otca na zmenu zverenia maloletého).

8. Predmetom konania v danej veci je návrh otca na zmenu rozhodnutia o zverení maloletého dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti. Z obsahu spisu je zrejmé, že maloletý po dobu viac ako 5 rokov žije s matkou v U. a má teda v uvedenej krajine obvyklý pobyt. Otec dieťaťa býva na území Slovenskej republiky.

9. V danej prípade ide teda o vec s medzinárodným prvkom, preto sa súd prvej inštancie správne zaoberal tým, či vo veci je daná právomoc súdu Slovenskej republiky na konanie a dospel k správnemu záveru, že nemá v danej veci právomoc konať. Na určenie súdu, ktorý má právomoc konať vo veci súd prvej inštancie správne použil Nariadenie Brusel II. (Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností).

10. Z čl. 1 ods. 1 písm. b) Nariadenia Brusel II. vyplýva, že toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.

11. Podľa čl. 8 ods. 1, 2 Nariadenia Brusel II. (všeobecná právomoc), súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12.

12. Podľa čl. 17 Nariadenia Brusel II., ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

13. V predmetnej veci je nepochybné, že maloletý C. bol zverený do osobnej starostlivosti matky, s ktorou býva už niekoľko rokov v U. a má teda v uvedenom štáte obvyklý pobyt. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, v zmysle citovaného čl. 8 Nariadenia H. II. konať o uvedenom návrhu otca má právomoc taliansky súd, pričom sa neuplatní ani jedna z výnimiek ods. 2 čl. 8 Nariadenia Brusel II.

14. Námietka otca, že v čase začatia konania mal maloletý "obvyklý pobyt" práve na G., keďže sa realizovala jeho (otcova) úprava styku s maloletým, čím podľa jeho názoru je tým daná právomoc slovenského súdu v danej veci konať, nie sú dôvodná, pričom nemožno postupovať ani podľa článku 12 bod 3 písm. a/ a b/ Nariadenia Brusel II, ako sa nesprávne otec dieťaťa domnieva, keď nebola splnená predovšetkým podmienka uvedená v písmene b/ tohto ustanovenia - všetci účastníci konania neprijali právomoc súdu výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania.

15. Na základe uvedeného súd prvej inštancie v súlade s čl. 17 Nariadenia Brusel II. správne vyhlásil, že v danej veci nemá právomoc a správne v zmysle ust. § 161 ods. 1,2 a § 9 konanie zastavil.

16. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu podľa § 370 a nasl. CMP.