Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cpr/26/2017

Potvrdené rozhodnutím 14CoPr/1/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Mareka Košča v spore žalobkyne: W. F., M.. XX.X.XXXX, Q. E.. X.L. XXXX/ X, XXX XX P., právne zastúpená Advokátskou kanceláriou IURISTICO s.r.o., so sídlom Cimborkova 13, 040 01 Košice, IČO: 36 588 041, proti žalovanému: ZMOS - Sninský región, so sídlom Strojárska 2060/95, 069 01 Snina, IČO: 37790064, právne zastúpeného Mgr. Ivanom Chvostekom, advokátom, so sídlom Štefánikova 17, 066 01 Humenné, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 7Cpr/26/2017-52 zo dňa 28.2.2019, takto jednohlasne rozhodol: Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie. Žalobkyni proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Alexandrou Mochnackou v právnej veci žalobkyne: W. F., nar. XX.X.XXXX, bytom Ul. 1. L. XXXX/X, XXX XX P., právne zastúpená Advokátskou kanceláriou IURISTICO s.r.o., so sídlom Cimborkova 13, 040 01 Košice, IČO: 36 588 041 proti žalovanému: ZMOS

- Sninský región, so sídlom Strojárska 2060/95, 069 01 Snina, IČO: 37 790 064, právne zastúpený Mgr. Ivanom Chvostekom, advokátom, so sídlom Štefánikova 17, 066 01 Humenné, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou takto

rozhodol:

I. U r č u j e , že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 28.3.2017 j e n e p l a t n é a pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným naďalej t r v á .

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že súd rozhodne o trovách konania uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 29.9. 2017, doručenou tunajšiemu súdu elektronicky toho istého dňa domáhala určenia, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zamestnávateľa v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce (ďalej len , dané listom žalovaného zo dňa 28.3.2017, doručeným žalobkyni v mesiaci apríl 2017, je neplatné a pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným naďalej trvá a náhradu trov konania.

2. Svoj nárok odôvodnila tým, že je zamestnankyňou žalovaného, u ktorého pracuje na základe pracovnej zmluvy zo dňa 29.12.2000, ako mzdová účtovníčka. Dohodnutým miestom výkonu práce je Snina, na dobu trvania pracovného pomeru, neurčitú. Deň nástupu do práce bol dohodnutý na deň 1.1.2001. Listom zo dňa 28.3.2017 označeným ako Vec: Skončenie pracovného pomeru výpoveďou, v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) ZP, ktorý jej bol doručený v apríli 2017. Žalovaný s ňou skončil pracovný pomer výpoveďou, z organizačných dôvodov. Vo výpovedi je správne uvedená výpovedná 3- mesačná doba, avšak nesprávne je uvedený predpokladaný koniec výpovednej doby, z dôvodu vadného predpokladu o termíne jej doručenia, ktorý nastal až v mesiaci apríl 2017. Túto skutočnosť dal na pravú mieru žalovaný, osobitným oznámením o „Zmene“ termínu skončenia pracovného pomeru. Keďže toto skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné, listom žalovanému oznámila, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Dôvod neplatného skončenia pracovného pomeru spočíva vo výpovednom dôvode, ktorý je vymedzený vo výpovedi a je neurčitý. Výpoveď sa odvoláva na nešpecifikované písomné rozhodnutie, ktoré nevymedzuje ani dátum jeho prijatia, ani orgánom, ktorý ho mal prijať a ani jeho obsahom. V dôsledku toho je právny úkon neurčitý do tej miery, že neumožňuje zo svojho obsahu overiť existenciu takého rozhodnutia a splnenie požiadaviek na také rozhodnutie z hľadísk § 63 ods. 1 písm. b) a vo vzťahu k výpovedi jej pracovného pomeru. Výpoveď ako celok považuje za neplatnú, z dôvodu neurčitosti.

3. Zamestnávateľ jej rozhodnutie o organizačnej zmene nedoručil. Ďalej uviedla, že je zamestnankyňou so zdravotným postihnutím - uznanou za invalidnú podľa osobitného predpisu, s priznaným invalidným dôchodkom. Zamestnávateľ, o predchádzajúci súhlas príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len ÚPSVaR) nežiadal, ako je zrejmé z odpovede úradu. Ide o výpoveď, ktorá taktiež zakladá jej neplatnosť pre absenciu súhlasu príslušného orgánu. Keďže je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím (ďalej len ZŤP) a konštatovaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, činnosť, ktorú vykonávala od začiatku pracovného pomeru u žalovaného, bola pre ňu vhodnou a vyhovujúcou. S jej diagnózou a v jej veku bude pre ňu viac než problematické nájsť si inú vhodnú prácu. Podľa jej názoru jej zdravotné postihnutie bolo motívom skončenia pracovného pomeru, čo vyplýva aj z toho, že rovnaký druh práce pre žalovaného vykonávajú na plný úväzok dve zamestnankyne, teda ona a jej kolegyňa. Ku skončeniu pracovného pomeru u kolegyne, ktorá je bez zdravotného postihnutia, nedošlo. Zároveň spochybňuje riadne prerokovanie výpovede s príslušným odborovým orgánom. Počas plynutia výpovednej doby bola dočasne práceneschopnou od 14.6.2017 do 17.9.2017. Jej pracovný pomer sa tak v súlade s § 64 ods. 2 v spojení s § 64 ods. 1 písm. a) mal skončiť až dňa 17.9.2017.

4. K žalobe sa písomne vyjadril právny zástupca žalovaného tak, že žaloba, ktorá bola podaná na súd, bola podaná oneskorene. Začiatok lehoty na uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru sa viaže ku dňu, keď sa mal pracovný pomer skončiť, t.j. 31.7.2017, podľa oznámenia o zmene termínu skončenia pracovného pomeru zo dňa 21.4.2017, ktoré si žalobkyňa prevzala dňa 2.5.2017. Skončenie pracovného pomeru výpoveďou v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) zo dňa 28.3.2017 si žalobkyňa prevzala až dňa 3.4.2017, preto žalovaný oznámil žalobkyni zmenu termínu skončenia pracovného pomeru namiesto 30.6.2017, ku dňu 31.7.2017. Žalobkyňa žiadnym spôsobom podľa príloh k žalobe nepreukázala, kedy sa mala práceneschopnosť ukončiť. Túto skutočnosť neoznámila ani zamestnávateľovi, čím porušila základné povinnosti zamestnanca v zmysle ust. § 81 písm. b) ZP. Podľa potvrdenia žalovaného skončila práceneschopnosť ku dňu 31.7.2017. Toto tvrdenie zo strany žalobkyne, že práceneschopnosť jej mala skončiť dňa 17.9.2017, považoval za zjavne účelové. Žalobkyňa si mala uplatniť neplatnosť skončenia pracovného pomeru podaním žaloby v lehote dvoch mesiacov, odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer skončiť, t.j. od 31.7.2017. Žaloba však bola doručená na súd až dňa 2.10.2018, teda po uplynutí dvojmesačnej prekluzívnej lehoty. Dvojmesačná lehota je lehotou prekluzívnou. Žiadal žalobu zamietnuť.

5. V písomnom vyjadrení žalobkyňa poukazuje, že nie je rozporné medzi stranami, kedy teoreticky najskôr mohlo dôjsť ku skončeniu pracovného pomeru na podklade výpovede z pracovného pomeru (ak nepočítame s predlžovaním výpovednej doby o trvanie ochrannej doby práceneschopnosti, ktorú mala žalobkyňa do 17.9.2017. Týmto teoreticky najskorším termínom mohol byť 31.7.2017, v lehote dvoch mesiacov, od ktorého malo dôjsť k podaniu žalobu podľa § 77 ZP. K podaniu došlo elektronickým podaním podpísaným zaručeným elektronickým podpisom právneho zástupcu - mailom z adresy advokáta a@b.c <mailto:a@b.c>, na mailovú adresu podateľne Okresného súdu Poprad, podatelnaOSPP@justice.sk <mailto:podatelnaOSPP@justice.sk>, odoslaný dňa 29.9.2017 o 17:40 hod., ktorý bol zároveň v kópii doručený na adresu asistentky v tejto advokátskej kancelárii a@b.c <mailto:a@b.c> a advokátskej koncipientky a@b.c <mailto:a@b.c>. K uvedenému podaniu ešte toho istého dňa 29.9.2017 obdržali potvrdenie o prijatí tohto podania; následne dňa 30.9.2017 i potvrdenie o úplnom overení tohto podania. Podanie môže pritom strana urobiť aj v elektronickej podobe; pričom pokiaľ je autorizované podľa osobitného predpisu - toto už nie je ani potrebné dopĺňať v inej forme a považuje sa za perfektné (§ 125 ods. 1 v spojení s § 125 ods. 2 a nad rámec zrejme i potrebného dodal, že za dátum podania strany sporu určeného súdu sa v žiadnom prípade nepovažuje prípadný dátum, kedy si súd (príslušný súdny úradník či podateľňa) zapla počítač, otvorila príslušné mailové podanie, toto zobrazila na svojom počítači, či ho prípadne následne vytlačila do spisu. Má za to, že žaloba bola súdu doručená už 29.9.2017, teda včas a úplne pohodlne v lehote 2 mesiacov na to určenej (odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť - čo mohlo byť najskoršie dňa 31.7.2017 v súlade so zhodnými skutkovými tvrdeniami strán).

6. Žaloba bola podaná včas aj v prípade, že by bola doručená až 2.10.2017, ak by sa aj za dátum skončenia pracovného pomeru mal považovať deň 31.7.2017. Dvojmesačná lehota na uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa § 77 je stále iba lehotou.

7. V dôsledku skončenia jej práceneschopnosti 17.9.2017 došlo k skončeniu pracovného pomeru až 17.9.2017. Skutočnosť, či bola práceneschopná a dokedy trvala pracovná neschopnosť, nie je rozhodujúcou skutočnosťou, či túto skutočnosť zamestnávateľovi oznámila, resp. či bola spôsobilá ju preukázať.

8. Na pojednávaní sa zúčastnil právny zástupca žalobkyne. Žalovaný s právnym zástupcom ospravedlnili svoju neprítomnosť na pojednávaní a súhlasili s prejednaním veci v neprítomnosti žalovaného.

9. Vykonaným dokazovaním a to najmä: vyjadreniami právnych zástupcov sporových strán, pracovná zmluva, výpoveď, oznámenie o zmene termínu skončenia prac. pomeru, rozhodnutie soc. poisťovne o invalidite žalobkyne, potvrdenie ÚPSVaR, potvrdenie žalovaného o PN žalobkyne, potvrdenka o prijatí žaloby na tunajší súd elektronickým podaním a e-mailové potvrdenie z podateľne tunajšieho súdu o prijatí žaloby, doručenka z 2.5.2017, doručenka z 3.4.2017, zistil nasledovný skutkový a právny stav:

10. Dňa 29.12.2000 bola medzi žalobkyňou a žalovaným uzatvorená pracovná zmluva s dňom nástupu do práce 1.1.2001. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú, bez skúšobnej doby. Dňa 28.3.2017 bol skončený pracovný pomer žalobkyne výpoveďou v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. b) ZP. Žalovaný vo výpovedi uviedol: „že na základe písomného rozhodnutia oznamujú žalobkyni, že s ňou končia pracovný pomer uzatvorený na základe pracovnej zmluvy zo dňa 29.12.2000 v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. b) ZP, z dôvodu nadbytočnosti, s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce. Skončenie pracovného pomeru výpoveďou v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia bolo prerokované s príslušným odborovým orgánom dňa 23.3.2017. Výpovedná lehota je trojmesačná. Pracovný pomer tak končí dňa 30.6.2017“.

11. Dňa 21.4.2017 bolo žalobkyni oznámené - zmena termínu skončenia pracovného pomeru. Žalovaný to odôvodnil tým, že vzhľadom na skutočnosť, že doporučený list vo veci skončenia pracovného pomeru výpoveďou si žalobkyňa na pošte prevzala až v mesiaci apríl 2017, končí tento pracovný pomer dňom 31.7.2017. Sociálna poisťovňa rozhodnutím zo dňa 20.6.2006 rozhodla, že žalobkyni zvyšuje dôchodkovú dávku od 1.7.2006.

12. Žalobkyňa požiadala ÚPSVaR Humenné o sprístupnenie informácie, či bol udelený predchádzajúci súhlas na skončenie jej pracovného pomeru výpoveďou, v zmysle § 66 ÚPSVaR v Humennom, ako príslušným orgánom. Dňa 10.4.2017 jej ÚPSVaR Humenné odpovedalo: “že na základe jej žiadosti o sprístupnenie informácie podľa zák. č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá bola úradu doručená dňa 7.4.2017, jej oznamujú, že žiadosť zamestnávateľa záujmové združenie ZMOS - Sninský región, Strojárska 2060/95, Snina o udelenie predchádzajúceho súhlasu na skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 66 ZP, s ňou ako zamestnancom so zdravotným postihnutím, ich úradu ku dňu vyhotovenia listu nebola doručená“.

13. Dňa 29.9.2017 o 17,40 hod (čl. 12 súdneho spisu) na mailovú adresu podateľne Okresného súdu Poprad, podatelnaOSPP@justice.sk <mailto:podatelnaOSPP@justice.sk>, bol zaslaný mail, z mailovej schránky z adresy advokáta a@b.c <mailto:a@b.c>, ktorý došiel elektronicky s podpísaným zaručeným elektronickým podpisom právneho zástupcu. Tento bol zároveň v kópii doručený na adresu asistentky v tejto advokátskej kancelárii a@b.c <mailto:a@b.c> a advokátskej koncipientky a@b.c <mailto:a@b.c>. K uvedenému podaniu bolo toho istého dňa 29.9.2017 o 17,43 hod od súdu zaslané Potvrdenie o prijatí (čl. 10 súdneho spisu); následne dňa 30.9.2017 o 2,54 hod (čl. 11 súdneho spisu) i Potvrdenie o úplnom overení tohto podania.

14. Vyššie uvedený mail bol zaslaný súdu v sobotu 29.9.2017. Na žalobe bola vyznačená pečiatka prijatej žaloby 2.10.2017 v pondelok, v pracovný deň.

15. Podľa § 61 ods. 1, 2 ZP, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

16. Podľa § 59 ods. 1 ZP, pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej doby.

17. Podľa § 62 ods. 7 ZP, výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa § 62 ods. 3 písm. b) ZP, výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je najmenej a) dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok a menej ako päť rokov, b) tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej päť rokov.

19. Podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak b) sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.

20. Podľa § 64 ods. 2 ZP, ak je zamestnancovi daná výpoveď pred začiatkom ochrannej doby tak, že by výpovedná doba mala uplynúť v ochrannej dobe, pracovný pomer sa skončí uplynutím posledného dňa ochrannej doby okrem prípadov, keď zamestnanec oznámi, že na predĺžení pracovného pomeru netrvá.

21. Podľa § 66 ZP, zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) a e).

22. Podľa § 77 ZP, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

23. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

24. Podľa § 215 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

25. Vykonaným dokazovaním prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany súd dospel k záveru, že žalobe vyhovel v celom rozsahu, keď žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno, preukázala neplatnosť skončenia pracovného pomeru a že pracovný pomer naďalej trvá.

26. Súd žalobe vyhovel v celom rozsahu. V prvom rade sa vysporiadal so žalovaného námietkou o včasnosti podania žaloby na súd, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru v prekluzívnej lehote 2 mesiacov.

27. Súd sa úplne stotožnil s tvrdeniami žalobkyne, ktoré preukázala aj listinnými dôkazmi, ktoré boli v konaní nesporné. Nesporné bolo aj, že dňa 28.3.2017 žalovaný, ako zamestnávateľ dal žalobkyni výpoveď z pracovnej zmluvy s výpovednou dobou 3 mesiace. Dňa 21.4.2017 žalovaný vydal Oznámenie o zmene termínu skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou, z dôvodu prevzatia výpovede v apríli 2017, s tým, že pracovný pomer skončil podľa neho 13.7.2017. Ak by sme sa držali tejto úvahy, žalovaný tvrdil, že žalobkyňa prevzala výpoveď 3.4.2017. Keďže žalobkyňa prevzala výpoveď 3.4.2017, podľa tvrdení žalovaného, výpovedná trojmesačná doba jej začala plynúť prvým dňom nasledujúceho mesiaca v zmysle cit. ust. § 62 ods.7 ZP, teda od 1.5.2017 a uplynula dňa 31.7.2017 (v trojmesačnej výpovednej dobe) a týmto dňom skončil pracovný pomer. Nasledujúcim dňom vzniklo žalobkyni právo podať žalobu na súd v prekluzívnej lehote 2 mesiacov, od 1.8.2017 do 30.9.2017 (ako posledný deň na podanie žaloby na príslušný orgán). Táto hmotnoprávna lehota bola dodržaná, keďže na súd elektronicky došla žaloba a dňa 29.9.2017 o 17,40 hod. (sobota). Teda najbližší pracovný deň pripadol na deň 2.10.2017. Z uvedeného možno konštatovať včasné podanie žaloby - v tejto rovine posúdenej. Pre súd je smerodajný deň podania žaloby do mailovej schránky, nie otvorenie mailu súdom. Na uvedenú skutočnosť jej koncového dňa nemá vplyv ani jej prípadná prekluzívna či hmotno-právna povaha. Nie je totiž vylúčené uplatnenie všeobecného pravidla počítania lehôt či už na základe všeobecných procesných predpisov Civilného sporového poriadku (ďalej len alebo hmotno-právnych predpisov § 122 Občianskeho zákonníka (ďalej len . Žaloba je však podaná včas, ak by došla súdu až dňa 2.10.2017, keby koniec dvojmesačnej lehoty mal v tomto prípade vychádzať na deň 30.9.2017, čo pripadá na deň sobotu a tak sa tento koniec lehoty presunul na nasledujúci pracovný deň - pondelok 2.10.2017.

28. Navyše súd sa stotožnil aj s prvou argumentáciou žalobkyne o včasnosti podanej žaloby. Počas plynutia výpovednej doby, keď bola žalobkyňa dočasne práceneschopnou, teda v ochrannej dobe od 14.6.2017 do 17.9.2017, a jej pracovný pomer sa tak v súlade s § 64 ods. 2 v spojení s § 64 ods. 1 písm. a) ZP, mal skončiť až dňa 17.9.2017. Prvým dňom nasledujúceho mesiaca 1.10.2017 začala žalobkyni plynúť 3 mesačná výpovedná doba do 31.12.2017. Nasledujúcim dňom 1.1.2018 jej začala plynúť 2 mesačná prekluzívna lehota na podanie žaloby a tá skončila dňa 1.2.2018. Súd mal zato, že žaloba na súd bola podaná taktiež včas, už dňa 2.10.2017. Pracovný pomer sa skončí uplynutím posledného dňa ochrannej doby. V tomto smere taktiež nebolo potrebné vyžiadať dôkaz o PN žalobkyne, keďže je nepochybné, že žaloba bola podaná včas, podľa vyššie uvedeného ods. 27.

29. Keďže žaloba bola podaná včas, súd preskúmal či výpoveď obsahovala všetky hmotnoprávne náležitosti.

30. Všeobecné podmienky platnosti výpovede, tak ako každý právny úkon, aj výpoveď ako najdôležitejší jednostranný právny úkon, je neplatná, ak nemá všetky potrebné náležitosti právneho úkonu, t.j. keď je v rozpore so zákonom, obchádza zákon alebo je v rozpore s dobrými mravmi. Rozporom so zákonom alebo obchádzaním zákona sa rozumie nielen rozpor so Zákonníkom práce, ale aj rozpor s ustanoveniami o právnych úkonoch v zmysle Občianskeho zákonníka. Preto súd môže posudzovať nielen z hľadiska hmotnoprávnych podmienok výpovede ako ich ustanovuje , ale aj z hľadiska náležitostí právnych úkonov ako ich zakotvuje Občiansky zákonník, to znamená z hľadiska vôle, prejavu vôle účastníka, ale aj súladu právneho úkonu so zákonom, dobrými mravmi, resp. v súvislosti s obchádzaním zákona. Súd konštatoval, že písomná forma výpovede a doručenie výpovede druhej strane pre platnosť úkonu v tejto časti bola daná a nesporná. Zamestnávateľ môže výpoveďou skončiť pracovný pomer len z dôvodov taxatívne uvedených v Zákonníku práce. Výpovedný dôvod, ktorý uplatňuje zamestnávateľ, treba uviesť tak, aby bolo zrejmé, aký je skutočný dôvod výpovede. Nedostatočná konkretizácia výpovedného dôvodu môže ovplyvniť aj platnosť výpovede z dôvodu neurčitosti. Zamestnávateľ je povinný dôvod skutkovo vymedziť aby nebol zameniteľný.

31. Dôvodom výpovede, nadbytočnosť zamestnanca, je široko koncipovaný výpovedný dôvod. Z hľadiska právnej povahy rozhodnutia o organizačnej zmene toto rozhodnutie v zmysle judikatúry nemá povahu právneho úkonu, z čoho vyplýva právny dôsledok spočívajúci v tom, že účastník pracovného pomeru nemôže na súde žiadať, aby súd rozhodol o jeho neplatnosti. Pokiaľ ide o formu rozhodnutia o organizačnej zmene, tu vyžaduje písomnú formu rozhodnutia, ale jej nedodržanie nepostihuje úkon neplatnosťou. Medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou musí byť príčinný vzťah, ktorý v konaní preukazuje zamestnávateľ. Tento nebol preukázaný žalovaným žiadnym spôsobom s poukazom na zásadu koncentrácie. Teda súd sa stotožnil s právnou argumentáciou žalobkyne, že absencia preukázania uvedeného spôsobuje, neplatnosť výpovede, Ad1.

32. Čo sa týka ďalšieho namietaného dôvodu, pre ktorý je neplatná výpoveď Ad2, je absencia predchádzajúceho súhlasu príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v predmetnom prípade, pred daním výpovede žalobkyni. Ide o relevantnú hmotnoprávnou podmienkou výpovede. Jej absencia spôsobuje neplatnosť výpovede. V konaní žalovaný nepreukázal takú skutočnosť, ktorá by vyvrátila tvrdenie žalobkyne o absencii súhlasu, pred daním výpovede. Naopak žalobkyňa preukázala listinným dôkazom, písomnou odpoveďou UPSVaR Humenné, že žalovaný neprejednal skončenie pracovného pomeru s príslušným orgánom. Žalobkyňa preukázala že je zdravotne postihnutá a nespĺňala v tom čase podmienky, pri ktorých nie je potrebné prerokovať skončenie pracovného pomeru v zmysle § 66 ZP.

33. Čo sa týka námietky právneho zástupcu žalobkyne o poučení žalovaného o zásade sudcovskej koncentrácie, súd uvádza že na žalovanú stranu sporu ako zamestnávateľa sa síce vzťahuje prísna koncentrácia konania, avšak žalovaný bol zastúpený právnym zástupcom a teda je predpoklad že právo ovláda a nie je povinnosťou súdu ho poučovať v tomto smere.

34. Súd uvádza, že v konaní bolo preukázané, že žaloba bola podaná včas a výpoveď žalovaného ako zamestnávateľa voči žalobkyni, ako zamestnankyni je neplatná a pracovný pomer u žalovaného trvá. Výpoveď nespĺňala hmotnoprávne podmienky predchádzajúceho súhlasu, príslušného orgánu ÚPSVaR nebol preukázaný dôvod skončenia pracovného pomeru na základe organizačnej zmeny rozhodnutím. Absencia iba jedného dôvodu stačí aby súd vyslovil neplatnosť výpovede. Tieto skutočnosti boli v konaní nepochybne preukázané žalobkyňou a nenamietané žalovanou stranou.

35. Na druhej strane aj keď teda výpovedný dôvod v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) ZP, bol namietaný a rozhodnutie nemusí mať písomný charakter, to na veci nič nemení, že žiadna forma rozhodnutia o organizačnej zmene nebola preukázaná. Žalovaný vo výpovedi len konštatoval túto skutočnosť a žiadnymi tvrdeniami nepreukázal existenciu takého rozhodnutia. Neurčitosť, nejasnosť takého dôvodu robí výpoveď neplatnou.

36. Tak ako bolo uvedené vo vyššom odseku sa týka aj absencie preukázania skutočnosti - prerokovanie výpovede s príslušným odborovým orgánom a ide o ďalší dôvod neplatnosti výpovede.

37. Súd považoval za nehospodárne vyžiadať si právu zo Sociálnej poisťovne o práceneschopnosti žalobkyne, ako navrhovaný dôkaz zo strany žalobkyne vzhľadom na včasnosť podanej žaloby. Súd vyhodnotil že žaloba bola podaná včas a vykonanie tohto dôkazu zamietol ako nadbytočné. Taktiež v konaní nebolo preukázané, žeby výpovedi predchádzalo prerokovanie s odborovým orgánom.

38. V súlade s čl. 6 ods. 1 Civilného sporového poriadku, čl. 8 Civilného sporového poriadku, pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t. j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach a to prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti. Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov Civilného sporového poriadku o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby strana sporu bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I ÚS 50/04).

39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41. Keďže v konaní bola žalobkyňa úspešná v celom rozsahu, vznikla povinnosť neúspešnému žalovanému nahradiť trovy konania žalobkyni.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležistostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.